V pondelok 22. 4. sme sa stretli pri ďalšom pokračovaní našich besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Šieste pokračovanie tejto sezóny sa uskuročnilo v Bratislavskom klube Kácečko a tri polhodinové prednášky našim divákom predniesli Dominika Fričová z Lekárskej fakulty UK, Jakub Čurpek z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Stavebnej fakulty STU a Peter Fabian z Prírodovedeckej fakulty MUNI. Dominika Fričová rozprávala o pamäti, jej povahe a prchavosti. Pamäť je centrálnou súčasťou našich životov, vieme o nej prekvapivo málo a mnoho z toho čo vieme, sú neoverené mýty – práve tým bola venovaná časť prednášky. Zaznelo aj to,…
Blíži sa festival STARMUS a už sa, tipujem, neviete dočkať. Asi každý sa teší na známe mená ako Kip Thorne či Jane Goodall. Preletel som si zoznam a mám pár mien, ktoré možno nepoznáte, no stoja za pozornosť. Martin Rees je gentleman kozmológie – venoval sa reliktovému žiareniu, kvazarom, gama zábleskom a mnohým ďalším oblastiam. Srší z neho neuveriteľná charizma a nadšenie. Hneď po ňom inú hneď dvaja vesmírni Nobelisti: George Smoot a Michel Mayor; dokopy očakávam unikátny a veľkolepý pohľad na vesmír a naše miesto v ňom.Mal som sa už možnosť rozprávať s astronautmi, no „len“ s takými, čo boli na obežnej dráhe. Súčasťou festivalu však bude aj Charlie Duke…
Niektorí z vás si možno pamätajú krátky článok, ktorý prezentoval projekt Straton. Ide o študentský projekt z katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého úlohou je dopravenie aerologickej sondy do výšky približne 30 km s následným navrátením sondy bezpečne na miesto štartu. V súčasnosti odosiela SHMÚ takéto sondy do stratosféry na meteorologickom balóne, pričom takýto balón v dôsledku rozdielu tlakov vo vysokej výške praskne, a sonda voľne padá na zem. V prípade meteorologických ústavov takého sondy končia vo voľnej prírode, no ak ide o súkromné experimenty, takéto sondy sa musia dohľadať, čo predstavuje nemalé časové a finančné náklady a v niektorých prípadoch sa sonda nenájde či znehodnotí. Straton – stratosférický…
„Na čo mi v živote budú tie rovnice a odmocniny“, opýtal sa jeden žiak druhého. Spoločne pokrútili hlavami nad zbytočnosťou matematiky a vyrazili na cheescake. Z vreckového im vyšiel jeden kúsok. Prišiel na tanieri, krásny kruhový výsek, osmina z celého koláča. Voňavý, chutne vyzerajúci, na vrchu ovocie. Prišla však zákerná otázka – ako ho rozdeliť na polovicu?Jasné, dá sa rozkrojiť pozdĺžne, ale to je zbytočne veľká jazva. Takže, ak máme kúsok cheescaku dlhý povedzme 10 centimetrov, ako ďaleko od špičky ho máme rozrezať, aby mali oba kúsky rovnakú plochu? Cheescake sa skladá z ôsmich častí, pre každú je odpoveď rovnaká.…
James Lovelock – vynálezca, environmentalista, proponent jadrovej energie a autor kurióznej Gaia hypotézy. Tá hovorí, že Zem a život na nej tvoria jeden navzájom sa regulujúci celok. Pre niekoho je to sympatická interpretácia toho, čo vidíme okolo seba, pre iných prehnané a neoveriteľné nápady. Lovelock napísal niekoľko kníh, typicky veľmi tenkých. Nejde ani tak do hĺbky, snaží sa pospájať vzdialené bodky na mape dokopy a vytvára pomerne unikátny obraz sveta okolo seba. Hovorí sa, že k silným tvrdeniam treba silné dôkazy, Lovelock často iba mávne rukou – však je to jasné! To mu však umožňuje na pomerne krátkom rozsahu zachytiť pomerne široký záber tém…
Takmer hocikto vám povie, že Zem je guľatá. Pár ľudí však tvrdí, že je to stálo otvorená otázka. Nenarážajú na geoid – skutočný tvar Zeme, keďže naša guľa je mierne zdeformovaná –, ale na huncútsku hypotézu o plochej Zemi. Ako takýchto, ehm, skeptikov presvedčiť, že Zem nie je naozaj plochá?Prvý známy pokus je starý takmer 2250 rokov, spravil ho Eratosthenes z Kyrény. Všimol si, že ak zapichne rovnako dlhé tyče v dvoch rôznych mestách, na pravé poludnie budú vrhať rôzne dlhé tiene (predstavte si špáratká na glóbuse na ktorý svietite lampou). S trouchou geometrie sa mu tak podarilo nielen dokázať,…
https://youtu.be/-uaoJWq7tsU Ľudia si o umelej inteligecii myslia všeličo, čo si o sebe myslí ona zatiaľ nevieme. Myslia stroje? Čo by progres v umelej inteligencii mohlo spomaliť? A ako sa dá strojové učenie skúmať? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Róbert Móro z KInIT (Kempelenov inštitút inteligentných technológií).Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Nedávno sme písali o udelení Abelovej ceny za rok 2024. Informatika, za ktorú sa tiež nedostáva Nobelova cena, má takisto svoje významné ocenenie často prirovnávané k nobelovkám, Turingovu cenu, udeľovanú Asociáciou pre výpočtovú techniku (Association for Computing Machinery, ACM). Medzi objavy ocenené touto cenou patria rôzne programovacie jazyky, prvý osobný počítač, internet, neurónové siete, kryptografické protokoly, ale aj abstraktné výsledky. Podobne ako tohtoročný laureát Abelovej ceny, aj najnovší nositeľ Turingovej ceny, Avi Wigderson z Inštitútu pokročilých štúdií v Princetone, sa venoval náhodnosti v počítaní a kryptografii. Ako som začal študovať materiály o Avim Widgersonovi, zistil som, že to môžem zabaliť,…
Zo Slovenska bude 23. júla pozorovateľné čiastočné zatmenie Slnka. Má to však háčik, nie tohto roku, ale roku 2093.Takýto typ faktov vo mne vždy vyvolá úctu, je obdivuhodné, ako máme nebeskú mechaniku zmáknutú. Keď ľuďom poviete, že o mesiac bude pršať, nikto vám – oprávnene – veľmi veriť nebude. Keď im však poviete, že o mesiac bude úplné zatmenie slnka, vykúpia ubytovacie kapacity. Takéto javy vieme predvídať na tisícročia dopredu. Bráni nám niečo robiť predpovede aj na milióny rokov? Áno – voda.To, že máme úplné zatmenia Slnka je tak trochu historická náhoda, Mesiac sa od Zeme vzďaľuje. Kedysi bol na…
V pondelok 22.4. sa stretneme opäť v bratislavskom Kácečku na ďalšom pokračovaní našich besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Budete si môcť vypočuť prednášky od Dominiky Fričovej o neurobiológii pamäte, od Jakuba Čurpeka o adaptívnych bio-fasádach budov a od Petra Fabiana o výskume zriedkavých chorôb na malých rybičkách. Vstupenky za 7 EUR si môžete kúpiť v sieti GoOut tu https://goout.net/sk/vedatour/szlpxax/ . Lístky budeme predávať aj na mieste, ale kapacita je obmedzená. Prvou rečníčkou bude Dominika Fričová a jej prednáška bude mať názov Neurobiológia pamäte. Ako vzniká pamäť, prečo si pamätáme, to čo si pamätáme a čo z toho,…
Veľa z nás si asi v živote prešlo štádiom nadšenia z dinosaurov, väčšinu z nás asi aj opustilo. Ak ho chcete oživiť, táto kniha je pre vás.Lacovara je paleontológ, z ktorého sála nadšenie pre dinosaury ako teplo z horúcej vyhne. Kniha ma zaujala už názvom – prečo by nás mali zaujímať dinosaury? Však sú predsa mŕtve (teda, časť z nich) a my sme tu, čo nás majú čo poúčať!Kniha je o dinosauroch len čiastočne, veľa pojednáva o tom, ako sme sa o nich dozvedeli, aké je nadšenie (či sklamanie) z objavovania a ako sa postupne menil náš pohľad na svet okolo nás.Dozviete sa o dinosauroch malých, veľkých, rýchlych aj pomalých. A nielen o tom, ako žili,…
Začiatok dvadsiateho storočia patrí k intelektuálne najzaujímavejším obdobiam, aké ľudstvo – zatiaľ – zažilo. Prišli dve veľké revolúcie vo fyzike: kvantová mechanika a Einsteinova relativita rozdupali najnákladnejšie predstavy o povahe reality na padrť. V matematike sa podarilo vyvrátiť hlboko zakorené predstavy o jej úplnosti, začala sa stávať abstraktnou, prekopávali sa axiómy používané storočia až tisícročia.K tomu všetkému tu boli filozofovia, ktorí držali prst na tepe prírodných vied a vášnivo diskutovali progres a význam krokov, ktoré sa vo vede robili. Rúcali sa spoločenské normy a to sa prejavovalo okrem filozofie aj v umení, architektúre či vzdelávaní.Tieto intelektuálne kruhy neboli oddelené, miešali…
Druhé pokračovanie našich besied so slovenskými vedcami a vedkyňami v roku 2024 sa uskutoční 22. apríla v Kácečku v Bratislave. Začneme o 18:30 a vypočuť si budete môcť prednášky od trojice:- Dominika Fričová, Lekárska fakulta UK,- Peter Fabian, Prírodovedecká fakulta MUNI,- Jakub Čurpek, Ústav stavebníctva a architektúry SAV.Ich prednášky vám predstavíme čoskoro. Lístky za 7 EUR si môžete kúpiť už teraz v predpredaji na https://goout.net/sk/vedatour/szlpxax/. Lístky budeme predávať aj na mieste, ale kapacita je obmedzená. Podujatie sa uskutoční s podporu Nadácie ESET. Tešíme sa na vás.
Amazonský prales voláme „pľúca Zeme“ [1,2], aj keď planktón sa pri tom cíti trochu urazene [2b]. Ide o najväčší tropický prale, plochu má, podľa toho ako určíte hranicu, vyše 5 miliónov kilometrov štvorcových. Je domovom pre stovky druhov cicavcov, plazov a obojživelníkov, tisíc(e) druhov vtákov či rýb, desaťtisíce druhov rastlín a milióny druhov hmyzu! Na svete sú asi 3 bilióny stromov, z toho 400 miliárd nájdete práve tu [3-5]. Čo umožňuje takúto šialenú biodiverzitu? Kde sa v Amazonskom pralese berú potrebné živiny, ktoré dažde a záplavy zmývajú? Určite o tomto mieste poznáte množstvo zaujímavých faktov, no táto vec je pre…
https://youtu.be/Gecv9WcZusg Bez internetu si dnes svet predstavujeme len ťažko. Ako sa k vám dostal tento podcast? Prečo je internet rýchlejší ako kedysi? A kto za to vlastne môže? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Slavomír Pšenák.Podcast vzniká v spolupráci so SME a O2. Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Vedecké poznanie je hlboké. Roky študujete, diskutujete, prežúvate myšlienky. Spravíte sofistikovaný experiment a postupne, jedno po druhom, overujete všetky možné vysvetlenia javu. Napíšete článok, každá veta má svoje miesto, vážite každé jedno slovo a všetky tvrdenie si viete obhájiť. Niektoré vedecké texty patria k najimpozantnejším dielam ľudského myslenia.Umelá inteligencia je, naopak, dobrá v bľabotaní. Dostať z nej niečo, čo je dlhé a má hlavu a pätu, pôsobí rozumne či inovatívne, sa dá len po veľkom snažení; hĺbku dokáže zatiaľ skôr iba predstierať.Keď sa ma na jednej besede spýtali, či sa neobávam, že ma ako vedca čoskoro umelá inteligencia nenahradí, tak…
Videl si už lietadlo cúvať? Jasné! Nebavíme sa o stroji za desiatky miliónov dolárov ako je Harrier alebo F-35, kde cúvanie je umožnené špeciálnou technológiou. Zoznámte sa s An-2, na Slovensku a Česku je známe najmä pod prezývkou Andula. Určite ho zblízka videl každý, kto absolvoval nejaký zoskok padákom. Je to dvojplošník a vďaka dvojitému krídlu dokáže vygenerovať nadbytok vztlaku. Vztlak, ako vieme, je základný predpoklad lietania lietadiel ťažších ako vzduch. Vzniká sofistikovaným spôsobom obtekania vzduchu pod a nad krídlom. V prípade, že lietadlo spomalí pod takzvanú pádovú rýchlosť, je rozdiel rýchlostí príliš malý na to, aby sa stroj udržal…
https://youtu.be/2pifVIBJ-H8 Máte pocit, že ste mali kľukatú cestu k svojej vysnívanej kariére? Tak to ste ešte nepočuli o tom, ako sa Caroline Herschel dostala k zhotovovaniu vesmírnych katalógov. Prečo šila šaty? Akú mala spevácku kariéru? A vďaka čomu sa stala prvou platenou astronómkou? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Minule mi jedna zásielková spoločnosť – všetci tušíte ktorá – nedoručovala balík, aj keď som cez tracking videl, že im leží v sklade. Píšem im cez zákaznícku linku, asistent po chvíľke odpisuje. Odpovedá zoširoka, vyhýba sa mojím otázkam, mám pocit, že rozhovor nikam nesmeruje. Vtedy som sa zamyslel, píšem si vôbec s človekom?Stroj prejde Turingovým testom, ak komunikáciu s ním nebudeme vedieť odlíšiť od komunikácie s človekom. Keďže sa časť ľudí v tejto súťaži vybrala v protismere, je už teraz naozaj zložité určiť, či komunikujeme s inteligenciou človeka či počítaču. Nie všetci sú s takýmto kritériom spojní. Filozof John Searle prišiel s príkladom, ktorý sa v istej…
https://youtu.be/Sh0KTj9P0_Q Je veľa vecí, ktorých sa treba báť; dlhodobé prežitie ľudstvo nemáme zaručené. Môže nás zabiť supernova? Ako by to prebiehalo? A ako sa pred tým brániť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
„V tichom šepote vetra sa skrýva pieseň prírody, odhaľujúca krásu každého okamihu.“ Takto mi odpovedal ChatGPT, keď som ho poprosil, aby napísal jednu peknú krátku vetu. Znie to ľudsky? Postupne sme si na výstupy umelej inteligencie zvykli a väčšina by asi povedala, že je to dobré – ale stále to nie je ono.Tento efekt – „stále to nie je ono“ – sa volá efekt umelej inteligencie alebo Teslerov teorém: „Umelá inteligencia je to, čo sa ešte nepodarilo.” A teda keď sa to už podarilo, tak to už to nie je umelá inteligencia. Výskumníci si všimli, ako pred umelou inteligenciou neustále…
https://youtu.be/IZdmjBYIMt8 Naša obľúbená nepravidelná séria je o ženách, ktoré aj napriek predsudkom posunuli vedu vpred. Čím bola Inge Lehmann výnimočná? Z čoho sa skladá jadro Zeme? A aké vlny sa Zemou šíria? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_skVšetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
David Graeber je bol antropológ, ktorý sa preslávil svojou esejou o tom, že veľká časť práce, ktorú ako ľudstvo robíme, je zbytočná.Keď som brigádoval na strednej, bol som v jednej firme, kde som sledoval, ako väčšina oddelenia príde do práce trochu neskôr, potom dá kávu, prihlási sa na počítač a ... začne vyberať, kam na obed. Poobede sa trochu poťuká do počítača a o tretej šup domov.Keď som pracoval počas vysokej školy, mal som brigádu, kde som robil drobné hardwerovú úpravy. Dostal som kuriózny pokyn, mám vraj robiť pomalšie, lebo čo keď to všetko urobím skôr, ako som mal? Že by som si napríklad…
Po troch Rovelliho best-selleroch už každý čitateľ vie, na čom je – či Rovelliho miluje alebo neznáša. Takže by som v princípe túto knihu ani nemusel veľmi predstavovať. Každý, koho to zaujíma, vie, čo čakať. Ale tak predsa.Rovelli sa vo fyzike venuje teóriám, ktoré v súťaži popularity dostávajú maximálne striebornú medailu. Kým bežne počúvate o teórii strún, on sa venuje slučkovej kvantovej gravitácií. Kým ostatní skúmajú pôvod priestoru, on skúma pôvod času. A keď všetci skúmajú čierne diery, hádajte, čo bude skúmať on.O zložitých veciach píše krásne a ľahko. Fyziku pretkáva poetikou a to je pre mnohých kameňom úrazu. Pre niektorých čitateľov je pomer fyziky a poetických…
Kdesi som počul takú vec, že ľudia sú jediný druh na planéte, ktorý pozná koncept učenia. Iste, mláďatá všetkých druhov sa učia od svojich rodičov a niektoré im dokonca na to vedia vytvoriť podmienky. Ako keď mačka donesie svojim polomŕtvu myš. Ale jedine ľudia aktívne predávajú informácie od zručnejších k menej zručným. Všetky zvieratá sa učia, ale jedine my učíme. (V angličtine majú na tieto dve činnosti úplne iné slová – „to learn“ a „to teach“ – v slovenčine si musíme pomôcť zvratným zámenom.) A tu prichádzajú na scénu tabule. Tabule sú fantastický vynález. Asi preto, že jeden obrázok je…
https://youtu.be/PUwsuEOhqXM Naše Slnko bude dokopy existovať asi 10 miliárd rokov, to nie je veľmi veľa. Aká je najstaršia známa hviezda? Ktorá bude vo vesmíre prvá? A ktorá posledná? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
https://youtu.be/XH1aeJpmH_0 Prvýkrát odpovedáme na otázky, ktoré ste nám posielali cez aplikáciu – a veru že ich prišlo dosť! Ako sa nezbavovať odpadu vo vesmíre? Ako funguje gravitácia? A kedy spolu pôjdeme behať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Hneď na úvod sa musím priznať, že o hokeji toho veľa neviem. Môj záujem o tento šport klesá približne zarovno s kvalitou slovenskej reprezentácie a s hokejkou som sa naháňal akurát tak za tenisákom ešte hrozne dávno na parkovisku pred panelákom. Ak teda niekto, kto sa tomuto športu ozaj rozumiete a viete viac, chcete čosi doplniť alebo poopraviť, smelo komentujte. Keď sa v dnešnom vrcholovom hokeji – rozumej NHL – pozriete na farbu brankárskej výstroje, veľká väčšina brankárov bude mať na sebe viac či menej biele chrániče. V minulosti to tak ale nebolo a brankári volili čierne alebo aj vcelku…
Plán postaviť ešte väčší časticový urýchľovač sa v CERNe pohol dopredu. Oveľa väčší, oveľa hlbšie, oveľa väčšie energie a oveľa drahší. Prvá fáza Future circular collider (FCC) by sa mal začať fungovať v roku 2045, druhá časť od – približne – roku 2070 do konca storočia. Jedno treba dodať, z krátkozrakosti sa projekt nedá obviniť.Začnime skepticky. Veľký hadrónový urýchľovač, LHC, splnil, čo mal. Pomocou neho sme našli Higgsov bozón, poslednú skladačku štandardného modelu časticovej fyziky. Vo fyzike sa dlho premýšľa o supersymetrii, elegantnom rozšírení známej fyziky, ktoré by okrem iného posvietilo na mnohé aktuálne záhady. Ku každej častici by mal existovať superpartner, dúfalo sa, že…
https://youtu.be/FXTABPrwlck Japonsko bolo jednou z prvých krajín na Mesiaci, dodnes patria medzi popredné krajiny. Aké japonská misia prišla na Mesiac ako prvá? Ako, ehm, dopadla posledná misia? A aké misie JAXA plánuje? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Má poznanie svoje limity? David Deutsch si myslí, že nie. Jeden z pionierov kvantových počítačov, ktorý sa preslávil aj svojimi prácami o cestovaní v čase, napísal knihu, ktorú svojou originalitou a trúfalosť prevýši máloktorá. V prvej polovici sa venuje teórií poznania a vysvetlovania. Dokážu vysvetlenia meniť svet? Čo je to vedomosť, ako vzniká a ako prežíva? Je poznanie univerzálne? V informatike poznáme koncept turingovej univerzálnosti – po prekročení istej hranice sú si počítače (až na rýchlosť) rovnocenné. Platí niečo podobné pre schopnosť poznania?V druhej polovici knihy Deutsch svoje predstavy naťahuje na všetko, čo mu príde na um. Od univerzálnosti a význame krásy, cez fungovanie demokracie až po kvantovú…
Existuje hviezda s označením HD 140283, v uliciach známa pod prezývkou Matuzalem. Nachádza sa sotva 200.5 svetelných rokov od Zeme, váži asi 81% toho, čo naše Slnko, pritom má asi 2.04-násobný polomer. Jej odhadovaný vek je 14.46 miliardy rokov a čo-do chemického zloženia je prevažne tvorená vodíkom a héliom, teda ide o hviezdu populácie II.Ak ste pozorní, niečo vás na tomto opise zarazilo. Hviezda stará 14.46 miliardy rokov, vesmír má predsa „len“ 13.8 miliardy rokov! Táto hviezda zdanlivo popiera kozmologické modely a ak ste o nej niekedy počuli, tak práve v tomto kontexte – odtiaľ pochádza aj jej názov.Ak ste…
Pokračujeme v mojej pravidelnej kulinársko-vedeckej sérii, predošlý text vyšiel na deň pred štyrmi rokmi. V ňom som sa okrem iného venoval vplyvu farby hrnčeka na vnímanie chuti kávy [1]. Dnes sa pozrieme na prostriedky, ktorými jedlo dopravujeme do úst. Prečo sa vlastne robia takéto štúdie? Naše návyky meníme ťažko [2]. Zmeniť tie stravovacie však môžeme nielen voľbou stravy, ale aj výberom nástroja, s ktorým ju konzumujeme. Ako bolo už minule spomínané, simultánny kontrast potraviny a riadu vie do istej miery zmeniť to, ako vnímame vlastnosti jedla. Okrem týchto spojitostí, ktoré sa nám môžu zdať zjavnejšie, existujú vplyvy, ktoré by sme…
Newtona považujú mnohí za jedného z najväčších fyzikov, aký kedy žil. Einstein si spravil kariéru na tom, že Newtonove teórie vyvrátil a nahradil svojimi. Najpriamejšia cesta k Nobelovej cene je dnes prostá – vyvrátiť Einsteina.Kritika, diskusia a hľadanie chýb je základným nástroj vedy a hlavným dôvodom jej úspechu a progresu. Žiadna otázka nie je mimo limitov a žiadna autorita tak veľká, aby sa nemohla spochybňovať. Spochybňovanie myšlienok, ich obhajovanie a diskusie je to, čo nás hýbe vpred. Preto ma pomerne desí, ak „dostávajú po prstoch“ študenti univerzity, ktorí chcú, aby sa diskutovalo o témach, ktoré sú v ich odbore kľúčové. Dobrú otázku môže položiť tretiak aj profesorka. Pri klimatickej…
Píše sa rok 2027 a vy si sadáte do auta. Máte s ním jazdené už dosť veľa, prvýkrát sa však objaví správa, že na základe analýzy vašej jazdy a dát nahromadených o jazdách umelej inteligencie je odhad, že máte desaťkrát väčšie riziko spraviť smrteľnú či inú dopravnú nehodu, než má vaše auto s autopilotom.Na displeji sa objaví ponuka: „Necháte ma šoférovať za vás?“ Pod možnosťou „začať jazdu“ sa nachádza oznam, že v prípade nehody však preberáte zodpovednosť vy.Otázka: nechali by ste za seba šoférovať umelú inteligenciu, ak by na základe najkvalitnejších dát mala desaťkrát menšiu nehodovosť, no vina by v prípade nehody pripadla na vás?Moja odpoveď…
https://youtu.be/Se3QbOFuOfw Začíname novú sériu, po častiach v nej budeme rozoberať Veľkú knihu o klíme. Prejdeme tak postupne cez fyziku, klimatológiu, biológiou či kultúrno-spoločenské aspekty klimatickej zmeny. Aký je vplyv človeka na planétu? Čo spôsobilo veľké vyhynutia? Akú obeť si už vyžiadala klimatická zmena? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Formula 1 a vesmírne lety sú dva samostatné – a exotické – svety, ktoré sa pohybujú na okraji ľudských možností. Majú mnoho podobností, napríklad oba vznikli v päťdesiatych rokoch a napriek svojej dlhej histórii, sú oba svety neprístupné. Za celú históriu vesmírnych letov bolo v kozme len 676 ľudí zo 44 rôznych krajín (k novembru 2023). Za celú históriu F1 jazdilo v F1 len 775 pilotov zo 41 rôznych krajín (k decembru 2023). Vesmírne cestovanie si za ten čas vyžiadalo 19 obetí astronautov, a za približne rovnaký čas si F1 vyžiadala 52 životov pilotov F1. Tu sa podobnosti nekončia. Oba svety, na prvý pohľad tak rozdielne, majú toho…
Čo vám príde na tejto fotke zvláštne?To, čo vidíte na obrázku je mesiac Io, jeho nedávno publikovaná snímka, ktorú zhotovila družica Juno. Tá vyletela ešte v roku 2011, od roku 2016 si robí elipsy okolo Jupitera a sem-tam sa priblíži k zaujímavému objektu, napríklad jednému z mesiacov.Takže, čo je na tejto fotke zvláštne? Tak trochu to vyzerá, ako náš Mesiac, reálna veľkosť je takmer identická, dokonca má aj podobné lávové fľaky. No niečo nesedí. Po prvé, tá farba – mesiac Io je výrazne sírnatý. No tam to nekončí. Takže, čo ďalšie? Všimnite si tie kopce vrhajúce impozantné tiene. Niektoré z…
Veda je pre ľudí užitočná. Túto myšlienku sa snažíme komunikovať pomerne často a myslím, že v našej bubline na tom panuje súhlas. Názory sa však líšia, že čím vlastne.Začnime tým očividným. Veda je zodpovedná za veľkú časť blahobytu, ktorý nám predlžuje a spríjemňuje životy. Antibiotiká, lieky, umelé hnojivá, generátory, motory či polovodiče, ktoré sa stali základom digitálnej revolúcie. Veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmé by boli väčšinu histórie ľudstva považované za zázrak či mágiu. Veda nám ich, občas trochu neplánovane a k všeobecnému prekvapeniu, priniesla. Čomu za to vďačíme? Základom vedeckého progresu je kritizovanie myšlienok svojich aj ostatných. Cieľom vedeckého progresu nie je mať…
Veľa ľudí si asi dá predsavzatie, že chce tráviť menej času na sociálnych sieťach. Je to skvelé rozhodnutie, držíme palce! Aby sme tomu pomohli a zostali v kontakte, spravili sme aplikáciu v ktorej nájdete všetky naše články, podcasty a pozvánky na akcie. Nič to nestojí, nie sú tam reklamy a nič nerobíme s vašimi súkromnými dátami. Len sme chceli, aby ste mohli náš obsah sledovať ľahko a dostupne bez škodlivých aspektov sociálnych sietí. Berte to od nás ako taký malý darček. [Samuel] Stiahnete tuGooglehttps://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appApplehttps://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066
Je jablkový koláč zdravý? To je ťažká otázka. Má komponenty, ktoré sú prospešné a má také, ktoré sú škodlivé. Aj keď, ako pre koho. Iný efekt má koláč na človeka, čo celý deň sedel za počítačom a iný na toho, čo sa práve vrátil z behu. Slovo zdravé nedokáže plne obsiahnuť komplexnosť vplyvu potravín na telo človeka.Podobne je to so slovom ekologické. Príroda je komplexná a rôznorodá a podobne rozmanitý je vplyv, ktorý na ňu máme. Skleníkovými plynmi destabilizujeme atmosféru, plastami znečisťujeme oceány, lesy rúbeme ako keby to boli len tak na parádu. Zhodnotiť vplyv sa nedá len jedným slovom. Ak namiesto papierového pohára použijem…
Bežne to pri knihách nerobím, no v prípade tejto spomeniem aj jej podnázov, dokonca preložený do češtiny: „Existencionální gordická balada / Metaforická fuga o mysli a strojích v duchu Lewise Carrolla.“ Myslím, že to o knihe čo-to napovie.Prvou indíciou je, že táto kniha nie je pre nesmelých – je plná slovných hračiek, poprepletaných naratívov a treba jej venovať pozornosť. Inač sa človek stratí, alebo zasekne a knihu odloží. Príležitostí sa v knihe zaseknúť je viac než dosť, s takmer 800 stranami ide o záväzok na úrovni domáce zvieratka.Druhou indíciou je, že kniha sa popreplataným spôsobom snaží pojednávať o povahe ľudskej a strojovej mysle. Významnou časťou knihy je analýza matematického…
Kedysi akadémia nebola pre ženy a významné výskumníčky ako Emma Nöether či Sophie Germain zápasili s prekážkami a predsudkami. V mnohých oblastiach vedy, napríklad v biológii, sa situácia zlepšila. V technických vedách či finančníctve je však stále nepomer medzi počtom výskumníkov a výskumníčok. Prečo?Rovno treba povedať, že nejde o schopnosti. Výsledky dievčat v bežných matematických testoch či olympiádach sa dorovnávajú k výsledkom chalanov, tento trend sa však neodráža v zastúpení v akadémii. Zdroj Holman 2018 Odpoveďou nebudú rozdielne schopnosti ale rodové predsudky. Ich sila merateľná, ak dievčatám poviete, že nasledujúci test zvykne poodhaliť rozdiel medzi dievčatami a chalanmi, napíšu ho…
Keď sa povie astronóm, tak ľudia si nepochybne automaticky predstavia vedca s ďalekohľadom. Ďalekohľad je úžasný vynález, vďaka ktorému sa nám otvoril úplne nový pohľad na vesmír. Je to vlastne taký zberač svetla. Čím väčší tento zberač máme, tak tým viac svetla vieme zozbierať a tak pozorovať menej jasné objekty. Ďalekohľad sa predovšetkým zameriava na to, čo poznáme ako viditeľné svetlo. Zaznamenáva tak elektromagnetické žiarenie v relatívne úzkom intervale vlnových dĺžok. Spektrum elektromagnetického žiarenia je však podstatne bohatšie a to na obidve strany vlnových dĺžok. Dlhšie vlnové dĺžky predstavujú postupne infračervené žiarenie až rádiové vlny. Na opačnú stranu sú to…
Posledná beseda so slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour v roku 2023 sa uskutoční v pondelok 4.12. od 18:30 v Bratislavskom Kácečku. Vypočuť si budete môcť tri 30 minútové prednášky. Rozprávať budú Veronika Borbélyová, Lekárska fakulta UK -- Ako myši pomáhajú ľuďomLaboratórne myši majú dôležitú úlohu v biomedicínskom výskume. Rovnako ako ľudia, aj myši patria medzi cicavce a ich organizmus podlieha mnohým podobným procesom ako organizmus ľudí, napr. starnutiu, ale tiež majú podobné imunitné reakcie na infekcie. Výskum na zvieratách všeobecne je citlivá téma, ktorá vyvoláva diskusiu na oboch stranách. Ľudia, i keď si to neuvedomujú, využívajú výhody výskumu na zvieratách…
https://www.youtube.com/watch?v=m_q0MxJ2EHU Mágia má mnoho podôb, ide o ilúzie aj veci kúzelné. V časoch, kedy Tesla pôsobil, sa zlieval rozdiel medzi mágiou a realitou, technológie napredovali tak rýchlo, že pôsobili ako zázraky. Aký boli najväčšie Teslove vynálezy? Boli jeho plány uskutočniteľné? A na čom by Tesla pracoval dnes? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Zaskočilo vás niekedy počasie? Napríklad dnes? Nečudo. Počasie patrí medzi jednu z tých vecí, ktoré sa predvídajú notoricky ťažko. Sú veci, kde sa nám darí dlho dopredu – napríklad zatmenie Slnka zvládame na tisícročia – no v mnohých prípadoch je ťažké vyprodukovať dôveryhodnú predpoveď: od počasia, cez kamienok padajúci dole z kopca až po správanie vírov pri miešaní kávy.Prečo sú aj zdanlivo bežné veci ťažko predvídateľné? Ľudovo tomu hovoríme efekt motýlích krídiel, jedno ich mávnutie môže spôsobiť búrku na opačnom konci Zeme. No dobre, je to možno trochu preháňanie, no demonštruje pointu, že drobná zmena v stave systému dnes vie…
Iluzionisti občas robia taký trik, že chytia človeka za ruku. Daný človek si predstaví nejaké miesto, napríklad neďalekú kaviareň, no nič nepovie. Iluzionista ho vedie a „čítaním mysle“ vždy správne odbočí až kým nedorazia na miesto. Trik spočíva v tom, že naše úmysly a očakávania je ťažko dokonale zakryť. Keď sa blížite k odbočke a čakáte, či vás iluzionista stočí, jemne myknete rukou. On je natrénovaný tieto jemné náznaky zachytiť počas toho ako rozpráva a odpútava vašu pozornosť.Tento trik neovládajú len iluzionisti, citlivé na jemné náznaky sú aj mnohé zvieratá. Ak máte doma psa, možno viete, o čom hovorím. Keď…
„To bolo parádne!“„A ako to dopadlo?“„Vybuchli dosť vysoko.“„A to ťa teší? Ja že im fandíš!”„Však vravím, že vybuchli vysoko.“Takýto dialóg bol tento víkend asi pomerne bežný. Ľudia sa čudujú, že fanúšikovia vesmíru a jeho výskumu sa tešia z misie, ktorá sa skončila explóziou. Dokonca si myslím, že niektorí naše „ale bolo to dosť vysoko!“ berú ako výhovorku.Vtip spočíva v tom, že raketová veda je naozaj raketová veda. Extrémne zložité, od mechaniky, cez chémiu až po tedmodynamiku. Okrem milióna iných komplikácií je výzvou vymyslieť, ako navrhnúť motory tak, aby sa neroztopili. Je niekoľko mechanizmov chladenia, ktoré sa navzájom dopĺňajú a rôzne…
Ku knihe Kúsky reality je nachystaných množstvo akcií: prednášky, besedy, čítačky a stretnutie. Tu nájdete ich zoznam. Tešíme sa na stretnutie s vami. Kúsky reality (beseda), Artfórum Košice, 8.12. (čas spresníme) Kúsky reality (uvedenie knihy), Artfórum Bratislava, 23. 11. 2023 o 19:00, event tu. Krst knihy (spolu s prednáškou a besedou s Petrom „BeWise“ Búranom, 20. 11. o 19:00, v Novej Cvernovke event tu, lístky tu. Beseda so Zuzanou Vitkovou, Bibliotéka, Incheba, pódium Slovartu , 11. 11. o 14:00, event tu. Kúsky reality (uvedenie knihy), Stará jedáleň, 10. 11 o 14:00, event tu. Prednáška Čas je ako rieka, AMAVET, Incheba,…
Prečo, keď všetky bunky v tele majú úplne rovnakú DNA, a teda rovnaký program, tak z niektorých sú nervy a z niektorých zuby? Ako je možné, že niektoré charakteristiky, ktoré získali rodičia počas života (napr. sklony k nadváhe), je možné zdediť? Prečo mávajú klonované zvieratá horšie zdravie, ale ich potomstvo už býva zdravé? Prečo sa hmyz, ryby, obojživelníky, plazy a dokonca aj vtáky dokážu občas rozmnožovať nepohlavne (partenogenézou), ale zrovna cicavce sú asi jediné v živočíšnej ríši, ktoré to nedokážu? (Nápoveda: súvisí to s vojnou pohlaví.) A ako to všetko vieme? Na všetky tieto a mnohé ďalšie otázky poskytuje skvelé…
Relatívne skoro po objave kvantovej mechaniky sa premýšľalo, na čo všetko by sa jej pravidlá mali vzťahovať. Mal by sa ňou okrem hmoty a polí riadiť aj samotný priestor? Vyzeralo to ako dobrý nápad, ktorý z fyziky odstránil niektoré nepríjemné nekonečná. Mal však svoje prekážky a tak sa na neho na desaťročia zabudlo.K slovu sa myšlienka kvantového priestoru dostala znovu v druhej polovici minulého storočia, kedy sa ľudia začali zamýšľať nad kombináciou kvantovej a gravitačnej fyziky. Nápadov ako to zrealizovať bolo viac, experimentov ktoré by medzi nimi dokázali rozlíšiť pomenej. Dôvod je jednoduchý – kvantová povaha priestoru sa prejaví na…
https://youtu.be/nHplvirxTB8 Niektoré technológie pôsobia ako mágia, niektoré tak aj vyzerajú. Napríklad, jadrový reaktor žiari jemnou modrou žiarou. Ako toto žiarenie vzniká? Kto ho objavil? A na čo je dobré? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Fun fact: Kvalitu Samuelovho zvuku od cca 4 minúty opravila AI.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Viac o knihe Kúsky realityhttps://vedator.space/kusky-reality-neobycajna-povaha-casu-a-priestoru/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
V predošlom príspevku sme sa zaoberali otázkou, ako zistiť, že niekto expertízu finguje. Často prichádzame do kontaktu s niekým, koho do istej miery nepoznáme. Kontakt môže byť všelijaký – preberáme informácie na Instagrame alebo uzatvárame obchod. Nie je bezpečná stratégia neveriť nikomu?V skratke: nie. Dôvodom je fakt, ktorý sa na prvý pohľad prieči matematike. Jedna a jedna totiž môžu byť viac, než dva. Táto nerovnosť je základom spolupráce. Ak vie napríklad Janko dobre piecť a Marienka dobre robiť marketing, tak spolu predajú aj desaťkrát viac koláčov, ako by to dokázal každý zvlášť. Nemusí ísť len o obchodné záležitosti. Janko ovládal…
Keď som začal pracovať na tejto knihe, napísal som, že rozhodne nebude pokračovaním Obyčajných zázrakov. Citujem: „Ľudia sa ma občas pýtajú, či budú Obyčajné zázraky 2 a odpoveď je, že nie. Táto kniha bola napísaná tak, aby mala koniec. Opisuje známu fyziku, ktorej dnes dobre rozumieme a cez celú čitateľa prevedie.“ Keď som dopísal Kúsky reality, zistil som, že som tak trochu nepísal pravdu. Síce nechcene a neplánovane, ale tak trochu som napísal pokračovanie Obyčajných zázrakov. Ako mohlo k takémuto omylu dôjsť?Kúsky reality mali byť – a aj sú – knihou o čudnej fyzike. Cestovanie časom, extra dimenzie, kvantové previazanie.…
David Eicher has been editor-in-chief of Astronomy magazine since 2002. He came to Slovakia to host a discussion with Michel Mayor and Garik Israelian just before ESET Science award. We have talked about the Starmus festival (he will be back for it!), universe and science outreach. What drives the progress in astrophysics? Is science that different from arts? And what open question would David like to know the answer to? This and much more have been asked by Jozef and Samuel. https://youtu.be/tCrftrwV4Y8 Podacast mugs and socks can be found here https://vedator.space/vedastore/ You can support us on Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Everything else can…
Alergie sú nebezpečné, nepríjemné a znižujú kvalitu života. Bežne sa proti ním ľudia bránia antihistaminikami, ktoré však riešia iba symptómy. Na niektoré alergie však existuje liečba, ktorá dokáže človeka aj na roky zbaviť problémov.Alergénová imunoterapia nie je nový výmysel, používa sa už vyše storočie. Myšlienka je v malých a kontrolovaných množstvách imunitný systém oboznámiť s alergénom, ktorý ho dráždi.Existujú tri typy liečby, buď sú látky podávané injekčne pod kožu do ramena, vo forme kvapiek alebo tabletiek pod jazyk. Každá má svoje pre a proti, ktoré sa týkajú ich praktickosti, efektívnosti či časovej náročnosti.V mnohých prípadoch sa človek zbaví alergie aj na…
https://www.youtube.com/watch?v=avBy76bwHsg Ig Nobelove ceny sú udelované za výskum, ktorý nás najprv rozosmeje a potom nás prinúti sa zamyslieť. Premišavajú ančovičky oceán? Na čo sú futuristické záchody? A ako vyrobiť z pavúka laboratórnu pomôcku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. PS: Ančovičky sú samozrejme správne sardelinky :DPodcast vzniká v spolupráci so SME. Predpredaj knihy Kúsky realityhttps://www.artforum.sk/katalog/180997/kusky-realityPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
So zmenou klímy a ubúdajúcimi zásobami fosílnych palív je ľudstvo z pohľadu potreby udržateľných a čistých energetických alternatív vystavené naliehavým výzvam. Pri hľadaní udržateľnej budúcnosti sa ako jedným zo sľubných uchádzačov stal vodík. Najrozšírenejší prvok vo vesmíre má potenciál pripraviť cestu pre čistejšiu a ekologickejšiu budúcnosť. Úlohou tohto seriálu je priblížiť pôvod vodíka, jeho úlohu v energetickej budúcnosti, výhody, výzvy a kroky potrebné na využitie jeho plného potenciálu. Vodík zohráva vo vesmíre jednu z najfascinujúcejších úloh, slúži ako stavebný prvok hviezd, galaxií a veľkej časti viditeľnej hmoty ktorú pozorujeme. Vodíkový plyn sa nachádza vo forme oblakov medzi hviezdami a galaxiami v oblastiach, v…
Štvrtý ročník vedátorských besied so slovenskými vedcami a vedkyňami odštartujeme 3. októbra od 18:30 v Bratislave na Dunaji v kultúrnom centre Pink Whale. Budete si môcť vypočuť dve 30 minútové prednášky, s ktorými vystúpia Vladimíra Kurincová Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie SAV a Marián Šimko z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. Vstupné bude 7 EUR, bude sa platiť na mieste, ale vaše lístky si môžete rezervovať https://forms.gle/y8ozY5NswqevZrHe7. Za podporu našich akcií ďakujeme Nadácii ESET. Tešíme sa na Vás.
Občas, keď sa podarí zaujímavý objav, tak sa uvedie s hláškou: „Budú sa prepisovať učebnice!“ Pravda je však taká, že sa to deje málokedy. V novej verzii kníh sa možno objaví na záver poznámka o niečom, čo sa dovtedy nepoznalo. Ak by som však mal vybrať jednu oblasť vedy, kde sa budú prepisovať učebnice aj v úvodných častiach, tipol by som kozmológiu. Prečo?Po prvé, už dlhšie je v nej nevyriešená záhada známa ako Hubblovo pnutie. Hubblov parameter je kľúčová veličina, ktorá udáva rýchlosť rozpínania vesmíru a sprostredkovane napríklad aj vek vesmíru. Môžeme ju určiť pomocou blízkych zdrojov aj pomocou vzdialených zdrojov a výsledky sa pokúsiť spojiť dokopy.…
Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…
Keď chceme zriediť chuť niečoho, pridáme tam vodu. Polievka je veľmi slaná? Pridáme vodu. Sladká limonáda? Šup zriediť vodou. Keď si pozriete encyklopédiu, dozviete sa, že voda je číra tekutina bez chuti či vône. A predsa, všetci vieme, že voda doma chutí trochu inak, ako tá v škole či na chate. Ako je to možné?Voda nie je len H2O, bežne obsahuje ďalšie zlúčeniny, typicky v malom množstve, ktoré sa vyjadruje v jednotkách PPM (počet častíc na milión). Bežne ide o rozpusteného tuhé látky – minerály. Štúdia v roku 2013 ukázala, že na chuť má najväčší vplyv horčík, vápnik, bikarbonát či síran.Byť citlivý na chuť vody, na…
Vesmír nás posledné stáročia rozmaznával. Na mnohé otázky, ktoré sme si položili, sme našli odpoveď. Aká stará je Zem? Prečo voda vrie? Ako vyrobiť zlato z iného prvku? (Draho, v časticových urýchľovačoch.) Všetko sme si pekne odškrtli.Samozrejme, nie vždy sa to podarilo a každý uznáva, že sú otázky, ktoré ešte nevieme uspokojivo zodpovedať. Ako vznikol vesmír? Ako vzniká vedomie? Platí Riemannova hypotéza? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nemáme odpoveď.Na základe dlhej a úspešnej série zodpovedaných otázok niektorí radi predpovedajú, že v budúcnosti, skôr či neskôr, nájdeme odpovede na všetky zmysluplné otázky. Pravda je však taká, že ide len o dúfanie. Na niektoré otázky možno nedokážeme…
Toto leto mala vedecko-technologická komunita zaujímavú zábavku – sledovať overovanie možného supravodiča pri izbovej teplote, LK-99. Koncom júla oznámila kórejská výskumná skupina, že materiál LK-99 ukazuje prudký pokles elektrického odporu pri istých teplotách a zároveň, že sa dokáže vznášať. Magnetická levitácia je jedným z typických znakov supravodičov.Komunita bola skeptická. Po prvé, takýchto oznanov tu už bolo. Po druhé, nešlo o recenzovanú štúdiu; skôr len o správu. No a po tretie, výskum supravodivosti je postupný – tu však došlo k obrovskému skoku. Za mesiac sa podarilo celú situáciu rozbiť na drobné a ukázať, že síce má LK-99 nejaká zaujímavé vlastnosti, no…
Odborníci na voľby a prieskumy poukazujú na skutočnosť, že veľa ľudí na Slovensku sa rozhodne o voľbe tesne pred hlasovaním. To otvára príležitosť robiť namiesto systematickej kampane jedno veľké a dobre načasované teátro, ktoré dokáže zahrať na naše pudy a emócie.Prieskumy ukazujú, že mnoho voličov je teraz v situácii, kedy zvažujú viacero strán. Ako sa medzi nimi rozhodnúť racionálne? Ja pri voľbách rozmýšľam tak, že zvažujem dva faktory: 1. ako sú hodnoty strany zarovnané s mojimi, 2. do akej miery dokážu strany deklarované hodnoty presadiť. Kombináciou týchto faktorov získam odhad, že daná strana dokáže presadiť hodnoty, ktoré sú dostatočne zarovnané s mojimi. Ktorá strana to zvládne…
Naša spoločnosť je polarizovaná, napríklad aj pohľadom na teóriu strún. Niektorí ju milujú, iný neznášajú. Samuel bol na svetovej konferencii Strings 2023 na Perimeter institute zisťovať, čo je vo výskume tejto teórie nové. Ide len o matematicky výmysel? Alebo o významný krok k teórií všetkého? Bude sa dať niekedy testovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=eNeCGmTCRHw&lc=UgxcpZG9-Vc_eM7nHuB4AaABAg
Predstavte si dovolenku pri mori. Večer sa prechádzate po promenáde a zočíte usmiateho pána sediaceho za kartónovou krabicou, ktorá predstiera, že je stánkom. Ponúkne vám hru, vstupné je jedno euro. Hodíte si kockou a ak padne šestka, získate dve eurá. Ak padne niečo iné, máte smolu.Hrali by ste takúto hru? Určite nie. Za šesť hier zaplatíte šesť eur, v priemere zarobíte dve.Vedľa je otvorený druhý, ehm, stánok. Ten ponúka dve eurá vždy, keď nepadne šesť.Hrali by ste teraz? Určite áno. Za šesť hier zaplatíte rovnako, no vyhráte v priemere desať eur – štyri môžu ísť do vrecka a za šesť hráte ďalej.Teraz si predstavte, že…
VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY I. Základné ustanovenia 1. Tieto všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“) sú vydané: Higgsov bizón, s. r. o.,Stolárska 7030/37Bratislava - Mestská Časť Rača 83106IČO: 54206430DIČ: 2121601625 Zapísaný v: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I pod číslom: 156640/B (ďalej len „predávajúci“) 2. Tieto obchodné podmienky upravujú vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a fyzickej osoby, ktorá uzatvára kúpnu zmluvu mimo svoju podnikateľskú činnosť ako spotrebiteľ, alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ďalej len: „kupujúci“) prostredníctvom webového rozhrania umiestneného na webovej stránke dostupného na internetové adrese www.vedator.space (ďalej je „internetový obchod“). 3. Ustanovenia obchodných podmienok sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej…
Počas týždňovej konferencie o teórii strún zaznelo takmer tridsať prednášok. Tipnite si, koľko z nich bolo o strunách? Podľa toho, ako veľmi prižmúrite oči, tak dve až štyri. Jeden prednášajúci, Aron Wall, o tom aj zavtipkoval: „Dnes budem rozprávať o niečom, čo by ste na tejto konferencii asi nečakali – o strunách.“ Čomu sa teda (ex-)strunári venujú?Opakovali sa hlavne dva pojmy: dualita a symetrie. Dualita je odhalený a stále riadne neprebádaný súvis medzi gravitačnou a časticovou fyzikou. Symetrie sú jedným z najfundamentálnejších nástrojov na skúmanie a chápanie fyziky. Väčšina úloh, ktoré riešime, vyzerá na prvý pohľad neriešiteľne zložito. Zvládnuteľnými ich robia práve symetrie. Spektrum tém prednášok bolo široké, od toho, čo…
Mal som možnosť ísť na popularizačnú prednášku Juana Maldecenu, človeka, ktorý prišiel s AdS/CFT dualitou – teda prepojením gravitačnej a časticovej fyziky. Nerád sa oháňam citáciami, no jeho slávny článok ich má 18 752. Z toho sa dá tušiť, že vo vedeckej komunite zamiešal kartami. Z jeho názvu „The Large N limit of superconformal field theories and supergravity“ sa dá tušiť, že to nie je zrovna ľudová téma.Preto ma celkom pobavilo, že v rámci hodinovej prednášky plánoval stihnúť toto a ešte pridať progres, ktorý sa v jeho oblasti za 25 rokov od vydania článku udial. Za 15 minút prednášky prešiel cez kvantovú teóriu poľa, Einsteinovu gravitáciu cez zaujímave prirovanie…
S teóriou strún sa spája taký folklór, že nie je testovateľná. Respektíve je, ale časticový urýchľovač, ktorý by jej vlastnosti dokázal overiť, by musel mať veľkosť slnečnej sústavy. Odhliadnuc od toho, že toto je vlastne inžinierske „nedá sa to“, nie matematické, tak mám ešte jednu dobrú správu. Svet sa dá skúmať aj inak, ako časticovými urýchľovačmi.Nedávno vyšla štúdia, ktorý potvrdila prítomnosť šumu gravitačných vĺn. Typicky, keď sa objaví takýto výsledok, tak hneď nabehnú výskumníci rôznych nepotvrdených a často exotických hypotéz a začnú testovať, či je tento objav v súlade s novým objavom alebo nie. No a kto by to bol povedal, vyšla aj štúdia analyzujúca gravitačný…
Predstavte si, že vám dám na výber z dvoch zlých možností. Ste uväznení v labyrinte a von vedú dve chodby. V prvej chodbe je 2% pravdepodobnosť, že sa spustí pasca, chodba sa zatopí vodou a utopíte sa. V druhej chodbe máte 3% pravdepodobnosť, že sa vypustí plyn, ktorý vás najprv uspí a potom usmrtí. Ktorou chodbou sa pokúsite ujsť?Ak je úloha zadaná takto matematicky, tak si vyberiete možnosť prvú – čísla sú jasné. Ukazuje sa však, že ak na podobnú situáciu narazíte v praxi, oveľa viac sa budete báť vkročiť do prvej chodby. Jednoduchý príklad: „Bál som sa tam ísť…
At Vedátor, accessible from vedator.space and Vedátor app, one of our main priorities is the privacy of our visitors. This Privacy Policy document contains types of information that is collected and recorded by Vedátor and how we use it. If you have additional questions or require more information about our Privacy Policy, do not hesitate to contact us. This Privacy Policy applies only to our online activities and is valid for visitors to our website with regards to the information that they shared and/or collect in Vedátor. This policy is not applicable to any information collected offline or via channels…
Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá ... Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo…
Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…
Ste na rodinnej oslave a počujete: „Podľa mňa tí Američania na Mesiaci nikdy neboli, vymysleli si to.“ Dedko takéto veci občas číta v časopise a kým sa vnuk Peter opýta na zdroj informácie, dedkovi vysvetlí, že do cesty na Mesiac bolo zapojených toľko ľudí, že by bolo ťažké podvod utajiť a že na povrchu Mesiaca zostala po astronautoch laserová odrazka, na ktorú si môžeme zablikať, druhý vnuk Denis len zhodnotí: „Nóóó, všetko je možné.“Čo si myslíte, ktorý z vnukov je v tomto príbehu za zlého? Peter, ktorý dedkovo tvrdenie spochybňuje a „podpichuje“, alebo Denis, ktorý nad dedovým tvrdením mávol rukou? Typicky je prvý prístup vnímaný ako…
Napadlo by vás, že SARS-CoV-2 má niečo spoločné s baktériami žijúcimi v našich črevách? Pravdepodobne nie, avšak početný výskum ukazuje, že stav a zloženie črevného mikrobiómu môže mať vplyv na to, či sa človek nakazí vírusom, ako dlho trvá liečba alebo či sa vyvinie chronický tzv. long covid. Disclaimer na začiatok – väčšina výskumu je stále neúplná preto sa nedá povedať so 100% istotou, čo črevný mikrobióm robí pri COVIDe, napriek tomu máme celkom solídne indície a aj klinické dáta z rôznych intervencií. Vzťah medzi COVID-19 a črevným mikrobiómom je oblasťou prebiehajúceho výskumu. Našťastie môžeme nadviazať na pomerne rozsiahly výskum pri iných vírusových ochoreniach, najmä chrípky.…
Pred pár mesiacmi som bol na akcii pre stredoškolákov. Spýtali sa ma, ako sa rozprávať s inými ľuďmi. Mňa, teoretického fyzika! Mladý človek sa posťažoval, že po období karantén sa mu ťažšie nadväzuje komunikácia, nevie ako začať a udržiavať rozhovor.Ostatných pár týždňov som mal na niekoľko besied, rozhovorov a seminárov na školách a komunitných centrách a tak som sa pýtal, ako sa mladí cítia, aké majú problémy a podobne. Istý nárast ostychu potvrdili aj ich učitelia. Pokojne sa niekoho opýtajte aj vy – ak sa nehanbíte.Nejde len o nevhodnú náhodnú vzorku, ale súčasť väčšieho fenoménu, ktorý je potvrdený dátami. Ide o dlhotrvajúci svetový trend urýchlený pandémiou.…
Nedávno sme písali o tom, ako vznikla umelá inteligencia ChatGPT. V skratke, upravovali sa jej vnútorné parametre s cieľom, aby čo najlepšie vedela predpovedať, akým slovom majú pokračovať texty, ktoré autori stiahli z internetu. Teraz sa pozrieme na to, čo sú tie vnútorné parametre vlastne zač. ChatGPT je neurónová sieť. Nejde o skutočné neuróny, ale o ich extrémne zjednodušený matematický popis. Každý takýto „matematický neurón“ funguje takto: Má niekoľko vstupov a jeden výstup, pričom každý vstup má svoju „váhu“, teda dopredu dané číslo. Na každom vstupe pošlete do neurónu jedno číslo. Neurón každý vstup prenásobí jeho váhou a všetky ich…
Hľadanie večnej mladosti a dlhovekosti uchvacuje ľudskú predstavivosť už stáročia. Legendy a príbehy o Bátoričke alebo o nesmrteľných bytostiach ako Drakula nás fascinujú práve preto, že sa sústreďujú okolo tajomných vlastností krvi. Hoci tieto príbehy môžu mať korene vo folklóre a fantázii, vedci sa do toho aj tak pustili a dnes už aj máme výsledky o dôležitosti krvi a jej potenciálnom vplyve na naše zdravie a dlhovekosť. Alžbetu Bátoriovú, všetci dobre poznáme z príbehov o tom, ako sa kúpala, či pila krv mladých dievčat za účelom dlhovekosti a večnej mladosti. Bola to však naozaj hlúposť, alebo už vtedy mala k dispozícii výsledky výskumov z budúcnosti?! Nedávne štúdie…
Spomínate si na minuloročnú matfyzácku súťaž Dáta & Umenie 2022? Nie? Na matfyze je práca s dátami bežnou súčasťou štúdia. Či ide o fyzičku Zeme alebo astronómku, aplikovaného či teoretického informatika, experimentálneho fyzika či biomedicínsku fyzičku, študenta kognitívnej vedy alebo dátovú vedkyňu, aby preskúmali a objasnili poznatky zo svojich dát, prichádza na rad ich vizualizácia. Koľkým z nás sa stalo, že sme svoju dátovú vizualizáciu prirovnávali k dielam moderného umenia v galériách? Preto sme sa už druhýkrát spýtali študentov otázku, aká vizualizácia dát je tá najzaujímavejšia, najoriginálnejšia, či dokonca najkrajšia? Ich odpovede boli nasledovné, tak posúďte sami! [Petra]
Ak by ste mali na skúške vymenovať všetky orgány tela, určite by ste na pár z nich zabudli. Je možné, že jedným z opomenutých by bola práve štítna žľaza. V mozgu sídli myseľ, srdce si spájame s húževnatosťou – poháňa predsa naše telo – a myslením na žalúdok trávime dlhé minúty a hodiny; špeciálne, ak je prázdny. Málokedy si však spomenieme na starú dobrú štítnu žľazu. Ak ste sa pri tejto myšlienke zhrozili a od úľaku sa chytili za krk tak gratulujem, práve sa ste si štítnu žľazu nahmatali – je vpredu na hrtane, tesne pod ohryzkom. Jej názov naznačuje, že má tvar štítu – čo možno…
Asi ste už počuli o umelej inteligencii 🤖. Napríklad také četboty – môžete s nimi viesť konverzáciu a ony budú poslušne plniť vaše priania. Poradia vám recept na mrkvový koláč, naprogramujú stránku, preložia a zosumarizujú článok. Spýtal som sa teda četbota ChatGPT, koľko percent mozgu využívame - je známy mýtus, že je to len 10%, aj keď v skutočnosti ho vždy využívame celý. Výsledok vidíte na obrázkoch: v jednej konverzácii četbot odpovedal pravdivo, v tej druhej nepravdivo. Ako to, keď som v obidvoch prípadoch položil tú istú otázku? Kostrou ChatGPT je jazykový model GPT, ktorý, rovnako ako všetky ostatné súčasné…
Besedy s odborníkmi a odborníčkami Univerzity Komenského v Bratislave budú pokračovať treťou časťou. Tentoraz vyrazíme do Martina, kde naše pozvanie prijali profesorka Andrea Čalkovská a profesor Mirko Zibolen z Jesseniovej lekárskej fakulty. Pani profesorka je dekankou fakulty a pracuje na Ústave fyziológie, pán profesor je prednosta Neonatologickej kliniky. Budeme sa zhovárať, prirodzene, o medicíne. Všeobecne vedeckej, univerzitnej a praktickej, ale aj o tej, ktorá napĺňa našich hostí. Besedu bude moderovať Juro Tekel. Stretneme sa v stredu 31. 5. od 18:30 v Kultúrno-umeleckom centre Barmuseum. Vstup bude zdarma a bez rezervácie. Tešíme sa na vás.
Páči sa vám tento svet? Ďakujte elektrón. Ľahunká častica citlivá na a zároveň tvoriaca elektrické polia je základom biológie, chémie aj fyziky materiálov. Ako boli elektróny objavené? V akých verziách existujú? A čo je to spin elektrónu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/CBm4_J4-xzQ
Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…
Slovenský hydrometeorologický ústav, SHMÚ, posiela dvakrát denne na meteorologickom balóne do stratosféry sondu k zberu aerologických dát. Vo výške približne 30 kilometrov dôjde kvôli rozdielu tlakov k prasknutiu balóna a sonda voľným pádom padá k zemi. Asi tušíte, ako dopadne. Nápadom k efektívnejšiemu zberu dát je vytvorenie návratového modulu, ktorý by dokázal takúto sondu bezpečne vrátiť na miesto určenia, vďaka čomu by mohla byť znovu použitá. Takýto spôsob prevádzky je aj nákladovo efektívny a aj ponúka nové výskumné vedecké možnosti. Projekt Straton sa snaží vytvoriť práve takýto modul, ktorý dokáže aj operovať vo veľkých výškach, aj tesne pri zemi a teda aj pri veľmi rozdielnych teplotách,…
V pondelok 22.5. budeme pre vás organizovať jednu menej štandarndú akciu. Profesor Bharat Ratra bude na návšteve Fakulty matematiky, fyziky a informatiky. Popri odbornom programe budeme mať možnosť vypočuť si jeho večernú populárnu prednášku o zrýchľovaní rozpínania vesmíru, tmavej hmote, tmavej energii a Einsteinovej kozmologickej konštante. Viac o prednáške:Dark energy is the leading candidate for the mechanism that is responsible for causing the cosmological expansion to accelerate. Bharat Ratra will describe the astronomical data which persuade cosmologists that (as yet undetected) dark energy and dark matter are by far the main components of the energy budget of the universe at…
Viete, čo má spoločné Richard Dawkins, Kip Thorne a Neil deGrasse Tyson? Sú popularizátori vedy a v minulosti sa zúčastnili festivalu Starmus. A čo viac – jeden sa budúceho ročníku zúčastní znovu. Ten bude pre nás výnimočný, uskutoční sa totiž na Slovensku.
Z ľudského tela vidíme ideálne len povrch, mnoho dôležitých vecí sa však deje vo vnútri. Veľký progres v zdravotníctve nastal aj vďaka tomu, že dokážeme do ľudského tela nahliadnuť bezpečne. Ako funguje röntgen? Prečo niekedy dáme prednosť ultrazvuku? A aký progres sa deje vo vývoji CT? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Ján Majóroš, vedúci vývoja softwarového oddelenia pre vývoj medicínskych aplikácií v Siemens Healthineers.
V utorok 2. mája bude v Informačnom centre Univerzity Komenského v Bratislave na Štúrovej ulici pokračovať séria besied, ktorú UK organizuje v spolupráci s občianskym združením Vedatour. Našim druhým hosťom bude Michal Májek z Prírodovedeckej fakulty UK. Samo Kováčik sa s ním bude zhovárať o organickej chémii, jeho výskume a prestížnom európskom grante, ktorý pred nedávnom získal. Michalov výskum sa sústredí na chemickú analýzu s piezoelektrickými materiálmi. Ide o využitie mechanickej energie na aktiváciu organických molekúl a chemické procesy indukované mechanickou silou, prípadne svetlom. Práca v Michalovom laboratóriu sa radí do základného výskumu, ale jej výsledky nájdu svoje uplatnenie napríklad…
Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.
Hovorí sa, že je klamstvo, ešte väčšie klamstvo a potom štatistika. Churchill povedal, že veriť sa dá len štatistike, ktorú sami sfalšujete. Takýto názor je bežný a je to veľká škoda – keďže štatistika je neuveriteľne silný nástroj. Svet okolo nás je plný informácií a všetky sa nám ho hlavy nezmestia. Práve vďaka štatistike z nich dokážeme vybrať to podstatné.
Ďalšie pokračovanie našich besied so slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. 25. apríla sa od 18:30 stretneme tentoraz v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave. Našim prvým rečníkom Róbert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV a rozprávať bude na tému "Prečo sú na Slovensku také vysoké tresty za drogy?". Slovensko má v európskom kontexte drastické tresty za drogy. Prednáška sa pokúsi objasniť ako sa slovenská drogová politika po páde komunistického režimu vyvíjala a prečo dospela k dnešnému stavu. Robert je vedeckým pracovníkom Sociologického ústavu SAV. Zaoberá sa históriou sociológie, spoločenskou dôverou a konšpiráciami ako i drogovou politikou. Vývoju slovenskej drogovej politiky…
Pár dní som nesledoval správy a verejné dianie, otvoril som komentáre pod jednou diskusiou a dozvedel sa, že nás všetkých zabije ... obilie z Ukrajiny. V zozname vecí, ktoré ma podľa internetu čoskoro zabijú, to bola novotina a tak som pátral ďalej.
Je asi nulová pravdepodobnosť, že ste poslednú dobu nepočuli niečo o umelej inteligencii. Možno to, že vás oberie o prácu alebo že sa stane vašim spoločníkom, asistentom či vrahom. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, či sa stane vaším bohom? Pre mňa osobne je veľmi zaujímavé sledovať nielen to, čo nová umelá inteligencia dokáže, ale aj čo nás jej tvorenie a fungovanie učí o zbytku sveta. Napríklad, čo nás strojové jazykové modely učia o tom, ako funguje ľudská reč – ako náš mozog vyberá vhodné slová, vety a súvetia. Meghan O'Gieblyn píše o hľadaní metafor. O tom, ako si ľudia kedysi…
Svet sa zmenil. Vidíme na to na číslach, vnímame to v správach, cítime to v náladách ľudí. Samozrejme, zmena je súčasťou života. Ten bol pre mnohých posledné storočie tak pohodlný, ako nikdy. Dobré časy však, ako argumentuje Peter Zeihan, končia.
Včera sa mi stala taká sranda. Pozeral som si normálny vedecký časopis, ktorý prešiel na open acess. To znamená, že každý článok, ktorý je v ňom publikovaný, je dostupný verejne. Doteraz bola prax, že bol článok uzamknutý a platil ten, kto si ho chcel prečítať – respektíve jeho inštitúcia. Teraz už však poplatok platí autor. Potom som niekde na Facebooku uvidel link na stránku, ktorá predávala autorstvo vo „vedeckých“ článkoch. Čo ma pobavilo bola podobná cena – aj keď v prvom prípade ide o seriózny vedecký časopis a v druhom prípade o neetický nástroj na generovanie falošných a bezcenných výstupov.
Čierne diery požierajú hmotu a rastú. Vesmír nepožiera nič a rastie tiež. Tieto dve skutočnosti boli v astrofyzike a kozmológii dlho dané ako nezávislé – nedávny výskum sa ich však pokúsil spojiť dokopy. Čo je vnútri čiernych dier? Ako sa rozpína vesmír? A súvisí tmavá hmota s tmavou energiou? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
