Počas týždňovej konferencie o teórii strún zaznelo takmer tridsať prednášok. Tipnite si, koľko z nich bolo o strunách? Podľa toho, ako veľmi prižmúrite oči, tak dve až štyri. Jeden prednášajúci, Aron Wall, o tom aj zavtipkoval: „Dnes budem rozprávať o niečom, čo by ste na tejto konferencii asi nečakali – o strunách.“ Čomu sa teda (ex-)strunári venujú?
Opakovali sa hlavne dva pojmy: dualita a symetrie. Dualita je odhalený a stále riadne neprebádaný súvis medzi gravitačnou a časticovou fyzikou. Symetrie sú jedným z najfundamentálnejších nástrojov na skúmanie a chápanie fyziky. Väčšina úloh, ktoré riešime, vyzerá na prvý pohľad neriešiteľne zložito. Zvládnuteľnými ich robia práve symetrie.
Spektrum tém prednášok bolo široké, od toho, čo to vlastne je fyzikálna teória a kam až môžeme dúfať, že vo fyzike dokážeme zájsť, až po takmer praktické témy ako aplikovanie duality na náš vesmír či zachytávanie reliktových neutrín.
Jeden z najvplyvnejších teoretických fyzikov, Ed Witten, predniesol príspevok o logicky konzistentnom uchopení teórie kvantovej gravitácie. Bežné teórie sú totiž formulované v časopriestore, kvantová gravitácia však tomuto základu podráža nohy. Myšlienky z teórie strún sa nepoužívajú explicitne ale implicitne, ukryté pod povrchom pomáhajú upratovať teórie „bežnej“ fyziky. Nebyť teórie strún, tak si môžeme myslieť, že teória gravitácie nemôže existovať a tak sa otázkami jej zmysluplnosti ani nemusíme zaoberať. Musíme. Teda, ak chceme porozumieť vesmíru na najzákladnejšej úrovni.
Keď si pozriete počet fyzikálnych článkov na stránke inspire-hep, zistíte, že ich za rok 2023 bolo 30 585. Ak pridáte kľúčové slovo string, nájdete asi 927 článkov. Pre porovnanie, QCD dá 1235, critical 2452, qubit 2374, CFT 438, holography 466, duality 692. Myslím, že fér zhrnutie je také, že struny sú etablovanou oblasťou fyzikálneho výskumu, no zďaleka nejde o dominantnú záležitosť. A čím ďalej, tým viac, sa dostávajú k slovu témy, ktoré zo strún vzišli (ako napríklad dualita), no nemusia s nimi už bezprostredne súvisieť.
Nejde len o články. Na konferencii as objavili mnohé legendy. Okrem už spomínaného Wittena tam bol Maldacena, Seiberg, Vafa, Preskill, Susskind – a ani jeden z nich neprednášal o strunách, ich rozptyloch či vibráciách. Nechcem tým povedať, že by už teória strún nebola o strunách, ale to, že sa vyvíja a posúva k novým myšlienkam. Uvidíme, kam to povedie.
[Samuel]