23. apríla 2024
biele diery

Carlo Rovelli: White holes

Po troch Rovelliho best-selleroch už každý čitateľ vie, na čom je – či Rovelliho miluje alebo neznáša. Takže by som v princípe túto knihu ani nemusel veľmi predstavovať. Každý, koho to zaujíma, vie, čo čakať. Ale tak predsa.

Rovelli sa vo fyzike venuje teóriám, ktoré v súťaži popularity dostávajú maximálne striebornú medailu. Kým bežne počúvate o teórii strún, on sa venuje slučkovej kvantovej gravitácií. Kým ostatní skúmajú pôvod priestoru, on skúma pôvod času. A keď všetci skúmajú čierne diery, hádajte, čo bude skúmať on.

O zložitých veciach píše krásne a ľahko. Fyziku pretkáva poetikou a to je pre mnohých kameňom úrazu. Pre niektorých čitateľov je pomer fyziky a poetických opisov taký, že sa fyzika úplne stráca. Za seba poviem, že mi to nevadí a často dokonca oceňujem, ako autor dokáže obísť technické detaily a zo zložitých konceptov ponúknuť čitateľom esenciu a nadšenie z vedy a prírody ako takej.

Na druhú stranu, chvíľami sa človek potrebuje z tej všetkej fyziky vysomáriť. Keď má po pár odstavcoch vesmíru zrazu spomienky na to, kam sa autor ako mládenec chodil stretávať s dievčinami, potom krátku reflexiu textu, čo si autor po sebe text prečítal a hneď nato krátky úryvok z Danteho, môže sa nepozorný čitateľ zatúlať.

Poviem teda za seba: aj som sa niečo nové z fyziky dozvedel, aj ma príjemne prekvapili niektoré prirovnania a aj mám pocit, že autor hodnoverne pretlmočil krásny pocit z objavovania a dumania nad neznámym. Rozumiem, že niekomu tento štýl nesedí, ale ako som písal v úvode – autora sme už mohli spoznať, on sa drží svojej overenej taktiky.

[Samuel]

PS: Vyšlo v roku 2023 v slovenskom preklade Martina Koleniča vo vydavateľstve Tatran.

PS2: Pri predošlých prekladoch sme kritizovali preklad odborných pojmov. Tak poviem, že už je to lepšie, ale stále je čo zlepšiť. Čo sa týka fyzikálneho žargónu, namiesto nevratný dej sa opakuje označenie nezvratný, čo znie podobne, ale nie je to to isté. Nevratný dej je taký, ktorý sa nedá odrobiť. Nezvratný dej jetaký, ktorého vyvrcholeniu sa nedá zabrániť. Technicky náročné poznámky v závere knihy sú preložené správne. Niektoré neodborné pojmy sú však preložené zvláštne. Napríklad niečo, čo tipujem, že bolo v anglickom texte cornerstone, bolo niekoľkokrát preložené ako uholný kameň. Keď som si googlil, tento výraz naozaj existuje, prevažne som ho našiel v náboženských kontextoch (prvý kameň, ktorý vytyčuje uhly v dome). Niekoľko strán som však premýšľal, či to skôr nemal byť základný stavebný kameň.


One thought on “Carlo Rovelli: White holes

Pridaj komentár