O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 201 - 300 of 826 | Page 3 of 9 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Posted on: 14. novembra 2022
Teória strún je ambiciózny projekt v teoretickej fyzike, jeden z najznámejších kandidátov na tzv. teóriu všetkého, a v súčasnosti sa jej štúdiu venujú tisíce fyzikov po celom svete.
Posted on: 10. novembra 2022
Hviezdy sú základným dielikom vesmíru tak, ako ho poznáme a keď nič iné, jednej z nich vďačíme sa svoj život. V ďalšom Rozhovore o vesmíre sme si s Norbim Wernerom pozvali profesora Zdeňka Mikuláška, ktorý nám porozprával o typoch hviezd, ktoré pozorujeme, ich vývoji a zvláštnostiach, ktorým stále úplne nerozumieme.
Posted on: 8. novembra 2022
Keď vyhodíte do vzduchu férovú mincu, na 50% na nej padne vrch a na 50% padne spodok. Čo ak však mincu niekto upraví, umiestni do nej drobné, ale citeľné, závažie? Testy ukázali, že na takto upravenej minci padá vrch až v 80% prípadov. Poďme ju skúsiť. Hodíme a – čuduj sa svete – padol vrch. Môžeme povedať, že padol kvôli ukrytému závažiu, ktorým je minca upravená?
Posted on: 8. novembra 2022
Vedecké Oskary, aj tak by sa dali nazvať Nobelove ceny. Vďaka ním sa celý svet týždeň baví vedou. Aké ťažké bolo spoznať DNA neandrtálcov? Je kvantová fyzika skutočná? A ako môže byť chémia jednoduchá? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 2. novembra 2022
Síce nikto nespochybňuje, že včely patria do ríše hmyzu, ako superorganizmus však vykazujú mnohé znaky podobné skôr cicavcom. Najmä, keď sa na včely pozeráme z hľadiska funkčných evolučných vlastností vďaka ktorým cicavce vynikajú nad ostatnými stavovcami.
Posted on: 1. novembra 2022
Chcel by som vidieť ten moment, keď pán Ódor prišiel do vydavateľstva a povedal, že má takú novú knihu, no je trochu dlhá – má asi 650 strán. O čom je? O všeličom: od dôchodkového sporenia, cez teóriu relativity, základy výpočtovej techniky až po pozitívne nastavenie mysle. A ešte má vtipné ilustrácie.
Posted on: 1. novembra 2022
Veda je zábavná, niekedy pomerne priamočiaro. Namiesto tabuliek dát a vzorcov sa vedci zaoberajú príjemnejšími vecami – napríklad právnickým žargónom. Prečo sú zmluvy ťažko čitateľné? Pre káčatká plávajú za kačičkou? A bezpečne naraziť do soba? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 26. októbra 2022
Za masové úhyny mohlo v histórii Zeme všeličo. Dinosaurom to napríklad spočítal asteroid, inokedy priložili ruku k dielu vulkány. Uvažuje sa, že za jedno – to pred približne 450 miliónmi rokov – možno môže supernova. Najviac si to totiž odniesol oceánsky život tesne pri povrchu. Stopy vymierania sú konzistentné so silným žiarením. Gama záblesky sú najenergetickejšia forma svetla, vznikajú napríklad aj pri rádioaktívnej premene prvkov, v hojnom množstve ich emitujú zrážky neutrónových hviezd či supernovy. Ak taká supernova, či jej ešte mohutnejšia verzia hypernova, buchne dostatočne blízko pri Zemi, pocítime to. Napríklad v stromoch, ktoré si pamätajú rok 774 nášho letopočtu, sa podľa analýz…
Posted on: 25. októbra 2022
Veda nie je len med lízať a k Nobelovej ceste vedia kľukatá cesta. A je to dobré, objavovania sveta je pestré. Ako môže človek dostať dobrý nápad vďaka pádu z bicykla? Prečo museli vedci ustúpiť Microsoftu? A čo sa stalo v Las Vegas a nezostalo tam? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 18. októbra 2022
V utorok 11. 10. sme sa druhý krát po pandemickej prestávke stretli pri živých prednáškach slovenských vedcov a vedkýň Vedatour. Tentoraz to bolo v čerstvo otvorenom UniKu na internátoch v Mlynskej doline v Bratislave. Ako prvý vystúpil Michal Valko z DeepMind a jeho prednáška bola zameraná na umelú inteligenciu a najmodernejšie prístupy k učeniu neurónových sietí s čo najmenšími zásahmi človeka. Priblížil tak divákom niektoré z najmodernejších trendov v strojovom učení. Druhá rozprávala Barbora Konečná z Lekárskej fakulty. V jej prednáške hrali hlavnú úlohu exozómy -- drobné častice, ktoré vylučuje každá bunka nášho tela a sú to pravdepodobne prostriedky, ktoré…
Posted on: 18. októbra 2022
Mačky evolúcia pripravila na všetko – lovenie v noci, pád z výšok, hojenie rán. Dnes však preferujú život na gauči a tak na ich špeciálne schopnosti zabúdame. Ako vidia mačky v noci? Prečo pradú? A čo ovládajú z diferenciálnej geometrie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 15. októbra 2022
Už druhý rok po sebe som mal miernu paniku. Musel som googliť, čo znamená "dress code: black tie optional" a dúfať, že som nezabudol dať vyčistiť oblek a košeľu. Druhý rok po sebe som bol totiž pozvaný ako hosť na udeľovanie Eset Science Award.
Posted on: 28. septembra 2022
Covidová pandémia nám veľa vzala, niečo nám aj dala. Pomohla upriamiť pozornosť na expertov, ktorý majú čo povedať – Marek je jedným z nich.
Posted on: 28. septembra 2022
Druhé tohtoročné stretnutie pri prednáškach slovenských vedcov a vedkýň. Stretneme sa v utorok 11. 10. od 19:30 v UniK Mlyny v Mlynskej doline v Bratislave. Môžete sa tešiť na:- Michala Valka z Deep Mind,- Barboru Konečnú z Lekáskej fakulty UK,- Tomáša Vinářa z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Michal Valko bude rozprávať na tému strojového učenia s využitím metódy “boostrap by latents”. Vysvetlí nám, čo táto nová paradigma znamená pre samokontrolované učenie, najskôr na príklade použita pre rozpoznávanie obrázkov, ktoré využíva dve navzájom spolupracujúce neurónové siete. Potom nám povie o rozšírení tejto metódy, ktorú použili na rôzne aplikácie v…
Posted on: 27. septembra 2022
Že špióni dokážu zmeniť smerovanie vojny, to už vieme. Ako to však dokážu matematici? Ako máme rozmýšľať o veciach o ktorých máme neúplné informácie? V čom je ťažké testovať svoj svetonázor? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 22. septembra 2022
Na tejto stránke asi nikoho neprekvapí informácia, že srdce v našom tele plní funkciu pumpy, vďaka ktorej cirkuluje krv a s ňou kyslík, živiny a teplo. Tak isto ani to, že v čase stresu alebo zvýšenej aktivity srdce tlčie oveľa rýchlejšie, ako v pokoji. Okrem toho, že to dáva dobrý zmysel – naše svaly potrebujú viac živín na svoju činnosť – s tým má skúsenosť každý, kto bežal na autobus alebo nadával na schodoch na pokazený výťah.
Posted on: 21. septembra 2022
Že je digitálny priestor plný hoaxov a dezinformácií, to už dnes prekvapí asi málokoho. Je viacero dôvodov, prečo ich niekto tvorí a šíri ďalej, jedným z nich je snaha ovplyvňovať politiku.
Posted on: 20. septembra 2022
O tmavej hmote bežne rozmýšľame ako o súčasti nášho vesmíru. Zatiaľ však ide len o hypotézu, keďže sa nám ju priamo nikdy nepodarilo pozorovať. Aké dôkazy máme pre existenciu tmavej hmoty? Ako si predstaviť fyziku bez nej? A aké k nej existujú alternatívy? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk https://www.youtube.com/watch?v=N0wsC7FgGco
Posted on: 18. septembra 2022
Existujú rôzne definície pojmu technooptimizmus. Slabá verzia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie prinášajú viac dobra než zla. S touto definíciou by sa asi mnohí dokázali stotožniť, aj keď o tom, čo je dobré a sa vždy dá dobre pohádať. Silnejšia definícia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie vyriešia všetky naše problémy. A to už je otáznejšie.
Posted on: 16. septembra 2022
V utorok 13. 9. sme sa po dlhšom čase stretli osobne v bratislavskom KC Dunaj na živom Vedatour -- besedách so slovenskými vedcami a vedkyňami. Prvú prednášku mali Mirka Galasová a Peter Teličák z Ústavu experimentálnej psychológie SAV. Rozprávali o epistemicky nepodložených presvedčeniach, o tom ako vznikajú, kto k nim je náchylný a čo sa s tým všetkým dá robiť. Filip Květoň z Chemického ústavu SAV po nich porozprával o svojom výskume v oblasti diagnostiky ochorení na základe detekcie cukrov -- ako tieto pomáhajú v správnemu fungovaniu proteínov a ktoré ich vlastnosti sa používajú na odhalenie rôznych chorôb od rakoviny…
Posted on: 13. septembra 2022
Máločo sa dá tak ťažko definovať, ako nič. Definície sa rôznia, je to prázdny priestor? Vákuum? Každý pohľad je užitočný inokedy. Kto vyrobil prvé poriadne vákuum? Čo sa v ňom deje? A aké sily existujú práve vďaka nemu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 9. septembra 2022
Včera zomrela kráľovná Alžbeta II., najdlhšie vládnuca panovníčka britskej monarchie. Narodila sa v roku 1926, človeku sa až ťažko predstavuje, ako dávno to bolo. Jednoduchý príklad: v tomto roku bolo ľudstvo časovo bližšie k potvrdeniu existencie atómov (rok 1905) než k objavu štruktúry DNA (rok 1953).
Posted on: 8. septembra 2022
Po viac ako dvoch rokoch sa vracajú naše besedy so slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour v živom formáte! Odznejú tri 30 minútové prednášky od- psychologičky Mirky Galasovej a psychológa Petra Teličáka,- fyzika Sama Kováčika,- chemika Filipa Květoňa.Prednášky vám postupne počas týždňa lepšie predstavíme. Stretneme sa v KC Dunaj v Bratislave od 19:30. Tešíme sa na Vás. Vstupné 5 EUR sa bude platiť na mieste, ale rezervujte si prosím lístky na https://forms.gle/oJCnF9GFy31qK9H37. Podujatie sa uskutoční s podporou Nadácie ESET, Nadačného fondu Slovenských elektrární v nadácii Pontis a KC Dunaj. Ďakujeme. bsh
Posted on: 1. septembra 2022
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Posted on: 22. augusta 2022
Cestovanie v čase je obľúbená téma, ktorá však trpí na istý problém. Buď je vysvetlená stručne a povrchne alebo podrobne a zložito. John Ryan sa rozhodol pre kompromis – píše podrobne a pomocou mnohých príkladov, no vybral si len úzky výsek z témy cestovania v čase a tým pádom to zvláda na menej ako 180 stranách. Predstavte si, že máte 26 rokov a váš partner 22. Dokážete sa pomocou fyziky „zarovnať“? Spraviť niečo, aby ste mali budúci rok obaja 27 rokov? Áno, takéto niečo je z pohľadu fyziky prípustné a hneď viacerými spôsobmi. Ryan detailne opisuje, ako sa to dá docieliť pomocou cestovanie takmer rýchlosťou svetla. Z knihy sa nedozviete…
Posted on: 10. augusta 2022
Bežne hovoríme o tom, ako sme veľkosť vesmíru pochopili vďaka práci Einsteina či Hubbla, no v skutočnosti výraznou mierou prispelo aj mnoho ďalších ľudí. Kto bola Henrietta Swan Leavitt? Ako spravila svoj hviezdny objav? A čo nás naučil o vesmíre? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 8. augusta 2022
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Posted on: 4. augusta 2022
Vyštudoval medzinárodné vzťahy a politickú ekonómiu na Università di Bologna, neskôr filozofiu na Katholieke Universitat Leuven a teraz si robí doktorát vo filozofii na University of Durham, kde sa venuje najmä filozofii jazyka a metaetike. Je zakladateľom podcastu Pravidelná dávka a spoluzakladateľom podcastu Kvantum ideí. Vyučuje večerné online kurzy o existencializme a filozofii Friedricha Nietzscheho a prednáša aj medicínsku etiku na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Posted on: 3. augusta 2022
Možno to o mne viete, možno nie – rád behávam a keď nebežím, tak aspoň kráčam. Týždenne zabehnem tak 40-60 kilometrov, v priemere spravím 15 tisíc krokov denne. Ľudia mi občas vravia, že je to extrém. Odhliadnuc od to, že nie je – sú ľudia, čo prejdú oveľa viac – je podľa mňa oveľa väčší extrém, ak niekto nekráča prakticky vôbec.
Posted on: 2. augusta 2022
Webbov teleskop je tak trochu zázrak, alebo presnejšie div. A nie je on, aj časticový urýchľovač LHC alebo marťanské misie. Čo sú moderné divy sveta pre vedu? Akú úlohu plnia? A stoja za to? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 27. júla 2022
„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“ „Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“ Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v mierne kamuflovanej podobe, vídame bežne.
Posted on: 26. júla 2022
Vieme vo fyzike všetko? Ani omylom! Už len vo fyzike máme kopy nezodpovedaných otázok. Ako presne tečie voda? Čo je to tmavá hmota? Prečo existuje viac hmoty ako antihmoty? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 21. júla 2022
Webbov vesmírny teleskop je geniálny inštrument, moderný div svet, na ktorý sme čakali dlho no veríme, že to stálo za to. Chválime ho až do neba, no občas to trochu preženieme a o teleskope sa povie niečo, čo nie je pravda. Jedna taká vec sa opakuje – teleskop vraj dovidí ďalej, než hociktorý jeho predchodca. Nie je to pravda.
Posted on: 20. júla 2022
Blázni nie je to správne slovo – bláznom predsa môže byť hocikto, kto si neváži vlastný život. Títo blázni dokázali v zlomku sekundy, popri robení vedeckých experimentov, rozhodovať o osude miliónových misií. Zároveň mali vždy pripravený bonmot pre reportérov a chuť to všetko zapiť v tej správnej krčme. Vesmírne preteky, ako každý veľký súboj v histórií, potreboval svojich rytierov. A rytieri sú – v každej dobe boli – tak trochu blázni.
Posted on: 13. júla 2022
Pred pár dňami bolo udelené najprestížnejšie matematické ocenenie, Fieldsova medaila. Presnejšie povedané, boli udelené štyri medaily, a to matematikom Hugovi Duminil-Copinovi, Juneovi Huhovi, Jamesovi Maynardovi a Maryne Viazovskej.
Posted on: 13. júla 2022
Tento týždeň sme uzreli prvé zábery z Webbovho vesmírneho teleskopu a treba pripomenúť, že je fascinujúce, že sa to vôbec podarilo. Misia sa ťahala desaťročia, hrozilo jej zrušenie, chýbali peniaze, mal problémy pri záťažových testoch, roztrhal sa mu ochranný štít, musel by opravený a aj keď už letel vesmírom, stále hrozilo, že sa niečo zasekne a nebude dať opraviť. Že ukázal vôbec niečo, to je malý zázrak.
Posted on: 11. júla 2022
Súťaž o najkrajší záber z vesmíru by nemala jasného víťaza. Pre niekoho sú to malebné hmloviny, pre iného detaily planét či Slnka. Ak by bola súťaž o fotku, ktorá najhlbšie zmenila naše predstavy o vesmíre, asi by sme ani nemuseli súťažiť.
Posted on: 5. júla 2022
Určite ste si už niekedy všimli, že pre vysoké objekty, či už budovy, alebo kopce, zapadá slnko neskôr. Kým my dole sme už v tieni (Zeme), hranica svetla sa len pomaly plíži k ich vrcholu. Na najvyšších poschodiach mrakodrapov tak pozorujú západ o niekoľko desiatok sekúnd neskôr než na prízemí, pri jednom druhu oblakov sú to dokonca až hodiny – tieto oblaky tak zdanlivo svietia v noci.
Posted on: 5. júla 2022
Pred desiatimi rokmi bol oznámený fenomenálny objav. Experimenty CMS a Atlas v CERNe potvrdili detekciu Higgsovho bozónu, posledného dieliku časticovej fyziky. Aký to malo dopad na fyzikálnu komunitu? Čo príde po Veľkom časticovom urýchľovači? A kedy sa dočkáme podobne veľkého objavu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 4. júla 2022
Aula bola narvaná do posledného miesta, ak ste neboli na zozname, nestačilo si privstať ani niekoľko hodín. Každému bolo jasné, že tento deň si budeme pamätať dlho. Dňa 4. júla 2012 sa po približne storočí zavŕšila naša snaha pochopiť, z čoho sa skladá hmota.
Posted on: 28. júna 2022
Všetci cestujeme dopredu v čase, rýchlosťou jedna sekunda za sekundu. Ľudia robia chyby od počiatku dejín a tak premýšľajú, či by mohli neúprosný čas vrátiť späť a niečo spraviť inak. Dá sa cestovať v čase? Ako by si s tým poradil princíp kauzality? A čo má Harry Potter spoločné s kvantovými počítačmi? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 24. júna 2022
Pri štúdiu na matfyze sa človek nutne stretne s prácou s (nejakými) dátami. Aby v nich niečo uvidel, príde na rad ich vizualizácia. No a koľkým z nás sa stalo, že sme svoju dátovú vizualizáciu prirovnávali k dielam moderného umenia v galériách?
Posted on: 21. júna 2022
Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.
Posted on: 21. júna 2022
Veda je o otázkach a hľadaní odpovede na ne a tak máme ďalšiu epizódu s otázkami od poslucháčov. Ako fungujú polarizačné filtre? Prečo bolo kedysi všetko väčšie? A aký je zmysel života? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 16. júna 2022
Svet čoskoro oslávi 10. výročie objavu Higgsovho bozónu a najväčší časticový urýchľovač na svete po odstávke nabehne na historicky najvyšší výkon. Ide o ostro sledovanú záležitosť, jeho výsledky totiž rozhodnú o smerovaní časticovej fyziky na dlhé roky.
Posted on: 14. júna 2022
Čierne diery sú čierne a tak by ich na čiernom pozadí ani nemalo byť vidno. Bežne sú však obklopené žiariacim materiálom, ktorý ich zviditeľňuje. Prečo tento materiál svieti? Ako deformuje gravitácia obraz čiernych dier? A ako ich dokážeme odfotiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Podcast môžete počúvať aj cezSpotify: https://tinyurl.com/V-spotifyApple: https://tinyurl.com/V-applePodcastPodbean: https://tinyurl.com/V-podbeanGoogle Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcastYouTube: https://tinyurl.com/V-YouTube-kanal Vedátora nájdete aj naFB: https://www.facebook.com/vedator.svkIG: https://www.instagram.com/vedator_sk/web: https://vedator.space/ https://www.youtube.com/watch?v=skK3lsG84ng
Posted on: 7. júna 2022
Priestor je podľa klasickej predstavy prázdny, no klasické predstavy sa občas mýlia. O tom, že by sa priestor mohol z niečoho skladať premýšľali už prvý tvorcovia kvantovej mechaniky. Ako sa priestor môže z niečoho skladať? Dokázala by v ňom fungovať fyzika normálne? A aké experimenty by to dokázali odhaliť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 3. júna 2022
V rámci skúmania genetickej rozmanitosti vodného rastlinstva pozbierali výskumníci v Austrálii vzorky rastliny Posidonia australis, oceňte prosím jej meno. Vzorky brali z rôznych miest Žraločej zátoky, chceli skúmať drobné genetické mutácie v závislosti od miesta, kde sa rastlina nachádza. Ide o rastlinu, ktorá sa vizuálne ponáša na trávu a dno Žraločej zátoky vďaka nej vyzerá tak trochu ako rozkvitnutá lúka. Namiesto zajkov a jašteríc tam však nájdete delfíny či kraby. Výsledky genetických testov vzoriek z obrovskej oblasti (asi 200 kilometrov štvorcových) priniesli šok – dopadli rovnako. Medzi vzorkami boli len veľmi malé odlišnosti. Rastliny takmer vyzerali ako svoje identické kópie. Ako je to možné? Existuje pekné vysvetlenie. Obrovskú…
Posted on: 31. mája 2022
Kde sú všetci? To sa opýtal Enrico Fermi a myslel tým mimozemšťanov. Možno je život vo vesmíre vzácny a možno sa schovávajú. Čo nás o mimozemšťanoch učí náš civilizačný vývoj? Čo nás učí absencia kontaktu s nimi o ňom? A prečo sa možno musí zmeniť smer našej civilizácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 24. mája 2022
Väčšina bodiek na oblohe sú hviezdy. Niektoré sú planéty a keď sa na ne pozriete ďalekohľadom, môžete uvidieť bohatý svet plný štruktúr – ako napríklad pásy na Jupiteri. Dajú sa však teleskopom pozorovať kontinenty na exoplanétach? Ako nám k tomu môže pomôcť Slnko? A aký má k tomu plán NASA? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 17. mája 2022
Je to tu, znovu časť na FAQ dobré otázky! Ako žiť s antivaxerom? Aké je to cestovať rýchlosťou svetla? Koľko hodín denne spíme? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 16. mája 2022
Prečo nás Covid-19 tak zaskočil? Typická odpoveď je, že sme ho predsa nemohli očakávať – prišiel znenazdajky a v momente obehol celý svet. To však nie je pravda.
Posted on: 10. mája 2022
Technológie na výrobu zelenej energie máme, potrebujeme viac rozvíjať nástroje, ktoré spoločnosť presvedčia o nevyhnutnosti jej väčšieho využívania. Na akom princípe funguje zelená energia? Čo je to sivá energia a ako sa mieša s tou zelenou? Ako zvyšovať povedomie o obnoviteľných zdrojoch? O tom všetkom dnes diskutuje Jozef, Samuel a Marek Tomeš, odborník na obnoviteľné zdroje v ZSE.
Posted on: 4. mája 2022
Život sa riadi číslami. Je výrazne iné zarábať 1000 a 3000 eur, je rozdiel prijať za deň 1000 a 3000 kilokalórií. Číselný rozdiel môže predstavovať hranicu medzi úspechom a neúspechom. Je teda rozhodujúce sa v číslach vedieť zorientovať. To je však problém – čísla mnohí nemajú radi.
Posted on: 3. mája 2022
Vesmír je plný hviezd okolo ktorých obiehajú planéty – to sme vedeli dlho. Čo sme však zistili relatívne nedávno, že niektoré planéty sa špacírujú vesmírom len tak – osve. Ako takéto planéty vznikli? Ako sme ich našli? A môže na nich existovať život? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 27. apríla 2022
Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…
Posted on: 26. apríla 2022
Čo vám prvé napadne pri slovnom spojení „Problém troch telies“? Pre niekoho je to kniha, pre iného jeden z najtuhších orieškov fyziky. O čom je táto kniha? Ako súvisí so známym fyzikálnym problémom? A aké má riešenie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 19. apríla 2022
Máloktorá veta vám povie toľko o stave časticovej fyziky, ako táto: „Šokujúci výsledok ukázal nezhodu medzi teóriou a experimentom na úrovni 0.01%.“ Šokujúce však nie je to, aký malý je tento rozdiel – ale aký je veľký.
Posted on: 19. apríla 2022
Teleport je dobre známy nielen všetkým fanúšikom sci-fi, okamžitý presun medzi dvoma vzdialenými bodmi. Čo na túto možnosť hovorí fyzika? Dá sa teleportovať kvantovo? Prestávame pri teleporte existovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 14. apríla 2022
V Bratislave sa čoskoro uskutoční, prvýkrát na Slovensku, konferencia o vzdelávacej robotike ECER. Ako by si tento event opísal ľuďom, ktorí o ňom ešte nepočuli?
Posted on: 12. apríla 2022
Tohtoročná Abelova cena, jedno z najvyšších ocenení v matematike, bola udelená americkému matematikovi Dennisovi Parnellovi Sullivanovi, za jeho „prelomové prínosy do topológie v jej najširšom zmysle slova a konkrétne do jej algebraických, geometrických a dynamických aspektov“.
Posted on: 12. apríla 2022
V podcaste sme sa opakovane venovali téme klimatickej krízy a toho, ako k jej zmierneniu môžu prispieť celé spoločnosti. Aká je však úloha jednotlivca? Aké odporúčania priniesol nový výskum? Čo by sa mal pokúsiť spraviť každý z nás? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 7. apríla 2022
Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.
Posted on: 5. apríla 2022
Jednou z prvých predpovedí Einsteinovej teórie gravitácie je ohyb lúčov svetla hmotnými telesami. Aj Einsteinovi však chvíľu trvalo, kým si uvedomil praktické dôsledky svojho objavu – existenciu gravitačných šošoviek. Čo vďaka ním môžeme vidieť? Za akých podmienok vzniknú? A uvidíme vďaka nim pobrežia na exoplanétach? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 4. apríla 2022
Život je plný rozhodnutí a keď nejaké rozhodnutie spravíme, chceme vedieť, či bolo správne alebo nesprávne. Bežne rozmýšľame tak, že ak veci po rozhodnutí dopadlu dobre, tak aj rozhodnutie označíme za dobré – a naopak. Znie to úplne logicky. A je to chyba.
Posted on: 31. marca 2022
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Posted on: 29. marca 2022
Ak si za niečo zaslúžil Nobelovu cenu Stephen Hawking, tak za objav možného žiarenie z čiernych dier. Cenu však nedostal, keďže sa toto žiarenie nepodarilo pozorovať. Prečo sa ním teda fyzici zaoberajú? Prečo sme ho doteraz nepozorovali? A ako môžu mať čierne diery teplotu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 24. marca 2022
Čas nás fascinoval, fascinuje a aj bude fascinovať. Budeme niekedy vedieť pochopiť jeho podstatu? Od čoho závisí smer jeho plynutia? A mohol čas niekedy neexistovať? O tom všetkom diskutujú Norbi a Samuel s profesorom Tomášom Tycom v rámci Noci vědců.
Posted on: 23. marca 2022
„Dobrý deň všetci, vítam vás. Prosím, na košeli mám fľak od kečupu, nevšímajte si to.“ Čo myslíte, na ktoré miesto zrazu všetci upreli zrak?
Posted on: 22. marca 2022
Bez vedy by počítače neexistovali. No zároveň počítače umožnili vede preradiť na vyšší rýchlostný stupeň. Aké úlohy motivovali vznik počítačov? Aké nové možnosti otvorili v minulosti? A na čo vedci používajú počítače dnes? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 19. marca 2022
Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…
Posted on: 15. marca 2022
Teória hier je primárne o konfliktoch, jeden získava na úkor druhého. Ukazuje sa však, že táto oblasť matematiky nás učí mnohé aj o pomáhaní. Aká je podstata altruizmu? Ktoré zvieratá si pomáhajú? A prečo si pomáhajú ľudia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 14. marca 2022
Desiaty ročník medzinárodnej vedeckej konferencie určenej študentom na tému vzdelávacej robotiky sa uskutoční v Bratislave.
Posted on: 9. marca 2022
Jeden z najväčších otáznikov našich životov je, že ako dlho budeme žiť. Tomu prispôsobujeme mnohé investície do budúcnosti, či už vo forme financií, vzdelania či budovania zázemia. Na druhú stranu často počúvame o očakávanej dĺžke života a o tom, ako sa má najbližšie roky či dokonca desaťročia táto hodnota zvyšovať.
Posted on: 8. marca 2022
Žiadna otázka nie je blbá. Alebo nie? Na oslavu 2 miliónov vypočutí podcastu dostali naši poslucháči výzvu takú vymyslieť. Nakoniec však kládli otázky, za ktoré sa nemusia hanbiť. Ako sa dá vyrobiť tma? Vymreli praľudia? A ako spraviť vodu v prášku. O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 6. marca 2022
Earl Boykins bol skvelý basketbalista. V najprestížnejšej lige, NBA, odohral vyše 650 zápasov. Asi ho nepoznáte, no ak by ste si mali na základe tohto mála informácií tipnúť, že koľko centimetrov meria, koľko by ste povedali? Dám vám túto jednu vetu na premyslenie. Earl Boykins meria 165 centimetrov. To by ste na elitného basketbalistu nehádali, že?
Posted on: 3. marca 2022
Matematika nás naučila, ako rozumieť konfliktným situáciám. Vďaka teórii hier rozumieme, prečo musí niekedy jedna firma ustúpiť druhej, ako vzniká dôvera, prečo vtáky spievajú tak akurát hlasno a prečo sa blufuje v pokri.
Posted on: 2. marca 2022
Dôvera a altruizmus sú slová, ktoré nám teraz chodia často po rozume. Niekedy sa podrazíme a nedodržíme dohodu. Za bežných okolností to však, našťastie, neplatí a môžeme si dôverovať. Matematika sa otázkou, ako vzniká spolupráca, zaoberá už takmer storočie.
Posted on: 1. marca 2022
Máloktorý matematický objekt je tak priamočiaro estetický, ako fraktály. Opakujúce sa hypnotické štruktúry, ktorých odrazy vnímame aj v prírode okolo nás. Čo je to vlastne fraktál? Ako súvisí brokolica s myslením? Koľko rozmerov má pobrežie Veľkej Británie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 22. februára 2022
Niektoré hry sú zaujímavé, aj keď nemajú hráčov – dokážu sa hrať samé. Jedna taká sa zrodila v hlave matematika Johna Conwaya a prekonala všetky očakávania. Ako môže jednoduchosť viesť k zložitosti? Môže život existovať na štvorčekovom papieri? A čo nás učí o živote skutočnom?
Posted on: 15. februára 2022
Znova sú tie časy, kedy sme všetci odborníkmi na hokej. U väčšiny trvá tento ošiaľ len niekoľko dní. Jedna malá skupina výskumníkov však vydrží pozerať hokejovým trénerom cez plecia celé roky. Áno, presne tak – ide o investičných matematikov.
Posted on: 15. februára 2022
Bežne si myslíme, že čím viacej náhodných prvkov má situácia, tým sa stáva menej predvídateľnou. Opak je však pravdou – na tomto fakte stojí napríklad biznis kasín. Ako predvídať zdanlivo nepredvídateľné veci? Čo má spoločné atómová bomba s ruletou? A aká veda sa venuje analýze rizika? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 10. februára 2022
Ľudia radi sledujú športy a potešia sa, keď ich favorit vyhrá. Medailu získajú viacerí, zlato však patrí len najlepšiemu. Teda, aspoň si to myslíme. Matematika má občas iný názor.
Posted on: 8. februára 2022
Existuje matematika? Samozrejme, že áno – všetci sme ju zažili v škole. Otázka však je, či by matematika existovala aj bez nás. Poznajú mimozemšťania integrály a derivácie? Existuje fyzika? A aké sú limity matematiky? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 7. februára 2022
Philipp Dettmer, autor YouTubového kanálu Kurzgesagt, napísal knihu Immune. Čakal som na ňu celý život.
Posted on: 3. februára 2022
Stanislav Ulam je jeden z tých velikánov, o ktorých mnoho ľudí nikdy nepočulo. Veľkom spolupracoval na vývoji prvej atómovej bomby a všetkej matematiky a fyziky okolo toho.
Posted on: 1. februára 2022
Billa Gatesa poznáme ako zakladateľa spoločnosti Microsoft, miliardára a filantropa. Zároveň sa však venuje aj prednáškam a písaniu. V dnešnom podcaste sa porozprávame o jeho knihe Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe. V čom je rozdielny prístup vedy, biznisu a politiky? Prečo na zastavenie emisií nestačí prestať jazdiť autami? A aké nové technológie môžu zvrátiť vývoj situácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 30. januára 2022
Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].
Posted on: 26. januára 2022
Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415.... Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.
Posted on: 25. januára 2022
Isaac Newton bol veľký frajer. No veľký frajer bol aj Gottfried Wilhelm Leibniz, preto sa ich sporom zaoberá svet až dodnes. Kto objavil diferenciálny kalkulus? Koho nápady boli plagiát? A načo sú vlastne dobré derivácie a integrály? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 23. januára 2022
Dýchať vieme všetci. Teda, aspoň si to myslíme. Dýchať správne je umenie. Podľa Jamesa Nestora však ide o umenie zabudnuté, ktoré začíname pomocou vedy znovuobjavovať. Nestor napísal knihu, v ktorej šikovne prepletá základy fyziológie dýchania, svoje výpravy za odborníkmi a entuziastami, vedecké štúdie a historické anekdoty. Kniha je napísaná ľahkým perom, dobre sa číta, zvládnete ju jedným dychom. Hlavné posolstvo knihy je jasné a dobre odargumentované. Treba dýchať nosom a pomalšie. V niečom je to podobné, ako spanie. Veľká časť ľudí pri ňom chybuje a zdanlivo sa javí, že to nie je rozdiel. V skutočnosti sa však problémy plížia, kumulujú a môžu prerásť v niečo vážne. Už len kvôli…
Posted on: 20. januára 2022
Zem obletel kilometrový asteroid, v najbližšom bode bol vzdialený 1.93 milióny kilometrov. Čo si o tom máme myslieť?
Posted on: 18. januára 2022
Je číslo 11 prvočíslo? Takúto otázku sa nás v tejto špeciálnej epizóde nikto nespýtal. Ľudí zaujímali oveľa zložitejšie veci. Ako spia srnky? Čo je to Planckova hviezda? A koľko si dokážeme zapamätať z prečítanej knihy? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 16. januára 2022
V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.
Posted on: 11. januára 2022
Úlohou šifrovania je zabrániť tomu, aby si utajenú správu prečítala nežiadaná osoba. Čo však, spraviť, ak chceme docieliť, aby našu správu pochopil hocikto?
Posted on: 11. januára 2022
Nielen nad Tatrou sa blýska. Blesky ľudí fascinujú od nepamäti a stali sa súčasťou nejednej mytológie. Už pred niekoľkými storočiami sme ich začali skúmať vedecky, nie všetky otázky o nich však boli uspokojivo zodpovedané. Ako vznikajú blesky? Existujú guľové blesky? A čo sa stane, ak sa na blesk pozriete teleskopom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 5. januára 2022
Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.
Posted on: 4. januára 2022
Na strednej škole sme sa učili o všelijakej literatúre zo 17. storočia, žánrovo sa tam však takmer určite neobjavilo sci-fi. Ľudí tak prekvapí, že práve vtedy vznikla pravdepodobne prvá takáto poviedka. Ako si Kepler predstavoval cestu na Mesiac? Bola jeho mama bosorka? A aký je súvis vedy a sci-fi príbehov? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 31. decembra 2021
Postup poznáte. Vyvaľkáte cesto a vykrojíte medovníky. Dosť vám toho zostalo a tak všetko cesto zhrniete dokopy, trochu pomiesite a znovu rozvaľkáte. Je to otravná činnosť a tak rozmýšľate, ako optimálne vykrajovať tak, aby medzi vykrojenými kúskami zostalo čo najmenej prázdneho miesta.
Posted on: 29. decembra 2021
Webbov vesmírny teleskop úspešne vyštartoval a ako už býva dobrým zvykom pri veľkých vedeckých misiách, mnoho ľudí sa pýta, či to nie sú vyhodené peniaze.