O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 301 - 400 of 826 | Page 4 of 9 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Posted on: 28. decembra 2021
Takto pred rokom si Jozef so Samuelom navzájom darovali príbeh a začali tak novú tradíciu – darčekovú epizódu. Vďaka čomu sob neskolabuje pri behu? V čom mali starovekí Egypťania tak trochu pravdu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 25. decembra 2021
Čakalo sa na neho dlho, konečne je (snáď) tu. Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude najbližšie roky udávať smerovanie astrofyziky. Dovidí až na kraj vesmíru? Môže nájsť stopy mimozemského života? A prečo ide o veľmi rizikovú misiu? O tom všetkom diskutuje Samuel s Norbertom Wernerom a Martinom Topinkom.
Posted on: 21. decembra 2021
Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale pravdepodobnosť a štatistika patria medzi najužitočnejšie nástroje na chápanie a predvídanie sveta.
Posted on: 21. decembra 2021
Je príjemné, že rok 2021 nebol len o koronakríze, aj keď sa o výskume vírusu, vakcín aj liekov napísalo mnoho vedeckých článkov. Nie je to však jediná téma. Aký progres nastal v umelej inteligencii? Akú stopu zavetrila časticová fyzika? A čo prepísalo históriu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 20. decembra 2021
V špeciálnej epizóde nahradí klasickú dvojicu Dominika a Michal zo združenia Žijem vedu, ktorí sa v tejto epizóde rozprávajú s astronómom Petrom Verešom.
Posted on: 18. decembra 2021
Jadrové elektrárne sa stále viac a viac skloňujú ako dôležitý aspekt pri riešení klimatickej krízy. Mnohým sa však s nimi spájajú negatívne konotácie, pred pár rokmi vzbudil záujem seriál Černobyľ. Vďaka čomu by sa takáto katastrofa nemohla stať aj dnes? Prečo nastali rôzne známe jadrové havárie? Ako sa stráži bezpečnosť v jadrových elekrárňach? O tom všetkom diskutuje Samuel s Viktorom Majerníkom, špecialistom na hodnotenie jadrovej bezpečnosti.
Posted on: 16. decembra 2021
Od napísania mýtu o Daidalosovi a Ikarovi ubehla dosť dlhá doba na to, aby sme zistili, že k Slnku sa vlastne dá letieť, len na to treba poriadne vesmíru družicu.
Posted on: 14. decembra 2021
Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.
Posted on: 14. decembra 2021
Spomíname na velikánov vedy, ktorí za život prekopú niekoľko vedeckých oblastí od základov a často bedákame, že v moderných časoch sa už veľmi nerodia. Na jedného z nich však bežne zabúdame. Kto to bol John von Neumann? Ktoré vedecké oblasti založil? A prečo vďaka nemu čítate tieto slová? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 9. decembra 2021
Všetci vieme, že zdravý životný štýl je kľúčom k pevnému zdraviu, vidíme to na každom rohu. Určite poznáte citát: „V zdravom tele, zdravý duch!“
Posted on: 7. decembra 2021
Ľudský mozog je najkomplexnejší objekt v známom vesmíre. Chceme ho spoznávať, no zároveň aj trénovať, aby sme odomkli jeho potenciál. Používame len 10% mozgu? Ako sa lepšie učiť na skúšky? A na čo sa vlastne máme učiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 5. decembra 2021
Z čoho rastú stromy? Prečo sa oblaky vypršia? Z čoho sa skladá plameň sviečky? Takýmito otázkami sa zaoberá nová Samuelov kniha Obyčajné zázraky. V nej sa snaží ukázať, že aj banálne veci môžu byť čarovne fascinujúce. V 20 kapitolách vysvetľuje rôzne bežné javy a pomocou nich mnohé dôležité fyzikálne princípy. Ukážku načítala Miroslava Frankovská.
Posted on: 2. decembra 2021
Hosťom genetického špeciálu je Peter Celec, ktorý je okrem iného prednosta Ústavu Molekulárnej Biomedicíny na Lekárskej fakulte UK a držiteľ Ig Nobelovej ceny za Medicínu. Aký má súvis genetika a prevencia? Prečo je dôležité venovať dostatok pozornosti personalizovanej prevencii a absolvovať pravidelné skríningy u lekárov? Ako sa zmení medicína najbližšie desaťročia? O tom všetkom s ním diskutuje Samuel Kováčik.
Posted on: 30. novembra 2021
V 29. epizóde podcastu sme sa rozprávali o teórii hier a o tom, ako táto matematická teória odhalila mnohé taje biológie. Po čase sa k téme vraciame a zisťujeme, aký vplyv mala na teóriu hier vojna. V akom historickom kontexte teória hier vznikala? Prečo ľudia nedokážu hrať kameň-paper-nožnice dokonale? Aký je matematický pohľad na blufovanie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 29. novembra 2021
Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.
Posted on: 25. novembra 2021
Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.
Posted on: 23. novembra 2021
Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.
Posted on: 23. novembra 2021
Čierne diery sú niekedy veľké, to vieme. Rovnako vieme, že niekedy majú rozmer len niekoľko kilometrov – také už poznáme tiež. Existujú však čierne diery o rozmere niekoľkých metrov? Alebo dokonca centimetrov? A ako mohli vôbec vzniknúť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 19. novembra 2021
Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. Ako sa približujete, pribúdajú ďalšie nástroje a hudba postupne ožíva – čoskoro počujete kapelu v plnej zostave. Na Slovensku bol nedávno Kip Thorne, ktorý sa preslávil okrem iného Nobelovou cenou za objav gravitačných vĺn. Bol jedným zo zakladateľov projektu LIGO, aj keď spočiatku neveril, že zachytenie gravitačných vĺn vôbec môže byť reálne. Počas prvej fázy experimentu vyzerala byť jeho pôvodná skepsa na mieste, detektor nezachytil nič. Bolo ticho. Až zvýšenie citlivosti viedlo k zachyteniu gravitačných vĺn, chveniu časopriestoru,…
Posted on: 16. novembra 2021
Vedeli ste, že takmer tretina elektrónových mikroskopov na celom svete pochádza z Brna? Dôležitá moderná technológa, ktorá pomáha vyvíjať nové lieky, materiály a robiť fundamentálny výskum. Je to len jedna z oblastí, v ktorých Brno vyniká. Ako sa mu to podarilo? Ide o univerzitné mesto, ktoré sa stalo magnetom na šikovných študentov zo zahraničia – aj zo Slovenska.
Posted on: 16. novembra 2021
Mačky sú s nami tisíce rokov a občas priložia labku k niečomu veľkolepému. Aké mačka sa dostala do vesmíru? Koľko životov zostáva Schrödingerovej mačke? A ako dokázala mačka napísať vedeckú štúdiu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 11. novembra 2021
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom fyzike čiernych dier. Čo sa nachádza pod ich horizontom? Aké nové smery fyzikálneho výskumu skúmajú túto oblasť? Je hmota tvorená vibrujúcimi strunami? O tom všetkom diskutujú Norbert a Samuel.
Posted on: 10. novembra 2021
V živote sú isté len tri veci: smrť, dane a že pod príspevok o priemernom zárobku v krajine niekto napíše: „To kde toľkoto zarábajú? To je čisté klamstvo!“
Posted on: 9. novembra 2021
Mikroskopy nám odhalili ... mikroskopický svet. Majú však svoje limity, ktoré sú dané fundamentálnou fyzikou svetla. Jeden zo spôsobov, ako tieto limity obísť, je namiesto svetla použiť niečo iné. Prekvapivo dobrou náhradou sú elektróny. Ako sa dá pomocou nich pozorovať hmota? Dokážeme pomocou elektrónových mikroskopov vidieť aj samotné atómy? A môžeme pod taký mikroskop vložiť ruku? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a ich hostia Honza Jíša a Ondro Bača.
Posted on: 4. novembra 2021
Hosťkou Samuela v tretej epizóde genetického vedátorského špeciálu je nutričná expertka Petronela Forišek Paulová, MSc. z Biomedicínskeho centra SAV, ktorá okrem iného prevádzkuje aj vlastnú poradňu zameranú na pomoc v oblasti výživy a správneho stravovania. Je obezita dedičná? Ako vplývajú gény na naše stravovanie? Aký význam majú naše chute?
Posted on: 2. novembra 2021
Pred pár dňami sa písalo, že zo Slovenska možno budeme vidieť polárnu žiaru. Očakávania sa nenaplnili, no bola to príležitosť si pripomenúť základy fyziky spojené s týmito procesmi. Ako vzniká polárna žiara? Sú slnečné erupcie nebezpečné? A aké škody môžu napáchať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 30. októbra 2021
Slnko je zmes plazmy a magnetických polí. Atmosféra Slnka je niekedy pokojnejšie a niekedy divokejšia. Energia, pravdepodobne pochádzajúca z magnetických polí, sa premieňa na energiu elektromagnetického žiarenia a vyvrhnutej hmoty – dochádza k slnečnej erupcii.
Posted on: 27. októbra 2021
Ak máte radi históriu a/alebo fyziku, o projekte Manhattan ste určite počuli. Dokonca až toľko, že máte pocit, že niečo nové a zaujímavé sa už ani dozvedieť nemôžete. S takýmito mindsetom som si listoval zoznam audiokníh a zistil som, že Audible má voľne dostupný kurz zo série The Great Courses presne na túto tému. Čakali ma dlhé cesty autom, dokopy 5 hodín, a tak som tomu dal šancu. Neoľutoval som. Začiatkom minulého storočia nastali dve výnimočné veci. Po prvé, revolúcia vo fyzike zmenila naše chápanie času, priestoru, energii a ich súvisu. Po druhé, svet sa zmietal postupne v dvoch svetových vojnách. Samotný súvis týchto dvoch vecí bol…
Posted on: 26. októbra 2021
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, náš podcast má vonku 10 × 10 epizód! Ako to lepšie osláviť, než otázkami od poslucháčov? Bežne z nich musíme vyberať, teraz sme však povedali, že prejdeme všetky. A veru, že ich bolo! Prečo znie horúca voda inak? Ako sa môže zmeniť farba vlasov? Dá sa uniknúť z čiernej diery? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 25. októbra 2021
K jubilejnej stej epizóde Vedátorského podcastu sme si v spolupráce s The Knitting Company prichystali prekvapenie – podcastové ponožky.Rozmýšľali, ktorú epizódu cez ne zvečniť, no nevedeli sme si vybrať. Najviac nám v pamäti utkvelo hľadanie mimozemského života a výskum exoplanét, možno sa k jednej takej niekedy dostane sonda Voyager, ktorá je na ponožkách zobrazená. https://open.spotify.com/episode/7Fi8JINbgfRRZP0dYVq2uv?si=3176b506dd1e4ce3 Momentálne máme ponožky v dvoch veľkostiach: menšie (36-40) a väčšie (41-45). Tieto ponožky môžete získať ako poďakovanie za podporu Vedátora. Dostane ho každý, kto podporuje cez Patreona sumou aspoň 10$/10 €, https://patreon.com/Vedator_sk, alebo každý, kto venuje jednorázový príspevok aspoň 15€, link na podporu tu: https://vedator.space/podporte-nas/. V takom prípade nám prosím pošlite na vedator.svk(zavináč)gmail.com svoju…
Posted on: 22. októbra 2021
Na chémii nás učili: „Voda je bezfarebná kvapalina bez chuti a zápachu.“ Prečo sa nám potom voda spája s modrou farbou?
Posted on: 19. októbra 2021
Začiatok októbra klasicky patril vede, literatúre a mieru. Ale hlavne tej vede – udeľovali sa ceny za výskum medicíny a fyziológie, fyziky a chémie. Ako vnímame teplo? Ako sa správajú komplexné systémy? A ako urýchliť chemické reakcie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 14. októbra 2021
V druhej epizóde genetického vedátorského špeciálu sa Samuel rozpráva s docentom Tomášom Vinařom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venuje dátovej vede. Spolu sa rozprávajú o tom, ako sa DNA vlastne číta, ako rozumieme jej obsahu a vďaka čomu prebieha v tejto oblasti tak rapídny progres.
Posted on: 12. októbra 2021
Rovné čiary nás niekedy dokážu zmiasť. Vyzerajú krivo, aj keď sú rovné. Niekedy je však problém s rovnými čiarami viac, než len optická ilúzia. Ako sa s rovnými čiarami trápili Gréci? Ako zadefinovať rovnú čiaru na glóbuse? A ich matematický opis využil Einstein pri opise gravitácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 6. októbra 2021
Nobelovu cenu za chémiu si rozdelili Benjamin List a David MacMillan za objav asymetrickej organokatalýzy, čo je technika umožňujúca chemikom syntetizovať nové látky jednoduchšie a s menšími stratami.
Posted on: 5. októbra 2021
Vďaka fyzike vieme povedať, že 16. júla 2186 bude z Galagág vidieť zatmenie Slnka trvajúce 4 minúty. Rovnako vďaka fyzike vieme povedať, že zajtra bude na našom území takmer určite pršať, no už netušíme, či bude pršať aj o dva týždne.
Posted on: 5. októbra 2021
Málokto posunul naše poznanie gravitácie tak, ako Kip Thorne. Od skúmania vzniku čiernych dier, cez správanie červých dier, objavu gravitačných vĺn až po film Interstellar. Kto je to vlastne Kip Thorne? V čom je unikátny jeho prístup k vesmíru? A prečo prichádza na Slovensko? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 4. októbra 2021
Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu bola udelená vedcom: fyziológovi Davidovi Juliusovi (University of California) a neurovedcovi Ardemovi Patapoutianovi (Howard Hughes Medical Institute, California) za objavenie receptorov teploty a hmatu. Títo dvaja americkí vedci prvýkrát opísali mechanizmus, ako ľudia reagujú na teplo, chlad a tlak cez nervové impulzy, čo je kľúčové pre prežitie a interagovanie so svetom okolo nás.
Posted on: 3. októbra 2021
Pre mnohých ľudí je čítanie kníh samozrejmosťou, majú plné knižnice, na nočnom stolíku vždy aspoň tri rozčítané knihy a keď sa do nejakej pustia, tak to odsýpa.
Posted on: 30. septembra 2021
Mnohé firmy, napríklad aj slovenská DNA ERA, ponúkajú čítanie DNA za sotva trojcifernú sumu. Toto v mnohých vyvoláva pochybnosti, nejde o podvod? Však v roku 2003 mal projekt prečítania ľudského genómu rozpočet niekoľko miliard dolárov. To naozaj nastal za niekoľko rokov taký veľký progres? Ako sa to vezme.
Posted on: 28. septembra 2021
Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.
Posted on: 28. septembra 2021
Blíži sa týždeň Nobelových cien, no ako už býva zvykom, predbehlo ho udeľovanie Ig Nobelových cien. Nimi je ocenený výskum, ktorý vás najprv rozosmeje, potom vás však prinúti sa zamyslieť. Ako vonia kino po strašidelnom filme? Ako prečistiť dýchacie dutiny bez spreju? A ako bezpečne presťahovať nosorožca? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 26. septembra 2021
Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: „Jééj, aká jásná hviezda!“ je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samé osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem (ehm), Mars, Jupiter a Saturn. Sú však planéty, ktoré len-tak neuvidíte.
Posted on: 24. septembra 2021
Ursula Graham Bower sa narodila do váženej britskej rodiny. Jej otec bol kapitánom vojnovej lode Royal Navy. Preto sa mu nezdalo nič čudné na tom, že začal Ursulu učiť všetko, čo by podľa neho mladá dáma mohla potrebovať. Strieľať. A ešte navigáciu, prežitie v divočine a prvú pomoc. To sa pochopiteľne nepáčilo Ursulinej mame. Poslala ju do dievčenskej internátnej školy, aby tam nadobudla skutočne dôležité zručnosti. Napríklad vyšívanie, umenie spoločenskej konverzácie a tanca. Cieľom bolo, aby Ursula zažiarila na debutantskom plese a našla si primeraného manžela.
Posted on: 23. septembra 2021
V prvej epizóde genetického vedátorského špeciálu sa Samuel rozpráva s profesorom Jurajom Krajčovičom, ktorý je vedúcim katedry na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave a okrem iného sa venuje aj evolučnej a molekulárnej biológii. Spoločne sa rozprávali o evolúcií človeka a o tom, aký vplyv má evolúcia na ľudskú DNA.
Posted on: 21. septembra 2021
Minulý týždeň bolo 20. výročie teroristického útoku na niekoľko ikonických miest v Spojených štátoch amerických. Od toho dňa sa zároveň svetom šíria konšpirácie o tejto udalosti. Aké sú závery expertnej skupiny? Obstáli argumenty konšpirátorov pod drobnohľadom vedy? A prečo by sme nemali robiť urýchlené závery. O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 19. septembra 2021
Volám sa Michal Varšányi a tento rok som spolu s kapitánkou Veronikou Ucekajovou, Karolínou Jedinou, Danielou Vasiľovou a Ninou Nevláčilovou vybojoval zlatú medailu a prvé miesto na medzinárodnej súťaži Turnaj mladých fyzikov. Rád by som vám predstavil princíp tejto súťaže, ktorá je úplne odlišná od klasických fyzikálnych súťaží, ktorú sú bežne o počítaní ťažkých príkladov. Turnaj mladých fyzikov sa dá vnímať skôr ako medzinárodná súťaž v aplikovanej fyzike.
Posted on: 19. septembra 2021
Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.
Posted on: 17. septembra 2021
Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.
Posted on: 14. septembra 2021
Predpovedanie budúcnosti mnohí vnímajú ako výmysel z rozprávok, pritom je to základ vedy. Ako predvídali budúcnosť naše staré mamy? Ako to robia superpočítače? Bude pršať v nedeľu o 1200 rokov? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 12. septembra 2021
Základy nášho sveta sú pretkané symbiózou. Zoberte si len taký uhlíkový cyklus. Rastliny produkujú kyslík a potrebujú oxid uhličitý. Živočíchy potrebujú kyslík a produkujú oxid uhličitý. Nejde však o vedomú spoluprácu. Málokto z nás vydychuje vzduch s myšlienkou, že tým ide ukojiť potreby rastlín. My produkujeme to, čo chcú oni a naopak.
Posted on: 10. septembra 2021
Pred 20 rokmi zmenil svet teroristický útok na Spojené štáty americké. Ikonou tohto útoku sa stál pád Dvojičiek, ktorého sa týkajú aj mnohé konšpiračné teórie. Na asi najznámejšej z nich si ukážeme, že konšpirátori argumentujú lajdácky.
Posted on: 8. septembra 2021
V roku 869 udrelo v Japonsku šialene silné zemetrasenie, dnes by sme ho na Richterovej stupnici zaradili na úroveň 8.4, možno až 9. Okrem iného vyvolalo aj tsunami, ktoré zasiahlo kilometre hlboko do vnútrozemia. Desivý sled udalostí si vyžiadal asi 1000 obetí a červeným písmom sa zapísal do histórie. Takto by to bol bežný mix ničivého zemetrasenia, na tomto však bolo niečo špeciálne. Spolu s zemetrasením sa na oblohe objavili záblesky.
Posted on: 7. septembra 2021
Zoberte si číslo. Ak je párne, predeľte ho dvomi. Ak je nepárne, prenásobte tromi a pripočítajte jedna. Máte? Tak to teraz zopakujte, znova a znova. Skončíte vždy v jednotke? To je otvorená otázka. Dostanete za odpoveď na túto otázku milión eur? Môže mať jednoduché zadanie nezvládnuteľné riešenie? A do akých problémov by sa matematici radšej ani nemali púšťať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 6. septembra 2021
Dopredu sa ospravedlňujem za tento nadpis. Áno, viem, znie to ako bulvárne lákadlo. Zobrať jednu zo základných vedomostí a prehlásiť, že vlastne neplatí. No táto naozaj neplatí. Teda, ako sa to vezme.
Posted on: 5. septembra 2021
Zaujíma ťa fyzika a pridružené prírodné vedy? Chceš zdokonaliť svoje kritické a fyzikálne myslenie? Potom je FYKOS pre teba!
Posted on: 3. septembra 2021
Občas sa na internete objaví zbierka na školné pre študenta či študentku, ktorí sa dostali na elitnú školu, no nemôžu si ju dovoliť. Ok. Minule sa však objavila takáto zbierka s dodatkom, že táto elitná škola je jediná šanca, ako môže robiť svoju vysnívanú prácu. Tak to teda nie.
Posted on: 31. augusta 2021
Väčšina z nás toho za rok nestihne až tak veľa. Väčšina z nás ale nie je Albert Einstein, ktorý za jeden rok spravil revolúciu v niekoľkých oblastiach fyziky. Čo je to Brownov pohyb? Ako plynie čas? A z čoho sa skladá hmota? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 30. augusta 2021
O koronavíruse sme sa toho už dozvedeli mnoho. Jedna vec, ktorá mnohých stále máta, je, že ako vznikol. Preskočil na ľudí zo zvierat alebo unikol z laboratória? Je to dôležitá otázka – už len, aby sme vedeli, ako minimalizovať riziko ďalšej epidémie. Fantastický nadpis „Za koronavírus môže X“, nech už je X netopier z jaskyne alebo neopatrné laboratóriu určite obletí celý svet. Nás by však malo zaujímať niečo iné. Mohli sme o hrozbe koronavírusu vedieť dopredu?
Posted on: 24. augusta 2021
Pojem nekonečno používame bežne: „Ty máš ale nekonečnú trpezlivosť.“ Už od starých Grékov s ním pracujeme na intuitívnej úrovni, delikátna matematika, ktorá sa nekonečnom zaoberá, je však relatívne mladá. Existuje nekonečien viacej? Ako sa dajú porovnávať? A je nekonečný náš vesmír? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 19. augusta 2021
Občas mi vykĺzne toto slovo a takmer vždy ma niekto upozorní, že nedáva zmysel. „Optimálne“ predsa znamená najlepšie, nemôžem teda robiť superlatív zo superlatívu. Dovolím si však tvrdiť, že by šlo o premárnenú príležitosť.
Posted on: 17. augusta 2021
Kráčate si po chodníku, na chvíľu sa zamyslíte a zastavíte ... keď tu zrazu cez chodník preletí auto. Minie vás sotva o meter, vodič dostal šmyk. Nebyť zamyslenia, skončili by ste pod kolesami. „Wow, to som mal šťastie!“ pomyslíte si. Nemal však rovnaké šťastie aj človek, ktorý išiel po chodníku hodinu pred vami a absolútne nič povšimnutiahodného sa nestalo?
Posted on: 17. augusta 2021
Silnou stránkou ľudstva je schopnosť komunikovať. Niekedy však chceme komunikovať nezrozumiteľne pre všetkých, okrem jedného príjemcu. Inými slovami, chceme šifrovať. Akú šifru používal Cézar? Ako šifrovala talianska mafia? A aká šifra je z pohľadu matematiky dokonalá? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 12. augusta 2021
Pred pár mesiacmi sme písali o družici GRBAlpha. Ide o kocku s objemom jeden liter, ktorá okrem štandardného vybavenia obsahuje detektor gama zábleskov. Gama záblesky sú najenergickejšie fotóny, ktoré k nám prichádzajú z celého vesmíru, bežne ide o rekordérov, ktorí nám odhaľujú povahu najtajuplnejších objektov vo vesmíre.
Posted on: 12. augusta 2021
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom o vývoji družice GRBAlpha. Ako vznikol nápad postaviť malý satelit? Čo dokáže po vedeckej stránke? A ako sa z nápadu stala realita? O tom všetkom diskutujú Norbi a Samuel.
Posted on: 11. augusta 2021
U zvierat všeobecne platí, že letci sú rýchlejší ako bežci a bežci zas rýchlejší ako plavci. Najrýchlejšie zviera by sme teda mali hľadať medzi letcami. Natrafiť môžete na rôzne výsledky, avšak najrýchlejší letec, ktorý bol zdokumentovaný vedeckou štúdiou, je sokol lovecký, ktorý dosahuje 58m/s. To však v prípade, že sa vrhá strmhlav dolu a v zrýchlení mu pomáha aj gravitácia. Zo zvierat, ktoré nepredvádzajú takéto kaskadérske kúsky a lietajú viac horizontálne sú pravdepodobne najrýchlejšie dážďovníky alebo netopiere druhu Tadarida brasiliensis (30-40m/s). U bežcov sú výsledky jednoznačnejšie a jasne vyhráva gepard (25m/s).
Posted on: 10. augusta 2021
Naši poslucháči sú – našťastie – veľmi zvedaví a posielajú nám rôzne otázky o živote, vesmíre a vôbec. Pomáha nám mrkva vidieť v tme? Máme slobodnú vôľu? Kam zmizne svetlo, keď sfúkneme sviečku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 5. augusta 2021
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Michalom Zajačkom. Ako vieme, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera? Aká je veľká? Máme sa jej báť? Aký ma vplyv na svoje okolie? O tom všetko diskutuje Michal, Norbi a Samuel.
Posted on: 5. augusta 2021
Je pomerne vzácnou situáciou, že sa z celospoločenskej témy stane niečo, čo je v princípe matematicko-ekonomická úloha. Ako s fixným balíkom peňazí ľudí presvedčiť, aby niečo spravili?
Posted on: 3. augusta 2021
Gravitačné vlny boli jednou z predpovedí Einsteinovej teórie, ktorej ani on sám veľmi nedôveroval. A predsa, približne po storočí sa ich predsa len podarilo objaviť. Čo sú to gravitačné vlny? Kde vznikajú? A ako rýchlo sa šíria vesmírom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 2. augusta 2021
Koronavírus je tu s nami už vyše roka a stále počúvame o nových variantoch. Ako je možné, že sú proti nim vakcíny stále tak vysoko účinné?
Posted on: 27. júla 2021
V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.
Posted on: 27. júla 2021
Ťuknite si po čele. Čo cítite? Jednoduchá predstava je taká, že došlo ku kontaktu. Atómová fyzika nás však naučila, že atómy sú prevažne prázdne, ako sa teda môžu dotýkať? Ako opisuje silu kvantová fyzika? A aká je jej skutočná podstata? O tom všekom diskutuje Jozef a Samuel.
Posted on: 22. júla 2021
Vrcholí leto a to pre mnohých znamená, okrem tepla a kúpania, aj zvýšený príjem zmrzliny. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako sa zmrzlina vyrába?
Posted on: 21. júla 2021
Ak zastavíte na ulici náhodného človeka a spýtate sa ho na názor na filozofiu vedy, pravdepodobne na vás vytreští oči a rýchlo prejde na opačnú stranu. Ak však máte šťastie a narazíte na niekoho, kto čo-to prečítal z populárno-vedeckej literatúry, s hrdosťou vám oznámi, že vedci hypotézy nepotvrdzujú, snažia sa ich len falzifikovať. A keď nejaká hypotéza dostatočne odoláva všetkých pokusom o vyvrátenie, začneme ju brať vážne.
Posted on: 20. júla 2021
Kvantová mechanika má povesť zložitej teórie. Nie je to však hlavne pre jej matematické aspekty, tým rozumieme celkom dobre; ide o jednu z najpresnejšie overených teórií vôbec. Problém je s jej interpretáciou. Čo opisuje vlnová funkcia? Ako prebieha meranie kvantovej častice? Ako tomu všetkému rozumieme? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Posted on: 15. júla 2021
Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na stále čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár však dňami sa medvede osmelili aj v Žiarskej doline a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.
Posted on: 14. júla 2021
Poslednú dobu nás zužujú dlhé vlny horúčav a suchá a ľudia sa tak prirodzene pýtajú: „Za to dnešné horko môže klimatická zmena?“ Klimatológovia majú určite sto chutí povedať, že áno, ale ... má to svoje ale.
Posted on: 14. júla 2021
Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.
Posted on: 13. júla 2021
Dnes vyzerá začiatok akademického života takto: bakalár, magister, doktorand, postdok ... Kedysi však boli možnosti akčnejšie. Prečo bola Ursula Bowerová v džungli? Ktoré kmene sme spoznali vďaka svetovej vojne? A čo majú spoločné dobrodruhovia a vedci? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Thibir.
Posted on: 12. júla 2021
Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?
Posted on: 7. júla 2021
Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!
Posted on: 6. júla 2021
Poznáte také to video, kde po sebe štekajú dva psy cez bránku a keď sa bránka zrazu otvorí, tak sú ako med? V niečom mi to pripomína diskusie – na internete sú k sebe ľudia často hrubí a vulgárni, naživo však často dokážu nájsť spoločnú reč.
Posted on: 6. júla 2021
Na niektorých miestach si ich vôbec nevšimnete a inde rozhodujú o tom, kedy sa môžete kúpať. Ako vznikajú prílivy? Prečo sú dva? A aký vplyv majú na Mesiac? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Posted on: 5. júla 2021
Pásy v autách zachránia ročne desaťtisíce životov. Nenosenie pásov je spolu s prekračovaním povolenej rýchlosti a pitím alkoholu v top trojke príčin úmrtí počas dopravných nehôd. Možno vás teda prekvapí, že pred pár desaťročiami proti nim niektorí ľudia hlasne protestovali.
Posted on: 30. júna 2021
Keď sme chystali sériu podcastov o hľadaní mimozemského života, dlho sme diskutovali, či spraviť epizódu aj o „pozemskom kontakte“. Nakoniec sme sa ju rozhodli vynechať, keďže väčšina „pozorovaní“ má veľmi nízku kredibilitu a je ťažké oddeliť zrno od pliev – teda ktoré javy si zaslúžia pozornosť a ktoré sú len falošné správy.
Posted on: 30. júna 2021
O 17. storočí mám mylné predstavy. Kvôli nim ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že Isaac Newton chodieval ako divák na tenisové zápasy. Jednoducho mi to nepasuje dokopy. To ale nie je dôležité. Dôležité je, čo si na jednom takom zápase uvedomil.
Posted on: 29. júna 2021
Fyzika plávania a potápania bola jednou z prvých oblastí vedeckého výskumu, ktorá bola stavaná na pevných základoch. V akom najmenšom množstve vody dokáže plávať ropný tanker? Prečo hlbokomorské ryby neprasknú? Čo má kačka spoločné s ponorkou? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Posted on: 28. júna 2021
Jedným z pozitív aktuálnej koronasituácie je, že máme možnosť prevetrať svoje štatistické schopnosti. Používame matematiku tak, aby nám situáciu objasnila, alebo sa nás ňou niekto snaží manipulovať? Zachytil som tri prípady nesprávneho použitia matematiky a štatistických analýz. Ich vysvetlenie by mohlo byť poučné.
Posted on: 23. júna 2021
Holandské kakao, ktoré máte doma, pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo západnej Afriky. Tu sa totiž vypestujú približne tri štvrtiny svetovej produkcie kakaa. Kakaovník ale pôvodne z Afriky nepochádza. Sem bol len dovezený v priebehu 19.storočia, keď stúpala produkcia a popularita čokolády.
Posted on: 22. júna 2021
Prečo je sklo priehľadné? Ako rýchlo letíme galaxiou? A prečo vidíme chrústy len raz za čas? Takéto a mnohé ďalšie otázky ste sa opýtali Jozefa a Samuela – ich odpovede si môžete vypočuť v novej epizóde Vedátorského podcastu.
Posted on: 20. júna 2021
„V človeku je jeden klinec železa.“ Takúto skvelú vetu som nedávno čítal v jednej knihe. Neviem, čo s touto informáciou spravíte, no myslím, že si ju budete pamätať dlho.
Posted on: 16. júna 2021
Predstavte si, že na minci práve padol trikrát po sebe vrch. Ako podľa vás dopadne štvrtý hod? Ak ste odpovedali, že: „Asi padne spodok,“ tak sa dopúšťate známe omylu gamblera.
Posted on: 15. júna 2021
Mnohé vojenské historky znejú ako výmysel a legendy. Niektoré z nich sú však skutočné a majú svoje vedecké vysvetlenie. Prečo niektorým vojakom v noci svietili rany? Zhoršujú prilby poranenia hlavy? A prečo už nepíšu astronauti voskovkami? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Thibir.
Posted on: 11. júna 2021
Lisa Feldman Barrett je jednou z najvýznamnejších vedkýň v oblasti mozgu a mysle, jej vyše 160 odborných prác bolo citovaných 66 000 krát. To len aby sme si hneď v úvode vyjasnili, že ide o vedkyňu najvyššej triedy.
Posted on: 10. júna 2021
Michal Mokrý je slovenský vedec, ktorý pôsobí v Holandsku. Pôvodne vyštudoval medicínu v Košiciach, ale už počas štúdia sa rozhodol venovať hlavne vede. Nestačí mu jedna vedecká oblasť, venuje sa rovno dvom: gastrointestinálnemu aj kardiovaskulárnemu systému. Okrem toho, že sa dozviete, ako vyzerá jeho výskumná práca, nám Michal priblížil aj svoj pohlaď na slovenskú vedu.
Posted on: 9. júna 2021
Európsky parlament schválil zavedenie covidových pasov a hneď sa objavili komentáre: „Včera to bol hoax a dnes je to realita!“ Takéto vyjadrenia som posledné dni videl často. Snažia sa vzbudiť dojem, že vlády či médiá pred rokom tvrdili, že nič ako covid pasy nikdy nebude. Alternatívne média však pred tým varovali a hľa, ich varovanie sa naplnilo.
Posted on: 8. júna 2021
Číslo Pí je opradené mnohými záhadami, fakty o ňom sú však oveľa pozoruhodnejšie. Ktoré civilizácia ho poznali ako prvé? Ako sa dá číslo Pí spočítať? A čo všetko sa v ňom ukrýva? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Posted on: 5. júna 2021
Možno ste už v súvislosti s prvou pomocou počuli výraz „izraelák“ alebo „izraelský obväz“. Nie je ťažké uhádnuť, že názov pochádza z krajiny pôvodu tohto zázraku. Za jeho vznikom stojí pán Bernard Bar-Natan. V roku 1984 slúžil v IDF (Israel Defense Forces), kde sa bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností prihlásil na kurz pre zdravotníkov.
Posted on: 2. júna 2021
Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.