9. októbra 2024
1926

Rok 1926 vo vede

Včera zomrela kráľovná Alžbeta II., najdlhšie vládnuca panovníčka britskej monarchie. Narodila sa v roku 1926, človeku sa až ťažko predstavuje, ako dávno to bolo. Jednoduchý príklad: v tomto roku bolo ľudstvo časovo bližšie k potvrdeniu existencie atómov (rok 1905) než k objavu štruktúry DNA (rok 1953).

Ako vyzeral rok 1926 vo vede? Nobelova cena za Medicínu a fyziológiu sa ten rok neudelila, žiaden výskum podľa komisie nespĺňal kritéria (Johannes Fibiger dostal „odsunutú“ cenu o rok neskôr). Cenu za chémiu si odniesol Theodor Svedberg za výskum disperzných systémov a tú za fyziku získal Jean Baptiste Perrin. Dostal ju práve za prácu, ktorá pomohla k objaveniu molekúl a pochopeniu ich správania.

V marci tohto roka vytvoril Robert Goddard prvú raketu na tekuté palivo – jeden z veľkých krokov pre cesty človeka do vesmíru. Znie vám jeho meno povedome? Asi kvôli NASA a jej Goddardovmu centru pre vesmírne lety.

V tom istom roku vznikla prvá vakcína na čierny kašeľ. Pojem biosféra sa dostal do povedomia širokej verejnosti vďaka rovnomennej knihe Vladimira Vernadského (jeho podobizeň je na 1000-hrivnovnej bankovke). Paleontológ Gerhard Heilmann publikoval knihu „O pôvode vtákov“ – uvedomil si, že sa ich kostry až prekvapivo podobajú na tie dinosaurie.

Kým Wolfgang Pauli aplikoval Heisenbergovu formuláciu kvantovej mechaniky na pionierske výpočty správania atómu vodíka, dva z najväčších géniov minulého storočia mali inú zábavku. Albert Einstien a Leo Szilárd vymysleli špeciálny dizajn chladničky. Áno, čítate správne. Oproti bežnej nemala pohyblivé časti a stačilo, aby ste jej dodávali teplo. Je však menej efektívna ako tie bežné a tak sa neuchytila, no patent aj tak, za relatívne malé peniaze, odkúpil Electrolux. Pred pár rokmi sa dizajn oprášil a uvažuje sa o možnom využití na chladenie vakcín v odľahlých častiach sveta. Na svoj chod totiž nepotrebuje elektrinu, stačí oheň.

Áno, viem. Históriu si bežne pripomíname inak. Cez vojny, knihy, športové udalosti či známe osobnosti. Myslím, že je to však zaujímavé aj z pohľadu vedy. Aj tá nám pomôže uvedomiť si, ako sa svet za 96 rokov zmenil – a aký obdivuhodný vek 96 rokov vlastne je.

[Samuel]
  

Pridaj komentár