O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 301 - 400 of 946 | Page 4 of 10 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Posted on: 8. júna 2022
Príde Imrich za trénerom futbalovej reprezentácie a hovorí: „Počúvajte pán tréner, mám plán!“ Pána trénera chytí predtucha, povzdychne si: „No počúvam.“ Imro sa spiklenecky pozrie cez plece a šeptá: „Jeden hráč zoberie loptu do rúk a jednoducho ju odnesie do súperove bránky! Nemusíme do lopty len kopať, takto všetkých porazíme!“
Posted on: 7. júna 2022
Priestor je podľa klasickej predstavy prázdny, no klasické predstavy sa občas mýlia. O tom, že by sa priestor mohol z niečoho skladať premýšľali už prvý tvorcovia kvantovej mechaniky. Ako sa priestor môže z niečoho skladať? Dokázala by v ňom fungovať fyzika normálne? A aké experimenty by to dokázali odhaliť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 3. júna 2022
V rámci skúmania genetickej rozmanitosti vodného rastlinstva pozbierali výskumníci v Austrálii vzorky rastliny Posidonia australis, oceňte prosím jej meno. Vzorky brali z rôznych miest Žraločej zátoky, chceli skúmať drobné genetické mutácie v závislosti od miesta, kde sa rastlina nachádza. Ide o rastlinu, ktorá sa vizuálne ponáša na trávu a dno Žraločej zátoky vďaka nej vyzerá tak trochu ako rozkvitnutá lúka. Namiesto zajkov a jašteríc tam však nájdete delfíny či kraby. Výsledky genetických testov vzoriek z obrovskej oblasti (asi 200 kilometrov štvorcových) priniesli šok – dopadli rovnako. Medzi vzorkami boli len veľmi malé odlišnosti. Rastliny takmer vyzerali ako svoje identické kópie. Ako je to možné? Existuje pekné vysvetlenie. Obrovskú…
Posted on: 31. mája 2022
Kde sú všetci? To sa opýtal Enrico Fermi a myslel tým mimozemšťanov. Možno je život vo vesmíre vzácny a možno sa schovávajú. Čo nás o mimozemšťanoch učí náš civilizačný vývoj? Čo nás učí absencia kontaktu s nimi o ňom? A prečo sa možno musí zmeniť smer našej civilizácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 24. mája 2022
Väčšina bodiek na oblohe sú hviezdy. Niektoré sú planéty a keď sa na ne pozriete ďalekohľadom, môžete uvidieť bohatý svet plný štruktúr – ako napríklad pásy na Jupiteri. Dajú sa však teleskopom pozorovať kontinenty na exoplanétach? Ako nám k tomu môže pomôcť Slnko? A aký má k tomu plán NASA? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 18. mája 2022
Dnes je Deň fascinácie rastlinami a myslím teda, že aj ideálna príležitosť prediskutovať vesmírnu novinku: z mesačnej pôdy konečne vyrástli rastliny!
Posted on: 17. mája 2022
Je to tu, znovu časť na FAQ dobré otázky! Ako žiť s antivaxerom? Aké je to cestovať rýchlosťou svetla? Koľko hodín denne spíme? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 16. mája 2022
Prečo nás Covid-19 tak zaskočil? Typická odpoveď je, že sme ho predsa nemohli očakávať – prišiel znenazdajky a v momente obehol celý svet. To však nie je pravda.
Posted on: 10. mája 2022
Technológie na výrobu zelenej energie máme, potrebujeme viac rozvíjať nástroje, ktoré spoločnosť presvedčia o nevyhnutnosti jej väčšieho využívania. Na akom princípe funguje zelená energia? Čo je to sivá energia a ako sa mieša s tou zelenou? Ako zvyšovať povedomie o obnoviteľných zdrojoch? O tom všetkom dnes diskutuje Jozef, Samuel a Marek Tomeš, odborník na obnoviteľné zdroje v ZSE.
Posted on: 4. mája 2022
Život sa riadi číslami. Je výrazne iné zarábať 1000 a 3000 eur, je rozdiel prijať za deň 1000 a 3000 kilokalórií. Číselný rozdiel môže predstavovať hranicu medzi úspechom a neúspechom. Je teda rozhodujúce sa v číslach vedieť zorientovať. To je však problém – čísla mnohí nemajú radi.
Posted on: 3. mája 2022
Vesmír je plný hviezd okolo ktorých obiehajú planéty – to sme vedeli dlho. Čo sme však zistili relatívne nedávno, že niektoré planéty sa špacírujú vesmírom len tak – osve. Ako takéto planéty vznikli? Ako sme ich našli? A môže na nich existovať život? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 29. apríla 2022
Cestovať do vesmíru je náročné. Dôvod je jednoduchý – na ceste chýbajú pumpy. Aby ste úspešne buď opustili gravitačné pole Zeme, alebo sa aspoň udržali na orbite, musíte dosiahnuť rýchlosť desaťtísicov kilometrov za hodinu.
Posted on: 27. apríla 2022
Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…
Posted on: 26. apríla 2022
Čo vám prvé napadne pri slovnom spojení „Problém troch telies“? Pre niekoho je to kniha, pre iného jeden z najtuhších orieškov fyziky. O čom je táto kniha? Ako súvisí so známym fyzikálnym problémom? A aké má riešenie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 25. apríla 2022
Často diskutujeme o polarizujúcich témach. Vysvetlení situácie je viacero, diskusia sa však bežne zredukuje na dve. Ak sú témou napríklad prírodné javy, môže byť rozhodovanie náročné, musíme sa pozrieť na výsledky experimentov či výskumné dáta. Ak sa však bavíme o dôsledkoch ľudskej činnosti, môžeme si položiť jednoduchú otázku: nedalo by sa to spraviť aj lepšie?
Posted on: 19. apríla 2022
Máloktorá veta vám povie toľko o stave časticovej fyziky, ako táto: „Šokujúci výsledok ukázal nezhodu medzi teóriou a experimentom na úrovni 0.01%.“ Šokujúce však nie je to, aký malý je tento rozdiel – ale aký je veľký.
Posted on: 19. apríla 2022
Teleport je dobre známy nielen všetkým fanúšikom sci-fi, okamžitý presun medzi dvoma vzdialenými bodmi. Čo na túto možnosť hovorí fyzika? Dá sa teleportovať kvantovo? Prestávame pri teleporte existovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 14. apríla 2022
V Bratislave sa čoskoro uskutoční, prvýkrát na Slovensku, konferencia o vzdelávacej robotike ECER. Ako by si tento event opísal ľuďom, ktorí o ňom ešte nepočuli?
Posted on: 12. apríla 2022
Tohtoročná Abelova cena, jedno z najvyšších ocenení v matematike, bola udelená americkému matematikovi Dennisovi Parnellovi Sullivanovi, za jeho „prelomové prínosy do topológie v jej najširšom zmysle slova a konkrétne do jej algebraických, geometrických a dynamických aspektov“.
Posted on: 12. apríla 2022
V podcaste sme sa opakovane venovali téme klimatickej krízy a toho, ako k jej zmierneniu môžu prispieť celé spoločnosti. Aká je však úloha jednotlivca? Aké odporúčania priniesol nový výskum? Čo by sa mal pokúsiť spraviť každý z nás? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 7. apríla 2022
Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.
Posted on: 5. apríla 2022
Jednou z prvých predpovedí Einsteinovej teórie gravitácie je ohyb lúčov svetla hmotnými telesami. Aj Einsteinovi však chvíľu trvalo, kým si uvedomil praktické dôsledky svojho objavu – existenciu gravitačných šošoviek. Čo vďaka ním môžeme vidieť? Za akých podmienok vzniknú? A uvidíme vďaka nim pobrežia na exoplanétach? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 4. apríla 2022
Život je plný rozhodnutí a keď nejaké rozhodnutie spravíme, chceme vedieť, či bolo správne alebo nesprávne. Bežne rozmýšľame tak, že ak veci po rozhodnutí dopadlu dobre, tak aj rozhodnutie označíme za dobré – a naopak. Znie to úplne logicky. A je to chyba.
Posted on: 31. marca 2022
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Posted on: 29. marca 2022
Ak si za niečo zaslúžil Nobelovu cenu Stephen Hawking, tak za objav možného žiarenie z čiernych dier. Cenu však nedostal, keďže sa toto žiarenie nepodarilo pozorovať. Prečo sa ním teda fyzici zaoberajú? Prečo sme ho doteraz nepozorovali? A ako môžu mať čierne diery teplotu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 24. marca 2022
Čas nás fascinoval, fascinuje a aj bude fascinovať. Budeme niekedy vedieť pochopiť jeho podstatu? Od čoho závisí smer jeho plynutia? A mohol čas niekedy neexistovať? O tom všetkom diskutujú Norbi a Samuel s profesorom Tomášom Tycom v rámci Noci vědců.
Posted on: 23. marca 2022
„Dobrý deň všetci, vítam vás. Prosím, na košeli mám fľak od kečupu, nevšímajte si to.“ Čo myslíte, na ktoré miesto zrazu všetci upreli zrak?
Posted on: 22. marca 2022
Bez vedy by počítače neexistovali. No zároveň počítače umožnili vede preradiť na vyšší rýchlostný stupeň. Aké úlohy motivovali vznik počítačov? Aké nové možnosti otvorili v minulosti? A na čo vedci používajú počítače dnes? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 19. marca 2022
Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…
Posted on: 15. marca 2022
Teória hier je primárne o konfliktoch, jeden získava na úkor druhého. Ukazuje sa však, že táto oblasť matematiky nás učí mnohé aj o pomáhaní. Aká je podstata altruizmu? Ktoré zvieratá si pomáhajú? A prečo si pomáhajú ľudia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 14. marca 2022
Desiaty ročník medzinárodnej vedeckej konferencie určenej študentom na tému vzdelávacej robotiky sa uskutoční v Bratislave.
Posted on: 14. marca 2022
Keď som začal rozmýšľať o štúdii fyziky, vybavil mi jeden spoločný známy stretnutie s Martinom Mojžišom. Moja prvá otázka bola extrémne hlúpa: „A chodia k vám na školu aj normálni ľudia?“
Posted on: 9. marca 2022
Jeden z najväčších otáznikov našich životov je, že ako dlho budeme žiť. Tomu prispôsobujeme mnohé investície do budúcnosti, či už vo forme financií, vzdelania či budovania zázemia. Na druhú stranu často počúvame o očakávanej dĺžke života a o tom, ako sa má najbližšie roky či dokonca desaťročia táto hodnota zvyšovať.
Posted on: 8. marca 2022
Žiadna otázka nie je blbá. Alebo nie? Na oslavu 2 miliónov vypočutí podcastu dostali naši poslucháči výzvu takú vymyslieť. Nakoniec však kládli otázky, za ktoré sa nemusia hanbiť. Ako sa dá vyrobiť tma? Vymreli praľudia? A ako spraviť vodu v prášku. O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 6. marca 2022
Earl Boykins bol skvelý basketbalista. V najprestížnejšej lige, NBA, odohral vyše 650 zápasov. Asi ho nepoznáte, no ak by ste si mali na základe tohto mála informácií tipnúť, že koľko centimetrov meria, koľko by ste povedali? Dám vám túto jednu vetu na premyslenie. Earl Boykins meria 165 centimetrov. To by ste na elitného basketbalistu nehádali, že?
Posted on: 3. marca 2022
Matematika nás naučila, ako rozumieť konfliktným situáciám. Vďaka teórii hier rozumieme, prečo musí niekedy jedna firma ustúpiť druhej, ako vzniká dôvera, prečo vtáky spievajú tak akurát hlasno a prečo sa blufuje v pokri.
Posted on: 2. marca 2022
Dôvera a altruizmus sú slová, ktoré nám teraz chodia často po rozume. Niekedy sa podrazíme a nedodržíme dohodu. Za bežných okolností to však, našťastie, neplatí a môžeme si dôverovať. Matematika sa otázkou, ako vzniká spolupráca, zaoberá už takmer storočie.
Posted on: 1. marca 2022
Máloktorý matematický objekt je tak priamočiaro estetický, ako fraktály. Opakujúce sa hypnotické štruktúry, ktorých odrazy vnímame aj v prírode okolo nás. Čo je to vlastne fraktál? Ako súvisí brokolica s myslením? Koľko rozmerov má pobrežie Veľkej Británie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 22. februára 2022
Niektoré hry sú zaujímavé, aj keď nemajú hráčov – dokážu sa hrať samé. Jedna taká sa zrodila v hlave matematika Johna Conwaya a prekonala všetky očakávania. Ako môže jednoduchosť viesť k zložitosti? Môže život existovať na štvorčekovom papieri? A čo nás učí o živote skutočnom?
Posted on: 17. februára 2022
Keď pripravujeme jedlo alebo triedime oblečenie, vykonávame algoritmus. Plánovanie dovolenky, hľadanie parkovacieho miesta či dokonca životného partnera sú výpočtové úlohy. V knihe Algorithms to live by dostupnej aj v českom preklade Algoritmy pro život autori Brian Christian a Tom Griffiths predstavujú niektoré z najznámejších problémov a výsledkov informatiky a ukazujú, že majú paralely v každodennom živote.
Posted on: 15. februára 2022
Znova sú tie časy, kedy sme všetci odborníkmi na hokej. U väčšiny trvá tento ošiaľ len niekoľko dní. Jedna malá skupina výskumníkov však vydrží pozerať hokejovým trénerom cez plecia celé roky. Áno, presne tak – ide o investičných matematikov.
Posted on: 15. februára 2022
Bežne si myslíme, že čím viacej náhodných prvkov má situácia, tým sa stáva menej predvídateľnou. Opak je však pravdou – na tomto fakte stojí napríklad biznis kasín. Ako predvídať zdanlivo nepredvídateľné veci? Čo má spoločné atómová bomba s ruletou? A aká veda sa venuje analýze rizika? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 10. februára 2022
Ľudia radi sledujú športy a potešia sa, keď ich favorit vyhrá. Medailu získajú viacerí, zlato však patrí len najlepšiemu. Teda, aspoň si to myslíme. Matematika má občas iný názor.
Posted on: 8. februára 2022
Existuje matematika? Samozrejme, že áno – všetci sme ju zažili v škole. Otázka však je, či by matematika existovala aj bez nás. Poznajú mimozemšťania integrály a derivácie? Existuje fyzika? A aké sú limity matematiky? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 3. februára 2022
Stanislav Ulam je jeden z tých velikánov, o ktorých mnoho ľudí nikdy nepočulo. Veľkom spolupracoval na vývoji prvej atómovej bomby a všetkej matematiky a fyziky okolo toho.
Posted on: 1. februára 2022
Billa Gatesa poznáme ako zakladateľa spoločnosti Microsoft, miliardára a filantropa. Zároveň sa však venuje aj prednáškam a písaniu. V dnešnom podcaste sa porozprávame o jeho knihe Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe. V čom je rozdielny prístup vedy, biznisu a politiky? Prečo na zastavenie emisií nestačí prestať jazdiť autami? A aké nové technológie môžu zvrátiť vývoj situácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 30. januára 2022
Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].
Posted on: 26. januára 2022
Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415.... Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.
Posted on: 25. januára 2022
Isaac Newton bol veľký frajer. No veľký frajer bol aj Gottfried Wilhelm Leibniz, preto sa ich sporom zaoberá svet až dodnes. Kto objavil diferenciálny kalkulus? Koho nápady boli plagiát? A načo sú vlastne dobré derivácie a integrály? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 23. januára 2022
Dýchať vieme všetci. Teda, aspoň si to myslíme. Dýchať správne je umenie. Podľa Jamesa Nestora však ide o umenie zabudnuté, ktoré začíname pomocou vedy znovuobjavovať. Nestor napísal knihu, v ktorej šikovne prepletá základy fyziológie dýchania, svoje výpravy za odborníkmi a entuziastami, vedecké štúdie a historické anekdoty. Kniha je napísaná ľahkým perom, dobre sa číta, zvládnete ju jedným dychom. Hlavné posolstvo knihy je jasné a dobre odargumentované. Treba dýchať nosom a pomalšie. V niečom je to podobné, ako spanie. Veľká časť ľudí pri ňom chybuje a zdanlivo sa javí, že to nie je rozdiel. V skutočnosti sa však problémy plížia, kumulujú a môžu prerásť v niečo vážne. Už len kvôli…
Posted on: 20. januára 2022
Zem obletel kilometrový asteroid, v najbližšom bode bol vzdialený 1.93 milióny kilometrov. Čo si o tom máme myslieť?
Posted on: 18. januára 2022
Je číslo 11 prvočíslo? Takúto otázku sa nás v tejto špeciálnej epizóde nikto nespýtal. Ľudí zaujímali oveľa zložitejšie veci. Ako spia srnky? Čo je to Planckova hviezda? A koľko si dokážeme zapamätať z prečítanej knihy? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 16. januára 2022
V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.
Posted on: 14. januára 2022
Priateľku minule niečo bolelo, tak si na to dala liek. Neskôr však zhodnotila, že to nepomohlo a stále to bolí. Na to som, s empatiou hodnou teoretického fyzika, prehlásil, že ako môže vedieť, že by to inak nebolelo ešte viac?
Posted on: 11. januára 2022
Úlohou šifrovania je zabrániť tomu, aby si utajenú správu prečítala nežiadaná osoba. Čo však, spraviť, ak chceme docieliť, aby našu správu pochopil hocikto?
Posted on: 11. januára 2022
Nielen nad Tatrou sa blýska. Blesky ľudí fascinujú od nepamäti a stali sa súčasťou nejednej mytológie. Už pred niekoľkými storočiami sme ich začali skúmať vedecky, nie všetky otázky o nich však boli uspokojivo zodpovedané. Ako vznikajú blesky? Existujú guľové blesky? A čo sa stane, ak sa na blesk pozriete teleskopom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 5. januára 2022
Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.
Posted on: 4. januára 2022
Na strednej škole sme sa učili o všelijakej literatúre zo 17. storočia, žánrovo sa tam však takmer určite neobjavilo sci-fi. Ľudí tak prekvapí, že práve vtedy vznikla pravdepodobne prvá takáto poviedka. Ako si Kepler predstavoval cestu na Mesiac? Bola jeho mama bosorka? A aký je súvis vedy a sci-fi príbehov? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 31. decembra 2021
Postup poznáte. Vyvaľkáte cesto a vykrojíte medovníky. Dosť vám toho zostalo a tak všetko cesto zhrniete dokopy, trochu pomiesite a znovu rozvaľkáte. Je to otravná činnosť a tak rozmýšľate, ako optimálne vykrajovať tak, aby medzi vykrojenými kúskami zostalo čo najmenej prázdneho miesta.
Posted on: 29. decembra 2021
Webbov vesmírny teleskop úspešne vyštartoval a ako už býva dobrým zvykom pri veľkých vedeckých misiách, mnoho ľudí sa pýta, či to nie sú vyhodené peniaze.
Posted on: 28. decembra 2021
Takto pred rokom si Jozef so Samuelom navzájom darovali príbeh a začali tak novú tradíciu – darčekovú epizódu. Vďaka čomu sob neskolabuje pri behu? V čom mali starovekí Egypťania tak trochu pravdu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 25. decembra 2021
Čakalo sa na neho dlho, konečne je (snáď) tu. Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude najbližšie roky udávať smerovanie astrofyziky. Dovidí až na kraj vesmíru? Môže nájsť stopy mimozemského života? A prečo ide o veľmi rizikovú misiu? O tom všetkom diskutuje Samuel s Norbertom Wernerom a Martinom Topinkom.
Posted on: 21. decembra 2021
Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale pravdepodobnosť a štatistika patria medzi najužitočnejšie nástroje na chápanie a predvídanie sveta.
Posted on: 21. decembra 2021
Je príjemné, že rok 2021 nebol len o koronakríze, aj keď sa o výskume vírusu, vakcín aj liekov napísalo mnoho vedeckých článkov. Nie je to však jediná téma. Aký progres nastal v umelej inteligencii? Akú stopu zavetrila časticová fyzika? A čo prepísalo históriu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 20. decembra 2021
V špeciálnej epizóde nahradí klasickú dvojicu Dominika a Michal zo združenia Žijem vedu, ktorí sa v tejto epizóde rozprávajú s astronómom Petrom Verešom.
Posted on: 18. decembra 2021
Jadrové elektrárne sa stále viac a viac skloňujú ako dôležitý aspekt pri riešení klimatickej krízy. Mnohým sa však s nimi spájajú negatívne konotácie, pred pár rokmi vzbudil záujem seriál Černobyľ. Vďaka čomu by sa takáto katastrofa nemohla stať aj dnes? Prečo nastali rôzne známe jadrové havárie? Ako sa stráži bezpečnosť v jadrových elekrárňach? O tom všetkom diskutuje Samuel s Viktorom Majerníkom, špecialistom na hodnotenie jadrovej bezpečnosti.
Posted on: 16. decembra 2021
Od napísania mýtu o Daidalosovi a Ikarovi ubehla dosť dlhá doba na to, aby sme zistili, že k Slnku sa vlastne dá letieť, len na to treba poriadne vesmíru družicu.
Posted on: 14. decembra 2021
Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.
Posted on: 14. decembra 2021
Spomíname na velikánov vedy, ktorí za život prekopú niekoľko vedeckých oblastí od základov a často bedákame, že v moderných časoch sa už veľmi nerodia. Na jedného z nich však bežne zabúdame. Kto to bol John von Neumann? Ktoré vedecké oblasti založil? A prečo vďaka nemu čítate tieto slová? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 9. decembra 2021
Všetci vieme, že zdravý životný štýl je kľúčom k pevnému zdraviu, vidíme to na každom rohu. Určite poznáte citát: „V zdravom tele, zdravý duch!“
Posted on: 7. decembra 2021
Ľudský mozog je najkomplexnejší objekt v známom vesmíre. Chceme ho spoznávať, no zároveň aj trénovať, aby sme odomkli jeho potenciál. Používame len 10% mozgu? Ako sa lepšie učiť na skúšky? A na čo sa vlastne máme učiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 5. decembra 2021
Z čoho rastú stromy? Prečo sa oblaky vypršia? Z čoho sa skladá plameň sviečky? Takýmito otázkami sa zaoberá nová Samuelov kniha Obyčajné zázraky. V nej sa snaží ukázať, že aj banálne veci môžu byť čarovne fascinujúce. V 20 kapitolách vysvetľuje rôzne bežné javy a pomocou nich mnohé dôležité fyzikálne princípy. Ukážku načítala Miroslava Frankovská.
Posted on: 3. decembra 2021
Sú len dve možnosti, buď sme vo vesmíre sami alebo nie – obe sú rovnako desivé; tak to zhrnul Arthur C. Clarke. Posledné desaťročia sa možnosť objavenia mimozemského života presunula z oblasti sci-fi do seriózneho vedeckého výskumu.
Posted on: 2. decembra 2021
Hosťom genetického špeciálu je Peter Celec, ktorý je okrem iného prednosta Ústavu Molekulárnej Biomedicíny na Lekárskej fakulte UK a držiteľ Ig Nobelovej ceny za Medicínu. Aký má súvis genetika a prevencia? Prečo je dôležité venovať dostatok pozornosti personalizovanej prevencii a absolvovať pravidelné skríningy u lekárov? Ako sa zmení medicína najbližšie desaťročia? O tom všetkom s ním diskutuje Samuel Kováčik.
Posted on: 30. novembra 2021
V 29. epizóde podcastu sme sa rozprávali o teórii hier a o tom, ako táto matematická teória odhalila mnohé taje biológie. Po čase sa k téme vraciame a zisťujeme, aký vplyv mala na teóriu hier vojna. V akom historickom kontexte teória hier vznikala? Prečo ľudia nedokážu hrať kameň-paper-nožnice dokonale? Aký je matematický pohľad na blufovanie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 29. novembra 2021
Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.
Posted on: 25. novembra 2021
Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.
Posted on: 23. novembra 2021
Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.
Posted on: 23. novembra 2021
Čierne diery sú niekedy veľké, to vieme. Rovnako vieme, že niekedy majú rozmer len niekoľko kilometrov – také už poznáme tiež. Existujú však čierne diery o rozmere niekoľkých metrov? Alebo dokonca centimetrov? A ako mohli vôbec vzniknúť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 21. novembra 2021
Pokračujeme v tradícií písania o knihách, ktoré už aj tak všetci čítali. Existuje totiž riziko, že toto veľdielo Jareda Diamonda niekto prehliadol. A to by bola škoda.
Posted on: 19. novembra 2021
Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. Ako sa približujete, pribúdajú ďalšie nástroje a hudba postupne ožíva – čoskoro počujete kapelu v plnej zostave. Na Slovensku bol nedávno Kip Thorne, ktorý sa preslávil okrem iného Nobelovou cenou za objav gravitačných vĺn. Bol jedným zo zakladateľov projektu LIGO, aj keď spočiatku neveril, že zachytenie gravitačných vĺn vôbec môže byť reálne. Počas prvej fázy experimentu vyzerala byť jeho pôvodná skepsa na mieste, detektor nezachytil nič. Bolo ticho. Až zvýšenie citlivosti viedlo k zachyteniu gravitačných vĺn, chveniu časopriestoru,…
Posted on: 16. novembra 2021
Vedeli ste, že takmer tretina elektrónových mikroskopov na celom svete pochádza z Brna? Dôležitá moderná technológa, ktorá pomáha vyvíjať nové lieky, materiály a robiť fundamentálny výskum. Je to len jedna z oblastí, v ktorých Brno vyniká. Ako sa mu to podarilo? Ide o univerzitné mesto, ktoré sa stalo magnetom na šikovných študentov zo zahraničia – aj zo Slovenska.
Posted on: 16. novembra 2021
Mačky sú s nami tisíce rokov a občas priložia labku k niečomu veľkolepému. Aké mačka sa dostala do vesmíru? Koľko životov zostáva Schrödingerovej mačke? A ako dokázala mačka napísať vedeckú štúdiu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 11. novembra 2021
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom fyzike čiernych dier. Čo sa nachádza pod ich horizontom? Aké nové smery fyzikálneho výskumu skúmajú túto oblasť? Je hmota tvorená vibrujúcimi strunami? O tom všetkom diskutujú Norbert a Samuel.
Posted on: 10. novembra 2021
V živote sú isté len tri veci: smrť, dane a že pod príspevok o priemernom zárobku v krajine niekto napíše: „To kde toľkoto zarábajú? To je čisté klamstvo!“
Posted on: 9. novembra 2021
Mikroskopy nám odhalili ... mikroskopický svet. Majú však svoje limity, ktoré sú dané fundamentálnou fyzikou svetla. Jeden zo spôsobov, ako tieto limity obísť, je namiesto svetla použiť niečo iné. Prekvapivo dobrou náhradou sú elektróny. Ako sa dá pomocou nich pozorovať hmota? Dokážeme pomocou elektrónových mikroskopov vidieť aj samotné atómy? A môžeme pod taký mikroskop vložiť ruku? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a ich hostia Honza Jíša a Ondro Bača.
Posted on: 4. novembra 2021
Hosťkou Samuela v tretej epizóde genetického vedátorského špeciálu je nutričná expertka Petronela Forišek Paulová, MSc. z Biomedicínskeho centra SAV, ktorá okrem iného prevádzkuje aj vlastnú poradňu zameranú na pomoc v oblasti výživy a správneho stravovania. Je obezita dedičná? Ako vplývajú gény na naše stravovanie? Aký význam majú naše chute?
Posted on: 2. novembra 2021
Pred pár dňami sa písalo, že zo Slovenska možno budeme vidieť polárnu žiaru. Očakávania sa nenaplnili, no bola to príležitosť si pripomenúť základy fyziky spojené s týmito procesmi. Ako vzniká polárna žiara? Sú slnečné erupcie nebezpečné? A aké škody môžu napáchať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 30. októbra 2021
Slnko je zmes plazmy a magnetických polí. Atmosféra Slnka je niekedy pokojnejšie a niekedy divokejšia. Energia, pravdepodobne pochádzajúca z magnetických polí, sa premieňa na energiu elektromagnetického žiarenia a vyvrhnutej hmoty – dochádza k slnečnej erupcii.
Posted on: 26. októbra 2021
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, náš podcast má vonku 10 × 10 epizód! Ako to lepšie osláviť, než otázkami od poslucháčov? Bežne z nich musíme vyberať, teraz sme však povedali, že prejdeme všetky. A veru, že ich bolo! Prečo znie horúca voda inak? Ako sa môže zmeniť farba vlasov? Dá sa uniknúť z čiernej diery? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 25. októbra 2021
„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.
Posted on: 25. októbra 2021
K jubilejnej stej epizóde Vedátorského podcastu sme si v spolupráce s The Knitting Company prichystali prekvapenie – podcastové ponožky.Rozmýšľali, ktorú epizódu cez ne zvečniť, no nevedeli sme si vybrať. Najviac nám v pamäti utkvelo hľadanie mimozemského života a výskum exoplanét, možno sa k jednej takej niekedy dostane sonda Voyager, ktorá je na ponožkách zobrazená. https://open.spotify.com/episode/7Fi8JINbgfRRZP0dYVq2uv?si=3176b506dd1e4ce3 Momentálne máme ponožky v dvoch veľkostiach: menšie (36-40) a väčšie (41-45). Tieto ponožky môžete získať ako poďakovanie za podporu Vedátora. Dostane ho každý, kto podporuje cez Patreona sumou aspoň 10$/10 €, https://patreon.com/Vedator_sk, alebo každý, kto venuje jednorázový príspevok aspoň 15€, link na podporu tu: https://vedator.space/podporte-nas/. V takom prípade nám prosím pošlite na vedator.svk(zavináč)gmail.com svoju…
Posted on: 22. októbra 2021
Na chémii nás učili: „Voda je bezfarebná kvapalina bez chuti a zápachu.“ Prečo sa nám potom voda spája s modrou farbou?
Posted on: 19. októbra 2021
Začiatok októbra klasicky patril vede, literatúre a mieru. Ale hlavne tej vede – udeľovali sa ceny za výskum medicíny a fyziológie, fyziky a chémie. Ako vnímame teplo? Ako sa správajú komplexné systémy? A ako urýchliť chemické reakcie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 14. októbra 2021
V druhej epizóde genetického vedátorského špeciálu sa Samuel rozpráva s docentom Tomášom Vinařom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venuje dátovej vede. Spolu sa rozprávajú o tom, ako sa DNA vlastne číta, ako rozumieme jej obsahu a vďaka čomu prebieha v tejto oblasti tak rapídny progres.
Posted on: 14. októbra 2021
Sedeli sme za stolom asi desiati. Objednávali sme si len kofolu a hranolky, no keďže sme sa rozprávali pár hodín, účet postupne narastal. Keď prišlo platenie, všetci vytiahli drobáky, hodili ich na stôl a otočili sa na mňa: „Ty to spočítaj, veď študuješ fyziku.“ Síce som už vtedy vedel počítať viacrozmerné integrály a hľadať vlastné hodnoty matíc, no sčítavanie viac ako piatich čísiel som za posledný rok nerobil asi ani raz.
Posted on: 12. októbra 2021
Rovné čiary nás niekedy dokážu zmiasť. Vyzerajú krivo, aj keď sú rovné. Niekedy je však problém s rovnými čiarami viac, než len optická ilúzia. Ako sa s rovnými čiarami trápili Gréci? Ako zadefinovať rovnú čiaru na glóbuse? A ich matematický opis využil Einstein pri opise gravitácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 10. októbra 2021
Rovno sa priznám, že bežne nevyhľadávam knihy, ktoré vyjdú k niečomu, napríklad k filmu. Bojím sa, že ide len o snahu trochu zatriasť kasičkou. Preto som dlho obchádzal knihu The Science of Interstellar od Kipa Thorna, aj keď film Interstellar mám rád (áno, viem, má zvláštny záver). Keď som sa však dozvedel, že Thorne príde na Slovensku, knihu som si predsa len prečítal. Zistil som, že moje obavy neboli na mieste.
Posted on: 7. októbra 2021
Občas sa na tejto stránke objaví príspevok, ktorý sa mierne obtrie o politiku a vždy si v komentároch prečítam, že veda do politiky nepatrí. Čiastočne rozumiem, prečo to niekto píše – ľudia sú často politikou znechutení a chcú si od nej oddýchnuť.
Posted on: 6. októbra 2021
Nobelovu cenu za chémiu si rozdelili Benjamin List a David MacMillan za objav asymetrickej organokatalýzy, čo je technika umožňujúca chemikom syntetizovať nové látky jednoduchšie a s menšími stratami.