Štvrtý ročník vedátorských besied so slovenskými vedcami a vedkyňami odštartujeme 3. októbra od 18:30 v Bratislave na Dunaji v kultúrnom centre Pink Whale. Budete si môcť vypočuť dve 30 minútové prednášky, s ktorými vystúpia Vladimíra Kurincová Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie SAV a Marián Šimko z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. Vstupné bude 7 EUR, bude sa platiť na mieste, ale vaše lístky si môžete rezervovať https://forms.gle/y8ozY5NswqevZrHe7. Za podporu našich akcií ďakujeme Nadácii ESET. Tešíme sa na Vás.
Občas, keď sa podarí zaujímavý objav, tak sa uvedie s hláškou: „Budú sa prepisovať učebnice!“ Pravda je však taká, že sa to deje málokedy. V novej verzii kníh sa možno objaví na záver poznámka o niečom, čo sa dovtedy nepoznalo. Ak by som však mal vybrať jednu oblasť vedy, kde sa budú prepisovať učebnice aj v úvodných častiach, tipol by som kozmológiu. Prečo?Po prvé, už dlhšie je v nej nevyriešená záhada známa ako Hubblovo pnutie. Hubblov parameter je kľúčová veličina, ktorá udáva rýchlosť rozpínania vesmíru a sprostredkovane napríklad aj vek vesmíru. Môžeme ju určiť pomocou blízkych zdrojov aj pomocou vzdialených zdrojov a výsledky sa pokúsiť spojiť dokopy.…
Keď chceme zriediť chuť niečoho, pridáme tam vodu. Polievka je veľmi slaná? Pridáme vodu. Sladká limonáda? Šup zriediť vodou. Keď si pozriete encyklopédiu, dozviete sa, že voda je číra tekutina bez chuti či vône. A predsa, všetci vieme, že voda doma chutí trochu inak, ako tá v škole či na chate. Ako je to možné?Voda nie je len H2O, bežne obsahuje ďalšie zlúčeniny, typicky v malom množstve, ktoré sa vyjadruje v jednotkách PPM (počet častíc na milión). Bežne ide o rozpusteného tuhé látky – minerály. Štúdia v roku 2013 ukázala, že na chuť má najväčší vplyv horčík, vápnik, bikarbonát či síran.Byť citlivý na chuť vody, na…
Spomínate si na Pytagorovo vetu zo školy? Snáď áno – ide o jeden z pilierov matematiky, ktorý má aj dnes nesmierne široké uplatnenie. Čo vlastne hovorí Pytagorova veta? Kto ju objavil? A akú úlohu zohráva vo fyzike? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránkehttps://vedator.space/vedastore Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/b7eYUaIkErw
Teória strún patrila medzi najpopulárnejšie hypotézy v teoretickej fyzike. Keď však dnes idete na konferenciu o strunách, rozpráva sa o všeličom inom než o teórii strún. Aké myšlienky začínajú túto teóriu prerastať? O tom sa porozprávame na tejto prechádzke po vesmíre. https://www.youtube.com/watch?v=_XN6ebi4bY8
Vedeckú komunitu schladili správy o nepotvrdení objavu supravodivosti. Nebolo to však prvýkrát a asi ani posledný, výskum supravodivosti patrí medzi najaktívnejšie oblasti výskumu. Čo je to supravodivosť? Ako vzniká? A na čo je dobrá? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=QKsKF3YMdXI
Spev je jedným z najstarších prejavov ľudskej kultúry. Podobne dlho však vieme, že nespievame len my – spievajú napríklad aj vtáky. V roku 1881 si uvedomil kapitán rybárskej lode plaviacej sa v Japonskom mori, William Kelly, že spievajú aj veľryby. Kde sa vlastne veľryby vzali? Ako dokážu spievať? A dokážeme pochopiť, čo ich spev znamená?O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Kristína.Veľrybie ponožky si môžete kúpiť na stránkehttps://vedator.space/vedastore/Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/cB2wwr9PgSI
Toto leto mala vedecko-technologická komunita zaujímavú zábavku – sledovať overovanie možného supravodiča pri izbovej teplote, LK-99. Koncom júla oznámila kórejská výskumná skupina, že materiál LK-99 ukazuje prudký pokles elektrického odporu pri istých teplotách a zároveň, že sa dokáže vznášať. Magnetická levitácia je jedným z typických znakov supravodičov.Komunita bola skeptická. Po prvé, takýchto oznanov tu už bolo. Po druhé, nešlo o recenzovanú štúdiu; skôr len o správu. No a po tretie, výskum supravodivosti je postupný – tu však došlo k obrovskému skoku. Za mesiac sa podarilo celú situáciu rozbiť na drobné a ukázať, že síce má LK-99 nejaká zaujímavé vlastnosti, no…
Odborníci na voľby a prieskumy poukazujú na skutočnosť, že veľa ľudí na Slovensku sa rozhodne o voľbe tesne pred hlasovaním. To otvára príležitosť robiť namiesto systematickej kampane jedno veľké a dobre načasované teátro, ktoré dokáže zahrať na naše pudy a emócie.Prieskumy ukazujú, že mnoho voličov je teraz v situácii, kedy zvažujú viacero strán. Ako sa medzi nimi rozhodnúť racionálne? Ja pri voľbách rozmýšľam tak, že zvažujem dva faktory: 1. ako sú hodnoty strany zarovnané s mojimi, 2. do akej miery dokážu strany deklarované hodnoty presadiť. Kombináciou týchto faktorov získam odhad, že daná strana dokáže presadiť hodnoty, ktoré sú dostatočne zarovnané s mojimi. Ktorá strana to zvládne…
Keď si položíte hrnček s čajom na stôl, vychladne. Keď máte vo vesmíre planétu či hviezdu, po miliardách rokov vychladnú tiež. Čaká vesmír tepelná smrť? Kedy nastane? A dá sa jej zabrániť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Pozvánka na živé nahrávanie v Popradehttps://www.meetup.com/tatry-it-community/events/295045126/Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=oeWudw_Wj2Y
Odpoveď je jednoduchá, stačí zmeniť uhol pohľadu. Neprichádzajú ony za nami, ale my za nimi. Dráha, po ktorej Zem obieha Slnko sa kríži s dráhou, po ktorej Slnko obieha kométa Swift–Tuttle.Táto asi 26 kilometrov veľká kométa (ilustračný obrázok jadra komét) na svojej dráhe sype malé úlomky, do ktorých Zem vysokou rýchlosťou nalietava. Cez túto kometárnu dráhu prelietame vždy na tom istom mieste počas obehu okolo Slnka a teda v ten istý čas roka. Mimochodom, dinosaury vyhubil asteroid o rozmere 12 kilometrov, máme sa teda báť zrážky s kométou, keďže sa naše dráhy krížia? Nemusíme – jej pohyb je spočítaný na tisícročia dopredu. Tesný oblet bude…
Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…
Naša spoločnosť je polarizovaná, napríklad aj pohľadom na teóriu strún. Niektorí ju milujú, iný neznášajú. Samuel bol na svetovej konferencii Strings 2023 na Perimeter institute zisťovať, čo je vo výskume tejto teórie nové. Ide len o matematicky výmysel? Alebo o významný krok k teórií všetkého? Bude sa dať niekedy testovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=eNeCGmTCRHw&lc=UgxcpZG9-Vc_eM7nHuB4AaABAg
Predstavte si dovolenku pri mori. Večer sa prechádzate po promenáde a zočíte usmiateho pána sediaceho za kartónovou krabicou, ktorá predstiera, že je stánkom. Ponúkne vám hru, vstupné je jedno euro. Hodíte si kockou a ak padne šestka, získate dve eurá. Ak padne niečo iné, máte smolu.Hrali by ste takúto hru? Určite nie. Za šesť hier zaplatíte šesť eur, v priemere zarobíte dve.Vedľa je otvorený druhý, ehm, stánok. Ten ponúka dve eurá vždy, keď nepadne šesť.Hrali by ste teraz? Určite áno. Za šesť hier zaplatíte rovnako, no vyhráte v priemere desať eur – štyri môžu ísť do vrecka a za šesť hráte ďalej.Teraz si predstavte, že…
Vedátorský podcast dosiahol 4 milióny vypočutí. Ako už býva zvykom, náhodne vybratý míľnik sa oslavuje otázkami od poslucháčov. Čo sú to tachyóny? Ako implodovala ponorka pri Titaniku? Ako by vyzeral vesmír plný kyslíku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/OZ-cj7YKhXs
VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY I. Základné ustanovenia 1. Tieto všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“) sú vydané: Higgsov bizón, s. r. o.,Stolárska 7030/37Bratislava - Mestská Časť Rača 83106IČO: 54206430DIČ: 2121601625 Zapísaný v: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I pod číslom: 156640/B (ďalej len „predávajúci“) 2. Tieto obchodné podmienky upravujú vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a fyzickej osoby, ktorá uzatvára kúpnu zmluvu mimo svoju podnikateľskú činnosť ako spotrebiteľ, alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ďalej len: „kupujúci“) prostredníctvom webového rozhrania umiestneného na webovej stránke dostupného na internetové adrese www.vedator.space (ďalej je „internetový obchod“). 3. Ustanovenia obchodných podmienok sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej…
Počas týždňovej konferencie o teórii strún zaznelo takmer tridsať prednášok. Tipnite si, koľko z nich bolo o strunách? Podľa toho, ako veľmi prižmúrite oči, tak dve až štyri. Jeden prednášajúci, Aron Wall, o tom aj zavtipkoval: „Dnes budem rozprávať o niečom, čo by ste na tejto konferencii asi nečakali – o strunách.“ Čomu sa teda (ex-)strunári venujú?Opakovali sa hlavne dva pojmy: dualita a symetrie. Dualita je odhalený a stále riadne neprebádaný súvis medzi gravitačnou a časticovou fyzikou. Symetrie sú jedným z najfundamentálnejších nástrojov na skúmanie a chápanie fyziky. Väčšina úloh, ktoré riešime, vyzerá na prvý pohľad neriešiteľne zložito. Zvládnuteľnými ich robia práve symetrie. Spektrum tém prednášok bolo široké, od toho, čo…
Mal som možnosť ísť na popularizačnú prednášku Juana Maldecenu, človeka, ktorý prišiel s AdS/CFT dualitou – teda prepojením gravitačnej a časticovej fyziky. Nerád sa oháňam citáciami, no jeho slávny článok ich má 18 752. Z toho sa dá tušiť, že vo vedeckej komunite zamiešal kartami. Z jeho názvu „The Large N limit of superconformal field theories and supergravity“ sa dá tušiť, že to nie je zrovna ľudová téma.Preto ma celkom pobavilo, že v rámci hodinovej prednášky plánoval stihnúť toto a ešte pridať progres, ktorý sa v jeho oblasti za 25 rokov od vydania článku udial. Za 15 minút prednášky prešiel cez kvantovú teóriu poľa, Einsteinovu gravitáciu cez zaujímave prirovanie…
Tesne po Veľkom tresku panovali vo vesmíre divoké podmienky. Menila sa povaha síl, staré častice sa rozpadali a vznikali nové, objavovali sa základy štruktúr, z ktorých postupne vznikli galaxie a v nich aj my.Nech už žmúrime vesmírnymi teleskopmi ako len chceme, tieto procesy neuvidíme. Elektromagnetické žiarenie, ľudovo zvané aj svetlo, je totiž blokované bariérou plazmy, ktorá sa rozplynula až keď mal vesmír 380 000 rokov. Jednu výnimku, ktorej bolo toto obmedzenie ukradnuté, sme spomínali nedávno. Gravitačné vlny sa mohli šíriť vesmírom od jeho vzniku. Druhou výnimkou sú neutrína.Ak o neutrínach niečo viete, tak asi to, že o nich väčšina ľudí nevie nič, lebo síce ide o jednu zo…
Jedna z najzvláštnejších myšlienok, ktorá sa objavila vo fyzike, je existencia extra priestorových rozmerov. Ak existujú, tak buď musia byť veľmi malé alebo nám niečo bráni sa nimi pohybovať. Sme prikovaní do našich troch rozmerov. Nemusí sa to však týkať gravitácie, ktoré by na extra priestorové rozmery mohla byť citlivá a mohla by do nich rednúť. To by znamenalo, že by sa na krátke vzdialenosti gravitácia správala inak, než sme zvyknutí – odchyľovala by sa od Newtonovej (či Einsteinovej) predpovede. Súlad máme potvrdený zatiaľ na úrovni 30 mikrometrov a tak vieme povedať, že ak existujú extra priestorové rozmery, do ktorých môže prenikať…
Na začiatku bolo svetlo. Teda, úplne na začiatku nebolo. Potom bolo, ale nikam nemohlo ísť. A potom mohlo, ale zrazu vymizlo. A vtedy nastal prvý temný vek. Zhruba takto vyzerali rozpačité začiatky nášho vesmíru. Kedy začal prvý temný vek? Čo sa vtedy predsa len dalo vidieť? A čo tieto časy ukončilo? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/VotIzrP0g1s
S teóriou strún sa spája taký folklór, že nie je testovateľná. Respektíve je, ale časticový urýchľovač, ktorý by jej vlastnosti dokázal overiť, by musel mať veľkosť slnečnej sústavy. Odhliadnuc od toho, že toto je vlastne inžinierske „nedá sa to“, nie matematické, tak mám ešte jednu dobrú správu. Svet sa dá skúmať aj inak, ako časticovými urýchľovačmi.Nedávno vyšla štúdia, ktorý potvrdila prítomnosť šumu gravitačných vĺn. Typicky, keď sa objaví takýto výsledok, tak hneď nabehnú výskumníci rôznych nepotvrdených a často exotických hypotéz a začnú testovať, či je tento objav v súlade s novým objavom alebo nie. No a kto by to bol povedal, vyšla aj štúdia analyzujúca gravitačný…
Významné udalosti v histórií dejú zriedka, je teda prekvapivé, keď sa stanú naraz. Napríklad, ako keď svetom zmietala svetová vojna a zároveň sme po tisícročiach (merané od Demokrita) rozlúskli podstatu hmoty. Kto bol J. Robert Oppenheimer? Aký známi fyzici pracovali na atómovej bombe? A ako sa so svojou povesťou vyrovnával „ničiteľ svetov“? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=Gq-9f8KcRME&lc=UgwUItQUZY54XndyHRZ4AaABAg
Predstavte si, že vám dám na výber z dvoch zlých možností. Ste uväznení v labyrinte a von vedú dve chodby. V prvej chodbe je 2% pravdepodobnosť, že sa spustí pasca, chodba sa zatopí vodou a utopíte sa. V druhej chodbe máte 3% pravdepodobnosť, že sa vypustí plyn, ktorý vás najprv uspí a potom usmrtí. Ktorou chodbou sa pokúsite ujsť?Ak je úloha zadaná takto matematicky, tak si vyberiete možnosť prvú – čísla sú jasné. Ukazuje sa však, že ak na podobnú situáciu narazíte v praxi, oveľa viac sa budete báť vkročiť do prvej chodby. Jednoduchý príklad: „Bál som sa tam ísť…
Keď si otvoríte satelitné mapy a zamierite na náhodné miesto niekde v strede oceánu, uvidíte kombináciu rozmazaných plôch preťatých ostrými čiarami. Podľa odhadov máme dobre zmapovanú asi štvrtinu morského dna – podľa toho, ktorý údaj berieme ako smerodajný.Niektorí ľudia sa divia, ako je možné, že lepšie poznáme povrch Mesiaca či Marsu než tak veľkú plochu našej domovskej planéty. Odpoveď je prostá – Mesiac ani Mars nie sú pokryté takmer päťkilometrovou vrstvou vody ťažko priechodnou pre bežné formy signálov. Keď sa chodíte prechádzať po rovinkách, máte pocit, že päť kilometrov je nič. Ak chodíte na turistiku, začína tušiť, že ísť päť kilometrov smerom…
Boli časy, kedy sa fyzikálna komunita snažila dávať časticiam pekné mená. W a Z bozóny však mali smolu a boli objavené inokedy. Je to však škoda, keďže ide o veľavážené častice, ktoré sú kľúčové pre naše porozumenie hmoty. Ako sa tieto častice objavili? Akú úlohu zohrávajú vo svete? Pustí si niekto epizódu s takýmto názvom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=_lvbGvCDQLs
At Vedátor, accessible from vedator.space and Vedátor app, one of our main priorities is the privacy of our visitors. This Privacy Policy document contains types of information that is collected and recorded by Vedátor and how we use it. If you have additional questions or require more information about our Privacy Policy, do not hesitate to contact us. This Privacy Policy applies only to our online activities and is valid for visitors to our website with regards to the information that they shared and/or collect in Vedátor. This policy is not applicable to any information collected offline or via channels…
Pred pár rokmi boli zachytené prvé gravitačné vlny. Einstein si myslel, že sa to nikdy nepodarí a hľa, sotva za sto rokov sa to podarilo. Detektor LIGO však zachytil len veľmi špecifické gravitačné vlny. Aké iné gravitačné vlny existujú? Čo ich vytvára? A ako sa dajú pozorovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=O31s6QFLsgE&lc=Ugw_sKEiCC3YwQ-koNZ4AaABAg
Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá ... Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo…
Imunitný systém ľudského tela je jedna z najsofistikovanejších a najúžasnejších známych vecí. Teda až do bodu, keď omylom zaútočí na naše telo.Jedným z možných cieľov sú myelínové obaly nervových vlákien, ktoré zlepšujú vodivosť a teda prenos signálu. Po poškodení sú tieto obaly nahradené tuhým zjazveným tkanivom, ktoré stráca svoju funkčnosť. Tuhý sa po grécky povie skleros, odtiaľ názov skleróza. Roztrúsená, alebo multiplex, odkazuje na skutočnosť, že problémy sa vyskytujú mna viacerých miestach tele naraz.Symptómy tým pádom nie sú jednotné – únava, triašky, problémy s rečou či prehĺtaním, závrate, nemotornosť, problémy s videním či myslením. Nikto nemá všetky, každý má niektoré z nich. Aj diagnostika teda prebieha…
Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…
Vyzerá to ako hviezda, žiari to ako hviezda, no nie je to hviezda. Čo je to? S takouto záhadou bojovala astronomická komunita dlhé roky. Odpoveď bola ešte podivnejšie, než by si hocikto trúfol tipnúť. Prečo žiaria čierne diery? Čo je to rádioastronómia? A čo podáva vo vesmíre najväčší výkon? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/WcVKXTaP4L0
Transcendenciu si spájame s nadpozemskými témami. Transcendentné čísla sú všetky čísla, ktorá sa nedajú napísať ako riešenie peknej rovnice*. Prečo sa nimi matematici zaoberajú? Čo nás učia vo vesmíre? A na čo sú vlastne dobré? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.*pekná rovnica je polynóm s racionálnymi koeficientami.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/rNmFvw6qSLw
Čo by ste spravili, ak by ste na to, čo robíte, dostali veľa peňazí? Na čo by ste použili 1 000 € pre svoj koníček, 10 000 € pre výskum alebo 100 000 € pre start-up? Niekto si možno povie, že takéto úvahy sú na nič.Podľa mňa sú však užitočným nástrojom, ktorý človeku umožňí premýšľať nad rámec bežných možností. Toto premýšľanie prinesie dva benefity. Po prvé, prídete na dobrý nápad, ktorý – po riadnom premyslení – vlastne ani nie je náročný na realizáciu, len by vám bežne ani neprišiel na um. Druhá možnosť je, že prídete na nápad, ktorý síce…
Nedávno sme písali o tom, ako vznikol jazykový model ChatGPT – znelo to v princípe jednoducho, tak prečo ho teda nikto nevyrobil skôr? Za odpoveďou sa pozrime do minulosti. Pred šiestimi rokmi kraľovali jazykovým modelom rekurentné neurónové siete, ktoré získali vďaka jednoduchému triku schopnosť pamäte. Fungovalo to takto: Do rekurentnej siete vkladáte jedno slovo za druhým, v poradí v akom idú za sebou v texte. Sieť každé slovo spracuje a na výstupe vráti dve veličiny: výstup pre dané slovo a svoj vnútorný stav – svoju pamäť. Keď do siete vložíte ďalšie slovo, vložíte spolu s ním aj pamäť po predošlom…
O umelej inteligencii ste za posledné mesiace počuli aspoň stokrát. Zvykajte si. Umelá inteligencia však nie je len na prácu a zábavu, otvára filozofické aj vedecké otázky. Ako funguje jazyk? Ako pripraviť umelú inteligenciu o prácu? Na čo myslia jej tvorcovia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=IF912_GQZEU
Napadlo by vás, že SARS-CoV-2 má niečo spoločné s baktériami žijúcimi v našich črevách? Pravdepodobne nie, avšak početný výskum ukazuje, že stav a zloženie črevného mikrobiómu môže mať vplyv na to, či sa človek nakazí vírusom, ako dlho trvá liečba alebo či sa vyvinie chronický tzv. long covid. Disclaimer na začiatok – väčšina výskumu je stále neúplná preto sa nedá povedať so 100% istotou, čo črevný mikrobióm robí pri COVIDe, napriek tomu máme celkom solídne indície a aj klinické dáta z rôznych intervencií. Vzťah medzi COVID-19 a črevným mikrobiómom je oblasťou prebiehajúceho výskumu. Našťastie môžeme nadviazať na pomerne rozsiahly výskum pri iných vírusových ochoreniach, najmä chrípky.…
Pred pár mesiacmi som bol na akcii pre stredoškolákov. Spýtali sa ma, ako sa rozprávať s inými ľuďmi. Mňa, teoretického fyzika! Mladý človek sa posťažoval, že po období karantén sa mu ťažšie nadväzuje komunikácia, nevie ako začať a udržiavať rozhovor.Ostatných pár týždňov som mal na niekoľko besied, rozhovorov a seminárov na školách a komunitných centrách a tak som sa pýtal, ako sa mladí cítia, aké majú problémy a podobne. Istý nárast ostychu potvrdili aj ich učitelia. Pokojne sa niekoho opýtajte aj vy – ak sa nehanbíte.Nejde len o nevhodnú náhodnú vzorku, ale súčasť väčšieho fenoménu, ktorý je potvrdený dátami. Ide o dlhotrvajúci svetový trend urýchlený pandémiou.…
Ako si skomplikovať život? Vyberte si fyzikálnu entitu o ktorej nevieme takmer nič a skúste sa zamyslieť, či by sa nemohla správať ešte zložitejšie, ako sme si mysleli. Do takejto situácie sa dostala fyzikálna komunita, no čakalo ju prekvapenie. Ako sa v súčasnosti pozeráme na tmavú energiu? Ako vplýva na chod vesmíru? A s akými časticami môže súvisieť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=3Cz-BZVP_oI&lc=Ugy5SLiBA5mzvKv2i7d4AaABAg
Nedávno sme písali o tom, ako vznikla umelá inteligencia ChatGPT. V skratke, upravovali sa jej vnútorné parametre s cieľom, aby čo najlepšie vedela predpovedať, akým slovom majú pokračovať texty, ktoré autori stiahli z internetu. Teraz sa pozrieme na to, čo sú tie vnútorné parametre vlastne zač. ChatGPT je neurónová sieť. Nejde o skutočné neuróny, ale o ich extrémne zjednodušený matematický popis. Každý takýto „matematický neurón“ funguje takto: Má niekoľko vstupov a jeden výstup, pričom každý vstup má svoju „váhu“, teda dopredu dané číslo. Na každom vstupe pošlete do neurónu jedno číslo. Neurón každý vstup prenásobí jeho váhou a všetky ich…
Hľadanie večnej mladosti a dlhovekosti uchvacuje ľudskú predstavivosť už stáročia. Legendy a príbehy o Bátoričke alebo o nesmrteľných bytostiach ako Drakula nás fascinujú práve preto, že sa sústreďujú okolo tajomných vlastností krvi. Hoci tieto príbehy môžu mať korene vo folklóre a fantázii, vedci sa do toho aj tak pustili a dnes už aj máme výsledky o dôležitosti krvi a jej potenciálnom vplyve na naše zdravie a dlhovekosť. Alžbetu Bátoriovú, všetci dobre poznáme z príbehov o tom, ako sa kúpala, či pila krv mladých dievčat za účelom dlhovekosti a večnej mladosti. Bola to však naozaj hlúposť, alebo už vtedy mala k dispozícii výsledky výskumov z budúcnosti?! Nedávne štúdie…
Spomínate si na minuloročnú matfyzácku súťaž Dáta & Umenie 2022? Nie? Na matfyze je práca s dátami bežnou súčasťou štúdia. Či ide o fyzičku Zeme alebo astronómku, aplikovaného či teoretického informatika, experimentálneho fyzika či biomedicínsku fyzičku, študenta kognitívnej vedy alebo dátovú vedkyňu, aby preskúmali a objasnili poznatky zo svojich dát, prichádza na rad ich vizualizácia. Koľkým z nás sa stalo, že sme svoju dátovú vizualizáciu prirovnávali k dielam moderného umenia v galériách? Preto sme sa už druhýkrát spýtali študentov otázku, aká vizualizácia dát je tá najzaujímavejšia, najoriginálnejšia, či dokonca najkrajšia? Ich odpovede boli nasledovné, tak posúďte sami! [Petra]
Čo si predstavíte pod náhodným javom? Možno ide o hodenú mincu alebo hernú kocku. Ako na náhodné sa však môžeme pozerať na pohyby akcií, výšku ľudí či reakčný čas vodičov. Možno vás prekvapí, že tieto rôznorodé veci sa riadia tým istým zákonom – ktorému dokonca prekvapivo rozumieme. Čo je to normálne rozdelenie? Koľko Slovákov má výšku cez dva metre? A ako sledovať prieskumy verejnej mienky? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/So3SNDWwy0w
Všetci o nich počuli a niektorí ich aj videli, teda, aspoň to tvrdia. O guľových bleskoch máme mnoho svedectiev. Problém je, že sú nekonzistentné. Niekto napríklad opisuje elektrické výboje pobehujúce po povrchu materiálu. Iní zas svietiacu guľu, ktorá vošla do domu, pohybovala sa miestnosťami a následne vybuchla. Niektoré správy hovoria o blesku červenom, iné o oranžovom či žltom, čo sa týka vône, spomína sa síra či ozón. Niekedy to trvá minúty, niekedy zlomok sekundy, občas sa to vrtí, inokedy zas rotuje.Tak, ako používame UFO pre neidentifikovaný lietajúci objektu, tak mám pocit, že guľový blesk sa používa ako označenie neidentifikované krátkotrvajúceho…
Ak by ste mali na skúške vymenovať všetky orgány tela, určite by ste na pár z nich zabudli. Je možné, že jedným z opomenutých by bola práve štítna žľaza. V mozgu sídli myseľ, srdce si spájame s húževnatosťou – poháňa predsa naše telo – a myslením na žalúdok trávime dlhé minúty a hodiny; špeciálne, ak je prázdny. Málokedy si však spomenieme na starú dobrú štítnu žľazu. Ak ste sa pri tejto myšlienke zhrozili a od úľaku sa chytili za krk tak gratulujem, práve sa ste si štítnu žľazu nahmatali – je vpredu na hrtane, tesne pod ohryzkom. Jej názov naznačuje, že má tvar štítu – čo možno…
Po dlhšom čase vyrazí naša séria populárno-vedeckých besied Vedatour zas mimo Bratislavu. V piatok 2.6. sa od 18:30 uvidíme v Kultúrno-umeleckom centre Kláštor v Rožňave, kde odznejú tri prednášky na vesmírne témy. Rozpávať budú- Norbert Werner, Prírodovedecká fakulta, MUNI,- Samuel Kováčik, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Prírodovedecká fakulta, MUNI,- Juraj Tekel, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK. Ak poznáte mená ľudí, ktorí sa krútia okolo Vedátora, isto ste si všimli, že táto zostava je čímsi iná ako zvyčajne. A tak bude naša cesta do Rožnavy neobyčajná aj pre nás a tentoraz to budeme my, kto sa vám bude prihovárať…
Asi ste už počuli o umelej inteligencii 🤖. Napríklad také četboty – môžete s nimi viesť konverzáciu a ony budú poslušne plniť vaše priania. Poradia vám recept na mrkvový koláč, naprogramujú stránku, preložia a zosumarizujú článok. Spýtal som sa teda četbota ChatGPT, koľko percent mozgu využívame - je známy mýtus, že je to len 10%, aj keď v skutočnosti ho vždy využívame celý. Výsledok vidíte na obrázkoch: v jednej konverzácii četbot odpovedal pravdivo, v tej druhej nepravdivo. Ako to, keď som v obidvoch prípadoch položil tú istú otázku? Kostrou ChatGPT je jazykový model GPT, ktorý, rovnako ako všetky ostatné súčasné…
Besedy s odborníkmi a odborníčkami Univerzity Komenského v Bratislave budú pokračovať treťou časťou. Tentoraz vyrazíme do Martina, kde naše pozvanie prijali profesorka Andrea Čalkovská a profesor Mirko Zibolen z Jesseniovej lekárskej fakulty. Pani profesorka je dekankou fakulty a pracuje na Ústave fyziológie, pán profesor je prednosta Neonatologickej kliniky. Budeme sa zhovárať, prirodzene, o medicíne. Všeobecne vedeckej, univerzitnej a praktickej, ale aj o tej, ktorá napĺňa našich hostí. Besedu bude moderovať Juro Tekel. Stretneme sa v stredu 31. 5. od 18:30 v Kultúrno-umeleckom centre Barmuseum. Vstup bude zdarma a bez rezervácie. Tešíme sa na vás.
Páči sa vám tento svet? Ďakujte elektrón. Ľahunká častica citlivá na a zároveň tvoriaca elektrické polia je základom biológie, chémie aj fyziky materiálov. Ako boli elektróny objavené? V akých verziách existujú? A čo je to spin elektrónu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/CBm4_J4-xzQ
Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…
Slovenský hydrometeorologický ústav, SHMÚ, posiela dvakrát denne na meteorologickom balóne do stratosféry sondu k zberu aerologických dát. Vo výške približne 30 kilometrov dôjde kvôli rozdielu tlakov k prasknutiu balóna a sonda voľným pádom padá k zemi. Asi tušíte, ako dopadne. Nápadom k efektívnejšiemu zberu dát je vytvorenie návratového modulu, ktorý by dokázal takúto sondu bezpečne vrátiť na miesto určenia, vďaka čomu by mohla byť znovu použitá. Takýto spôsob prevádzky je aj nákladovo efektívny a aj ponúka nové výskumné vedecké možnosti. Projekt Straton sa snaží vytvoriť práve takýto modul, ktorý dokáže aj operovať vo veľkých výškach, aj tesne pri zemi a teda aj pri veľmi rozdielnych teplotách,…
Znovu prišiel čas dať možnosť poslucháčom vybrať obsah podacstu – v špeciálnej epizóde odpovedáme na zaslané otázky. Ako už býva dobrým zvykom, výber bol pestrý. Akú časť elektromagnetické spektra by sme chceli vidieť? Dá sa preletieť plynnou planétou? A prečo veci horia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/wRen2-90s78
V pondelok 22.5. budeme pre vás organizovať jednu menej štandarndú akciu. Profesor Bharat Ratra bude na návšteve Fakulty matematiky, fyziky a informatiky. Popri odbornom programe budeme mať možnosť vypočuť si jeho večernú populárnu prednášku o zrýchľovaní rozpínania vesmíru, tmavej hmote, tmavej energii a Einsteinovej kozmologickej konštante. Viac o prednáške:Dark energy is the leading candidate for the mechanism that is responsible for causing the cosmological expansion to accelerate. Bharat Ratra will describe the astronomical data which persuade cosmologists that (as yet undetected) dark energy and dark matter are by far the main components of the energy budget of the universe at…
Ernest Lawrance bol významným výskumníkom využitia rádioktivity v medicíne. Že bol úspešný, to sa nedá poprieť – za vynájdetenie cyklotronu získal Nobelovu cenu. A, čo je možno ešte vzácnejšie, bol po ňom pomenovaný chemický prvok, Lawrencium. Asi ste o ňom nepočuli, má totiž krátky polčas rozpadu a v prírode sa rýchlo premení na iné prvky.
Čím ďalej tým väčšia časť našich životov prebieha na digitálnych platformách. Informácie aj o našom zdraví sú uložené na cloude, na vyšetrenia sa prihlasujeme online, smart hodinky nám snímajú srdečný tep. Sú tieto dáta zabezpečené poriadne? Čo je práca etického hackera? A ako premýšľať o komplexnosti digitálneho boja o súkromie? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Ján Ščamba, šéf kyberpezpečnosti v Siemens Healthineers.
Z ľudského tela vidíme ideálne len povrch, mnoho dôležitých vecí sa však deje vo vnútri. Veľký progres v zdravotníctve nastal aj vďaka tomu, že dokážeme do ľudského tela nahliadnuť bezpečne. Ako funguje röntgen? Prečo niekedy dáme prednosť ultrazvuku? A aký progres sa deje vo vývoji CT? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Ján Majóroš, vedúci vývoja softwarového oddelenia pre vývoj medicínskych aplikácií v Siemens Healthineers.
V utorok 2. mája bude v Informačnom centre Univerzity Komenského v Bratislave na Štúrovej ulici pokračovať séria besied, ktorú UK organizuje v spolupráci s občianskym združením Vedatour. Našim druhým hosťom bude Michal Májek z Prírodovedeckej fakulty UK. Samo Kováčik sa s ním bude zhovárať o organickej chémii, jeho výskume a prestížnom európskom grante, ktorý pred nedávnom získal. Michalov výskum sa sústredí na chemickú analýzu s piezoelektrickými materiálmi. Ide o využitie mechanickej energie na aktiváciu organických molekúl a chemické procesy indukované mechanickou silou, prípadne svetlom. Práca v Michalovom laboratóriu sa radí do základného výskumu, ale jej výsledky nájdu svoje uplatnenie napríklad…
Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.
Hovorí sa, že je klamstvo, ešte väčšie klamstvo a potom štatistika. Churchill povedal, že veriť sa dá len štatistike, ktorú sami sfalšujete. Takýto názor je bežný a je to veľká škoda – keďže štatistika je neuveriteľne silný nástroj. Svet okolo nás je plný informácií a všetky sa nám ho hlavy nezmestia. Práve vďaka štatistike z nich dokážeme vybrať to podstatné.
Medicína za posledné dve storočia robila obrovské skoky. Antibiotiká, vakcíny či transplantácie – to všetko výrazne zväčšilo očakávanú dĺžku života. Ako to však bude pokračovať? Aké zmeny do zdravotníctva prinesie umelá inteligencia? A ako sa dá operovať na diaľku? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Ľuboš Iro, šéf vývojového centra v Siemens Healthineers.
Ďalšie pokračovanie našich besied so slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. 25. apríla sa od 18:30 stretneme tentoraz v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave. Našim prvým rečníkom Róbert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV a rozprávať bude na tému "Prečo sú na Slovensku také vysoké tresty za drogy?". Slovensko má v európskom kontexte drastické tresty za drogy. Prednáška sa pokúsi objasniť ako sa slovenská drogová politika po páde komunistického režimu vyvíjala a prečo dospela k dnešnému stavu. Robert je vedeckým pracovníkom Sociologického ústavu SAV. Zaoberá sa históriou sociológie, spoločenskou dôverou a konšpiráciami ako i drogovou politikou. Vývoju slovenskej drogovej politiky…
Pár dní som nesledoval správy a verejné dianie, otvoril som komentáre pod jednou diskusiou a dozvedel sa, že nás všetkých zabije ... obilie z Ukrajiny. V zozname vecí, ktoré ma podľa internetu čoskoro zabijú, to bola novotina a tak som pátral ďalej.
Svetlo je tak trochu vlna a tak trochu častica. Pohybuje, bežne, tak rýchlo, ako sa len dá, nič neváži a tým pádom slúži ako skvelý nástroj na poznávanie prírodných zákonov a skúmanie ich limitov. Kto objavil časticovú podstatu svetla? Aká je antičastica k fotónu? A ako vyzerá vesmír z pohľadu svetla? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Svet sa zmenil. Vidíme na to na číslach, vnímame to v správach, cítime to v náladách ľudí. Samozrejme, zmena je súčasťou života. Ten bol pre mnohých posledné storočie tak pohodlný, ako nikdy. Dobré časy však, ako argumentuje Peter Zeihan, končia.
Niekto múdry raz povedal: „Robiť predpovede je ťažké, špeciálne o budúcnosti.“ Poznať budúcnosť je samozrejme nesmierne užitočné. Pri predpovedaní prírodných javov si vieme pomáhať matematikou, fyzikou či chémiou. Ako však predvídať výsledky volieb, pokusy o atentát či ceny akcií? Prečo treba overovať predpovede odborníkov? A ako sa stať expertom na predvídanie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Včera sa mi stala taká sranda. Pozeral som si normálny vedecký časopis, ktorý prešiel na open acess. To znamená, že každý článok, ktorý je v ňom publikovaný, je dostupný verejne. Doteraz bola prax, že bol článok uzamknutý a platil ten, kto si ho chcel prečítať – respektíve jeho inštitúcia. Teraz už však poplatok platí autor. Potom som niekde na Facebooku uvidel link na stránku, ktorá predávala autorstvo vo „vedeckých“ článkoch. Čo ma pobavilo bola podobná cena – aj keď v prvom prípade ide o seriózny vedecký časopis a v druhom prípade o neetický nástroj na generovanie falošných a bezcenných výstupov.
Čierne diery požierajú hmotu a rastú. Vesmír nepožiera nič a rastie tiež. Tieto dve skutočnosti boli v astrofyzike a kozmológii dlho dané ako nezávislé – nedávny výskum sa ich však pokúsil spojiť dokopy. Čo je vnútri čiernych dier? Ako sa rozpína vesmír? A súvisí tmavá hmota s tmavou energiou? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Staroba mnohých ľudí desí. Problémom však nie je samotný vek – však viete, čo sa o ňom vraví – ale stav, do ktorého sa telo dostane. Nastáva vek dlhovekosti, nie však nutne dlhozdravosti. Výskum odhaduje, že v roku 2050 bude približne štvrtina celosvetovej populácie staršia ako 65 rokov. Ako tento vek docieliť v zdraví? Výskumy dávajú niekoľko tipov. Po prvé, nefajčiť a nepiť alkohol a keď už, tak alkohol len v miernom množstve. Alkohol aj chemikálie obsiahnuté v tabaku patria medzi silné karcinogény. Ako karcinogénny pôsobia aj splodiny zo spaľovacích motorov či iné produkty horenia. V meste vychádzajú z výfukov,…
Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.
Súčasťou fyziky je kvantová fyzika, z nej vyplýva chémia a znej biológia. Odborníci však majú podozrenie, že v tomto vzťahu je skratka a niektoré biologické systémy využívajú kvantovú podstatu sveta priamo. Prečo je fotosyntéza tak účinná? Ako funguje čuch? A ako vtáky vidia magnetické polia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Sú ľudia, ktorí tvrdia, že prvý človek, ktorý sa dožije veku tisíc rokov, sa už narodil. Koncept nesmrteľnosti ľudí fascinuje od pradávnych čias a bol súčasťou mýtov a legiend. Čoskoro sa – možno – stane realitou.
Toto je nekonečné dláždenie, ktoré sa nikdy neopakuje a potrebujete naň len jeden typ kachličky. Vymyslel ho tím štyroch matematikov a článok o ňom zverejnili včera. Prečo je to cool?
„Moorov zákon je empirické pravidlo, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje približne každé dva roky.“ Tak vraví slovenská wikipédia. Čo to znamená prakticky? Akým aspektom je tento zákon výnimočný? A platí ešte vlastne? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Občas si neuvedomujeme, ako rýchlo sa mení svet okolo nás. Po väčšinu trvania civilizácie bola zmena pozvoľná a každá generácia žila približne tak, ako tá pred ňou. To sa však zmenilo. Jednoduchý príklad platí pre väčšinu z nás: koľko súrodencov mali vaši prastarí rodičia, vaši starí rodičia, vaši rodičia a koľko ich máte vy? Tipujem, že ide o klesajúce počty. Výrazná zmena z generácie na generáciu.
Len pre vytvorenie kontextu poviem, ako to funguje u nás. Teoretická fyzika je samozrejme iná oblasť a ako sa vraví – iný kraj, iný mrav. Len vám tým chcem ponúknuť možnosť prečítať si túto správu mojimi očami.
V špeciálnom živom nahrávaní genetické špeciálu sa Samuel rozprával s Filipom Uhrinom, ktorý pôsobí ako genetik v spoločnosti DNA ERA. Rozprávali sme sa o tom, ako sa vlastne genetická informácia číta, či je dobre čitateľná a ako dokáže to, čo z nej vyčítame, zmeniť naše životy. Zašli však aj do filozofických aspektov a prediskutovali aj to, aké gény by mohli mať mimozemšťania.
Od marca prinášame okrem našich tradičných besied nový formát stretnutí. V spolupráci s Univerzitou Komenského sa budeme stretávať v Informačnom centre UK na Štúrovej ulici v Bratislave pri diskusiách s vedcami a vedkyňami z rôznych fakúlt UK. Prvý krát sa takto stretneme v utorok 28. 3. (na narodeniny Jána Amosa :) ) o 19:00. Naše pozvanie prijali Gabriela Pleschová a Michal Hajdúk z Filozofickej fakulty. Reč bude o ich výskume, v ktorom sa pozerali (nielen) na duševné zdravie študentov a študentiek univerzity. Moderátorom podujatia bude Samo Kováčik. Tešíme sa na vás.
Vy sa pýtate, my odpovedáme. Po dlhšej prestávke sa do Vedátorského podcastu vrátila rubrika s otázkami od poslucháčov a poslucháčok. Akú najväčšiu zimu dokážeme cítiť? Existuje vlnová výška? Dokážeme zachytávať energiu z bleskov? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Existuje známy pokus zo Stanfordu, volá sa „marshmallowský experiment“. Výskumníci dali pred deti marshmallow a povedali, že ak ho za 15 minút nezjedia, dostanú ďalší – a môžu zjesť oba. Testoval sa schopnosť počkať na oneskorený pôžitok (ang. delayed gratification).
Ak ste mali šťastie, už ste niekedy videli polárnu žiaru. Menej šťastia to chce na ďalekom severe, viacej na Slovensku, no nedávno sme mali príležitosť všetci. Čo to vlastne polárna žiara je? Dá sa vidieť aj na Kube? A môže nás ohroziť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Minulý týždeň WSJ napísal, že sa jedna americká agentúra prichýlila k možnosti, že sa koronavírus na človeka nepreniesol zo zvieraťa ale z laboratória. Časť ľudí hrdo zvolala: „My sme vám to hovorili!“ Nemali však pravdu vtedy a nemajú ju ani teraz.
„Dobrý deň, ja som Milan, ako vám pomôžem?“ Ak ste niekedy dostali takúto správu, nevedeli ste, či ju píše človek alebo bot. Ak by ste to nevedeli ani po dlhej konverzácii a šlo by naozaj o stroj, úspešne by prešiel Turingovým testom. Aké je zadanie Turingovho testu? Prešlo ním už niečo? A ako vytvoriť mysliaci stroj? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Prvé riešenie Einsteinových rovníc bolo to, ktoré okrem iného opisuje čierne diery. Po svojom objaviteľovi sa volá Schwarzschildovo a bolo odvodené s prižmúrením očí. Keď ho odvádzate, poviete, že hmota sa nachádza v inak prázdnom statickom časopriestore.
Prečo sme sa v škole učili o úlohe mitochondrií, literatúre romantizmu či riešení kvadratických rovníc, no nikto nás nenaučil praktické informácie, napríklad podávať daňové priznanie? Ruku hore kto aspoň raz nepočul takúto kritiku na nielen slovenské školstvo.
Rýchlostné rekordy nás fascinujú, v porovnaní s prírodou sú však patetické – v porovnaní so svetlom prakticky stojíme. Teda, až na pár výnimiek. Ako rýchlo letia družice? Aký najrýchlejší objekt sme vystrelili do vesmíru? A na koľko sa dokážeme priblížiť rýchlosti svetla? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Strach je jedna z najstarších vecí, ktorú dokážeme cítiť. Nebyť ho, asi by sme tu neboli. Ak by pracicavce sledujúc hynúce dinosaury nezostali zašité v norách, ak by jedinci homo sapiens vyzývali na pästné súboje dobovú megafaunou, ak by sa náš prapradedo nebál dráždiť hada bosou nohou – to všetko by viedlo k našej neexistencii.
V stredu 22.2. sa o 19:00 streneme v Novej Cvernovke v Bratislavepri prvom Vedatour v tomto roku. Prvým rečníkom, ktorého prednášku si predstavíme, je Zbyňek Kubáček z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Teda. Mnohým z vás ho ale asi predstavovať netreba. Docent Kubáček, ako Zbyňka na MatFyze familiárne voláme, učí matematickú analýzu takmer všetkých. A jeho prednášky patria medzi študentami a študentkami k tým najobľúbenejším. O tom, že vie prednášať aj pre nematfyzákov, svedčia dva milióny videní videí je rozprávaní na YouTube. V stredu bude rozprávať o logaritmoch pre začiatočníkov. Definícia "logaritmus je hodnota, na ktorú treba umocniť daný…
Existuje parazit, Placobdelloides jaegerskioeldi, ktorého jediný habitát je v zadku hrocha. Tak a máme to za sebou – skôr či neskôr táto informácia musela zaznieť, teraz sa môžeme sústrediť na to ostatné.
Zem je niekedy aktívnejšia než by sa nám páčilo a pohyb jej horných vrstiev vyvoláva zemetrasenia, ktoré ohrozujú celé mestá. Prečo zemetrasenia vznikajú? Ako sa proti nim brániť? A do akej miery ich dokážeme predvídať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Od tanečného parketu až po schválenie liekovými agentúrami s rečami o revolučnej terapii. Extáza na liečbu post-traumatickej stresovej poruchy!
Na Slovensku sa udial smutný príbeh – veštica vytiahla od účtovníčky Obecného úradu v Šarišských Michaľanoch 1.3 milióna eur. Internet sa zabával, no je to smutný príbeh. Pani účtovníčka má diagnostikovanú paranoidnú schizofréniu. Vešticu kontaktovala v ťažkej životnej situácii potom, čo ju opustil manžel. Najprv to boli malé sumy, postupne sa však z dvadsiatich eur stali stovky a z nich sa potom stali tisíce. Peniaze šli najprv z vrecka, potom z úveru a potom siahla na obecnú kasu. Problémy má teraz nielen ona, ale aj celá obec a – vďaka súdu – snáď aj veštecká skupina.
Etruský piskor vyzerá ako malá šedá myška, ktorú niekto chytil za nos a chvost a trochu natiahol. Jeho srdce udrie až 1500-krát za sekundu, dožije sa asi dvoch rokov. Srdce mačky domácej udrie asi 140 krát za minútu, dožije tak sa 15 rokov. Vráskavec sivý sa dožije vyše 60 rokov, jeho tep je menej ako 20 úderov sa minútu.
Hawking bol známy aj svojimi stávkami o povahe čiernych dier, informácie a samotného vesmíru. Stávky sú dobrým spôsobom ako testovať svoje modely budúcnosti a predstavy o svete, zároveň však môžu spôsobovať závislosť. Prečo mali fyzici zakázané robiť konferencie v Las Vegas? Čo by sa stávkové kancelárie opýtali vešteckej gule? A čo sa vlastne Hawking stavil? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Naše telo má rôznorodé formy pamäte. Informácie máme uloženú v mozgu, našej DNA či imunitnom systéme. Pamätáme si veci, ktoré sme sa naučili. Má učenie mysle a učenie génov niečo spoločné? Ako naše gény spoznávajú prostredie? A ako v tomto kontexte rozumieť životu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Obľúbenou disciplínou vo vzdelávacích knihách je zisťovanie, čo robí človeka človekom. V čom sme iní od zbytku zvieracej ríše? Thomas Suddendorf a jeho kolegovia tvrdia – a celkom obšírnej argumentujú – že našou unikátnou je cestovanie v čase. Teda, nie fyzické, ale mentálne.
Ak budete niekedy v Belehrade, môžete Teslovo múzeum a v ňom si pozrieť zlatistú urnu s jeho popolom. Vyvolá taký úžas, ako len urna dokáže. O Teslovi v Srbsku počuť často, sú na neho patrične hrdí a venujú mu patričnú pozornosť. Ak sa vám do Belehradu ísť nechce, možno príde Tesla za vami, na novej eurovej minci. Chorvátskej.
Prvý krát sa v roku 2023 stretneme pri našich besedách so slovenskými vedcami a vedkyňami 22. 2. od 19:00 v Novej Cvernovke v Bratislave. Tešiť sa môžete na tri 30-minútové prednášky od: Zbyněk Kubáček, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK,Laura Krišteková, Historický ústav SAV,Roman Nagy, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK. Vstupné bude 7 EUR, bude sa platiť na mieste, ale vaše lístky si môžete rezervovať tu. Tešíme sa na vás.
Hmota sa skladá z molekúl a tie sa skladajú z atómov. Atómy sa skladajú z elektrónov a jadier a tie sa zas skladajú z protónov a neutrónov. Tak však naše poznanie nekončí. Z čoho sa skladajú protóny a neutróny? Ako to vieme? A prečo sa je fyzikálna častica pomenovaná po mliečnom produkte? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Predstavme si hypotetický svet, v ktorom vznikol zvláštny zvyk. Keď niekto klame, voláme ho klamár. Keď ale niekto klame a má pritom slipy naopak, voláme ho paklamár. Nepýtajte sa ma, ako k tomuto zvyku došlo – je to dlhá história sporov, vojen a hádok.
Mnohokrát som zachytil v diskusii sťažnosť. Vakcíny vraj mali chrániť a covid ukončiť. Sľubovať to mali všetky média aj experti a teraz, keď sa ukázalo, že vakcíny nie sú stopercenté, tak sa vykrúcajú.
