O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 201 - 300 of 946 | Page 3 of 10 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Posted on: 17. januára 2023
Úlohou vedcov je objavovať svet. Keď sa im to podarí, chcú o tom informovať ostatných vedcov – vo forme odborného článku. Ako takéto články vyzerajú? Ako ich čítať? A v čom dnes nefungujú úplne správne? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 14. januára 2023
Od ezoteriky až po skutočnú vedu. Ako stimulácia frekvenciami možno pomôže s liečbou Alzheimerovej choroby.
Posted on: 13. januára 2023
Co Fyziklání je? Jak už název napovídá, jedná se o týmovou soutěž, kde si středoškoláci měří své síly v počítání zajímavých fyzikálních úloh. Zajímá vás, jak svět kolem vás funguje a kde všude fyzika kolem nás je? Ano? Tak se přihlaste! Pokud váháte a říkáte si, že na danou soutěž nemáte mozkové buňku, tak to určitě není pravda. I kdybyste nic nevyřešili, tak si alespoň odnesete cenné zkušenosti . Tento rok se koná na výstavišti PVA v Letňanech 10.2. 2023. K tomu běží doprovodný program, při kterém můžete navštívit některá vědecká pracoviště a poslechnout si mnoho zajímavých přednášek.
Posted on: 10. januára 2023
Keď sa opýtate matematika na matematiku, povie vám, že je hravá, krásna, hĺbavá. Ak by ho pri tejto odpovedi počul náhodný človek na ulici, ťukal by si na čelo. Matematiká naozaj je, no bežná cesta, ktorá k tomuto poznaniu vedie, je dlhá. Kniha Matta Parkera ponúka skratku.
Posted on: 10. januára 2023
So začiatkom roka sa spájajú predsavzatia a horoskopy. Jedny z nich majú oporu vo vede, druhé nie. Aké percento predsavzatí zlyhá? Ako v nich vydržať? A prečo neveriť horoskopom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 6. januára 2023
Ľudia sa od nepamäti snažili pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Premýšľali o elementoch, geometrických útvaroch či uzlíkov éteru. O povahe hmoty premýšľali filozofovia už stovky rokov pred naším letopočtom. O to viac pobaví, že keď sme objavili jeden zo základných stavebných kameňov hmoty, dali sme mu meno tvarôžtek – teda kvark. Trojica kvarkov tvorí protón a trochu iná trojica zas neutrón. A iné kombinácie kvarkov tvoria kadečo iné.
Posted on: 4. januára 2023
Pred desiatimi rokmi sa do pozornosti širokej verejnosti dostal národ Mayov – na záver roka 2012 vraj predpovedali koniec sveta. Ako očakávala väčšina ľudí, k ničomu takému nedošlo. Aj keď, priznajme si, udalosti, ktoré sa odvtedy stali, vyvolávajú určité pochybnosti o stave našej reality. Koniec sveta v roku 2012 z nesplneného proroctva, však nie je dielom samotných Mayov, ale ich "fanúšikov", ktorí sa príliš nechali uniesť mayským kalendárom a mytológiou.
Posted on: 4. januára 2023
Ruku hore každý, kto si za posledné týždne vypočul ako protiargument, že: „Ale tak sme to robili vždy!“ Kontext mohol byť rôznorodý: hrozienka v kapustnici, strieľanie petárd či jedenie mäsa.
Posted on: 4. januára 2023
Na trhu s výživovými doplnkami sa nedávno objavila nová látka, ktorá (pravdepodobne) funguje cez ECS – hexahydrokanabinol alebo skrátene HHC. Táto molekula je svojou štruktúrou takmer identická molekule THC, hlavná psychoaktívna látka marihuany. Keďže však nie je úplne identická, legislatívna regulácia sa na HHC v niektorých krajinách nevzťahuje. Napríklad v Českej republike kúpite HHC vo forme cukríkov na cmúľanie, sušienok na chrúmanie, sušine na fajčenie či náplne na vapovanie. A to všetko s posvätením predajcu, že ide o legálnu alternatívu THC.
Posted on: 3. januára 2023
Rok 2022 bol výzvou v mnohých oblastiach, no netreba zabúdať aj na pekné veci. Ako sme odfotili supermasívnu čiernu dieru v strede našej galaxie? Na čo všetko budeme mať vakcíny? A čo nás o vesmíre učí Webbov teleskop? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 29. decembra 2022
Mnohí ho poznáte cez jeho legendárnu reláciu Okna vesmíru dokořán. Jiří Grygar však nie je len popularizátorom vedy, ale aj aktívnym vedcom. Aké energetické je žiarenie z vesmíru? Ako ho dokážeme pozorovať? A čo skúšali vedci objaviť na vrchole Eiffelovej veže? O tom všetkom diskutujú Samuel, Norbert Werner a Jiří Grygar.
Posted on: 27. decembra 2022
Ako vytrhnúť žralokovi stoličku? Ťažko, nijakú nemá. A ak by mal, trhať by ste nemuseli – žralokom padajú zuby ako na páse. Za život ich zhodia tisíce, k veľkej radosti predajcov suvenírov a – prekvapivo – paleontológov. Je žralok ryba? V čom sú ich zuby zaujímavé? A ako súvisia s klimatickou zmenou? O tom všetkom diskutujú Samuel a Kristína Kocáková (z podcastu Dve baby aj o vede).
Posted on: 22. decembra 2022
Kypriaci prášok je vcelku podozrivá surovina. Veď si to vezmite – biely prášok v malých vreckách, po ktorom sa majú diať divy. Používa sa tak často, že sa nad tým, čo robí a ako to robí, už ani veľmi nezamýšľame. Veď predsa kyprí! Nejako.
Posted on: 21. decembra 2022
S gravitačnými vlnami to bolo takto. Najprv nikto netušil, že by mali existovať, boli isté podozrenie, no pevné základy položila až Einsteinova teória gravitácie. V nej sa, cez isté peripetie, podarilo ukázať, že by gravitačné vlny mali existovať – no myslelo sa, že robia buď nič alebo takmer nič.
Posted on: 20. decembra 2022
Rok sa s rokom stretáva a my máme znovu priestor na otázky bez limitu. Poslali ste ich takmer sto a my sme na všetky zodpovedali – a epizódu dali bez strihu von. Na záver však pribudlo niečo špeciálne, priania od vás. Z celého srdca ďakujeme!
Posted on: 19. decembra 2022
„Len sa pekne nauč tieto veci spočítať, nebudeš mať celý život kalkulačku pri sebe!“ Túto vetu asi mnohí z vás čítajú na, okrem iného aj, kalkulačke. Táto kalkulačka ma zároveň prístup na najväčšiu databázu informácií, ktorá kedy existovala a za zlomok vám prezradí hlavné mesto Azerbajdžanu, chemický vzorec kyseliny sírovej či rok bitky pri Slavkove. No a čoskoro bude táto kalkulačka celkom obstojne písať eseje či seminárne práce.
Posted on: 17. decembra 2022
Umelá inteligencia je jednou z najpopulárnejších tém súčasnosti a obzvlášť v podobe strojového učenia vstúpila do mnohých oblastí technológie a vedy – odporúča nám produkty v internetových obchodoch, príspevky na sociálnych sieťach, filtruje spam, prekladá z cudzích jazykov a aj v mojom odbore, teoretickej chémii, sa stáva čoraz bežnejším nástrojom. Kniha Umelá inteligencia: sprievodca pre rozmýšľajúcich ľudí od Melanie Mitchell predstavuje významné úspechy aj otvorené otázky v tejto horúcej téme.
Posted on: 16. decembra 2022
Genetika vplýva nielen na naše vnútro ale aj na náš zovňajšok. Koža nie je len o estetike, ide o dôležitý orgán, ktorý nás chráni pred okolím a tak by sme ho mali udržiavať v zdravom stave. Prečo vznikajú vrásky? Aký vplyv majú náš zovňajšok gény? Ako a prečo by sme sa seba mali starať? O tom všetkom diskutuje Samuel s dermatovenerológičkou Janou Chudíkovou.
Posted on: 15. decembra 2022
V polovici leta 2021 som napísal článok, kde som prirovnával vakcíny k bezpečnostným pásom v aute. Aj tie boli kedysi novou technológiou, ľudia jej báli a neocenili, ako znižuje riziko úmrtí. Tak ako pásy, ani vakcíny nie sú dokonalé, no dokázateľne zachraňujú životy.
Posted on: 13. decembra 2022
Chceli by ste hrať lepšie basketbal, viacej variť či hovoriť to taliansky? Nezúfajte, možno existuje vesmíre, v ktorom to zvláda vaša iné ja. Prečo fyzika naznačuje existenciu možných paralelných svetov? Aké sú hlavné kritiky tejto myšlienky? A ako by sa dala testovať? O tom všetkom diskutujú, v tomto vesmíre, Jozef a Samuel.
Posted on: 12. decembra 2022
V utorok 6. 12. sme sa stretli v KC Dunaj v Bratislave pri štvrtom pokovidovom pokračovaní našich populárnovedeckých besied so slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Ako prvý vystúpil Matúš Hyžný z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Jeho prednáška bola o tom, ako život vyliezol na súš. Život vznikol vo vode a každý suchozemský tvor má svojich predkov medzi morskými príbuznými. Potom, ako vznikli prvé suchozemské ekosystémy, však bolo osídlenie súše zo strany ďalších tvorov už iba otázkou času. Dozvedeli sme sa, ako sa postupne rastliny a živočíchy prispôsobovali životu na pevnine. Potom nasledovala prednáška Kataríny Marákovej z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského.…
Posted on: 12. decembra 2022
Hovorí sa, že absencia dôkazov nie je dôkazom absencie. Ak nemáme dôkazy, že pán Hromozvod zabil svojho suseda, neznamená to, že je nevinný. Možno to spravil a dôkazy existujú, len sú ukryté. Alebo to spravil a dôkazov sa dokonale zbavil.
Posted on: 9. decembra 2022
Knižné tipy sa bežne robia tak, že sa pozrieme, čo nového vyšlo v tento rok a to odporúčame. Keď sa ma však opýta kamarátka na knižný tip, nepoviem je len novinky, pokojne aj staršiu knihu, ku ktorej sa rád vraciam alebo ktoré naozaj zarezonovala. Spravil som teda výber desiatich kníh, ktoré síce nie sú všetky z tohto roka, ale zároveň by mali byť na Slovensku ľahko dostupné a zároveň aj príjemným a hodnotným čítaním pre takmer hocikoho. Ak vás zaujímajú aj ostatní tipy, pokojne si prezrite našu knižnicu. Na konci nájdete aj tri nesúťažné bonusy.
Posted on: 6. decembra 2022
Zákony platia pre všetkých, minimálne tie štatistické. Okrem iného nám poodhaľujú rôznorodé štruktúry, napríklad jazyka. Aké časté sú najčastejšie slová v jazyku? Koľko majú letiská typicky spojov? A ako to spolu súvisí? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 5. decembra 2022
Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.
Posted on: 5. decembra 2022
Realita je teritórium a naša predstava o ňom je mapa, ktorou sa navigujeme. Ak máme v mape chyby a hodnoverne neodzrkadľuje svet, v lepšom prípade len začneme blúdiť, v horšom spadneme do priepaste.
Posted on: 29. novembra 2022
Práve som dopísal prvú pracovnú verziu odbornej štúdie, na ktorej som začal pracovať ešte na výskumnom inštitúte v Dubline. Pozerám do kalendáru, vychádza mi to asi na štyri roky. Celkom smutné zhodnotenie, keďže vtedy som to videl tak na tri mesiace práce.
Posted on: 29. novembra 2022
Teória strún tvrdí, že všetky častice sú v skutočnosti malé vibrujúce struny. Ide buď o najvýznamnejšiu fyzikálnu teóriu ... alebo krok mimo. Čo nás teória strún učí o gravitácií? Ako sa podľa nej správa celý vesmír? A koľko by podľa nej mal mať priestor rozmerov? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 25. novembra 2022
Čo bolo pred Veľkým treskom? Túto otázku dostávajú fyzici bežne a typickou – a pomerne rozumnou – odpoveďou je, že otázka je zle položená. Pri Veľkom tresku totiž (možno) vznikol aj čas. Zároveň boli podmienky v týchto okamihoch natoľko drastické, že vieme, že aktuálne fyzikálne zákony nedokážu opísať, čo sa dialo.
Posted on: 22. novembra 2022
Posledná beseda so slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour v roku 2022 sa uskutoční 6. 12. v KC Dunaj v Bratislave. Začneme o 19:30 a môžete sa tešiť na tri zaujímavé prednášky. Ak sa vám nebude dať prísť, udalosť budeme opäť streamovať live.
Posted on: 22. novembra 2022
Ak máte pocit, že sú počítače zložité, tak si počkajte na tie kvantové. Postavené na základných myšlienkach kvantovej teórie majú ambíciou revolucionizovať našu prácu s informáciami. Čo to vlastne sú kvantové počítače? S akými prekážkami bojujú? A aké problémy majú riešiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 18. novembra 2022
Bolí vás krk? Alebo chrbát? Snáď nie, no aspoň pár poslucháčov asi smutne prikývlo. Môžu za naše bolesti genetické predispozície? Mali by sme cvičiť denne? A kedy je najlepšie si spraviť genetické testy? O tom všetkom diskutuje Samuel s fyzioterapeutom Tomášom Malárikom.
Posted on: 18. novembra 2022
Predstavte si, že pred vás na chodník položím dlhú pevnú latku a ponúknem vám, že ak po nej prejdete tri metre, dostane sto eur. Latka je dosť široká a povrch sa nešmýka, sú to pre vás ľahko zarobené peniaze.
Posted on: 16. novembra 2022
V pondelok 14. 11. 2022 sa uskutočnilo tretie pokračovanie tretej série našich populárno-vedeckých besied Vedatour. Tentoraz sme zavítali do Kultúrneho centra Malý Berlín v Trnave. Medzi rečníkmi sme však zalovili v domácich vodách a diváci si vypočuli tri prednášky od vedkýň a vedca z trnavských inštitúcií. Ako prvá prednášala Soňa Kucharíková z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Rozprávala o Interakcii kvasiniek a baktérií počas tvorby biofilmu. Baktérie i kvasinky sú prirodzenou súčasťou mikroflóry kde sa podieľajú na plejáde dôležitých mechanizmov v ľudskom organizme. Avšak, u pacientov, u ktorých príde k zníženej funkcii imunitného systému sa môžu…
Posted on: 15. novembra 2022
Matematika sa mnohým ľuďom bridí, no platí to prevažne o ľuďoch, ktorí matematike až tak nerozumejú. Pre matematikov sú teórie a rovnice nielen zaujímavé, ale aj elegantné či dokonca krásne. A jedna z nich je najkrajšia. Ktorá to je? Z čoho sa skladá? A čím si zaslúžila toto označenie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 14. novembra 2022
Teória strún je ambiciózny projekt v teoretickej fyzike, jeden z najznámejších kandidátov na tzv. teóriu všetkého, a v súčasnosti sa jej štúdiu venujú tisíce fyzikov po celom svete.
Posted on: 11. novembra 2022
Áno, viem. Kníh o kvantovej fyzike tu už zopár bolo. No ide o jednu z najfascinujúcejších teórií, ktorú sme kedy objavili – a stála objavujeme. Stále premýšľame a diskutujeme, ako túto teóriu správne uchopiť a interpretovať. Knihy o kvantovej fyzike tak ešte budú pribúdať a nie je to na škodu.
Posted on: 10. novembra 2022
Hviezdy sú základným dielikom vesmíru tak, ako ho poznáme a keď nič iné, jednej z nich vďačíme sa svoj život. V ďalšom Rozhovore o vesmíre sme si s Norbim Wernerom pozvali profesora Zdeňka Mikuláška, ktorý nám porozprával o typoch hviezd, ktoré pozorujeme, ich vývoji a zvláštnostiach, ktorým stále úplne nerozumieme.
Posted on: 8. novembra 2022
Keď vyhodíte do vzduchu férovú mincu, na 50% na nej padne vrch a na 50% padne spodok. Čo ak však mincu niekto upraví, umiestni do nej drobné, ale citeľné, závažie? Testy ukázali, že na takto upravenej minci padá vrch až v 80% prípadov. Poďme ju skúsiť. Hodíme a – čuduj sa svete – padol vrch. Môžeme povedať, že padol kvôli ukrytému závažiu, ktorým je minca upravená?
Posted on: 8. novembra 2022
Vedecké Oskary, aj tak by sa dali nazvať Nobelove ceny. Vďaka ním sa celý svet týždeň baví vedou. Aké ťažké bolo spoznať DNA neandrtálcov? Je kvantová fyzika skutočná? A ako môže byť chémia jednoduchá? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 1. novembra 2022
Chcel by som vidieť ten moment, keď pán Ódor prišiel do vydavateľstva a povedal, že má takú novú knihu, no je trochu dlhá – má asi 650 strán. O čom je? O všeličom: od dôchodkového sporenia, cez teóriu relativity, základy výpočtovej techniky až po pozitívne nastavenie mysle. A ešte má vtipné ilustrácie.
Posted on: 1. novembra 2022
Veda je zábavná, niekedy pomerne priamočiaro. Namiesto tabuliek dát a vzorcov sa vedci zaoberajú príjemnejšími vecami – napríklad právnickým žargónom. Prečo sú zmluvy ťažko čitateľné? Pre káčatká plávajú za kačičkou? A bezpečne naraziť do soba? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 31. októbra 2022
Tretie pokračovanie besied so slovenskými vedcami a vedkyňami. 14.11. sa o 18:30 sa stretneme v Kultúrnom centre Malý Berlín v Trnave. Rovnako ako v septembri a októbri, opäť bude možné prednášky sledovať aj cez live stream. S prednáškami sa vám predstavia: Pavol Priputen, Materiálovotechnologická fakulta STU,Soňa Kucharíková, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TRUNI,Veronika Kohútová, Filozofická fakulta TRUNI. Témy ich prezentácií ohlásime čoskoro. Vstupné bude 3 eurá a lístky si môžete rezervovať tu https://forms.gle/kpZ1odvxsQ2STLeDA. Akcia sa uskutoční s podporou Nadácie ESET a Nadačného fondu Slovenských elektrární pri Nadácii Pontis. Tešíme sa na Vás.
Posted on: 26. októbra 2022
Za masové úhyny mohlo v histórii Zeme všeličo. Dinosaurom to napríklad spočítal asteroid, inokedy priložili ruku k dielu vulkány. Uvažuje sa, že za jedno – to pred približne 450 miliónmi rokov – možno môže supernova. Najviac si to totiž odniesol oceánsky život tesne pri povrchu. Stopy vymierania sú konzistentné so silným žiarením. Gama záblesky sú najenergetickejšia forma svetla, vznikajú napríklad aj pri rádioaktívnej premene prvkov, v hojnom množstve ich emitujú zrážky neutrónových hviezd či supernovy. Ak taká supernova, či jej ešte mohutnejšia verzia hypernova, buchne dostatočne blízko pri Zemi, pocítime to. Napríklad v stromoch, ktoré si pamätajú rok 774 nášho letopočtu, sa podľa analýz…
Posted on: 25. októbra 2022
Veda nie je len med lízať a k Nobelovej ceste vedia kľukatá cesta. A je to dobré, objavovania sveta je pestré. Ako môže človek dostať dobrý nápad vďaka pádu z bicykla? Prečo museli vedci ustúpiť Microsoftu? A čo sa stalo v Las Vegas a nezostalo tam? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 24. októbra 2022
Einstein sa mýlil! Takýto nadpis možno pritiahne pozornosť čitateľov, no nie je pravdivý. Einsteinova teória veľmi presne opisuje správanie na rôznych škálach – od asteroidov, cez hviezdy až po celý vesmír.
Posted on: 18. októbra 2022
V utorok 11. 10. sme sa druhý krát po pandemickej prestávke stretli pri živých prednáškach slovenských vedcov a vedkýň Vedatour. Tentoraz to bolo v čerstvo otvorenom UniKu na internátoch v Mlynskej doline v Bratislave. Ako prvý vystúpil Michal Valko z DeepMind a jeho prednáška bola zameraná na umelú inteligenciu a najmodernejšie prístupy k učeniu neurónových sietí s čo najmenšími zásahmi človeka. Priblížil tak divákom niektoré z najmodernejších trendov v strojovom učení. Druhá rozprávala Barbora Konečná z Lekárskej fakulty. V jej prednáške hrali hlavnú úlohu exozómy -- drobné častice, ktoré vylučuje každá bunka nášho tela a sú to pravdepodobne prostriedky, ktoré…
Posted on: 18. októbra 2022
Mačky evolúcia pripravila na všetko – lovenie v noci, pád z výšok, hojenie rán. Dnes však preferujú život na gauči a tak na ich špeciálne schopnosti zabúdame. Ako vidia mačky v noci? Prečo pradú? A čo ovládajú z diferenciálnej geometrie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 12. októbra 2022
Uskutočniť chemickú reakciu v laboratóriu nie je také jednoduché ako napísať chemickú rovnicu na papier. Po zmiešaní ingrediencií (reaktantov) sa tieto na 100% nepremenia na produkty a v zmesi chemikálií môže okrem želanej reakcie prebiehať viacero ďalších reakcií zároveň, pričom väčšina z nich vedie k nežiadaným produktom.
Posted on: 11. októbra 2022
Chceme dopadnúť ako dinosaury? Radšej nie. Hrozba ničivého asteroidu sa však nedá úplne vylúčiť. Čo sa dá v takom prípade robiť? Aké časté sú dopady podobných telies? A ako dopadla nedávna testovacia misia NASA? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 7. októbra 2022
Ľudia sú súčasťou prírody. Vyvinuli sme sa evolúciou prírodným výberom, našimi najbližšími príbuznými sú ľudoopy, ako napríklad šimpanzy alebo gorily. Zdieľame s nimi spoločných predkov, pričom vývojové vetvy ľudí a ľudoopov sa rozdelili pred niekoľkými miliónmi rokov.
Posted on: 5. októbra 2022
Kvantová mechanika dostala svoje definitívne kontúry koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Ľudí, ktorí na nej vtedy pracovali, viedla veľmi konkrétna experimentálna motivácia – zákony klasickej fyziky aplikované na mikroskopické objekty nedávali žiadny zmysel a viedli k hlúpostiam. Atómy nemali byť stabilné, zo žiaroviek malo vychádzať nekonečné množstvo smrtiaceho ultrafialového žiarenia a podobne. Tieto problémy kvantová mechanika vyriešila a svet chvíľu dával zmysel.
Posted on: 4. októbra 2022
Bez chladničiek si život predstavujeme už len ťažko, fyziku v nich však bežne prehliadame. Kto vymyslel prvú chladničku? Prečo chladničky vrčia? A ako sa dá vyrobiť kotlíková chladnička? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 28. septembra 2022
Covidová pandémia nám veľa vzala, niečo nám aj dala. Pomohla upriamiť pozornosť na expertov, ktorý majú čo povedať – Marek je jedným z nich.
Posted on: 28. septembra 2022
Druhé tohtoročné stretnutie pri prednáškach slovenských vedcov a vedkýň. Stretneme sa v utorok 11. 10. od 19:30 v UniK Mlyny v Mlynskej doline v Bratislave. Môžete sa tešiť na:- Michala Valka z Deep Mind,- Barboru Konečnú z Lekáskej fakulty UK,- Tomáša Vinářa z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Michal Valko bude rozprávať na tému strojového učenia s využitím metódy “boostrap by latents”. Vysvetlí nám, čo táto nová paradigma znamená pre samokontrolované učenie, najskôr na príklade použita pre rozpoznávanie obrázkov, ktoré využíva dve navzájom spolupracujúce neurónové siete. Potom nám povie o rozšírení tejto metódy, ktorú použili na rôzne aplikácie v…
Posted on: 27. septembra 2022
Že špióni dokážu zmeniť smerovanie vojny, to už vieme. Ako to však dokážu matematici? Ako máme rozmýšľať o veciach o ktorých máme neúplné informácie? V čom je ťažké testovať svoj svetonázor? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 22. septembra 2022
Na tejto stránke asi nikoho neprekvapí informácia, že srdce v našom tele plní funkciu pumpy, vďaka ktorej cirkuluje krv a s ňou kyslík, živiny a teplo. Tak isto ani to, že v čase stresu alebo zvýšenej aktivity srdce tlčie oveľa rýchlejšie, ako v pokoji. Okrem toho, že to dáva dobrý zmysel – naše svaly potrebujú viac živín na svoju činnosť – s tým má skúsenosť každý, kto bežal na autobus alebo nadával na schodoch na pokazený výťah.
Posted on: 21. septembra 2022
Že je digitálny priestor plný hoaxov a dezinformácií, to už dnes prekvapí asi málokoho. Je viacero dôvodov, prečo ich niekto tvorí a šíri ďalej, jedným z nich je snaha ovplyvňovať politiku.
Posted on: 20. septembra 2022
O tmavej hmote bežne rozmýšľame ako o súčasti nášho vesmíru. Zatiaľ však ide len o hypotézu, keďže sa nám ju priamo nikdy nepodarilo pozorovať. Aké dôkazy máme pre existenciu tmavej hmoty? Ako si predstaviť fyziku bez nej? A aké k nej existujú alternatívy? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk https://www.youtube.com/watch?v=N0wsC7FgGco
Posted on: 18. septembra 2022
Existujú rôzne definície pojmu technooptimizmus. Slabá verzia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie prinášajú viac dobra než zla. S touto definíciou by sa asi mnohí dokázali stotožniť, aj keď o tom, čo je dobré a sa vždy dá dobre pohádať. Silnejšia definícia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie vyriešia všetky naše problémy. A to už je otáznejšie.
Posted on: 16. septembra 2022
V utorok 13. 9. sme sa po dlhšom čase stretli osobne v bratislavskom KC Dunaj na živom Vedatour -- besedách so slovenskými vedcami a vedkyňami. Prvú prednášku mali Mirka Galasová a Peter Teličák z Ústavu experimentálnej psychológie SAV. Rozprávali o epistemicky nepodložených presvedčeniach, o tom ako vznikajú, kto k nim je náchylný a čo sa s tým všetkým dá robiť. Filip Květoň z Chemického ústavu SAV po nich porozprával o svojom výskume v oblasti diagnostiky ochorení na základe detekcie cukrov -- ako tieto pomáhajú v správnemu fungovaniu proteínov a ktoré ich vlastnosti sa používajú na odhalenie rôznych chorôb od rakoviny…
Posted on: 14. septembra 2022
Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.
Posted on: 13. septembra 2022
Máločo sa dá tak ťažko definovať, ako nič. Definície sa rôznia, je to prázdny priestor? Vákuum? Každý pohľad je užitočný inokedy. Kto vyrobil prvé poriadne vákuum? Čo sa v ňom deje? A aké sily existujú práve vďaka nemu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 9. septembra 2022
Včera zomrela kráľovná Alžbeta II., najdlhšie vládnuca panovníčka britskej monarchie. Narodila sa v roku 1926, človeku sa až ťažko predstavuje, ako dávno to bolo. Jednoduchý príklad: v tomto roku bolo ľudstvo časovo bližšie k potvrdeniu existencie atómov (rok 1905) než k objavu štruktúry DNA (rok 1953).
Posted on: 8. septembra 2022
Po viac ako dvoch rokoch sa vracajú naše besedy so slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour v živom formáte! Odznejú tri 30 minútové prednášky od- psychologičky Mirky Galasovej a psychológa Petra Teličáka,- fyzika Sama Kováčika,- chemika Filipa Květoňa.Prednášky vám postupne počas týždňa lepšie predstavíme. Stretneme sa v KC Dunaj v Bratislave od 19:30. Tešíme sa na Vás. Vstupné 5 EUR sa bude platiť na mieste, ale rezervujte si prosím lístky na https://forms.gle/oJCnF9GFy31qK9H37. Podujatie sa uskutoční s podporou Nadácie ESET, Nadačného fondu Slovenských elektrární v nadácii Pontis a KC Dunaj. Ďakujeme. bsh
Posted on: 6. septembra 2022
Znova nastal čas otázok od našich poslucháčov. Na náš instagramový profil ste ich zaslali takmer sto, vybrali sme desať, ktoré nás zaujali a pekne pasovali dokopy. Prečo snívame? Ako by sa správalo hmotné Slnko? A prečo Zem nespadne do Slnka? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 1. septembra 2022
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Posted on: 30. augusta 2022
Čo sa stane ak skombinujete známu skeptickú výskumníčku v oblasti základnej fyziky a hlboké otázky typu: „Myslí vesmír? Existuje minulosť? Je mozog kvantový?“ Presne tak – jedna z najlepších popularizačno-vedeckých kníh za dlhú dobu.
Posted on: 30. augusta 2022
O jadrovej energii sme v podcaste rozprávali už niekoľkokrát. Dnes máme unikátnu možnosť sledovať, ako sa nová jadrová elektráreň uvádza do chodu. Aké kroky treba pri spúšťaní podniknúť? Koľko tento proces trvá? V čom sa elektráreň podobá na filharmóniu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel s Petrom Uhríkom.
Posted on: 23. augusta 2022
Webbov teleskop posiela prvé snímky a sú úchvatné. Poškodil ho mikrometeorit vážne? Čo zobrazujú snímky pre širokú verejnosť? A čo už ukázali vedcom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 22. augusta 2022
Cestovanie v čase je obľúbená téma, ktorá však trpí na istý problém. Buď je vysvetlená stručne a povrchne alebo podrobne a zložito. John Ryan sa rozhodol pre kompromis – píše podrobne a pomocou mnohých príkladov, no vybral si len úzky výsek z témy cestovania v čase a tým pádom to zvláda na menej ako 180 stranách. Predstavte si, že máte 26 rokov a váš partner 22. Dokážete sa pomocou fyziky „zarovnať“? Spraviť niečo, aby ste mali budúci rok obaja 27 rokov? Áno, takéto niečo je z pohľadu fyziky prípustné a hneď viacerými spôsobmi. Ryan detailne opisuje, ako sa to dá docieliť pomocou cestovanie takmer rýchlosťou svetla. Z knihy sa nedozviete…
Posted on: 19. augusta 2022
Stretnú sa, na dvoch festivaloch po sebe, dvaja matfyzáci. A síce sa bežne rozprávajú o úplne normálnych témach, teraz majú niečo zvláštne a aktuálne – škálovanie festivalov.
Posted on: 16. augusta 2022
Astrobiologička, šéfka simulovaných vesmírnych misií, „žena z Marsu“ – to je Michaela Musilová. Kde by sme mali hľadať život v slnečnej sústave? Aký odolný dokáže byť? A ako sa stať vesmírnou výskumníčkou? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Michaela.Ospravedlňte prosím nižšou kvalitu záznamu, nahrávali sme v náročných podmienkach.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk https://www.youtube.com/watch?v=Xb38WBMafw8
Posted on: 10. augusta 2022
Bežne hovoríme o tom, ako sme veľkosť vesmíru pochopili vďaka práci Einsteina či Hubbla, no v skutočnosti výraznou mierou prispelo aj mnoho ďalších ľudí. Kto bola Henrietta Swan Leavitt? Ako spravila svoj hviezdny objav? A čo nás naučil o vesmíre? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 8. augusta 2022
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Posted on: 4. augusta 2022
Vyštudoval medzinárodné vzťahy a politickú ekonómiu na Università di Bologna, neskôr filozofiu na Katholieke Universitat Leuven a teraz si robí doktorát vo filozofii na University of Durham, kde sa venuje najmä filozofii jazyka a metaetike. Je zakladateľom podcastu Pravidelná dávka a spoluzakladateľom podcastu Kvantum ideí. Vyučuje večerné online kurzy o existencializme a filozofii Friedricha Nietzscheho a prednáša aj medicínsku etiku na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Posted on: 3. augusta 2022
Možno to o mne viete, možno nie – rád behávam a keď nebežím, tak aspoň kráčam. Týždenne zabehnem tak 40-60 kilometrov, v priemere spravím 15 tisíc krokov denne. Ľudia mi občas vravia, že je to extrém. Odhliadnuc od to, že nie je – sú ľudia, čo prejdú oveľa viac – je podľa mňa oveľa väčší extrém, ak niekto nekráča prakticky vôbec.
Posted on: 2. augusta 2022
Webbov teleskop je tak trochu zázrak, alebo presnejšie div. A nie je on, aj časticový urýchľovač LHC alebo marťanské misie. Čo sú moderné divy sveta pre vedu? Akú úlohu plnia? A stoja za to? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 1. augusta 2022
„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“
Posted on: 29. júla 2022
Napísal som knihu, volá sa Obyčajné zázraky! Ja viem, asi už viete. Tento článok som chcel napísať po jej vydaní, no viete ako to chodí – človeku do toho skočí jedna vec, potom druhá a zrazu prejde takmer rok.
Posted on: 27. júla 2022
„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“ „Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“ Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v mierne kamuflovanej podobe, vídame bežne.
Posted on: 26. júla 2022
Vieme vo fyzike všetko? Ani omylom! Už len vo fyzike máme kopy nezodpovedaných otázok. Ako presne tečie voda? Čo je to tmavá hmota? Prečo existuje viac hmoty ako antihmoty? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 21. júla 2022
Webbov vesmírny teleskop je geniálny inštrument, moderný div svet, na ktorý sme čakali dlho no veríme, že to stálo za to. Chválime ho až do neba, no občas to trochu preženieme a o teleskope sa povie niečo, čo nie je pravda. Jedna taká vec sa opakuje – teleskop vraj dovidí ďalej, než hociktorý jeho predchodca. Nie je to pravda.
Posted on: 20. júla 2022
Blázni nie je to správne slovo – bláznom predsa môže byť hocikto, kto si neváži vlastný život. Títo blázni dokázali v zlomku sekundy, popri robení vedeckých experimentov, rozhodovať o osude miliónových misií. Zároveň mali vždy pripravený bonmot pre reportérov a chuť to všetko zapiť v tej správnej krčme. Vesmírne preteky, ako každý veľký súboj v histórií, potreboval svojich rytierov. A rytieri sú – v každej dobe boli – tak trochu blázni.
Posted on: 19. júla 2022
Máme pocit, že naša civilizácia je večná a aj v tom najhoršom prípade tu po nás niečo zostane. Pohyb tektonických dosiek a meteorologické procesy však majú iný názor a stopy našej existencie budú za milióny rokov vyhľadené. Život na našej planéte existuje miliardy rokov. Mohla tu existovať nejaká civilizácia pred nami? Čo by po nej zostalo? A čo môže zostať po nás?
Posted on: 13. júla 2022
Pred pár dňami bolo udelené najprestížnejšie matematické ocenenie, Fieldsova medaila. Presnejšie povedané, boli udelené štyri medaily, a to matematikom Hugovi Duminil-Copinovi, Juneovi Huhovi, Jamesovi Maynardovi a Maryne Viazovskej.
Posted on: 13. júla 2022
Tento týždeň sme uzreli prvé zábery z Webbovho vesmírneho teleskopu a treba pripomenúť, že je fascinujúce, že sa to vôbec podarilo. Misia sa ťahala desaťročia, hrozilo jej zrušenie, chýbali peniaze, mal problémy pri záťažových testoch, roztrhal sa mu ochranný štít, musel by opravený a aj keď už letel vesmírom, stále hrozilo, že sa niečo zasekne a nebude dať opraviť. Že ukázal vôbec niečo, to je malý zázrak.
Posted on: 12. júla 2022
Jazyk mení našu myseľ a s vesmírom sa dá rozprávať rôzne. Toto sú základné myšlienky poviedky „Príbehy tvojho života“ od Teda Chianga, ktorá sa dočkala skvelého spracovania vo filme Arrival. Ako sa dá rozdielne pozerať na fyziku? Je čas len teraz alebo je vždy? A prečo je Ted Chiang unikátny autor? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 11. júla 2022
Súťaž o najkrajší záber z vesmíru by nemala jasného víťaza. Pre niekoho sú to malebné hmloviny, pre iného detaily planét či Slnka. Ak by bola súťaž o fotku, ktorá najhlbšie zmenila naše predstavy o vesmíre, asi by sme ani nemuseli súťažiť.
Posted on: 7. júla 2022
Keď sa povie expert, koho si predstavíte? Asi človeka, ktorý je špičkou v úzko špecializovanom odbore. Majú encyklopedické znalosti aj skúsenosti, svojou oblasti rozumejú do úplných detailov. A niekedy aj klapky na očiach.
Posted on: 5. júla 2022
Určite ste si už niekedy všimli, že pre vysoké objekty, či už budovy, alebo kopce, zapadá slnko neskôr. Kým my dole sme už v tieni (Zeme), hranica svetla sa len pomaly plíži k ich vrcholu. Na najvyšších poschodiach mrakodrapov tak pozorujú západ o niekoľko desiatok sekúnd neskôr než na prízemí, pri jednom druhu oblakov sú to dokonca až hodiny – tieto oblaky tak zdanlivo svietia v noci.
Posted on: 5. júla 2022
Pred desiatimi rokmi bol oznámený fenomenálny objav. Experimenty CMS a Atlas v CERNe potvrdili detekciu Higgsovho bozónu, posledného dieliku časticovej fyziky. Aký to malo dopad na fyzikálnu komunitu? Čo príde po Veľkom časticovom urýchľovači? A kedy sa dočkáme podobne veľkého objavu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 4. júla 2022
Aula bola narvaná do posledného miesta, ak ste neboli na zozname, nestačilo si privstať ani niekoľko hodín. Každému bolo jasné, že tento deň si budeme pamätať dlho. Dňa 4. júla 2012 sa po približne storočí zavŕšila naša snaha pochopiť, z čoho sa skladá hmota.
Posted on: 28. júna 2022
Všetci cestujeme dopredu v čase, rýchlosťou jedna sekunda za sekundu. Ľudia robia chyby od počiatku dejín a tak premýšľajú, či by mohli neúprosný čas vrátiť späť a niečo spraviť inak. Dá sa cestovať v čase? Ako by si s tým poradil princíp kauzality? A čo má Harry Potter spoločné s kvantovými počítačmi? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 24. júna 2022
Pri štúdiu na matfyze sa človek nutne stretne s prácou s (nejakými) dátami. Aby v nich niečo uvidel, príde na rad ich vizualizácia. No a koľkým z nás sa stalo, že sme svoju dátovú vizualizáciu prirovnávali k dielam moderného umenia v galériách?
Posted on: 21. júna 2022
Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.
Posted on: 21. júna 2022
Veda je o otázkach a hľadaní odpovede na ne a tak máme ďalšiu epizódu s otázkami od poslucháčov. Ako fungujú polarizačné filtre? Prečo bolo kedysi všetko väčšie? A aký je zmysel života? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Posted on: 16. júna 2022
Svet čoskoro oslávi 10. výročie objavu Higgsovho bozónu a najväčší časticový urýchľovač na svete po odstávke nabehne na historicky najvyšší výkon. Ide o ostro sledovanú záležitosť, jeho výsledky totiž rozhodnú o smerovaní časticovej fyziky na dlhé roky.
Posted on: 14. júna 2022
Je späť ten čas, kedy sa rozprávame o tom, či sa má protestujúcim učiteľom zvýšiť plat o 10% či 20%. Myslím, že je táto diskusia vhodná, akurát sa sekla o jednu nulu. Mali by sme sa pýtať, či im zvýšiť plat o 100% či 200%.
Posted on: 14. júna 2022
Čierne diery sú čierne a tak by ich na čiernom pozadí ani nemalo byť vidno. Bežne sú však obklopené žiariacim materiálom, ktorý ich zviditeľňuje. Prečo tento materiál svieti? Ako deformuje gravitácia obraz čiernych dier? A ako ich dokážeme odfotiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Podcast môžete počúvať aj cezSpotify: https://tinyurl.com/V-spotifyApple: https://tinyurl.com/V-applePodcastPodbean: https://tinyurl.com/V-podbeanGoogle Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcastYouTube: https://tinyurl.com/V-YouTube-kanal Vedátora nájdete aj naFB: https://www.facebook.com/vedator.svkIG: https://www.instagram.com/vedator_sk/web: https://vedator.space/ https://www.youtube.com/watch?v=skK3lsG84ng