6. decembra 2022
neanderthal

O pôvode druhu

Ľudia sú súčasťou prírody. Vyvinuli sme sa evolúciou prírodným výberom, našimi najbližšími príbuznými sú ľudoopy, ako napríklad šimpanzy alebo gorily. Zdieľame s nimi spoločných predkov, pričom vývojové vetvy ľudí a ľudoopov sa rozdelili pred niekoľkými miliónmi rokov.

V našej vetve sa medzitým objavili tvory ako australopitekus, homo habilis, homo erectus, neandertálec alebo denisovan. Práve za odhalenie príbuzenských vzťahov v ľudskom rodokmeni získal Svante Pääbo z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za rok 2022.

Zatiaľ čo prvé objavy na poli ľudskej prehistórie boli obmedzené na interpretáciu vykopávok kostí a nástrojov, Svante Pääbo pomohol vytvoriť nový nástroj na štúdium našej minulosti. Je totiž jedným zo zakladateľov paleogenetiky, odboru venujúcemu sa skúmaniu starobylého genetického materiálu.

Ide o technicky náročnú vedu, molekuly DNA sa s postupom času rozpadajú a so vzorkami treba pracovať veľmi opatrne, aby sa zamedzilo kontaminácii súčasnou DNA, či už pri odbere alebo pri analýze v laboratóriu. Napriek tomu sa Pääbovi podarilo zrekonštruovať a analyzovať genóm neandertálcov a im príbuzných menej známych denisovanov.

Vďaka tomu vieme viac o našej minulosti. Prví členovia rodu homo, do ktorého patria moderní ľudia (homo sapiens) sa objavili v Afrike pred asi dvoma miliónmi rokov. Išlo najskôr o druh homo habilis a neskôr o druhy homo erectus a homo heidelbergensis. Posledné dva nezostali v Afrike, ale osídlili aj iné kontinenty. Ich potomkami boli neandertálci z Európy a blízkeho východu a denisovania objavení v jaskyni Denisova na južnej Sibíri a neskôr na iných miestach v Ázii.

Aj keď pozostatkov denisovanov bolo objavených len málo, práve vďaka genetickej analýze vieme, že ich možno považovať za samostatný druh. Neandertálci a denisovania sa objavili asi pred 400 až 200 tisíc rokmi. Približne v tom čase sa v Afrike vyvinul homo sapiens, ktorý sa pred zhruba 70 000 rokmi tiež vydal do sveta. Na svojej ceste stretol neandertálcov a denisovanov, pre ktorých sa toto stretnutie stalo osudným, homo sapiens ich vytlačil alebo vyhubil.

Napriek tomu, že ich presný koniec dodnes zostáva nevyriešenou otázkou, vďaka Svante Pääbovi vieme, že homo sapiens sa s neandertálcami a denisovanmi krížil a dnešní ľudia nesú neandertálsku a denisovanskú DNA. Niektoré z génov od týchto druhov boli dokonca spomínané v súvislosti s rôznymi reakciami na ochorenie COVID-19. Tak je výskum ocenený Nobelovou cenou v tomto roku relevantný pre poznanie minulosti aj súčasnosti. Ako zaujímavosť ešte spomeňme, že Pääbo pochádza z nobelovskej rodiny, jeho otcom je švédsky biochemik Sune Bergström, ktorý bol jedným z laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu za rok 1982.

[Lukáš]

Pridaj komentár