O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 151 - 200 of 234 | Page 4 of 5 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 0% Posted on: 21. februára 2023
Prečo sme sa v škole učili o úlohe mitochondrií, literatúre romantizmu či riešení kvadratických rovníc, no nikto nás nenaučil praktické informácie, napríklad podávať daňové priznanie? Ruku hore kto aspoň raz nepočul takúto kritiku na nielen slovenské školstvo.
Relevance: 0% Posted on: 30. septembra 2019
Problém s určovaním starých názvov je skutočnosť, že ak sa dve veci na seba podobajú, neznamená to automaticky, že spolu súvisia a majú spoločný pôvod. (Podobne ako sa delfíny na prvý pohľad podobajú na ryby, no v skutočnosti sú cicavce.) V etymológii je nevyhnutná istá miera viac či menej opodstatnenej domýšľavosti, no aj tak sa dá bežne pôvod slov a názvov zredukovať na pár najlepších kandidátov. Všetci ste asi počuli o pôvode názvu Európy, v gréckej mytológii to bola dcéra fenické kráľa Agenora (Fénixa) na ktorej aplikoval Zeus veľmi tvorivé metódy dvorenia. V skutočnosti však názov kontinentu vychádza z gréckeho…
Relevance: 0% Posted on: 11. decembra 2020
Posledný mesiac som na Instagrame dával knižné tipy. Knihy podľa mňa patria (nielen) pod stromček. Keď konečne opadne zhon z príprav, darčeky sú rozbalené, púšťajú sa rozprávky ... tak je konečne čas lofnúť sa do kresle a siahnuť po ešte voňavej knižke. Tu pár knižných tipov od Vedátora. Kto túto stránku sleduje dlhšie vie, že tento zoznam by mohol byť aj desaťkrát dlhší. Vybral som však len také knihy, ktoré si myslí, že môžete kúpiť prakticky hocikomu a budú sa mu páčiť. Ak by však niečo zaujímavé pripomeniete, rád to prihodím na zoznam!
Relevance: 0% Posted on: 26. januára 2022
Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415.... Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.
Relevance: 0% Posted on: 25. mája 2023
Ak by ste mali na skúške vymenovať všetky orgány tela, určite by ste na pár z nich zabudli. Je možné, že jedným z opomenutých by bola práve štítna žľaza. V mozgu sídli myseľ, srdce si spájame s húževnatosťou – poháňa predsa naše telo – a myslením na žalúdok trávime dlhé minúty a hodiny; špeciálne, ak je prázdny. Málokedy si však spomenieme na starú dobrú štítnu žľazu. Ak ste sa pri tejto myšlienke zhrozili a od úľaku sa chytili za krk tak gratulujem, práve sa ste si štítnu žľazu nahmatali – je vpredu na hrtane, tesne pod ohryzkom. Jej názov naznačuje, že má tvar štítu – čo možno…
Relevance: 0% Posted on: 9. decembra 2019
Na Novom Zélande došlo k erupcii sopky. Do akej miery sú takéto javy predvídateľné?
Relevance: 0% Posted on: 16. júna 2021
Predstavte si, že na minci práve padol trikrát po sebe vrch. Ako podľa vás dopadne štvrtý hod? Ak ste odpovedali, že: „Asi padne spodok,“ tak sa dopúšťate známe omylu gamblera.
Relevance: 0% Posted on: 12. augusta 2022
Veci sa prenášajú, organizujú a ukladajú jednoduchšie pokiaľ sú ľahšie a menšie – jednoducho kompaktnejšie. Pri balení na dovolenku sa snažíme do kufra dostať čo najväčšie množstvo vecí a prirodzene sa pri tom zamýšľame či dané veci budeme určite potrebovať a teda či nie sú nadbytočné (redundantné). Priestor ušetríme napríklad tým, že si niektoré veci ako potraviny, kúpime až na mieste.
Relevance: 0% Posted on: 22. júna 2020
Pripravil som si pre vás horoskop: „Čaká vás náročný deň, ale pohotovo zareagujete na novú možnosť. Buďte otvorení komunikácii, môžete sa tešiť na milé prekvapenie. Nerobte si ťažkú hlavu so vzťahmi, ide len o dočasnú zmenu.“ Ak si vravíte, že: „Hmm, to celkom sedí!“ tak ide o ukážku Barnumovho efektu, pri ktorom ľudia prehnane hodnotia presnosť popisu, ktorý im vraj bol šitý na mieru. „To na mňa celkom sedí!“ je základom fungovania astrológie, veštenia, čítania aury či horoskopov.
Relevance: 0% Posted on: 8. septembra 2021
V roku 869 udrelo v Japonsku šialene silné zemetrasenie, dnes by sme ho na Richterovej stupnici zaradili na úroveň 8.4, možno až 9. Okrem iného vyvolalo aj tsunami, ktoré zasiahlo kilometre hlboko do vnútrozemia. Desivý sled udalostí si vyžiadal asi 1000 obetí a červeným písmom sa zapísal do histórie. Takto by to bol bežný mix ničivého zemetrasenia, na tomto však bolo niečo špeciálne. Spolu s zemetrasením sa na oblohe objavili záblesky.
Relevance: 0% Posted on: 27. februára 2023
Prvé riešenie Einsteinových rovníc bolo to, ktoré okrem iného opisuje čierne diery. Po svojom objaviteľovi sa volá Schwarzschildovo a bolo odvodené s prižmúrením očí. Keď ho odvádzate, poviete, že hmota sa nachádza v inak prázdnom statickom časopriestore.
Relevance: 0% Posted on: 1. októbra 2019
Biely achát na rakovinu, fluorit na mozgové poruchy, ruženín proti depresiám a tyrkys na rozpustenie negatívnej energie. Ja viem, asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič z toho nefunguje. Liečivé kamene vychádzajú z mýtov o fungovaní ľudského organizmu a aj napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede (práve naopak), každých pár rokov naberú na popularite. Nebyť toho, že sa na nich snažia priživiť aj veľké značky, nestáli by ani za komentár. V jednom sú však užitočné – poukazujú na chyby, ktorých sa pri rozmýšľaní o svete dopúšťame. Ako liečivé kamene fungujú? Kúpite si kameň, priložíte na telo, prípadne nosíte na…
Relevance: 0% Posted on: 12. decembra 2020
Pivo je jedným z najobľúbenejších a najstarších známych nápojov. Aj nealkoholické pivo má za sebou zaujímavú históriu. V stredoveku sa pivá s nízkym obsahom alkoholu považovali za bezpečnejšiu alternatívu vody, ktorá bola bežne znečistená a plná parazitov.
Relevance: 0% Posted on: 30. januára 2022
Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].
Relevance: 0% Posted on: 7. februára 2024
Pred pár dňami som videl takýto nadpis: „Vlaky na Slovenskú meškajú v priemere 4 minúty.“ To možno rozčarovalo nejedného cestujúceho či študenta štatistiky. Aký priemer mysleli?Keď máte tabuľku čísiel, priemer sa robí ľahko. Spočítate dokopy a predelíte počtom. Otázka však je, ako tabuľka vznikla?Napríklad sa mohli železničiari pozrieť, aké je priemerné meškanie jedného vlaku, z toho spraviť tabuľku a z nej spraviť priemer. To je však problém. Čo ak jeden vlak mešká veľa a jazdí každý deň, druhý mešká málo, no jazdí len cez víkendy. Do tabuľky sa oba dostanú raz, v prvom však ľudia cestujú oveľa častejšie.Iná možnosť, pozrieme sa na meškanie vlakov, ako ich hlásia…
Relevance: 0% Posted on: 8. januára 2020
Kobrí efekt je pomenovanie fenoménu, kedy navrhnuté riešenie problému tento problém iba zhorší.
Relevance: 0% Posted on: 23. júna 2021
Holandské kakao, ktoré máte doma, pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo západnej Afriky. Tu sa totiž vypestujú približne tri štvrtiny svetovej produkcie kakaa. Kakaovník ale pôvodne z Afriky nepochádza. Sem bol len dovezený v priebehu 19.storočia, keď stúpala produkcia a popularita čokolády.
Relevance: 0% Posted on: 19. augusta 2022
Stretnú sa, na dvoch festivaloch po sebe, dvaja matfyzáci. A síce sa bežne rozprávajú o úplne normálnych témach, teraz majú niečo zvláštne a aktuálne – škálovanie festivalov.
Relevance: 0% Posted on: 1. októbra 2020
Písal sa rok 1971, Joseph Hafele práve pripravoval svoju prednášku, keď dostal kuriózny nápad. Chytil neďalekú obálku a na opačnú stranu naškriabal rýchly výpočet. „Hmmm,“ pomyslel si, „to by mohlo fungovať.” Vymyslel zaujímavý experiment, ktorý sa pokúsil nasledujúci rok zrealizovať. Mal však problém, nedokázal získať výskumný grant. Nečudo, chcel z neho zaplatiť letenky pre atómové hodiny.
Relevance: 0% Posted on: 19. septembra 2021
Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.
Relevance: 0% Posted on: 17. marca 2023
Len pre vytvorenie kontextu poviem, ako to funguje u nás. Teoretická fyzika je samozrejme iná oblasť a ako sa vraví – iný kraj, iný mrav. Len vám tým chcem ponúknuť možnosť prečítať si túto správu mojimi očami.
Relevance: 0% Posted on: 8. októbra 2019
Neustále pretvárame svet, v ktorom žijeme; skúmame prírodné zákony a snažíme sa ich využiť v náš prospech. Pravidlá dedičnosti začali šľachtitelia skúmať dávno predtým, ako bolo známe, ako funguje posúvanie vlastností na ďalšie generácie. Dlhodobou a systematickou prácou dokážeme krížením vytvárať unikátne jedince so špeciálnymi vlastnosťami. Divoko rastúca kapusta vyzerá ako burina, takmer sa nepodobá na tú, čo sme z nej vyšľachtili. Okrem nej teda ešte aj karfiol, kaleráb a kel. Šľachtenie vyžaduje veľmi veľa času. Jedným z dôvodov je, že krížením vzniká veľa rôznych jedincov, ktoré majú rozličné vlastnosti (napríklad veľa semienok, pričom z každého vyrastie trochu odlišná rastlina).…
Relevance: 0% Posted on: 16. decembra 2020
S lúpežnými pirátmi si spájame tri stereotypy: papagáj na pleci, drevená noha a páska cez oko. Bežné vysvetlenie je také, že pásku majú na to, aby prekryla vypichnuté oko. Piráti majú na odseknutú jednu nohu a vypichnuté jedno oko veľkú smolu, no nie? Čiastočne sú naše predstavy skreslené modernými filmami, dobové maľby pirátov ukazujú, že priemerný počet ich nôh mal bližšie k číslu dva než k jedna. Pásky cez okolo však nezobrazujú len pri pirátoch, ale aj pri bežných námorníkoch. Nie úplne nová teória hovorí, že piráti nemajú pásku na oku kvôli zraneniu, ale z úplne iného bodu.
Relevance: 0% Posted on: 7. februára 2022
Philipp Dettmer, autor YouTubového kanálu Kurzgesagt, napísal knihu Immune. Čakal som na ňu celý život.
Relevance: 0% Posted on: 21. februára 2024
Kdesi som počul takú vec, že ľudia sú jediný druh na planéte, ktorý pozná koncept učenia. Iste, mláďatá všetkých druhov sa učia od svojich rodičov a niektoré im dokonca na to vedia vytvoriť podmienky. Ako keď mačka donesie svojim polomŕtvu myš. Ale jedine ľudia aktívne predávajú informácie od zručnejších k menej zručným. Všetky zvieratá sa učia, ale jedine my učíme. (V angličtine majú na tieto dve činnosti úplne iné slová – „to learn“ a „to teach“ – v slovenčine si musíme pomôcť zvratným zámenom.) A tu prichádzajú na scénu tabule. Tabule sú fantastický vynález. Asi preto, že jeden obrázok je…
Relevance: 0% Posted on: 13. januára 2020
Čo sa o našej spoločnosti môžeme dozvieť z kopy dát na internete? A ako nám to môže pomáhať našu spoločnosť zlepšiť?
Relevance: 0% Posted on: 5. júla 2021
Pásy v autách zachránia ročne desaťtisíce životov. Nenosenie pásov je spolu s prekračovaním povolenej rýchlosti a pitím alkoholu v top trojke príčin úmrtí počas dopravných nehôd. Možno vás teda prekvapí, že pred pár desaťročiami proti nim niektorí ľudia hlasne protestovali.
Relevance: 0% Posted on: 22. augusta 2022
Cestovanie v čase je obľúbená téma, ktorá však trpí na istý problém. Buď je vysvetlená stručne a povrchne alebo podrobne a zložito. John Ryan sa rozhodol pre kompromis – píše podrobne a pomocou mnohých príkladov, no vybral si len úzky výsek z témy cestovania v čase a tým pádom to zvláda na menej ako 180 stranách. Predstavte si, že máte 26 rokov a váš partner 22. Dokážete sa pomocou fyziky „zarovnať“? Spraviť niečo, aby ste mali budúci rok obaja 27 rokov? Áno, takéto niečo je z pohľadu fyziky prípustné a hneď viacerými spôsobmi. Ryan detailne opisuje, ako sa to dá docieliť pomocou cestovanie takmer rýchlosťou svetla. Z knihy sa nedozviete…
Relevance: 0% Posted on: 13. septembra 2020
Pre niekoľkými dňami nás v pomerne mladom veku opustil Vaughan Jones, významný novozélandský matematik a nositeľ Fieldsovej medaily. Stojí za to pripomenúť si jeho životné dielo.
Relevance: 0% Posted on: 26. septembra 2021
Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: „Jééj, aká jásná hviezda!“ je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samé osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem (ehm), Mars, Jupiter a Saturn. Sú však planéty, ktoré len-tak neuvidíte.
Relevance: 0% Posted on: 20. apríla 2023
Pár dní som nesledoval správy a verejné dianie, otvoril som komentáre pod jednou diskusiou a dozvedel sa, že nás všetkých zabije ... obilie z Ukrajiny. V zozname vecí, ktoré ma podľa internetu čoskoro zabijú, to bola novotina a tak som pátral ďalej.
Relevance: 0% Posted on: 8. októbra 2019
Ocenený bol výskum vesmíru. Polovicu ceny si odniesol James Peebles za teoretický výskum v kozmológii, druhú polovicu si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Aj keď sa obe časti ceny týkajú vesmíru, sú pomerne rôznorodé. James Peebles sa venoval správaniu vesmíru tesne po jeho vzniku. Niekoľko státisícov rokov po Veľkom tresku bol vesmír plný hustej a horúcej hmoty, ktorá úplne bránila svetlu k pohybe. Potom, ako vesmír chladol, sa hmota začala spomaľovať a tvoriť neutrálne atómy – čo oslobodilo svetlo, ktoré sa zrazu mohlo voľne šíriť priestorom. Toto, tzv. reliktové žiarenie, ktoré vzniklo asi 380 000 rokov…
Relevance: 0% Posted on: 7. januára 2021
Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?
Relevance: 0% Posted on: 2. marca 2022
Dôvera a altruizmus sú slová, ktoré nám teraz chodia často po rozume. Niekedy sa podrazíme a nedodržíme dohodu. Za bežných okolností to však, našťastie, neplatí a môžeme si dôverovať. Matematika sa otázkou, ako vzniká spolupráca, zaoberá už takmer storočie.
Relevance: 0% Posted on: 11. apríla 2024
Asi ste počuli, že sa Higgsov bozón označuje za božskú časticu. Síce to nie je pravda, ale vraj si to zaslúži, lebo je zdrojom hmotnosti všetkej hmoty. To síce tiež nie je pravda, no treba priznať, že je táto častica unikátne hneď v niekoľkých ohľadoch.Po prvé, je to jediná známa skalárna elementárna častica, to však asi veľa ľudí zo stoličky nedvíha. Po druhé, naozaj je zodpovedná za časť hmotnosti, čím vyriešila veľkú hádanku. V časti výpočtov sa niektoré častice javili ako veľmi ťažké, v iných miestach však museli byť nehmotné. Higgsove pole je ako batoh, ktorý si častice nasadia na…
Relevance: 0% Posted on: 25. januára 2020
Sapolsky vo svojom rozoberá ľudské správanie – od úrovne biochémie, šírenia vzruchov v mozgu, formovania pamäte až cez výchovu, kultúru a vplyv prostredia. Od úplných základov až po najaktuálnejšie aplikácie.
Relevance: 0% Posted on: 7. júla 2021
Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!
Relevance: 0% Posted on: 14. septembra 2022
Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.
Relevance: 0% Posted on: 27. septembra 2020
Blížime sa k záveru nášho cyklu o Miléniových problémoch. Ostávajú už iba dva — a obidva sa v nejakom zmysle týkajú čísel. Jeden z nich je Riemannova hypotéza, o ktorej sme už viackrát hovorili (a nabudúce si opäť niečo nové povieme). Ten druhý problém sa nazýva Birchova a Swinnerton-Dyerova hypotéza a elegantne v sebe kombinuje geometriu kriviek, racionálne čísla, riešenie rovníc a isté špeciálne funkcie. O čom presne hovorí?
Relevance: 0% Posted on: 12. októbra 2021
Rovné čiary nás niekedy dokážu zmiasť. Vyzerajú krivo, aj keď sú rovné. Niekedy je však problém s rovnými čiarami viac, než len optická ilúzia. Ako sa s rovnými čiarami trápili Gréci? Ako zadefinovať rovnú čiaru na glóbuse? A ich matematický opis využil Einstein pri opise gravitácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 0% Posted on: 22. mája 2023
Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…
Relevance: 0% Posted on: 12. októbra 2019
Je 25. mája roku 1961. Vo Washingtone D.C. zaznie na zasadnutí Kongresu spojených štátov príhovor vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických J. F. Kennedyho. „Som presvedčený, že tento národ by sa mal usilovať dosiahnuť koncom tejto dekády cieľ, aby človek pristál na Mesiaci a bezpečne sa vrátil na Zem. Prosím Kongres a celú krajinu, aby dali súhlas k tejto misii, ktorá bude trvať celé roky a bude veľmi nákladná“. V tej dobe prebiehali medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom tzv. Vesmírne preteky. A USA ich prehrávali. Sovieti mali na svojom konte veľké úspechy ako vypustenie prvej umelej družice Zeme, Sputnik 1…
Relevance: 0% Posted on: 12. januára 2021
Vesmír je jeden problém – je veľký. Cesta do inej galaxie môže trvať tisíce, ak nie milióny, rokov. Fyzici dlho rozmýšľajú, či by nemohla existovať červia diera, skratka spájajúca dva vzdialené body. Ako by sa červiou dierou cestovalo? Čo treba na jej výrobu? A môže vôbec existovať? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 0% Posted on: 6. marca 2022
Earl Boykins bol skvelý basketbalista. V najprestížnejšej lige, NBA, odohral vyše 650 zápasov. Asi ho nepoznáte, no ak by ste si mali na základe tohto mála informácií tipnúť, že koľko centimetrov meria, koľko by ste povedali? Dám vám túto jednu vetu na premyslenie. Earl Boykins meria 165 centimetrov. To by ste na elitného basketbalistu nehádali, že?
Relevance: 0% Posted on: 17. apríla 2024
„Prosím vás, nepribral som?“ opýtate sa dvoch svojich kamošov. Prvý povie áno a druhý povie nie. Ktorému budete veriť?Asi tomu, ktorý vás v minulosti menej klamal, respektíve tomu, komu viac veríte, že vám povie nefiltrovanú pravdu, úprimnosť si predsa ceníme! Teda, aspoň si to radi nahovárame. V skutočnosti zohráva veľkú úlohu to, či je odpoveď, ktorú sme dostali, taká, ako sme očakávali.Ak máte pocit, že už prestalo pršať a opýtate sa, či ešte prší a dostanete dve rôzne odpovede, máte tendenciu veriť tej, ktorá potvrdzuje váš názor. Hovorí sa tomu konfirmačné skreslenie, no ak by sa niekto pýtal mňa, zaslúžilo by si to chytľavejší názov…
Relevance: 0% Posted on: 2. marca 2020
Pred pár dňami médiami prebehla správa o lieku na koronavírus, oveľa viac sa však človek nedozvedel. Čo to znamená? Je problém vyriešený? Alebo je to iba planá nádej či prehnaná správa?
Relevance: 0% Posted on: 14. júla 2021
Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.
Relevance: 0% Posted on: 7. októbra 2018
(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…
Relevance: 0% Posted on: 15. septembra 2020
Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?
Relevance: 0% Posted on: 25. októbra 2021
„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.