19. mája 2024

Search Results for: problem troch telies

Results 101 - 150 of 234 Page 3 of 5
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Nie je zlato ako zlato

Relevance: 1%      Posted on: 10. februára 2022

Ľudia radi sledujú športy a potešia sa, keď ich favorit vyhrá. Medailu získajú viacerí, zlato však patrí len najlepšiemu. Teda, aspoň si to myslíme. Matematika má občas iný názor.

Trampoty s pravdepodobnosťami

Relevance: 1%      Posted on: 7. februára 2021

Keď o prezidentský post zápasila Hillary Clintonová s Donaldom Trumpom, jeden známy analytik odhadol, že voľby na 70% vyhrá Clintonová. Vyhral však Trump a ľudia sa pýtali, ako sa mohol tento analytik zmýliť. Chyba však nebola v analytikovi ale v ľuďoch.

Prečo hlbokomorské ryby neprasknú

Relevance: 1%      Posted on: 11. októbra 2019

(Nadpis je otázka od Cyrila) (Ako bonus sa dozviete aj to, prečo vás v lietadle bolia uši a prečo ryby smrdia.) Ak ste sa niekedy skúšali potápať v hlbšom bazéne alebo v jazere či mori, pravdepodobne ste ušiach ucítili pomerne ostrú bolesť. Čo sa to dialo? Ušné bubienky sa vám snažili prasknúť (smerom do hlavy). Bežne žijeme v tlaku 1 atmosféry, čiže asi 100 000 Pascalov, a tomu sú prispôsobené naše telá. Tlak vzduchu sa mení s výškou – bežne to pociťujeme napríklad pri lete lietadlom, alebo vo výťahoch v mrakodrapoch. Ak by ste sa nadýchli vo výške 1 kilometra…

Tajná zbraň

Relevance: 1%      Posted on: 24. februára 2021

Keď sa s niekým dostaneme do bitky, vravíme, že si ideme zmerať sily. Dobrý nápad je však zistiť si silu súpera ešte pred bitkou. Ak je silnejší, radšej mu dáme pokoj.

Ako liečiť alergiu

Relevance: 1%      Posted on: 24. septembra 2023

Alergickou nádchou trpia na Slovensku 3 z 10 ľudí. Alergia je nepríjemná sama osebe a ak sa dlhodobo ignoruje, môže viesť k vážnym chronickým ochoreniam. Ak si z tohto príspevku máte zobrať jedinú informáciu, tak je to táto: alergie sa dajú liečiť. Aby sme si vysvetlili ako tzv. alergénová imunoterapia funguje, musím si najprv vysvetliť, čo to vlastne alergia je. Imunitný systém ľudského tela je tak obdivuhodný, fascinujúci a monumentálny, že môžete byť radi, ak z neho neskladáte skúšku na vysokej škole. Priehršť biochemických procesov, vyše desať Nobelových cien za jeho výskum a aj tak stále mnohým aspektom nerozumieme. Hneď prvá úloha imunitného systému je zložitá –…

Kvantová nadvláda (Quantum supremacy)

Relevance: 1%      Posted on: 13. októbra 2019

Kvantové počítače sľubujú prelom v riešení zložitých úloh, ale ich vývoj je stále v skorom štádiu. V poslednej dobe sa hovorí o kvantovej nadvláde (quantum supremacy), ako o míľniku, ktorý Google údajne nedávno prekročil. Čo to ale znamená? Experimenty kvantovej nadvlády sa snažia rigorózne zodpovedať otázku: Sú kvantové počítače sú naozaj fundamentálne výkonnejšie, ako klasické počítače? Prirodzená cesta by bolo ukázať, že kvantový počítač dokáže rozložiť veľké číslo na činitele (faktorizácia, napríklad: 15 = 5 × 3, akurát s väčšími číslami). Informatici veria, že táto úloha je zložitá pre klasické počítače a veľká časť súčasného šifrovania je založeného na tejto…

Vedel Bill Gates o pandémii dopredu?

Relevance: 1%      Posted on: 4. marca 2021

Počas svoje TED prednášky v roku 2015 povedal Bill Gates, že ak niečo najbližšie roky zabije milióny ľudí, pravdepodobne to nebudú jadrové zbrane – ako sa obávala jeho generácia – ale vírusy. Konšpirátori tvrdia, že sa preriekol a prezradil svoj veľký plán. Ako mohol tak presne vedieť, čo sa bude diať o 5 rokov?

Vo fyzike je (ešte stále) všetko po starom

Relevance: 1%      Posted on: 1. októbra 2023

Antihmota robí v gravitačnom poli presne to isté, čo obyčajná hmota. Zistili ľudia v CERNe. Poviete si: Veľká veda, však čo iné by mala robiť?! Nuž, mohla robiť takmer čokoľvek. A vlastne by sme boli radšej, keby aj čosi iné robila. Ale pekne poporiadku. Antičastice boli objavené v prvej polovici dvadsiateho storočia. Najskôr na papieri, ako riešenia rovníc pre obyčajné častice, ktoré si nikto neobjednal. A neskôr aj experimentálne. Dnes sú pevnou súčasťou nášho porozumenia svetu, ktorý na úrovni týchto základných stavebných kúskov hmoty popisuje teória s ohromne neoriginálnym názvom: Štandardný model elementárnych častíc. V ňom má každý druh častíc…

Čo majú spoločné slnko a plachetnice

Relevance: 1%      Posted on: 16. októbra 2019

Ak ste sa už stihli tento rok niekde opalovať, asi ste si všimli, že vás slnečné lúče nerozpučili. Sme zvyknutí, že nás hrejú (teda, že na nás prenášajú energiu); no nikto z nás ešte nezažil, že by ho slnečné lúče citeľne tlačili (teda, že by na neho prenášali hybnosť). V tomto kontexte je v poriadku si svetlo predstaviť ako prúd malých gulôčiek – fotónov. Látka môže fotón buď úplne pohltiť, vtedy sa javí ako čierna, alebo odraziť časť fotónov rôznych vlnových dĺžok – tak vznikajú z pôvodne bieleho svetla všetky ostatné farby. Fotóny sú ako také balíčky energie, látka ich…

Vysvetliť to ako šesťročnému

Relevance: 1%      Posted on: 18. apríla 2021

Traduje sa taký Einsteinov citát: „Ak to nevieš vysvetliť šesťročnému dieťaťu, asi tomu nerozumieš dobre.“ Osobne to veľmi nemám rád, v ľuďoch to vzbudzuje dojem, že ak niečomu nerozumejú, tak je to chyba toho, čo im to vysvetlil. Zároveň tým klesajú nároky na porozumenie – kvantová fyzika sa možno dá prerozprávať veľmi zjednodušene, no môže tým zaniknúť jej esencia.

Izba s malým okienkom

Relevance: 1%      Posted on: 25. októbra 2023

Predstavte si, že žijete v malej tmavej izbe odrezanej od sveta. Raz za čas niekto príde, otvorí malé okienko a nechá vás pozrieť sa von. Pozriete sa a vidíte, že prší. Rovnako pršalo aj minule a predminule a tak trochu tušíte, že keď vám okno otvorí nabudúce, znovu bude pršať. Neprekvapuje vás to, je predsa jasné, že prší vždy, nič iné ste nikdy nevideli.V skutočnosti je izba, v ktorej sa nachádzate, na Slovensku. Občas prší, občas sneží, často svieti slnko. Lenže tým, že cez okno máte možnosť pozerať len vtedy, keď prší, máte pocit, že prší non-stop.Selektovaním prístupu k informáciám sa kompletne zdeformoval váš pohľad na svet. Áno,…

Prvočísla, časť piata: Goldbach a jeho kométa

Relevance: 1%      Posted on: 8. novembra 2019

(Predošlý diel série o prvočíslach) Pred niekoľkými storočiami bolo hlavným lákadlom dobrodruhov objavovanie nových krajín. Podnikali odvážne výpravy a mnohí z nich sa často nevrátili. Lákala ich typicky nielen túžba presláviť sa, ale aj túžba vidieť (a niekedy aj pochopiť) svet okolo nás. Podobným magnetom bolo, a stále je, „dobývanie“ toho, čo predtým nikto nedobyl – vyštverať sa na najvyšší bod na planéte [2] alebo sa potopiť na najhlbšie dno oceánu. Ako však čas pomaly plynul, postupne boli všetky kúty sveta (do veľkej miery) objavené a všetky najvyššie vrchy zdolané. Trochu to môže zaváňať tým, že odvážni dobrodruhovia dnes nemajú…

Čo je to signál?

Relevance: 1%      Posted on: 27. júla 2021

V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.

Prečo je málo fyzičiek?

Relevance: 1%      Posted on: 1. decembra 2023

Kedysi akadémia nebola pre ženy a významné výskumníčky ako Emma Nöether či Sophie Germain zápasili s prekážkami a predsudkami. V mnohých oblastiach vedy, napríklad v biológii, sa situácia zlepšila. V technických vedách či finančníctve je však stále nepomer medzi počtom výskumníkov a výskumníčok. Prečo?Rovno treba povedať, že nejde o schopnosti. Výsledky dievčat v bežných matematických testoch či olympiádach sa dorovnávajú k výsledkom chalanov, tento trend sa však neodráža v zastúpení v akadémii. Zdroj Holman 2018 Odpoveďou nebudú rozdielne schopnosti ale rodové predsudky. Ich sila merateľná, ak dievčatám poviete, že nasledujúci test zvykne poodhaliť rozdiel medzi dievčatami a chalanmi, napíšu ho…

Antivaxeri dobyli Samou

Relevance: 1%      Posted on: 6. decembra 2019

Epidémia osýpok si na malom ostrove vyžiadala desiatky obetí, prevažne detí.

Ako za milión dosiahnuť najviac očkovaní?

Relevance: 1%      Posted on: 5. augusta 2021

Je pomerne vzácnou situáciou, že sa z celospoločenskej témy stane niečo, čo je v princípe matematicko-ekonomická úloha. Ako s fixným balíkom peňazí ľudí presvedčiť, aby niečo spravili?

Záhada obdareného potkana

Relevance: 1%      Posted on: 15. marca 2024

Vedecké poznanie je hlboké. Roky študujete, diskutujete, prežúvate myšlienky. Spravíte sofistikovaný experiment a postupne, jedno po druhom, overujete všetky možné vysvetlenia javu. Napíšete článok, každá veta má svoje miesto, vážite každé jedno slovo a všetky tvrdenie si viete obhájiť. Niektoré vedecké texty patria k najimpozantnejším dielam ľudského myslenia.Umelá inteligencia je, naopak, dobrá v bľabotaní. Dostať z nej niečo, čo je dlhé a má hlavu a pätu, pôsobí rozumne či inovatívne, sa dá len po veľkom snažení; hĺbku dokáže zatiaľ skôr iba predstierať.Keď sa ma na jednej besede spýtali, či sa neobávam, že ma ako vedca čoskoro umelá inteligencia nenahradí, tak…

Čítanie s porozumením: volebné prieskumy

Relevance: 1%      Posted on: 10. februára 2020

Výsledky volebných prieskumov diktujú témy predvolebných diskusií a pomáhajú určovať hlavné témy. Do akej miery sa im však dá veriť?

Sabine Hossenfelder: Lost in math

Relevance: 1%      Posted on: 18. augusta 2021

Teoretická fyzika sa dostala na zaujímavé miesto. Máme dve teórie, s ktorými vieme opísať správanie prírody s presnosťou na šialene veľa desatinných miest. Vieme, že tieto teórie nepasujú dokopy. No zároveň vieme, že ich nesúlad sa prejaví až pri energiách tak vysokých, že časticové urýchľovače absolútne nemajú šancu na ich dosiahnutie.

O tom, ako riešiť neriešiteľné

Relevance: 1%      Posted on: 18. marca 2020

Vo vede veľmi často neviete, k čomu nejaký konkrétny výskum povedie. Niekedy sa z veľkých nápadov stávajú neočakávané fiaska, inokedy zase z drobných nápadov vyrastajú prevraty, ktoré menia náš pohľad na svet okolo. Príkladom takého druhého prekvapenia bol objav komplexných čísel.

Fejková veda: Predátorské časopisy

Relevance: 1%      Posted on: 28. septembra 2021

Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.

Ako predeliť mozog?

Relevance: 1%      Posted on: 10. októbra 2018

Kým neexistovali rôzne skenery mozgovej aktivity, tak sa mozog skúmal pomerne nepríjemným spôsobom – pomocou pacientov, ktorí mali časť z neho poškodenú. Ak sa robotníkovi zapichol klinec do hlavy a on to prežil, no prestal hovoriť, tak sa došlo k záveru, že v danej oblasti sídli rečové centrum. Nie všetky poškodenie však boli náhodné. Epileptické záchvaty Pri epileptickom záchvate dôjde k “zoskratovaniu” mozgu, obrovské množstvo neurónov začne naraz vysielať signály a mozog ako celok prestane normálne fungovať. Keď u pacientov napomáhali lieky, pristupovalo sa k drastickému riešeniu. Mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené “dátovým káblom” (corpus callosum).…

Let k čiernej diere

Relevance: 1%      Posted on: 14. mája 2020

Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 1%      Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Prvočísla

Relevance: 1%      Posted on: 26. septembra 2019

Práca matematikov je zvyčajne veľmi abstraktná (a komplikovaná). Keď sa napríklad opýtate svojho obľúbeného kamaráta matematika, nad čím dnes premýšľal, pravdepodobne odvetí niečo v zmysle: „To sa ťažko vysvetľuje.“ (V horšom prípade vám odpovie, že nad: „Diferenciálnymi gradovanými symplektickými varietami*,“ alebo nejakou podobnou absurdne znejúcou pozoruhodnosťou.) V matematike sú však aj mnohé problémy, na ktorých pochopenie nie je nutné žiadne pokročilé štúdium – klasickým príkladom sú problémy týkajúce sa prvočísel. Treba však povedať, že zatiaľ čo na ich pochopenie netreba veľa, na ich vyriešenie nestačia niekedy ani tí najšikovnejší matematici. Vskutku, veľká časť nevyriešených problémov v matematike sa týka práve prvočísel.…

Vedecké Monte Carlo

Relevance: 1%      Posted on: 3. februára 2022

Stanislav Ulam je jeden z tých velikánov, o ktorých mnoho ľudí nikdy nepočulo. Veľkom spolupracoval na vývoji prvej atómovej bomby a všetkej matematiky a fyziky okolo toho.

Enigma, časť 1/3: Ako prekabátiť Evu

Relevance: 1%      Posted on: 1. októbra 2019

Začiatok z trojdielnej série, v rámci ktorej sa dozviete ako fungujú šifry, v čom bola Enigma geniálna, prečo bola v druhej svetovej vojne kľúčová a ako sa ju podarilo prelomiť. Ako sa ľudská spoločnosť stávala komplexnejšou a informácie sa stávali dôležitou komoditou, objavila sa aj snaha informácie skrývať. Spolu s ňou aj snaha skryté informácie odhaľovať. Poháňaný prvou motiváciou si v roku 1918 vynálezca Arthur Scherbius patentoval prístroj na mechanické šifrovanie správ, Enigmu (z gréckeho slova znamenajúceho hádanka). Predpokladal, že to bude hit pre súkromníkov aj pre vlády. Spočiatku nebol, avšak nemecká armáda si postupne uvedomila prednosti strojového šifrovania a vo…

Fultonov vyprosťovací systém zem-vzduch

Relevance: 1%      Posted on: 21. augusta 2020

Čo má spoločné pošta, CIA, James Bond, Batman a Juhoafrická armáda? Dozviete sa v tomto príspevku.  Odkedy sa začali padáky používať aj na iné účely ako núdzové opustenie lietadla, snívali stratégovia o opačnom postupe. Je síce pekné zhodiť z lietadla pár výsadkárov hlboko v nepriateľskom území, ale chcelo by to aj spôsob, ako ich odtiaľ dostať naspäť. Našťastie v tridsiatych rokoch minulého storočia vlastnila spoločnosť All American Aviation patent na letecké vyzdvihnutie balíkov.  Stačilo zapichnúť dve kovové tyče šesťnásť metrov od seba. Natiahnuť medzi ne lano, o ktoré sa pripol balíček. Priletelo lietadlo, teda skôr sa prišuchtalo v rýchlosti 150…

Koľko je súhvezdí?

Relevance: 0%      Posted on: 27. mája 2020

Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.

Záchranná otázka

Relevance: 0%      Posted on: 23. augusta 2021

Poslednú dobu sa možno mnohí z vás neúspešne pokúšali o niečom presvedčiť niekoho zo svojho okolia. Mali ste argumenty, boli ste slušní a trpezliví, počúvali ste druhú stranu ... no aj tak nič. Existuje ešte niečo, čo môžete skúsiť?

Objaviť vesmír bez vesmíru

Relevance: 0%      Posted on: 20. novembra 2022

Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.

Úvod do rádioaktivity

Relevance: 0%      Posted on: 7. júna 2019

Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2.  Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť.  Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…

Zábava, dopamín, riskovanie a iné problémy tínedžerov

Relevance: 0%      Posted on: 30. októbra 2020

Je jasné, že tínedžeri sú ochotní riskovať oveľa viac ako dospelý človek. Mohlo by sa zdať, že pozadie tohto problému je jednoduché, ako mladý tínedžer nemáte dosť životných skúseností na to aby ste si vedeli plne uvedomiť podstatu a následky svojich akcií. V skutočnosti však štúdie naznačujú, že adolescenti sú schopní vyhodnocovať potenciálne následky rovnako ako dospelák. Prečo sú teda tínedžeri ochotní riskovať viac ako dospelí?

Vykrajovanie medovníkov je veľká veda

Relevance: 0%      Posted on: 31. decembra 2021

Postup poznáte. Vyvaľkáte cesto a vykrojíte medovníky. Dosť vám toho zostalo a tak všetko cesto zhrniete dokopy, trochu pomiesite a znovu rozvaľkáte. Je to otravná činnosť a tak rozmýšľate, ako optimálne vykrajovať tak, aby medzi vykrojenými kúskami zostalo čo najmenej prázdneho miesta.

Prečo sa Perzeidy vracajú tak pravidelne?

Relevance: 0%      Posted on: 14. augusta 2023

Odpoveď je jednoduchá, stačí zmeniť uhol pohľadu. Neprichádzajú ony za nami, ale my za nimi. Dráha, po ktorej Zem obieha Slnko sa kríži s dráhou, po ktorej Slnko obieha kométa Swift–Tuttle.Táto asi 26 kilometrov veľká kométa (ilustračný obrázok jadra komét) na svojej dráhe sype malé úlomky, do ktorých Zem vysokou rýchlosťou nalietava. Cez túto kometárnu dráhu prelietame vždy na tom istom mieste počas obehu okolo Slnka a teda v ten istý čas roka. Mimochodom, dinosaury vyhubil asteroid o rozmere 12 kilometrov, máme sa teda báť zrážky s kométou, keďže sa naše dráhy krížia? Nemusíme ­– jej pohyb je spočítaný na tisícročia dopredu. Tesný oblet bude…

Spánok je dôležitý. Ste ranné vtáča alebo nočná sova?

Relevance: 0%      Posted on: 6. novembra 2019

Dobrý spánok znamená pre každého z nás niečo iné. Asi ste zažili na výlete s kamarátmi podobnú situáciu. Je pol 11 ráno, Dano práve vstal a mierne rozospatý prichádza do kuchyne. Tam už je Peťo a hovorí, že už si bol zabehať, čítal knihu a pripravil raňajky. Večer sa situácia otáča, blíži sa polnoc a kým Peťa už láme, Dano sa zas pýta, že aký film ideme pozerať. Bežný pohľad spoločnosti je jasný: Peťo je aktívny a Dano lenivý. Nie je to však férové porovnanie – denný rytmus máme z veľkej časti zakódovaný v DNA. Naše telá fungujú v zhruba…

David Epstein: Range

Relevance: 0%      Posted on: 7. júla 2022

Keď sa povie expert, koho si predstavíte? Asi človeka, ktorý je špičkou v úzko špecializovanom odbore. Majú encyklopedické znalosti aj skúsenosti, svojou oblasti rozumejú do úplných detailov. A niekedy aj klapky na očiach.

Ohrozuje nás 5G?

Relevance: 0%      Posted on: 17. mája 2020

Je 5G pre ľudí naozaj nebezpečné alebo ide len o ďalší internetový výmysel?

Ako nespadnúť do čiernej diery

Relevance: 0%      Posted on: 26. augusta 2021

Človek si občas pozrie video alebo prečíta článok o čiernej diere a pochopí, že pád do čiernej diery nie je žiadna sranda! Natiahne vás to ako špagetu, skončíte v oblasti, z ktorej nieto návratu a vaše pozostatky splynú s tajuplnou singularitou. Ak ich teda ešte predtým nespečie akréčny disk. Ak sa takéhoto scenára obávate, mám pre vás dobrú správu. Nespadnúť do čiernej diery je tá najľahšia vec, čo vás v živote čaká.

Absencia dôkazov

Relevance: 0%      Posted on: 12. decembra 2022

Hovorí sa, že absencia dôkazov nie je dôkazom absencie. Ak nemáme dôkazy, že pán Hromozvod zabil svojho suseda, neznamená to, že je nevinný. Možno to spravil a dôkazy existujú, len sú ukryté. Alebo to spravil a dôkazov sa dokonale zbavil.

Ruské domestikované líšky

Relevance: 0%      Posted on: 25. septembra 2019

Pes je najlepší priateľ človeka – za týmto účelom sme ho domestikovali. Kedy k domestikácii psov došlo, nevieme veľmi presne (pred 6 až 14 tisíc rokmi) a rovnako nevieme úplne presne, ako dlho tento proces trval. S týmto úzko súvisiacu otázku, teda že za koľko generácií spravíme z divého zvieraťa domáce, sa rozhodol otestovať sovietsky zoológ Dimitrij Baljajev. Postup experimentu bol jednoduchý – zobral populáciu líšok, nechal ich sa rozmnožiť a potomstvo rozdelil na tri kategórie. Kategória III boli líšky, ktoré sa vôbec nesprávali prítulne – útočili na experimentátorov, resp. sa ich báli. V kategórii II boli líšky, čo sa…

Náraz do steny

Relevance: 0%      Posted on: 10. decembra 2020

Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započuli obávaný výraz: stena. Niekde v druhej polovici behu, kedy je už koniec bližšie ako začiatok, nastane problém – bežec stratí energiu. Čiastočne ide o biochémiu. Niekde medzi 30. a 35. kilometrom spotreboval značnú časť zásob glykogénu a tak nastáva pocit únavy. Každý ďalší krok začne byť náročný, ľahká bežecká obuv je zrazu ako z betónu.

Kedy sa dočkáme prvých záberov z Webbovho teleskopu?

Relevance: 0%      Posted on: 5. januára 2022

Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.

Pite vodu kvôli zdraviu

Relevance: 0%      Posted on: 2. októbra 2023

Rebríčku najobľúbenejších nápojov kraľuje voda. V závese za ňou sú káva, čaj, mlieko, sladené nápoje, alkoholické nápoje a šťavy a džúsy – presné poradia závisí od regiónu, kde sa pýtate.Niektoré z týchto nápojov sú v rozumnom množstve vnímané ako zdravé – ako káva či nesladený čaj – a iné ako nezdravé, napríklad alkohol či sladené nápoje. Všetky nápoje majú spoločnú jednu ingredienciu: vodu. Je zdravá samotná voda?Nápoveďou je zloženie ľudského tela. Z asi 60% sme tvorení z vody. Pomáha regulovať teplotu nášho tela, prenáša živiny, zbavujeme sa pomocou nej časti odpadových látok, lubrikuje kĺby, zvlhčuje tkanivá, chráni orgány. Dosť dobré, nie?Preto je možno prekvapivé, že sa ľudské telo…

Alzheimerova choroba – pokrok vo výskume

Relevance: 0%      Posted on: 15. novembra 2019

Pred pár dňami bol publikovaný veľmi dôležitý objav v oblasti výskumu Alzheimerovej choroby . Alzheimerova choroba (AD) je problematická nielen samotným klinickým priebehom, ale aj komplikovanou diagnostikou a prakticky neexistujúcou liečbou. Taktiež, presný priebeh patologických procesov na tkaninovej, bunkovej a molekulárnej úrovni zatiaľ nie je stopercentne známy. Čo sa vie, je, že AD je sprevádzaná mnohými patologickými procesmi naraz – proteinopatia (zle poskladané bielkoviny spôsobujúce problémy), neurozápal, oxidačný stres, poškodenie ciev, strata synapsií a neuronálna smrť (teda neurodegenerácia vedúca k strate kognitívnych funkcií). Úplne najtypickejšími rysmi AD sú β-amyloid a proteín tau. Oba sú v AD abnormálne a v odbore…

Nástroj lenivého diskutéra

Relevance: 0%      Posted on: 9. júna 2021

Keď Sovietsky zväz informoval o jadrovej havárii v Černobyle, promptne vyšla aj správa, ktorá pripomenula, že svoje problémy s jadrovou energiou predsa mali aj v Amerike. Asi je jasné, že to v daný moment nikoho nezaujímalo. A rovnako je jasné, prečo aj tak takúto správu vydali – aby odviedli pozornosť od problému, ktorý sa im vymkol spod kontroly a ktorý sa snažili v očiach verejnosti relativizovať.

Fieldsova medaila za rok 2022

Relevance: 0%      Posted on: 13. júla 2022

Pred pár dňami bolo udelené najprestížnejšie matematické ocenenie, Fieldsova medaila. Presnejšie povedané, boli udelené štyri medaily, a to matematikom Hugovi Duminil-Copinovi, Juneovi Huhovi, Jamesovi Maynardovi a Maryne Viazovskej.

O mysliach a strojoch

Relevance: 0%      Posted on: 22. mája 2020

Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.