Kým neexistovali rôzne skenery mozgovej aktivity, tak sa mozog skúmal pomerne nepríjemným spôsobom – pomocou pacientov, ktorí mali časť z neho poškodenú. Ak sa robotníkovi zapichol klinec do hlavy a on to prežil, no prestal hovoriť, tak sa došlo k záveru, že v danej oblasti sídli rečové centrum. Nie všetky poškodenie však boli náhodné. Epileptické záchvaty Pri epileptickom záchvate dôjde k “zoskratovaniu” mozgu, obrovské množstvo neurónov začne naraz vysielať signály a mozog ako celok prestane normálne fungovať. Keď u pacientov napomáhali lieky, pristupovalo sa k drastickému riešeniu. Mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené “dátovým káblom” (corpus callosum).…
Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.
Lisa Barrett vedie obrovské a úspešné psychologické laboratórium. Výsledky práce nielen jej tímu, ale aj tímov z celého sveta, majú dôsledky a závery, ktoré majú na oblasť psychológie (emócií) taký dopad, ako mala Einsteinova teória na oblasť gravitácie – prekopáva ju od základov.Kniha začína vykoreňovaním starých predstáv – ukazuje, že emócie v nás nie sú naprogramované, v našich mozgoch neexistujú centrá odpovedajúce jednotlivým emóciám, ktoré v prípade stimulu vyvolajú príslušnú fyziologickú odozvu. Rovnako emócie nie sú univerzálne a nefungujú rovnako všade na svete. Podľa zistení funguje mozog inak, než je bežná predstava impulz–spracovanie–odozva. Mozog robí predpovede, ktorými sa snažili vysvetliť…
Od tanečného parketu až po schválenie liekovými agentúrami s rečami o revolučnej terapii. Extáza na liečbu post-traumatickej stresovej poruchy!
Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?
Keď prejde svetlo hranolom, rozloží sa na jednotlivé farby. Keď prídu majstrovstvá sveta v hokeji, rozloží sa slovenská spoločnosť na spektre od 'vlajočky na späťákoch' po: ‚‚Kto by pozeral, ako sa naháňa desať chlapov za gumenným valcom, haló.‘‘ Prečo ľudí vlastne baví sledovať hokej? Zjednodušený pohľad na motiváciu živočíchov (nielen ľudí) niečo robiť, alebo naopak nerobiť, je takýto: ak je telu niečo prospešné, mozog vyvolá príjemný pocit a zvýši tendenciu túto prospešnú činnosť opakovať. Ak, naopak, položíme ruku, labku či krídielko na rozpálený povrch, ucítime bolesť. Mozog odkazuje: ‚‚Nie, toto nebol dobrý nápad.‘‘ Tento jednoduchý mechanizmus vysvetľuje, prečo radi jeme…
Skončila mi karanténa, spolu s ňou aj tatinovi a tak som ho na otočku hodil z Liptova do Bratislavy. Cestou späť som sa zastavil na pumpe, kým som čapoval benzín, obišli ma dvaja motorkári. Čierne oblečenie, prilby pod pazuchou a šatka nikdy. Vravím si, že pekne nezodpovedné. Dotankoval som, zaplatil a zaparkoval o pár metrov ďalej, potreboval som odpísať na jednu správ.
Je jasné, že tínedžeri sú ochotní riskovať oveľa viac ako dospelý človek. Mohlo by sa zdať, že pozadie tohto problému je jednoduché, ako mladý tínedžer nemáte dosť životných skúseností na to aby ste si vedeli plne uvedomiť podstatu a následky svojich akcií. V skutočnosti však štúdie naznačujú, že adolescenti sú schopní vyhodnocovať potenciálne následky rovnako ako dospelák. Prečo sú teda tínedžeri ochotní riskovať viac ako dospelí?
Keď prejde svetlo hranolom, rozloží sa na jednotlivé farby. Keď prídu majstrovstvá sveta v hokeji, rozloží sa slovenská spoločnosť na spektre od 'vlajočky na späťákoch' po: ‚‚Kto by pozeral, ako sa naháňa desať chlapov za gumenným valcom, haló.‘‘ Prečo ľudí vlastne baví sledovať hokej?
(Nadpis je otázka od Martina) Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Pre potreby tohto článku si môžeme svetlo predstaviť ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu (nebude to podstatné, no pre úplnosť: čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia energia). Sietnica ľudského oka obsahuje tri druhy buniek zodpovedajúce za farebné videnie. Prvý druh je citlivý hlavne na svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 420 nm (nanometrov), druhý na 534 nm a tretí na 564 nm. Keď na sietnicu dopadá svetlo s vlnovou dĺžkou…
Neverte (nielen) vlastným očiam Alebo ešte presnejšie – dôveruj, ale preveruj. Veľa ľudí považuje očité svedectvo za najvyššiu formu dôkazu. Videl som to a tak to musí byť pravda. Optické ilúzie, ako tá na obrázku, sú nielen zábavkou, ponúkajú aj cenné ponaučenie. Koľko vidíte kruhov na obrázku? Takmer všetci povedia (a svedčili by), že nula – na obrázku sú predsa štvorčeky. V skutočnosti je ich tam šestnásť. Ak neveríte, pozrite sa do jedného z rohov a postupne sa zrakom pohybujte do stredu. Možno vás optická ilúzia neoklamala a kruhy ste videli hneď, väčšina však nie. Keď už kruhy raz uvidíte,…
Asi mizivé percento z nás malo šancu vidieť ľudský mozog. Napriek tomu, máme aspoň hrubú predstavu ako vyzerá. Len si skúste chytiť hlavu, priložte si ruky z bokov alebo na čelo a na zátylok. Medzi vašimi rukami sa nachádza ohromná masa buniek, ktorá svojou dychberúcou zložitosťou tvorí všetko okolo vás. Každý jeden dotyk, zvuk alebo obraz, každá jedna myšlienka alebo emócia – všetko vytvárajú zložité spojenia medzi miliardami neurónov vo vašom mozgu.
Pri pohľade na lebku príbuzných primátov a človeka si môžeme všimnúť zaujímavý detail. Kým žuvacie svaly u človeka majú svoje upevnenie na boku lebky, u iných primátov siahajú až po samí vrchol hlavy. Jedným z uveriteľných predpokladov hovorí o tom, že skrátenie žuvacích svalov na hlavách lebiek ľudí umožňuje jej väčší rast, čo následne umožňuje väčšiemu rastu mozgu a tým aj zvyšovaniu inteligencie. Samozrejme, za predpokladu, že väčší mozog znamená vyššiu inteligenciu. Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, človek by zrejme nepatril medzi najinteligentnejšie stvorenia sveta. Veď v porovnaní s mozgom veľrýb je ľudský mozog niekoľko násobne menší a predsa…
Od ezoteriky až po skutočnú vedu. Ako stimulácia frekvenciami možno pomôže s liečbou Alzheimerovej choroby.
Existuje taká zvláštna veta. Nerobím si presné štatistiky, ale mám pocit, že je nepravdivá takmer vždy, keď ju niekto použije. Znie takto: „Všetci sú rovnakí.“ Nezávisí od kontextu, či už ide o náboženstvo, vzdelanie, profesiu či rodové vlastnosti. Asi vždy ide o preháňanie.
Ako fyzik teplote rozumiem. Počas štúdia sa človek stretne s niekoľkými definíciami, jedna z nich je pomerne priamočiara. Teplota je miera mikroskopického pohybu častíc. V horúcej látke sa atómy hmýria a kmitajú rýchlo, v studenej pomaly. Ako človek zas poznám pocity teploty a chladu. Ako spolu súvisia?
3D tlač sklahttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03473-9 Voda na mimozemihttp://astronomy.com/news/2019/09/water-found-in-habitable-super-earths-atmosphere-for-first-time Ako sa rastliny dostali prvýkrát na súšhttps://phys.org/news/2019-11-genes-bacteria.html Štruktúra ATP syntázyhttps://www.technologynetworks.com/proteomics/news/structure-of-mitochondrial-atp-synthase-is-solved-327391 Budeme žiť na Titáne?https://theconversation.com/titan-first-global-map-uncovers-secrets-of-a-potentially-habitable-moon-of-saturn-126985 Alarmujúci úbytok Amazonského pralesahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2981339-odlesnovani-amazonie-v-brazilii-zrychlilo-situace-je-alarmujici-pripousti-tamni-ministr AI a podvodné fotky (fotky spod vody)https://mymodernmet.com/sea-thru-underwater-photography-ai/ Jeden z veľkých fyzikálnych problémovhttps://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/11/19/the-strong-cp-problem-is-the-most-underrated-puzzle-in-all-of-physics/ Nový pick-up od Teslyhttps://www.wired.com/story/electric-tesla-pickup-truck-announcement-specs-cost-photos/ 3D mapa zemetraseníhttps://glowy-earthquakes.glitch.me/ Fotky lietajúcich vtákovhttps://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/01/photo-journal-birds-paths-migration-starling/ Lieky z rastlínhttps://www.quark.sk/nove-antibiotikum/ Pacienti s polovicou mozguhttps://www.sciencealert.com/brain-scans-reveal-how-it-s-possible-to-remain-high-functioning-with-half-a-brain Podcast Bewise x Vedátorhttps://www.youtube.com/watch?v=4m9qnbygXWs Pes jednorožechttps://www.sciencealert.com/meet-narwhal-the-rescued-unicorn-puppy-with-a-tail-on-his-face Záhada sezónnych výkyvov kyslíka na Marsehttps://www.bbc.com/news/science-environment-50419917 Vesmírna investícia do Českahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2977475-americky-vesmirny-projekt-one-web-koupi-gyroskopy-za-stovky-milionu-od-firmy-z-olomouce Tranzit Merkuruhttps://www.nytimes.com/interactive/2019/11/08/science/mercury-transits-the-sun.html O Ružene Bajcsyhttps://svetlopodperinou.sk/ruzena-bajcsy-dievca-ktore-bolo-osamele-no-nikdy-sa-nevzdalo/ Vystrelená hviezdahttps://vosveteit.sk/vedci-zaznamenali-hviezdu-ktora-bola-doslova-vystrelena-z-ciernej-diery-rychlostou-ktora-nema-obdobu/ Chémia vzniku životahttps://phys.org/news/2019-11-lifelike-chemistry-lab-ways-life.html Ako škodia e-cigaretyhttps://medicalxpress.com/news/2019-11-cardiologists-e-cigarettes-brain-blood-vessels.html Nová forma 3D obrazovhttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03454-y Video bonus: Neutrónové hviezdyhttps://www.youtube.com/watch?v=udFxKZRyQt4 Iný druh života – elektrinožrútihttps://www.quantamagazine.org/electron-eating-microbes-fo…/ Vesmírne dvojičkyhttps://www.nasa.gov/…/hubble-captures-a-dozen-galaxy-doppe… Genetikou prito rakovinehttps://www.livescience.com/crispr-to-fight-cancer.html…
Od začiatku minulého storočia vieme, že svet molekúl, atómov a elementárnych častíc sa riadi zákonmi kvantovej mechaniky. V tomto kvantovom svete sa dejú rôzne podivné javy: častice sa šíria ako vlny, nachádzajú sa na viacerých miestach súčasne, tunelujú cez prekážky alebo môžu na diaľku ovplyvňovať iné častice, s ktorými sú previazané. Nič z toho však nepozorujeme vo svete veľkých rozmerov, v ktorom sa pohybujeme my. Akokoľvek by sa nám to hodilo, nemôžme byť na viacerých miestach súčasne, náraz do steny končí úrazom a nie vo vedľajšej miestnosti a telepatické schopnosti zatiaľ nikto spoľahlivo nepreukázal. Tvrdenie, že kvantové javy hrajú dôležitú…
‚‚Ako môžu byť tí ľudia tak mimo?‘‘ pýta sa takmer celý svet. Z plochozemcov sa stal univerzálny fackovací panák. Nech si človek myslí akýkoľvek nezmysel, stále je v bezpečnej vzdialenosti od strachu, že môže prepadnúť cez okraj Zeme. Nedávno sa objavil na Netflixe nový dokument – o vyznávačoch plochej Zeme. Nie o samotnej teórii, to by som si asi nepozrel, bolo to o jej vyznávačoch. To ma celkom zaujalo. Nebudem zachádzať do detailov, kto chce, nech si pozrie. Kto nie, o veľa nepríde. Jeden moment bol však celkom zaujímavý. V snahe dokázať, že guľatá Zem je len klamstvo, ktorým nás…
aktory, ktoré popri genetike zohrávajú úlohu pri vzniku autizmu sú potenciálne tie, ktoré spôsobujú asymetriu, ktorá sa dá detekovať cez odtlačky prstov a teoreticky tak mohli slúžiť ako biomarker
Je asi nulová pravdepodobnosť, že ste poslednú dobu nepočuli niečo o umelej inteligencii. Možno to, že vás oberie o prácu alebo že sa stane vašim spoločníkom, asistentom či vrahom. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, či sa stane vaším bohom? Pre mňa osobne je veľmi zaujímavé sledovať nielen to, čo nová umelá inteligencia dokáže, ale aj čo nás jej tvorenie a fungovanie učí o zbytku sveta. Napríklad, čo nás strojové jazykové modely učia o tom, ako funguje ľudská reč – ako náš mozog vyberá vhodné slová, vety a súvetia. Meghan O'Gieblyn píše o hľadaní metafor. O tom, ako si ľudia kedysi…
Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. Prečo vlastne? Svetlo, ktoré k nám prichádza napríklad zo Slnka, je zmes rôznych farieb. Nájdete v ňom vlnové dĺžky odpovedajúce modrej, zelenej, žltej či červenej farbe. Keď svetlo dopadne na nejaký povrch, niektoré farebné zložky sa odrazia a niektoré sa zachytia. Napríklad, ak dopadne svetlo na uhorku, zachytia sa farebné zložky okrem zelenej. Ak zas svetlo dopadne na rajčinu, odrazí sa časť odpovedajúca červenej farbe. Farbu objektov udáva to, aké vlnové dĺžky sa na jej povrchu zachytia. Niektoré…
Keď chceme zriediť chuť niečoho, pridáme tam vodu. Polievka je veľmi slaná? Pridáme vodu. Sladká limonáda? Šup zriediť vodou. Keď si pozriete encyklopédiu, dozviete sa, že voda je číra tekutina bez chuti či vône. A predsa, všetci vieme, že voda doma chutí trochu inak, ako tá v škole či na chate. Ako je to možné?Voda nie je len H2O, bežne obsahuje ďalšie zlúčeniny, typicky v malom množstve, ktoré sa vyjadruje v jednotkách PPM (počet častíc na milión). Bežne ide o rozpusteného tuhé látky – minerály. Štúdia v roku 2013 ukázala, že na chuť má najväčší vplyv horčík, vápnik, bikarbonát či síran.Byť citlivý na chuť vody, na…
Určite ste si všimli extrémne entuziastických popieračov. Najprv bola podľa nich celá korona len čínsky výmysel, potom výmysel západu, ktorý sa Slovenska netýka. Potom tvrdili, že koronavírus nikto nedostal a potom, že síce dostal, ale nikomu sa nič nestalo. Ak niekto tvrdí, že sa mu to stalo, tak je zaplatený, rovnako ako sú zaplatení lekári, vedkyne či sestričky. Ak na covid niekto zomrel, tak podľa popierača vlastne nezomrel, to bola len figurína. Pozitívny test blízkeho? Falošný. Všetci klamú, všetko je falošné – a to kvôli jednému jedinému cieľu. Akému? To sa nedozviete. Je to tajné. Ako inak. Ale vedia to…
Pokračujeme v mojej pravidelnej kulinársko-vedeckej sérii, predošlý text vyšiel na deň pred štyrmi rokmi. V ňom som sa okrem iného venoval vplyvu farby hrnčeka na vnímanie chuti kávy [1]. Dnes sa pozrieme na prostriedky, ktorými jedlo dopravujeme do úst. Prečo sa vlastne robia takéto štúdie? Naše návyky meníme ťažko [2]. Zmeniť tie stravovacie však môžeme nielen voľbou stravy, ale aj výberom nástroja, s ktorým ju konzumujeme. Ako bolo už minule spomínané, simultánny kontrast potraviny a riadu vie do istej miery zmeniť to, ako vnímame vlastnosti jedla. Okrem týchto spojitostí, ktoré sa nám môžu zdať zjavnejšie, existujú vplyvy, ktoré by sme…
(Otázka od Ľuboša z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Počas čakania na nedeľný obed je táto otázka asi veľmi aktuálna. O čo ide? Niektoré svaly v tele sa aktivujú, ak ich potrebujete – chcete sa poškrabať na hlave a mozog spustí orchester signálov, ktoré spustia synchronizovanú akciu desiatok svalov. Keď splnia svoju úlohu, v pokoji čakajú na ďalší povel. Sú však svaly, ktoré neoddychujú – najlepším príkladom je srdce, ktoré pracuje bez prestávky celý život. Ďalším príkladom svalov, ktoré nemusíte aktivovať vedome, sú hladké svaly tráviacej sústavy. Sú zodpovedné za peristaltiku, teda za pozdĺžny vlnovitý pohyb stien (niekoľkokrát za minútu), ktorého cieľom…
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Na Pohode sa môžete okrem skvelej hudby, priateľov a dobrého jedla tešiť aj na ďalšiu parádnu vec – vedu! Slovenskí a zahraniční vedci vám pútavou formou predstavia zaujímavosti, na ktoré pri skúmaní sveta narazili. Môžete sa tešiť na pestrú kombináciu impozantných experimentov, prednášok a workshopov. Všetky prednášky a aktivity si postupne predstavíme na stene eventu. Nájdete nás v stane Sporka Science & Magic, tešíme sa na vás! Piatok 09:00 Jozef Beňuška: Pohodová fyzika (Zábavné pokusy)09:55 Tomáš Eichler: Čo sa s vami deje počas spánku? (Prednáška)10:45 Ako vidieť neviditeľné: vyrobte si vlastnú hmlovú komoru (Workshop)11:40 Prof. Branislav Sitár: Čo nám priniesli…
Poslednú dobu sa možno mnohí z vás neúspešne pokúšali o niečom presvedčiť niekoho zo svojho okolia. Mali ste argumenty, boli ste slušní a trpezliví, počúvali ste druhú stranu ... no aj tak nič. Existuje ešte niečo, čo môžete skúsiť?
Nadpis je otázka od Ľuboša Počas čakania na nedeľný obed je táto otázka asi veľmi aktuálna. O čo ide? Niektoré svaly v tele sa aktivujú, ak ich potrebujete – chcete sa poškrabať na hlave a mozog spustí orchester signálov, ktoré spustia synchronizovanú akciu desiatok svalov. Keď splnia svoju úlohu, v pokoji čakajú na ďalší povel. Sú však svaly, ktoré neoddychujú – najlepším príkladom je srdce, ktoré pracuje bez prestávky celý život. Ďalším príkladom svalov, ktoré nemusíte aktivovať vedome, sú hladké svaly tráviacej sústavy. Sú zodpovedné za peristaltiku, teda za pozdĺžny vlnovitý pohyb stien (niekoľkokrát za minútu), ktorého cieľom je presúvať…
Počítače ako elektronické zariadenia vykonávajú obrovské množstvo výpočtov za sekundu. Na rozdiel od ľudí nemajú žiadnu prirodzenú schopnosť kognitívneho myslenia, ktorá sa nám vyvinula počas evolúcie a ktorú používame okrem iného pri rozpoznávaní obrazu. Na otázku ako vidia počítače teda môžeme odpovedať veľmi jednoducho. Počítače nevidia.
Veľa ľudí povie, že áno a hneď to demonštruje: ‚‚Aha, chcem sa napiť vody, tak sa napijem.‘‘ Toto však dokazuje iba to, že sme (čiastočne) slobodní od vonkajších vplyvov. Takto chápaná slobodná vôľa môže byť iluzórna. V jednom slávnom experimente napojili na mozog potkana elektródy, ktoré stimulovali rôzne časti mozgu. Dosiahli tým, že potkan chcel (!) ísť doľava alebo doprava, či liezť hore po rebríku. Potkan tak prešiel po celej vopred pripravenej trase. Keby ste sa ho opýtali, či má slobodnú vôľu, tiež by zapískal, že ‚‚jasné, sleduj – chcem ísť hore po rebríku tak idem.‘‘ Sme len tak slobodní,…
Ľudský mozog je najkomplexnejší objekt v známom vesmíre. Chceme ho spoznávať, no zároveň aj trénovať, aby sme odomkli jeho potenciál. Používame len 10% mozgu? Ako sa lepšie učiť na skúšky? A na čo sa vlastne máme učiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
S kamarátmi máme takú zvláštnu skúsenosť – vždy, keď sme na výlete, tak sa vo svete stane niečo zlé. (Samozrejme, zlé veci sa dejú stále, len vtedy sa o tom viac bavíme.) Niekedy to bola streľba na škole, inokedy zomrel niekto známy. Teraz sme po návrate z Moherských útesov snažili zahriať nad čiernym čajom, niekto pozrel do mobilu a povedal: ‚‚Horí Notre-Dame.‘‘ ‚‚Čože, Rotterdam, celé mesto?‘‘ ‚‚Nie, Notre-Dame, tá katedrála.‘‘ Potom vytiahli mobily všetci a začali pozerať obrázky, videá a novinová titulky. Niekto písal, že stratu utŕžili obyvatelia Paríža, iní, že všetci Francúzi alebo dokonca všetci Európania. Mám niekoľko mimoeurópskych…
Priateľku minule niečo bolelo, tak si na to dala liek. Neskôr však zhodnotila, že to nepomohlo a stále to bolí. Na to som, s empatiou hodnou teoretického fyzika, prehlásil, že ako môže vedieť, že by to inak nebolelo ešte viac?
Prvá časť článku Druhá časť článku V tridsiatych rokoch sa Nemecko pripravovalo na vojnu. Zákopy a zúfalé útoky pechoty definujúce predchádzajúci konflikt boli nahradené rýchlymi koordinovanými presunmi motorizovaných jednotiek podporených letectvom. Takýto spôsob vedenia vojny si vyžadoval rýchlu a spoľahlivú šifrovanú komunikáciu. Tú mala Nemecku zabezpečiť Enigma. A Enigma sa zdala byť neprelomiteľná. Čo však Nemci netušili bolo, že dešifrovanie Enigmy sa začalo skôr, ako padol prvý výstrel. Plány Enigmy vrátane detailov jej valcov obsahujúcich poprehadzovanú abecedu najskôr získali Francúzi, ktorí ich posunuli Poliakom. Bezpečnosť Enigmy však nebola skrytá v jej konštrukčných detailoch, ale v obrovskom množstve možných kľúčov, ktorými…
Čo sa stane ak skombinujete známu skeptickú výskumníčku v oblasti základnej fyziky a hlboké otázky typu: „Myslí vesmír? Existuje minulosť? Je mozog kvantový?“ Presne tak – jedna z najlepších popularizačno-vedeckých kníh za dlhú dobu.
Človek je vrcholom evolúcie (teda, podľa človeka). Z tohto elitárstva rýchlo vytriezvie pri pokuse predčiť niečo tak jednoduché, ako obyčajnú muchu domácu. Zažil to každý: najprv sa oháňate, po pár pokusoch usúdite, že viac škody páchate na sebe. Potom sa k muche snažíte priplížiť a zaskočiť ju… v poslednom okamihu však uletí (a dokonca budí dojem, že si provokatívne dala na čas). Ako sa jej to darí? Čiastočne za to môže konštrukcia jej krídiel a stavba tela (dobrý pomer plochy krídiel k celkovej hmotnosti). V skutočnosti však má nad vami výhodu z oveľa zaujímavejšieho dôvodu: čas pre ňu plynie inak…
Knižné tipy sa bežne robia tak, že sa pozrieme, čo nového vyšlo v tento rok a to odporúčame. Keď sa ma však opýta kamarátka na knižný tip, nepoviem je len novinky, pokojne aj staršiu knihu, ku ktorej sa rád vraciam alebo ktoré naozaj zarezonovala. Spravil som teda výber desiatich kníh, ktoré síce nie sú všetky z tohto roka, ale zároveň by mali byť na Slovensku ľahko dostupné a zároveň aj príjemným a hodnotným čítaním pre takmer hocikoho. Ak vás zaujímajú aj ostatní tipy, pokojne si prezrite našu knižnicu. Na konci nájdete aj tri nesúťažné bonusy.
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Na trhu s výživovými doplnkami sa nedávno objavila nová látka, ktorá (pravdepodobne) funguje cez ECS – hexahydrokanabinol alebo skrátene HHC. Táto molekula je svojou štruktúrou takmer identická molekule THC, hlavná psychoaktívna látka marihuany. Keďže však nie je úplne identická, legislatívna regulácia sa na HHC v niektorých krajinách nevzťahuje. Napríklad v Českej republike kúpite HHC vo forme cukríkov na cmúľanie, sušienok na chrúmanie, sušine na fajčenie či náplne na vapovanie. A to všetko s posvätením predajcu, že ide o legálnu alternatívu THC.
Aká bude umelá inteligencia – dobrá či zlá? Chápanie termínu „umelá inteligencia“ sa za posledné desaťročia zmenilo. Ľudia si pod ním bežne predstavovali niečo mystické, záhadné a nebezpečné. Dnes sa pohľad na umelú inteligenciu mierne upravuje, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že je stále mierne nadhodnocovaná. Keď hovorí o umelej inteligencii odborník, často tým nemyslí z technického pohľadu nič špeciálne. Môže ísť napríklad „iba“ o také riešenie úloh a/alebo spracovanie údajov, ktoré sa nedajú dosiahnuť bežnou tzv. „predvídateľnou algoritmizáciou“ [*1]. Je to veľmi zjednodušený pohľad, ktorý sa snaží naznačiť len jednu jedinú vec: nie je umelá inteligencia ako umelá inteligencia.…
