26. septembra 2021
zachranna otazka

Záchranná otázka

Poslednú dobu sa asi mnohí z vás neúspešne pokúšali o niečom presvedčiť niekoho zo svojho okolia. Mali ste argumenty, boli ste slušní a trpezliví, počúvali ste druhú stranu … no aj tak nič. Existuje ešte niečo, čo môžete skúsiť?

Je tomu nejaký ten rôčik, čo prebehla diskusia medzi popularizátorom vedy Billom Nyeom a kreacionistom Kenom Hamom. Trvala takmer tri hodiny, všetko kľúčovú však zaznelo v odpovedi na jednoduchú otázku: „Čo by zmenilo váš názor?“ Jeden z nich povedal, že „dôkazy“, druhý, že „nič“. Môžete si tipnúť, ktorý z nich povedal čo.

Niektorým veciam veríme výrazne viac, než by sme mali. V ideálnom prípade by mal existovať súvis medzi dôverou a množstvom dostupných argumentov, dát a dôkazov. Občas však nastane nesúlad, veľmi veríme v niečo, na čo máme len minimum indícií.

Nie je zložité vymyslieť scenár, ako to môže nastať – nedostatky ľudskej mysle otvárajú mnoho možností. Napríklad sa človek niečo dozvedel z jedného zdroja, prijal to a potom nastúpilo takzvané konfirmačné skreslenie. Nové poznatky – bez ohľadu na dôveryhodnosť – nasáva ako špongia. Keď prídu protiargumenty, nastúpi kognitívna disonancia, spustenie obranných mechanizmov, mozog vycíti, že jeho predstava o svete je v ohrození.

Jednoduchý príklad: máte nového kolegu a prvý deň v práci vám nesadol. Následne všetko čo spravil je podľa vás zle. Ak niečo pokazí, poviete si: „Samozrejme!“ a ak niečo spraví správne, poviete si, že to len motyka vystrelila. Keď vám zbytok kolektívu hovorí, že ten kolega je vlastne fajn, máte pocit, že sa zbláznili. Prvý dojem sa ťažko mení. Prvé zlé stretnutie pokazilo vzťah na dlhú dobu.

Čo môžete skúsiť, ak máte pocit, že človek, s ktorým diskutujete, je v takomto stave? Že nesprávne a skreslene vyhodnocuje dostupné informácie? Jednoducho sa ho opýtajte, že čo by zmenilo jeho názor.

Ak povie, že nič, tak asi nemá zmysel v diskusii pokračovať. No inak je šanca. Bežne je problém, že ak je človek o niečom skalopevne presvedčený, nepočúva cudzie názory a otázky. Takto ho však prinútite, aby si otázku položil sám. V jeho zabetónovanom názore môže vzniknúť prasklinka zvnútra.

Zaberie to? Nie je to isté. No aj tak je to v diskusii cenná otázka, keď nič iné, tak zistíte, ako človek o danom probléme rozmýšľa.

[Samuel]

Pridaj komentár