Keď sa občas pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti stále rovnako. Áno, sem tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no rozhodne naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno?Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zas spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED…
Keď sa človek dozvie, aké detaily vieme o Slnku, je právom uchvátený. Vieme jeho objem, hmotnosť, teplotu či chemické zloženie. Slnko je pod vedeckým drobnohľadom už dlho – na dôkaz stačí pripomenúť, že chemický prvom hélium sme najprv objavili na Slnku, až potom na Zemi.
Neželaný fenomén zvaný svetelné znečistenie bojuje o prvú priečku medzi poprednými problémami astronómov, astrofotografov, či pozorovateľov. Tento neželaný úkaz však negatívne neovplyvňuje len vedecký výskum, či kvalitu pozorovaní, ale i každodenný život nás ľudí.
Na počiatku bolo svetlo, malo to však háčik. Okrem svetla bolo totiž aj veľa hmoty, ktoré svetlu bránili v pohybe. Vesmír tesne po jeho vzniku, teda pred 13.8 miliardami rokov, bol hustý, horúci a nepriehľadný. Situácia sa zmenila až o niekoľko stoviek tisícov rokov, kedy hmota rozpínaním ochladla natoľko, že umožnila vznik neutrálnych atómov, ktoré už svetlu nebránili v pohybe. Toto reliktové žiarenie sa vesmírom šíri dodnes, jeho vlnové dĺžky sú však pre ľudské oko neviditeľné. Po vychladnutí plynu sa tak z vesmíru stalo veľmi tmavá miesto. Otázka je, že dokedy? Kedy sa rozhoreli prvé hviezdy? Odpoveď na túto otázku skúmajú dva prístupy – na…
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.
Predpoveď, v ktorej sa opakovane mýlim je, že Nobelovu cenu za fyziku dostane výskum exoplanét (teda planét, ktoré obiehajú iné hviezdy, než naše Slnko). Podľa mňa ide o jednu z najfascinujúcejších oblastí vôbec. Ešte minulé storočie sme si mysleli, že naša galaxia, Mliečna cesta, tvorí celý vesmír. Dnes odhadujeme, že vo viditeľnom vesmíre sú ich asi dva bilióny a tá naša je len jednou z mnohých. Dlho sme si mysleli, že naša planéta či slnečná sústava sú špeciálne, no táto predstava sa začala boriť pod novými poznatkami z vesmíru. Prvý dôkaz o existencii exoplanéty sme, technicky vzaté, získali už v…
Ocenený bol výskum vesmíru. Polovicu ceny si odniesol James Peebles za teoretický výskum v kozmológii, druhú polovicu si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Aj keď sa obe časti ceny týkajú vesmíru, sú pomerne rôznorodé. James Peebles sa venoval správaniu vesmíru tesne po jeho vzniku. Niekoľko státisícov rokov po Veľkom tresku bol vesmír plný hustej a horúcej hmoty, ktorá úplne bránila svetlu k pohybe. Potom, ako vesmír chladol, sa hmota začala spomaľovať a tvoriť neutrálne atómy – čo oslobodilo svetlo, ktoré sa zrazu mohlo voľne šíriť priestorom. Toto, tzv. reliktové žiarenie, ktoré vzniklo asi 380 000 rokov…
Kozmológia skúma vesmír ako celok. Ako vznikol a ako skončí? Je nekonečne veľký? Ako rýchlo sa rozpína? Toto všetko sú otázky, ktorými sa kozmológia zaoberá – a práve posledná z nich dáva posledné roky prekvapivé odpovede. Ľudia radi skúmajú zmysel svojej existencie. Pri dumaní nad otázkou, že o čom to tu celé vlastne je, prináša odpoveď často práve vesmír. Napríklad sme sa, k všeobecnému pobúrenie, dozvedeli, že nie sme jeho stredom. Kopernik nás presvedčil, že Zem obieha Slnko a nie naopak. O storočia neskôr Hubble dokázal, že naša galaxia, Mliečna cesta, nepredstavuje celý vesmír – je len jednou z mnohých ďalších…
So zmenou klímy a ubúdajúcimi zásobami fosílnych palív je ľudstvo z pohľadu potreby udržateľných a čistých energetických alternatív vystavené naliehavým výzvam. Pri hľadaní udržateľnej budúcnosti sa ako jedným zo sľubných uchádzačov stal vodík. Najrozšírenejší prvok vo vesmíre má potenciál pripraviť cestu pre čistejšiu a ekologickejšiu budúcnosť. Úlohou tohto seriálu je priblížiť pôvod vodíka, jeho úlohu v energetickej budúcnosti, výhody, výzvy a kroky potrebné na využitie jeho plného potenciálu. Vodík zohráva vo vesmíre jednu z najfascinujúcejších úloh, slúži ako stavebný prvok hviezd, galaxií a veľkej časti viditeľnej hmoty ktorú pozorujeme. Vodíkový plyn sa nachádza vo forme oblakov medzi hviezdami a galaxiami v oblastiach, v…
(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…
Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.
Určite to poznáte. Dívate sa na nočnú oblohu a zrazu vidíte zažiariť rýcho vzplanúci objekt, ktorý ľudovo nazývame padajúcou hviezdou. V skutočnosti sa toto teleso volá meteor. Verím, že ste si nezabudli niečo zaželať, no zamýšľali ste sa aj nad tým, či vidíte rovnaké „padajúce hviezdy“ ako iný pozorovateľ? Odpoveď nieje jednoduchá. Za týmito svetelnými úkazmi v atmosfére stoja väčšinou materské telesá – kométy, či planétky (asteroidy). Občas však podobný úkaz môže vyvolať i kozmický odpad, ktorého je mimochom za hranicami našej atmosféry čoraz viac.
O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?
So životnosťou hviezd je to zložité. Niektoré sa dožijú len niekoľko miliónov rokov, niektoré až bilióny. To je rozdiel ako dni a tisícročia. Vek závisí od veľkosti hviezd, čím ťažšia, tým kratšie bude žiť.
Hubblov teleskop oslávil 30 narodeniny. Teda presnejšie, prešlo 30 rokov od začiatku jeho misie, počas ktorej nám priniesol mnohé z najslávnejších záberov ďalekých galaxií, hmlovín či, nepriamo, čiernych dier.
Hubblov teleskop hmlovinu Orión neobjavil. Je ju vidno aj voľným okom, so slabším ďalekohľadom dokonca rozoznáte jej rozmazaný tvar, ide o difúznu hmlovinu bez jasného tvaru. Špekuluje sa, že ju Majovia zahrnuli do svojho mýtu o stvorení sveta. Vraveli, že je plameň stvorenia obklopený dymom. Hmlovina Orión, nič nové na oblohe. Skvelú fotku hmloviny Orión dokáže spraviť aj amatérsky fotograf. Zdroj wiki. V niektorých oblastiach má teplotu vyššiu ako povrch Slnka. Je však oveľa redšia, pri rozmere 24 svetelných rokov váži len 2000-násobok jeho hmotnosti. Má pestré chemické zloženie, čo sa prejavuje aj na jej farebnosti. Zelenkavá farba astronómov dlho…
Znamienko krásy nie je meno ani jedného z objektov na zábere. Jeden sa volá NGC 4526 a druhý sa volá SN 1994D, preto som to chcel trochu obzvášniť.
Veľa ľudí tvrdí, že má vyslovne strach z chemikálií. Je opodstatnený?
Slnko je ďaleko. Našťastie, ináč by nás upieklo. Merkúr je vzdialený menej, než polovicu našej vzdialenosti a cez deň máva na rovníku cez 400˚C, to by sme asi nechceli. My sme od Slnka vzdialený okolo 150 miliónov kilometrov (čo je 8 svetelných minút). Ako sme sa to dozvedeli?
Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!
Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.
Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…
Toto je v prvom rade krásna fotka hmloviny Orion, ktorú spravil vesmírny teleskop Jamesa Webba. Hmlovina sa od nás nachádza asi 1344 svetelných rokov a ide o miesto, kde sa hojne rodia hviezdy. Zároveň sa tam zrodila nová záhada.Ak viete, kam sa pozerať (a máte fotku v dostatočnom rozlíšení), uvidíte malé dvojbodky. Tieto dvojbodky sú dvojice planét veľké asi ako Jupiter, vážia tak štyrikrát viac. Majú povrchovú teplotu okolo 700˚ C a atmosféru plnú vody, metánu a oxidu uhoľnatého. Neobiehajú žiadnu hviezdu, voľne letia priestorom.Planéty voľne letiace priestorom nie sú nič zvláštne, bežne sa stane, že počas formovania slnečnej sústavy je nejaká planéta vyvrhnutá. To…
Minulé storočie bolo pre naše chápanie vesmíru bezprecedentné – zistili sme, že naša galaxia nie je jediná vo vesmíre, že ich je veľa, až nepredstaviteľne. Odhalili sme, že sa vesmír rozpína a spolu s tým aj to, že tu nebol vždy (aspoň v takejto forme a podobe). Pochopili sme ako fungujú hviezdy a že tiež nemôžu existovať večne. Po ich smrti môže vzniknúť čierna diera, nekonečná deformácia časopriestoru, na hranici ktorej zamŕza čas. Týmto storočím vás prevedie jeden z najpovolanejších – Kip Thorne, nositeľ Nobelovej ceny za objav gravitačných vĺn (a spolu-autor filmu Interstellar). Táto kniha si vyžaduje od čitateľa…
Vo vesmíre, vysoko nad hlavami, je nič, vákuum. Keď sa niekoho opýtate, čo je za hranicou vesmíru, povie vám, že tiež nič. Tieto dve nič sú rozdielne.To prvé, nad našimi hlavami, v skutočnosti ani nie je poriadne nič. Vo vesmírnom vákuu sú neustále zatúlané častice, napríklad jadrá vodíka letiace z nejakej hviezdy. Ďalej sú tam neutrína, ťažko lapitelné častice a kopa fotónov, ktoré letia z ďalekých galaxií či ide o pozostatky veľké tresku. Keď toto všetko opatrne zhrniete na lopatku a vyhodíte, stále vám nezostane poriadne nič.Vákuum je totiž plné kvantových fluktuácií, vznikajúcich a prakticky okamžite zanikajúcich častíc, ktoré vplývajú…
Vesmír je veľký, veľmi. Ako to však vieme? Ľudia sa zatiaľ dostali len na Mesiac, čo je aj z pohľadu našej slnečnej sústavy málo, z pohľadu vesmíru je to prakticky nič. A predsa sme si veľkosťou vesmíru pomerne istý. Nejde o jedno konkrétne pozorovanie, ale o sériu rôznych meraní, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ako sme sa prvýkrát dozvedeli o vzdialenosti Mesiaca a ako sme sa cez Slnko, hviezdy a supernovy dostali až na kraj vesmíru. O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.
Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok. Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…
Nie, nie, nie. Nikto sa v tejto knihe nebude hádať o tom, či by sa Pluto malo stále považovať za planétu. V tom máme jasno. V mnohom však zatiaľ jasno nemáme. Ako presne vznikol Mesiac? Čo drží pokope galaxie? A aký veľký je vlastne vesmír? V ilustrovanej knihe rozhovorov hľadáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Vesmír nás fascinuje. Nielen nás dvoch, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a…
Nervový systém je miesto mnohých tajomných javov, ktoré by som s nemalým sebavedomím prirovnal k záhadám vonkajšieho vesmíru. Pri bližšom skúmaní tohto systému zistíme, že v ňom dominujú dve hlavné skupiny buniek: neuróny, ktoré priťahujú najviac pozornosti neurobiológov a gliové bunky, dlho považované len za výplň priestorov medzi neurónmi slúžiacu prevažne pre ich výživu. V poslednom období však pribúdajú mnohé fascinujúce objavy poukazujúce na nedocenenosť tejto skupiny buniek.
Pred desiatimi rokmi sa do pozornosti širokej verejnosti dostal národ Mayov – na záver roka 2012 vraj predpovedali koniec sveta. Ako očakávala väčšina ľudí, k ničomu takému nedošlo. Aj keď, priznajme si, udalosti, ktoré sa odvtedy stali, vyvolávajú určité pochybnosti o stave našej reality. Koniec sveta v roku 2012 z nesplneného proroctva, však nie je dielom samotných Mayov, ale ich "fanúšikov", ktorí sa príliš nechali uniesť mayským kalendárom a mytológiou.
Pred pár mesiacmi sme si dali spraviť zopár tričiek, prevažne šli ako poďakovanie rečníkom na Vedatour a ďalším ľuďom, ktorí nám s niečim pomohli. Dosť ľudí sa ma na ne pýtalo, a tak sme sa rozhodli spraviť druhú dávku – väčšiu! Máš hviezdne maniere? Dokopy máme tri rôzne verzie (viď prvá fotka): 1. Jednoduché veľké Vedátorské "V". (Unisex strih, už len niektoré veľkosti – informujte sa dopredu) 2. Pre milovníkov nočnej oblohy: ‚‚Mám hviezdne maniere.‘‘ (Dočasne fuč!) 3. Vynovená verzia trička z prvej várky. Hviezdy svietia aj cez deň, no vidíte ich len v noci. Toto tričko je biele a…
Zem je, ešte stále, super miesto pre život; široko-ďaleko jediná planéta, kde dostanete dobrú kávu. Len sa pozrite na zbytok slnečnej sústavy, keď rozmýšľame, ktorá ďalšia planéta by sa dala osídliť, tak sa nikam veľmi nehrnieme. Mars je chladný a má riedku atmosféru. Venuša je veľmi horúca a atmosféru má zas šialené hustú, jej povrch riadne nevidno kvôli oblakom z kyseliny sírovej! A to sú najlepší dva kandidáti, no ďakujem pekne, o Merkúre či Uráne sa ani nedá seriózne premýšľať. Zem má toho veľa – vhodné chemické zloženie, príjemnú klímu a teplotu, pri ktorej je voda tekutá na väčšine povrchu, magnetické pole, ktoré chráni…
Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…
3D tlač sklahttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03473-9 Voda na mimozemihttp://astronomy.com/news/2019/09/water-found-in-habitable-super-earths-atmosphere-for-first-time Ako sa rastliny dostali prvýkrát na súšhttps://phys.org/news/2019-11-genes-bacteria.html Štruktúra ATP syntázyhttps://www.technologynetworks.com/proteomics/news/structure-of-mitochondrial-atp-synthase-is-solved-327391 Budeme žiť na Titáne?https://theconversation.com/titan-first-global-map-uncovers-secrets-of-a-potentially-habitable-moon-of-saturn-126985 Alarmujúci úbytok Amazonského pralesahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2981339-odlesnovani-amazonie-v-brazilii-zrychlilo-situace-je-alarmujici-pripousti-tamni-ministr AI a podvodné fotky (fotky spod vody)https://mymodernmet.com/sea-thru-underwater-photography-ai/ Jeden z veľkých fyzikálnych problémovhttps://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/11/19/the-strong-cp-problem-is-the-most-underrated-puzzle-in-all-of-physics/ Nový pick-up od Teslyhttps://www.wired.com/story/electric-tesla-pickup-truck-announcement-specs-cost-photos/ 3D mapa zemetraseníhttps://glowy-earthquakes.glitch.me/ Fotky lietajúcich vtákovhttps://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/01/photo-journal-birds-paths-migration-starling/ Lieky z rastlínhttps://www.quark.sk/nove-antibiotikum/ Pacienti s polovicou mozguhttps://www.sciencealert.com/brain-scans-reveal-how-it-s-possible-to-remain-high-functioning-with-half-a-brain Podcast Bewise x Vedátorhttps://www.youtube.com/watch?v=4m9qnbygXWs Pes jednorožechttps://www.sciencealert.com/meet-narwhal-the-rescued-unicorn-puppy-with-a-tail-on-his-face Záhada sezónnych výkyvov kyslíka na Marsehttps://www.bbc.com/news/science-environment-50419917 Vesmírna investícia do Českahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2977475-americky-vesmirny-projekt-one-web-koupi-gyroskopy-za-stovky-milionu-od-firmy-z-olomouce Tranzit Merkuruhttps://www.nytimes.com/interactive/2019/11/08/science/mercury-transits-the-sun.html O Ružene Bajcsyhttps://svetlopodperinou.sk/ruzena-bajcsy-dievca-ktore-bolo-osamele-no-nikdy-sa-nevzdalo/ Vystrelená hviezdahttps://vosveteit.sk/vedci-zaznamenali-hviezdu-ktora-bola-doslova-vystrelena-z-ciernej-diery-rychlostou-ktora-nema-obdobu/ Chémia vzniku životahttps://phys.org/news/2019-11-lifelike-chemistry-lab-ways-life.html Ako škodia e-cigaretyhttps://medicalxpress.com/news/2019-11-cardiologists-e-cigarettes-brain-blood-vessels.html Nová forma 3D obrazovhttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03454-y Video bonus: Neutrónové hviezdyhttps://www.youtube.com/watch?v=udFxKZRyQt4 Iný druh života – elektrinožrútihttps://www.quantamagazine.org/electron-eating-microbes-fo…/ Vesmírne dvojičkyhttps://www.nasa.gov/…/hubble-captures-a-dozen-galaxy-doppe… Genetikou prito rakovinehttps://www.livescience.com/crispr-to-fight-cancer.html…
Nie je tomu tak dávno, písal sa rok 1964, čo sme objavili prvé náznaky existencie čiernej diery. Išlo o Cygnus X-1, ktorého výskum pokračuje dodnes. Napríklad minulý týždeň vyšla štúdia, ktorá prehodnotila jeho hmotnosť – váži viac, ako 21-násobok hmotnosti Slnka. To už nespadá pod konvenčné predstavy vzniku čiernych dier, je možné, že niektoré aspekty teórie vzniku čiernych dier bude treba poopraviť. O čiernych dierach sa stále učíme niečo nové.
Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…
3. augusta 2019 zomrel Nikolaj Semjonovič Kardašov, ruský astrofyzik, ktorý vymyslel klasifikáciu civilizácii podľa ich vyspelosti. (Na jeho škále, od 1 po 3, sme my 0.) Touto myšlienkou sa začal zaoberať v roku 1963, počas výskumu kvazaru CTA-102 [1]. Šlo o prvé (známe) sovietske snahy o objavenie mimozemskej civilizácie. Kvazar je zdrojom silných rádiových vĺn, ide o aktívne galaktické jadro – rotujúcu čiernu dieru, do ktorej padá okolitý materiál (čo produkuje elektromagnetické žiarenie). Dnes už vieme, že zdrojom signálu bola čierna diera, no vtedy sa to nevedelo – z galaktického jadra prichádzal rádiový signál vysokej intenzity a ako dnes, aj…
O uhlíku v atmosfére počúvame často. Jeho zlúčeniny fungujú ako skleníkové plyny, ktoré spôsobujú postupné ohrievanie. Počúvame o emisiách uhlíka, uhlíkovej stope či absorpcii uhlíka. Koľko však toho uhlíka v atmosfére vlastne je?
Toto je Krabia hmlovina. Chcete o nej počuť šialený fakt? Je na oblohe kratšie, než existuje Bulharsko. Objavila sa v roku 1054, čínski a arabskí astronómovia zaznamenali, že takmer mesiac bolo na oblohe vidno „novú hviezdu". Žiarila tak jasne, že ju bolo vidno aj cez deň.„Nové“ hviezdy majú svoje meno – novy, bežne poznáme ich silné verzie, supernovy (existujú aj kilonovy a hypernovy) . V roku 1054 vybuchla hviezda ako supernova a na chvíľu nesmierne zvýšila svoj jas. Počas procesu bol vyvrhnutý materiál, vo vnútri zostalo malé husté jadro – neutrónová hviezda. Hmlovina je stále dosť malá, má priemer len…
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.
Veda je pre ľudí užitočná. Túto myšlienku sa snažíme komunikovať pomerne často a myslím, že v našej bubline na tom panuje súhlas. Názory sa však líšia, že čím vlastne.Začnime tým očividným. Veda je zodpovedná za veľkú časť blahobytu, ktorý nám predlžuje a spríjemňuje životy. Antibiotiká, lieky, umelé hnojivá, generátory, motory či polovodiče, ktoré sa stali základom digitálnej revolúcie. Veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmé by boli väčšinu histórie ľudstva považované za zázrak či mágiu. Veda nám ich, občas trochu neplánovane a k všeobecnému prekvapeniu, priniesla. Čomu za to vďačíme? Základom vedeckého progresu je kritizovanie myšlienok svojich aj ostatných. Cieľom vedeckého progresu nie je mať…
Nazvať niečo objekt nie je veľmi lichotivé. Keď však Arthur Hoag v roku 1950 uvidel toto čudo, netušil o čo ide. Prvé typy boli napríklad planetárna hmlovina (pamätajte, že on videl objekt v horšom rozlíšení, než je na obrázku), dve galaxie, ktoré sú od seba vzdialené, len sú vo vhodnej konštelácii alebo efekt gravitačnej šošovky. Nie, nie a nie.
Väčšina bodiek na oblohe sú hviezdy. Niektoré sú planéty a keď sa na ne pozriete ďalekohľadom, môžete uvidieť bohatý svet plný štruktúr – ako napríklad pásy na Jupiteri. Dajú sa však teleskopom pozorovať kontinenty na exoplanétach? Ako nám k tomu môže pomôcť Slnko? A aký má k tomu plán NASA? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Rok sa s rokom stretol a to mnohých ľudí navnadí k prečítaniu si horoskopov. Ako obetavý popularizátor vedy som sa rozhodol prečítať si svoj. Nie taký na rok 2024, ale taký ten celkový, že či na mňa sedí – ťažko by som predsa overoval horoskop cez veci, čo sa ešte nestali, no nie?Znamenie som váha, niektorí z vás ma poznáte, tak môžete posúdiť, či to platí.„Je dieťaťom šťasteny. Vyžaruje maximálnym optimizmom a pre neobyčajný cit pre to, ktoré vznešené ideály naozaj možno zrealizovať, mu spravidla všetko vyjde podľa plánov. V spoločnosti jeho šarm, duchaplnosť a vtip jednoducho nemožno prehliadnuť. S udatným srdcom brojí proti…
Webbov vesmírny teleskop je geniálny inštrument, moderný div svet, na ktorý sme čakali dlho no veríme, že to stálo za to. Chválime ho až do neba, no občas to trochu preženieme a o teleskope sa povie niečo, čo nie je pravda. Jedna taká vec sa opakuje – teleskop vraj dovidí ďalej, než hociktorý jeho predchodca. Nie je to pravda.
Existuje hviezda s označením HD 140283, v uliciach známa pod prezývkou Matuzalem. Nachádza sa sotva 200.5 svetelných rokov od Zeme, váži asi 81% toho, čo naše Slnko, pritom má asi 2.04-násobný polomer. Jej odhadovaný vek je 14.46 miliardy rokov a čo-do chemického zloženia je prevažne tvorená vodíkom a héliom, teda ide o hviezdu populácie II.Ak ste pozorní, niečo vás na tomto opise zarazilo. Hviezda stará 14.46 miliardy rokov, vesmír má predsa „len“ 13.8 miliardy rokov! Táto hviezda zdanlivo popiera kozmologické modely a ak ste o nej niekedy počuli, tak práve v tomto kontexte – odtiaľ pochádza aj jej názov.Ak ste…
Hviezdy, planéty, asteroidy, medzihviezdy plyn a čierne diery – toto všetko tvorí len malý zlomok hmoty v našom vesmíre. Zbytok tvorí niečo, čoho nedokážeme vidieť, vidíme len gravitačné pôsobenie, voláme to „tmavá hmota“. Tmavá hmota má svoje odtlačky v reliktovom žiarení, tichom šume vesmíru, ktoré sa v ňom šíri doteraz. Stimulovala tvorbu galaxií, drží ich pokope, spôsobuje gravitačné šošovkovanie.
Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.
Hneď na úvod sa musím priznať, že o hokeji toho veľa neviem. Môj záujem o tento šport klesá približne zarovno s kvalitou slovenskej reprezentácie a s hokejkou som sa naháňal akurát tak za tenisákom ešte hrozne dávno na parkovisku pred panelákom. Ak teda niekto, kto sa tomuto športu ozaj rozumiete a viete viac, chcete čosi doplniť alebo poopraviť, smelo komentujte. Keď sa v dnešnom vrcholovom hokeji – rozumej NHL – pozriete na farbu brankárskej výstroje, veľká väčšina brankárov bude mať na sebe viac či menej biele chrániče. V minulosti to tak ale nebolo a brankári volili čierne alebo aj vcelku…
Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.
Einstein sa mýlil! Takýto nadpis možno pritiahne pozornosť čitateľov, no nie je pravdivý. Einsteinova teória veľmi presne opisuje správanie na rôznych škálach – od asteroidov, cez hviezdy až po celý vesmír.
Vznikli sme na Facebooku, no začalo nám tam byť trochu tesno, a tak vznikol tento priestor. Budeme sa tu baviť o vede, vesmíre, prírode a technológiách. Okrem krátkych príspevkov, ktoré sa objavujú na sociálnych sieťach tu v priebehu času nájdete aj dlhé články, videá a pozvánky na rôzne živé akcie. Za celý tím Vedátora vás vítam![Samuel]
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vidíme stále tu istú stranu Mesiaca? Mesiac sa točí okolo svojej osi a zároveň obieha okolo Zeme. Tieto dve rotácie sa však prílivovou interakciou zosynchronizovali a tak jedna mesačná rotácia a jeden mesačný obeh trvajú rovnako dlho. Zem také šťastie nemá.Náš obeh okolo Slnka, teda rok, trvá približne 365.2422 našich rotácií okolo osi, teda dní. Zem je od Slnka tak ďaleko, že sa rotácie nedokázali zosynchronizovať tak, ako to zvládol Mesiac. Takže, čo s tým?Čo by sa stalo, ak by sme sa tvárili, že rok má len 365 dní? Tá štvrtina dňa by každý rok chýbala, každé…
Pred pár mesiacmi sme si dali spraviť zopár tričiek, prevažne šli ako poďakovanie rečníkom na Vedatour a ďalším ľuďom, ktorí nám s niečim pomohli. Dosť ľudí sa ma na ne pýtalo, a tak sme sa rozhodli spraviť druhú dávku – väčšiu! Máš hviezdne maniere? Dokopy máme tri rôzne verzie (viď prvá fotka): 1. Jednoduché veľké Vedátorské V. (Unisex strih) 2. Pre milovníkov nočnej oblohy: ‚‚Mám hviezdne maniere.‘‘ (Toto tričko máme v dámskom aj pánskom strihu, ukážka) Nateraz sú minuté! 3. Vynovená verzia trička z prvej várky. Hviezdy svietia aj cez deň, no vidíte ich len v noci. Toto tričko je…
Hviezdy sú základným dielikom vesmíru tak, ako ho poznáme a keď nič iné, jednej z nich vďačíme sa svoj život. V ďalšom Rozhovore o vesmíre sme si s Norbim Wernerom pozvali profesora Zdeňka Mikuláška, ktorý nám porozprával o typoch hviezd, ktoré pozorujeme, ich vývoji a zvláštnostiach, ktorým stále úplne nerozumieme.