9. novembra 2024
meteorit

Paralaxa

Určite to poznáte. Dívate sa na nočnú oblohu a zrazu vidíte zažiariť rýcho vzplanúci objekt, ktorý ľudovo nazývame padajúcou hviezdou. V skutočnosti sa toto teleso volá meteor. Verím, že ste si nezabudli niečo zaželať, no zamýšľali ste sa aj nad tým, či vidíte rovnaké „padajúce hviezdy“ ako iný pozorovateľ? Odpoveď nieje jednoduchá. Za týmito svetelnými úkazmi v atmosfére stoja väčšinou materské telesá – kométy, či planétky (asteroidy). Občas však podobný úkaz môže vyvolať i kozmický odpad, ktorého je mimochom za hranicami našej atmosféry čoraz viac.

Najviac meteorov pozorujeme počas meteorických rojov, ktorých je v roku omnoho viac, než si možno ľudia myslia. Najznámejším rojom sú sice augustové Perzeidy, za zmienku však rozhodne stoja januárové Kvadrantidy (ZHR 120), aprílové Lyridy (ZHR 15), Májové Eta Aquaridy (ZHR 60), augustové Perzeidy (ZHR 90), októbrové Orionidy (ZHR 20), či výdatné decembrové Geminidy (ZHR 120). (ZHR – zenitová hodinová frekvencia z angl. Zenit hourly rate.)
Pričom každý meteorický roj má svoj radiant – miesto, odkiaľ meteory na oblohe pomyselne vyletúvajú.

Vráťme sa však späť, k našej pôvodnej otázke. Vidíme rovnaké padajúce hviezdy, než iný pozorovateľ? Veď predsa, vidíme rovnaké hviezdy, rovnakú Mliečnu cestu. Odpoveď záleží od polohy pozorovateľov. V rámci Slovenska pozorujeme, dá sa povedať, identickú hviezdnu oblohu, pretože sa nám hviezdy na nebeskej sfére premietajú „v nekonečne“ vzhľadom k pohľadu voľným okom. Meteory však zanikajú vo výškach približne 60-90km nad povrchom Zeme. Vďaka tomu pozorujeme aj v rámci našej krajiny odlišné meteory. Ak sa napr. pozorovateľovi v Bratislave naskytne pohľad na krásny záblesk na oblohe, druhý pozorovateľ v Košiciach ho už vidieť nemusí. Bolo by to mu tak len za veľmi špecifických podmienok.

Tri zábery oblohy preložené cez seba.

Táto snímka vznikla v období maxima aprílového meteorického roja Lyridy. Trom Slovenským fotografom sa podarilo súčasne zachytiť bolid (jasný meteor) z rozdielnych miest. Salaš Zbojská (Muráň), Žilina a Chrastné (Košice-Okolie). Na fotografii vidíme vlastne presne to, čo videli pozorovatelia. Každému pozorovateľovi sa tento úkaz premietol do inej dráhy na oblohe a práve takúto zmenu relatívnej polohy na oblohe nazývame paralaxa. Najkratší meteor pochádza zo Žiliny, stredný zo Zbojskej a najdlhší z Košíc. Meteory boli zregistrované cez miesta svojich preletov a fyzikálne koretkne vložené do výslednej panoramatickej snímky. Vďaka týmto údajom sa podarilo vypočítať i presnú dráhu preletu bolidu. Tento bolid vstúpil do zemskej atmosféry nad územím Poľska vo výške 121km a svoju púť ukončil nad územím Maďarska vo výške 76 km nad zemským povrchom. Za necelých 9 sekúnd preletel 242 kilometrov rýchlosťou 27 km/s. Ak Vás to nenadchlo, spomeňte si, Kedy ste naposledy videli „padať hviezdu“ 9 sekúnd.

[Tomáš Slovinský]

Credits: Panoramatická snímka a spracovanie: Tomáš Slovinský

Dáta z bolidu: Tomáš Slovinský (Zbojská), Robert Barsa (Košice), Pavol Kostolný (Žilina)

Pridaj komentár