4. decembra 2020
Superzem

Existuje lepšia Zem?

Zem je, ešte stále, super miesto pre život; široko-ďaleko jediná planéta, kde dostanete dobrú kávu. Len sa pozrite na zbytok slnečnej sústavy, keď rozmýšľame, ktorá ďalšia planéta by sa dala osídliť, tak sa nikam veľmi nehrnieme. Mars je chladný a má riedku atmosféru. Venuša je veľmi horúca a atmosféru má zas šialené hustú, jej povrch riadne nevidno kvôli oblakom z kyseliny sírovej! A to sú najlepší dva kandidáti, no ďakujem pekne, o Merkúre či Uráne sa ani nedá seriózne premýšľať.

Zem má toho veľa – vhodné chemické zloženie, príjemnú klímu a teplotu, pri ktorej je voda tekutá na väčšine povrchu, magnetické pole, ktoré chráni našu atmosféru pred slnečným vetrom a tá zas chráni nás pred nebezpečným žiarením z vesmíru. Okrem toho je geologicky aktívna a má vhodný pomer vodných plôch a súše. Takéto podmienky tu panujú už veľmi dlho a ak to katastrofálne nedomrvíme, tak ešte niekoľko miliárd rokov vydržia.

Predsa len však vyvstáva otázka, či neexistujú planéty ešte vhodnejšie pre život. Prečo by nás to malo zaujímať? Z dlhodobého hľadiska – ak sa ako civilizácia nezničíme – sa budeme musieť skôr či neskôr presťahovať, naše Slnko má limitovanú životnosť. Okrem toho nie je vylúčené, že Zem zrovná so zemou nejaký asteroid. Z krátkodobého hľadiska je to však tiež zaujímavá otázka, čoskoro má začať misiu vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý bude okrem iného schopný veľmi presne analyzovať atmosféry exoplanét – teda planét v iných slnečných sústavách. Z ich chemického zloženia, z takzvaných biosignatúr, sa dá určiť prítomnosť mimozemského života. Webbov teleskop by sa tak mal sústrediť aj na možné superobývateľné planéty.

Čo robí planétu superobývateľnou? Touto otázkou sa zaoberala nedávna štúdia publikovaná v časopise Astrobiology. Po prvé, potrebuje obiehať okolo vhodnej hviezdy, ani moc chladnej, ani moc horúcej, ideálne stabilnejšej ako Slnko; napríklad okolo oranžového trpaslíka. Planéta by mala mať vlhšiu a teplejšiu atmosféru bohatú na kyslík a inertné plyny. Ideálne by mala byť trochu väčšia než Zem – aby chladla pomalšie – a pokojne aj staršia. K tomu ešte pridať geologickú aktivitu, vhodný pomer oceánu a súše a jeden veľký mesiac v rozumnej vzdialenosti. Znie to podobne ako Zem, v dôležitých parametroch všam môžu byť ešte trochu lepšia. Nie všetky z nich dokážeme presvedčivo overiť na diaľku, teleskopom, mnohé však áno. Z tisícov známych exoplanét tak výskumníci vytipovali 24 kandidátov na super-Zeme.

Niektoré z nich sú vzdialené stovky svetelných rokov, iné až tisíce. To znamená, že sa na ne tak skoro nepozrieme osobne, maximálne tak cez teleskop. Netreba tak zabúdať, že super je aj naša Zem a tak by sme o ňu mali aj patrične dbať.

[Samuel]

Pridaj komentár