27. októbra 2021
uhlik

Koľko je vlastne v atmosfére uhlíka?

O uhlíku v atmosfére počúvame často. Jeho zlúčeniny fungujú ako skleníkové plyny, ktoré spôsobujú postupné otepľovanie. Počúvame o emisiách uhlíka, uhlíkovej stope či absorpcii uhlíka. Koľko však toho uhlíka v atmosfére vlastne je?

Bežne sa jeho množstvo udáva v ‘ppm’, teda v počte častíc na milión. V nie tak dávnej minulosti bola hodnota okolo 280 ppm, dnes sme pri 420 ppm a rastieme ďalej. Tieto hodnoty však znejú trochu abstraktne, čo si pod tým človek môže predstaviť?

Predstavte si, že by sa všetok uhlík v atmosfére oddelil a dopadol na zem vo forme čierneho prachu, aká vysoká by bola táto vrstva? Skúste si tipnúť. Máte? Odpoveď je približne milimeter. Ak by sme to dali na kopu v tvare kocky, mala by menej ako desať kilometrov.

Asi vás prekvapilo, že je to pomerne málo. Takéto malé množstvo dokáže ovplyvňovať chod klímy celej planéty? Len toto spôsobuje tak veľké problémy? Tu nás intuícia trochu zrádza.

Keď sa v noci pozeráte na hviezdy, vidíte ich, aj keď sa pozeráte skrz atmosféru vážiacu mnoho ton. Ak sa však ocitnite v hmle alebo v kúdole dymu, zrazu si sotva dovidíte na špičky topánok. Malinké množstvo prímesi dokáže spraviť obrovský rozdiel.

Látky – napríklad aj vzduch – totiž absorbujú svetlo rôznych vlnových dĺžok odlišne. Kým hmla je nepriehľadná pre viditeľné svetlo, také rádiové vlny ňou pokojne preniknú. Naša atmosféra je zas priehľadná pre viditeľné svetlo, no extrémne nepriehľadná pre tepelné infračervené žiarenie. Z pohľadu tepelného žiarenia je naša atmosféra akoby zahalená dymom. Preto spôsobí malé množstvo skleníkových plynov väčší efekt, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Toto možno vysvetľuje niečo, čo sa ľuďom bežne nepozdáva. Je naozaj možné, že my, takí malinkí pidiľudia môžeme mať vplyv na niečo tak obrovské ako naša atmosféra, klíma a v konečnom dôsledku aj počasie? Ako sa ukazuje, skleníkové plyny majú veľký efekt aj pri tak malom množstve, na ktorý máme jednoznačne vplyv.

[Samuel]

PS: Presnosť hrúbky vrstvy závisí od toho, ako veľmi je uhlík stlačený. Údaj sa spomína v knihe Physics of climate change. Prepočítal som si to a a dospel k podobnej hodnote.

PS2: Koľko na túto kopu uhlíka prihadzujete vy? Dá sa to spočítať cez túto kalkulačku. Jedna tona oxidu uhličitého predstavuje asi jeden sud plný uhlíka.

Pridaj komentár