19. mája 2024

Search Results for: FAQ dobré otázky

Results 51 - 100 of 331 Page 2 of 7
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Ako vidieť Veľký tresk

Relevance: 5%      Posted on: 8. septembra 2023

Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…

Šťastie, smola a učenie sa

Relevance: 4%      Posted on: 4. apríla 2022

Život je plný rozhodnutí a keď nejaké rozhodnutie spravíme, chceme vedieť, či bolo správne alebo nesprávne. Bežne rozmýšľame tak, že ak veci po rozhodnutí dopadlu dobre, tak aj rozhodnutie označíme za dobré – a naopak. Znie to úplne logicky. A je to chyba.

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 4%      Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Ako dokážu aktuári predvídať nepredvídateľné

Relevance: 4%      Posted on: 9. marca 2022

Jeden z najväčších otáznikov našich životov je, že ako dlho budeme žiť. Tomu prispôsobujeme mnohé investície do budúcnosti, či už vo forme financií, vzdelania či budovania zázemia. Na druhú stranu často počúvame o očakávanej dĺžke života a o tom, ako sa má najbližšie roky či dokonca desaťročia táto hodnota zvyšovať.

Otužovanie a zdravie: Ráčte vstúpiť … do ľadovej vody!

Relevance: 3%      Posted on: 4. novembra 2019

Kedysi veľmi dávno, keď som ešte pozeral televíziu, zaradili vždy koncom roka reportáž o Ľadových medveďoch. Skupina ináč rozumne vyzerajúcich dospelých ľudí vliezla do vody, rovno pomedzi ľadové kryhy. Bolo mi jasné, že s týmito ľuďmi niečo nie je v poriadku. O pár rokov neskôr mi kamoš hovorí, že chcú začať chodiť plávať. Nič zvláštne, až na to, že práve začínal október. „Ok, pridám sa,“ vravím – pritom je mi jasné, že to po pár týždňoch zabalíme, nie sme predsa ako tí čudáci z televíznej reportáže. Asi tri mesiace neskôr sekáme dieru do ľadu, niekto sa pýta: „Koľko dnes, štyri…

Algoritmy pre život

Relevance: 3%      Posted on: 17. februára 2022

Keď pripravujeme jedlo alebo triedime oblečenie, vykonávame algoritmus. Plánovanie dovolenky, hľadanie parkovacieho miesta či dokonca životného partnera sú výpočtové úlohy. V knihe Algorithms to live by dostupnej aj v českom preklade Algoritmy pro život autori Brian Christian a Tom Griffiths predstavujú niektoré z najznámejších problémov a výsledkov informatiky a ukazujú, že majú paralely v každodennom živote.

Marek Kajan: Očami farmácie

Relevance: 3%      Posted on: 28. septembra 2022

Covidová pandémia nám veľa vzala, niečo nám aj dala. Pomohla upriamiť pozornosť na expertov, ktorý majú čo povedať – Marek je jedným z nich.

Jeden hlas nič nezmení

Relevance: 3%      Posted on: 27. septembra 2023

Ide turista okolo stromu a povie si, že si odtrhne jeden list – vloží si ho do knihy, vysuší a bude mať pamiatku. Jeden list stromu predsa nebude chýbať. Potom si to isté povie druhý, tretí až desaťtisíci; strom postupne príde o všetky listy a umrie. Keď vyhodnocujeme, či je nejaké správanie dobré, máme jednoduchý test: čo ak by sa takto správali všetci?Napríklad, hodiť na zem jeden papierik vyzerá neškodne, no ak by to robili všetci, máme tu smetisko. Odtrhnúť zo stromu jeden list mu nič nespraví, ak jeden odtrhneme všetci, zničíme ho. A ak sa na voľby vykašle jeden človek, je to len jeden hlas.…

Kip Thorne: The Science of Interstellar

Relevance: 3%      Posted on: 10. októbra 2021

Rovno sa priznám, že bežne nevyhľadávam knihy, ktoré vyjdú k niečomu, napríklad k filmu. Bojím sa, že ide len o snahu trochu zatriasť kasičkou. Preto som dlho obchádzal knihu The Science of Interstellar od Kipa Thorna, aj keď film Interstellar mám rád (áno, viem, má zvláštny záver). Keď som sa však dozvedel, že Thorne príde na Slovensku, knihu som si predsa len prečítal. Zistil som, že moje obavy neboli na mieste.

Riziko odvolať brankára

Relevance: 3%      Posted on: 15. februára 2022

Znova sú tie časy, kedy sme všetci odborníkmi na hokej. U väčšiny trvá tento ošiaľ len niekoľko dní. Jedna malá skupina výskumníkov však vydrží pozerať hokejovým trénerom cez plecia celé roky. Áno, presne tak – ide o investičných matematikov.

Nóóó, mohlo by to tak byť

Relevance: 3%      Posted on: 19. júna 2023

Ste na rodinnej oslave a počujete: „Podľa mňa tí Američania na Mesiaci nikdy neboli, vymysleli si to.“ Dedko takéto veci občas číta v časopise a kým sa vnuk Peter opýta na zdroj informácie, dedkovi vysvetlí, že do cesty na Mesiac bolo zapojených toľko ľudí, že by bolo ťažké podvod utajiť a že na povrchu Mesiaca zostala po astronautoch laserová odrazka, na ktorú si môžeme zablikať, druhý vnuk Denis len zhodnotí: „Nóóó, všetko je možné.“Čo si myslíte, ktorý z vnukov je v tomto príbehu za zlého? Peter, ktorý dedkovo tvrdenie spochybňuje a „podpichuje“, alebo Denis, ktorý nad dedovým tvrdením mávol rukou? Typicky je prvý prístup vnímaný ako…

Supernovy a my

Relevance: 3%      Posted on: 18. novembra 2019

Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…

“Všechno, co ste kdy chtěli vědět o hovně, ale báli ste se zeptat – tady je odpověď.”

Relevance: 3%      Posted on: 28. novembra 2018

(Prago Union, Kandidát vět) V rubrike Opýtaj sa vedátora sa nám začali hromadiť otázky o niečom, čo je síce úplne bežnou súčasťou života, no prakticky sa o tom nehovorí. Mnohých našich čitateľov mátajú výkaly (resp. stolice, výtrusy, exkrementy, výmety (Hviezdoslav), fekálie, hovná, srance, kakance či človečince). Áno, zjedol som slovník. ;) Vedátor sa nezľakne ani takýchto ťažkých tém a musím povedať, že síce sa mi výskum nerobil veľmi príjemne, no dozvedel som sa všeličo poučné. Takže poďme na to, sedem otázok, ktoré ste sa (ne)báli opýtať: 1. Prečo je stolica hnedá? Stolica je tvorená nestrávenými zbytkami jedla, tukmi, anorganickým odpadom, baktériami…

Kognitívna disonancia – V každom z nás je kúsok plochozemca

Relevance: 3%      Posted on: 6. októbra 2019

‚‚Ako môžu byť tí ľudia tak mimo?‘‘ pýta sa takmer celý svet. Z plochozemcov sa stal univerzálny fackovací panák. Nech si človek myslí akýkoľvek nezmysel, stále je v bezpečnej vzdialenosti od strachu, že môže prepadnúť cez okraj Zeme. Nedávno sa objavil na Netflixe nový dokument – o vyznávačoch plochej Zeme. Nie o samotnej teórii, to by som si asi nepozrel, bolo to o jej vyznávačoch. To ma celkom zaujalo. Nebudem zachádzať do detailov, kto chce, nech si pozrie. Kto nie, o veľa nepríde. Jeden moment bol však celkom zaujímavý. V snahe dokázať, že guľatá Zem je len klamstvo, ktorým nás…

Jadrová energia

Relevance: 3%      Posted on: 6. novembra 2019

Séria článkov o jadrovej energetike bola prvý krát publikovaná na Facebook stránke Vedátora počas týždňa, kedy sa končilo premiérové vysielanie skvelého a mrazivého seriálu Černobyľ. Napriek tejto katastrofe má mierové využitie jadrovej energie stále svojich zástancov a podľa niektorých z nich je energia z jadra jedinou reálnou ekologickou alternatívou fosílnych palív. Postaviť bezpečnú jadrovú elektráreň nezvládli nie len v komunistickom Sovietsko zväze, ale ani vo vyspelom Japonsku. Môže to dokázať napríklad Bill Gates, ktorý vývoju bezpečného jadrového reaktora venuje veľkú časť svojho času a samozrejme aj peňazí? Ich výstavbu zastavila až Trumpom spustená obchodná vojna medzi USA a Čínou. Alebo, aby sme nechodili tak ďaleko, máme…

Ako niekomu pokaziť pondelkové ráno

Relevance: 3%      Posted on: 19. októbra 2020

Máte predsudky voči nejakej skupine ľudí? Voči ľuďom inej rasy alebo inej sexuálnej orientácie? Voči ženám či mužom? Voči ateistom alebo veriacim? Voči istej vekovej skupine? Ak ste na všetky tieto otázky odpovedali nie, tak vás sklamem – mýlite sa. Na vedomej úrovni považujete všetkých ľudí za rovnakých, podvedome to však je zložitejšie.

Sabine Hossenfelder: Lost in math

Relevance: 3%      Posted on: 18. augusta 2021

Teoretická fyzika sa dostala na zaujímavé miesto. Máme dve teórie, s ktorými vieme opísať správanie prírody s presnosťou na šialene veľa desatinných miest. Vieme, že tieto teórie nepasujú dokopy. No zároveň vieme, že ich nesúlad sa prejaví až pri energiách tak vysokých, že časticové urýchľovače absolútne nemajú šancu na ich dosiahnutie.

Výnimoční učitelia a učiteľky

Relevance: 2%      Posted on: 13. októbra 2020

Keď sa opýtate úspešného vedca, komu vďačí za svoj úspech, veľmi často spomenie svojho učiteľa či profesorku, ktorí ho v správny moment poštuchli správnym smerom. Netýka sa to len vedcov, každý z nás zažil na škole niekoho výnimočného.

Óda na imunitný systém

Relevance: 2%      Posted on: 7. februára 2022

Philipp Dettmer, autor YouTubového kanálu Kurzgesagt, napísal knihu Immune. Čakal som na ňu celý život.

Slovensko a CERN

Relevance: 2%      Posted on: 28. októbra 2019

Samuel vo svojom texte zhrnul všetky podstatné argumenty, ktoré vysvetľujú, prečo je pre Slovensko výhodné byť súčasťou CERN-u. Rád by som k napísanému pridal pár viet keďže som z členstva SR v CERN-e priamo profitoval a aj v súčasnosti pracujem na jednom z tamojších experimentov. Najdôležitejším benefitom členstva v CERN-e je jednoznačne možnosť účasti vedcov na špičkových experimentoch časticovej a jadrovej fyziky. Slovensko sa rozhodlo priamo zapojiť do štyroch CERN projektov: ATLAS, ALICE, ISOLDE a NA62. Do CERN-u chodí zo Slovenska okrem vedcov aj veľa študentov, ktorí prácou na týchto experimentoch získavajú cenné skúsenosti a vedomosti. Ja som sa do…

Nessa Carey: The Epigenetics Revolution

Relevance: 2%      Posted on: 31. októbra 2023

Prečo, keď všetky bunky v tele majú úplne rovnakú DNA, a teda rovnaký program, tak z niektorých sú nervy a z niektorých zuby? Ako je možné, že niektoré charakteristiky, ktoré získali rodičia počas života (napr. sklony k nadváhe), je možné zdediť? Prečo mávajú klonované zvieratá horšie zdravie, ale ich potomstvo už býva zdravé? Prečo sa hmyz, ryby, obojživelníky, plazy a dokonca aj vtáky dokážu občas rozmnožovať nepohlavne (partenogenézou), ale zrovna cicavce sú asi jediné v živočíšnej ríši, ktoré to nedokážu? (Nápoveda: súvisí to s vojnou pohlaví.) A ako to všetko vieme? Na všetky tieto a mnohé ďalšie otázky poskytuje skvelé…

Fyziklání online 2020

Relevance: 2%      Posted on: 27. októbra 2020

Zajímá vás fyzika nebo si myslíte, že jste lepší než Vaši vrstevníci z domova i ze zahraničí? Rádi řešíte různorodé fyzikální problémy i mimo školu nebo vás baví práce v týmu? Pokud je vaše odpověď ANO, neváhejte a přihlašte se do soutěže Fyziklání online 2020 do 23.11.2020 23:59 SEČ prostřednictvím naši webové stránky www.online.fyziklani.cz.

Cez vesmír hľadíme na seba

Relevance: 2%      Posted on: 29. júna 2022

Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.

Vedatour++ v KC Dunaj

Relevance: 2%      Posted on: 12. novembra 2019

Vedatour ukončil prvý rok vo veľkom, dvoj-akciou v KC Dunaj a na pôde FMFI pre stredné školy

Rozhovory o vesmíre

Relevance: 2%      Posted on: 29. apríla 2024

Nie, nie, nie. Nikto sa v tejto knihe nebude hádať o tom, či by sa Pluto malo stále považovať za planétu. V tom máme jasno. V mnohom však zatiaľ jasno nemáme. Ako presne vznikol Mesiac? Čo drží pokope galaxie? A aký veľký je vlastne vesmír? V ilustrovanej knihe rozhovorov hľadáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Vesmír nás fascinuje. Nielen nás dvoch, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a…

Na stope ľudskej mysle – synapsie

Relevance: 2%      Posted on: 5. novembra 2020

Pri pohľade na lebku príbuzných primátov a človeka si môžeme všimnúť zaujímavý detail. Kým žuvacie svaly u človeka majú svoje upevnenie na boku lebky, u iných primátov siahajú až po samí vrchol hlavy. Jedným z uveriteľných predpokladov hovorí o tom, že skrátenie žuvacích svalov na hlavách lebiek ľudí umožňuje jej väčší rast, čo následne umožňuje väčšiemu rastu mozgu a tým aj zvyšovaniu inteligencie. Samozrejme,  za predpokladu, že väčší mozog znamená vyššiu inteligenciu.  Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, človek by zrejme nepatril medzi najinteligentnejšie stvorenia sveta. Veď v porovnaní s mozgom veľrýb je ľudský mozog niekoľko násobne menší a predsa…

Prvočísla a geometria

Relevance: 2%      Posted on: 20. decembra 2019

Jeden z fascinujúcich aspektov matematiky je, že spolu súvisia aj zdanlivo úplne odlišné oblasti – napríklad prvočísla a geometria.

Vedatour S4E6 — Kácečko, Bratislava

Relevance: 2%      Posted on: 14. mája 2024

V pondelok 22. 4. sme sa stretli pri ďalšom pokračovaní našich besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Šieste pokračovanie tejto sezóny sa uskuročnilo v Bratislavskom klube Kácečko a tri polhodinové prednášky našim divákom predniesli Dominika Fričová z Lekárskej fakulty UK, Jakub Čurpek z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Stavebnej fakulty STU a Peter Fabian z Prírodovedeckej fakulty MUNI. Dominika Fričová rozprávala o pamäti, jej povahe a prchavosti. Pamäť je centrálnou súčasťou našich životov, vieme o nej prekvapivo málo a mnoho z toho čo vieme, sú neoverené mýty – práve tým bola venovaná časť prednášky. Zaznelo aj to,…

Zjedli by ste radšej kýbeľ hnoja alebo bahna?

Relevance: 2%      Posted on: 30. novembra 2020

Takéto otázky – a ešte mnohé ďalšie – sme sa navzájom pýtali ako deti. Hociktorú možnosť si zvolíte, ste na smiech: „Haha, Samo chce jesť hnoj!“ Nechcem! Ale tak lepšie ako blato, aspoň tak neškrípe medzi zubami.

Sabine Hossenfelder: Existential Physics

Relevance: 2%      Posted on: 30. augusta 2022

Čo sa stane ak skombinujete známu skeptickú výskumníčku v oblasti základnej fyziky a hlboké otázky typu: „Myslí vesmír? Existuje minulosť? Je mozog kvantový?“ Presne tak – jedna z najlepších popularizačno-vedeckých kníh za dlhú dobu.

Prečo sa menia ročné obdobia?

Relevance: 2%      Posted on: 19. januára 2020

Ročné obodbia sa menia každý rok. Toľko, nie náhodou, trvá aj obeh Zeme okolo Slnka. Ako tieto veci spolu súvisia?

Sliny, DNA a naša vlastná budúcnosť

Relevance: 2%      Posted on: 15. decembra 2020

Predvídanie budúcnosti bolo oddávna súčasťou ľudového folklóru. Z čiar na ruke, či čajových lístkov sa zisťovalo, čo to o zdraví, aj budúcnosti. Úspešnosť však bola otázna. Z mnohých vecí, ktoré sme považovali za mágiu sa vďaka vede stala realita. Nejde o žiadne šarlatánstvo ani veštenie. Budúcnosť zdravia vieme predpovedať. Akurát namiesto čiar na ruke používame sliny a následnú DNA analýzu.

Vedátor navštívil Progressbar

Relevance: 2%      Posted on: 30. apríla 2019

Piate pokračovanie večerných stretnutí o vede s vedcami - Vedatour - sa uskutočnilo netradične v stredu, 27.3. v Bratislavskom co-workingovom priestore ProgressBar. Zmena termínu ani charakter novej lokality ľudí neodradila a opäť sa ich prišlo na tri zaujímavé prednášky pozrieť viac ako 50. Ako prvý prednášal doterajší moderátor Vedatour podujatí, Juro Tekel z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Juro sa vo svojej vedeckej práci venuje vlastnostiam teórií definovaných na priestoroch s pozmenenou štruktúrou na krátkych vzdialenostiach a to bola aj téma jeho prednášky Z čoho sa skladá priestor. Poslucháči sa dozvedeli prečo si myslíme, že spojenie kvantovej mechaniky a…

O kvantovej mechanike, previazaní a Nobelovej cene

Relevance: 2%      Posted on: 5. októbra 2022

Kvantová mechanika dostala svoje definitívne kontúry koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Ľudí, ktorí na nej vtedy pracovali, viedla veľmi konkrétna experimentálna motivácia – zákony klasickej fyziky aplikované na mikroskopické objekty nedávali žiadny zmysel a viedli k hlúpostiam. Atómy nemali byť stabilné, zo žiaroviek malo vychádzať nekonečné množstvo smrtiaceho ultrafialového žiarenia a podobne. Tieto problémy kvantová mechanika vyriešila a svet chvíľu dával zmysel.

Vedátorský podcast 13: Slnko, seno a pár faktov

Relevance: 2%      Posted on: 10. marca 2020

Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.

Aká budúcnot čaká SARS-CoV-2?

Relevance: 2%      Posted on: 20. januára 2021

Čo sa pravdepodobne stane s vírusom SARS-CoV-2 keď dosiahneme komunitnú imunitu? Vírus zmizne? Zostane cirkulovať v populácii? Budeme mať lockdowny každú zimu? Tento týždeň vyšiel článok v časopise Science, ktorý sa snaží odpovedať na tieto otázky.

Aký je rozdiel medzi atómovou bombou a elektrárňou?

Relevance: 2%      Posted on: 7. júna 2019

Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné.  Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný.  Toto je scenár,…

Tri piliere predstáv o svete

Relevance: 2%      Posted on: 18. októbra 2022

Často sa venujeme kritickému myslenie. Je to esenciálny skill – ako rozoznať pravdu od nepravdy, či už vo svete okolo nás, alebo v našej hlave. Učíme sa o kognitívnych skresleniach, argumentačných fauloch a nových štúdiách. To všetko, len aby sme svoje rozhodnutie zakladali na pravde. Položili sme si však otázku, či majú ľudia o pravdu záujem?

Na čo sú nám diferenciálne rovnice?

Relevance: 2%      Posted on: 21. apríla 2020

Za jeden z príkladov šarlatánstva sa považuje predpovedanie budúcnosti. Rôzne Baba Vangy a Nostradamovia, ktorý vám dajú vágne predpovede na ktoré s trochou snaženia napasujete čo treba. Pravda je však taká, že budúcnosť sa predpovedať dá ­– a to už čias Isaaca Newtona.

Ako to vieš?

Relevance: 2%      Posted on: 2. mája 2021

„Prosím ťa, bude zajtra pršať?“ Anička otvorí stránku SHMÚ, klikne na model Aladin a povie: „Áno, bude.“ Boris sa pozrie na dno hrnčeka, premieša čajová lístky a povie: „Áno, bude.“ Obaja vám dali tú istú odpoveď, no kým Anička vás prinúti zmeniť opačkové plány, Boris ťažko.

Veľká kríza kozmológie

Relevance: 2%      Posted on: 26. septembra 2019

Kozmológia skúma vesmír ako celok. Ako vznikol a ako skončí? Je nekonečne veľký? Ako rýchlo sa rozpína? Toto všetko sú otázky, ktorými sa kozmológia zaoberá – a práve posledná z nich dáva posledné roky prekvapivé odpovede. Ľudia radi skúmajú zmysel svojej existencie. Pri dumaní nad otázkou, že o čom to tu celé vlastne je, prináša odpoveď často práve vesmír. Napríklad sme sa, k všeobecnému pobúrenie, dozvedeli, že nie sme jeho stredom. Kopernik nás presvedčil, že Zem obieha Slnko a nie naopak. O storočia neskôr Hubble dokázal, že naša galaxia, Mliečna cesta, nepredstavuje celý vesmír – je len jednou z mnohých ďalších…

Spoločenstvo včiel medonosných má vlastnosti cicavcov

Relevance: 2%      Posted on: 2. novembra 2022

Síce nikto nespochybňuje, že včely patria do ríše hmyzu, ako superorganizmus však vykazujú mnohé znaky podobné skôr cicavcom. Najmä, keď sa na včely pozeráme z hľadiska funkčných evolučných vlastností vďaka ktorým cicavce vynikajú nad ostatnými stavovcami.

Problémy tisícročia: tajomstvá kvapalín

Relevance: 2%      Posted on: 23. júla 2020

V matematike je mnoho otvorených problémov, ktoré lákajú odvážnych dobrodruhov (t.j. matematikov) podobne ako kedysi mnohých ľudí lákali neznáme kraje a nezdolané hory. Nájdeme tu problémy jednoduché i zložité, elegantné i nezrozumiteľné, zábavné i vážne, nepodstatné aj dôležité. Z tej poslednej kategórie vybral na prelome milénií Clayov matematický inštitút sedmicu problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich prisľúbil odmenu milión dolárov. Jedným z týchto problémov je existencia a hladkosť riešení Navierových-Stokesových rovníc. O čo presne ide a prečo je to dôležité?

Záchranná otázka

Relevance: 2%      Posted on: 23. augusta 2021

Poslednú dobu sa možno mnohí z vás neúspešne pokúšali o niečom presvedčiť niekoho zo svojho okolia. Mali ste argumenty, boli ste slušní a trpezliví, počúvali ste druhú stranu ... no aj tak nič. Existuje ešte niečo, čo môžete skúsiť?

Náš Vedatour sa nezadržiteľne blíži

Relevance: 2%      Posted on: 26. septembra 2019

Lístky https://vedator.space/events/vedatour-v-satori-stage-2/ Tešíme sa na vás! Kamila Urban je post-doc výskumníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV v Bratislave a odborná asistentka na Institute vzdělávání a poradenství na ČZU v Prahe. Výskumne sa venuje vývinu metakognície a kognície od predškolského veku, autoregulovanému učeniu a intervenciám do vzdelávania. Unskilled and unaware of it? Ako na Dunningov-Krugerov efekt David Dunning a Justin Kruger v roku 1999 popísali jav, podľa ktorého ľudia s nedostatkom schopností v danej oblasti značne nadhodnocovali svoje výkony. Toto zistenie malo značný vplyv (nielen) na výskum vzdelávania. V poslednom desaťročí sa výskumníci a výskumníčky snažia nájsť intervenciu, vďaka ktorej…

Melanie Mitchell: Umelá inteligencia

Relevance: 2%      Posted on: 17. decembra 2022

Umelá inteligencia je jednou z najpopulárnejších tém súčasnosti a obzvlášť v podobe strojového učenia vstúpila do mnohých oblastí technológie a vedy – odporúča nám produkty v internetových obchodoch, príspevky na sociálnych sieťach, filtruje spam, prekladá z cudzích jazykov a aj v mojom odbore, teoretickej chémii, sa stáva čoraz bežnejším nástrojom. Kniha Umelá inteligencia: sprievodca pre rozmýšľajúcich ľudí od Melanie Mitchell predstavuje významné úspechy aj otvorené otázky v tejto horúcej téme.

Ako, kde a kedy vzniklo písmo?

Relevance: 2%      Posted on: 24. augusta 2020

Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto otázky možno zodpovedať pomerne jednoducho, no opak je pravdou. To, do akej hlbokej minulosti musíme siahnuť, závisí predovšetkým od toho, ako si zadefinujeme, čo je to vlastne písmo.

Vedátorský podcast 95 – Fyzika pádu dvojičiek

Relevance: 2%      Posted on: 21. septembra 2021

Minulý týždeň bolo 20. výročie teroristického útoku na niekoľko ikonických miest v Spojených štátoch amerických. Od toho dňa sa zároveň svetom šíria konšpirácie o tejto udalosti. Aké sú závery expertnej skupiny? Obstáli argumenty konšpirátorov pod drobnohľadom vedy? A prečo by sme nemali robiť urýchlené závery. O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

« Previous 1 2 3 4 5 … 7 Next »