19. mája 2024

Search Results for: FAQ dobré otázky

Results 101 - 150 of 331 Page 3 of 7
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Kvantová biológia

Relevance: 2%      Posted on: 2. októbra 2019

Od začiatku minulého storočia vieme, že svet molekúl, atómov a elementárnych častíc sa riadi zákonmi kvantovej mechaniky. V tomto kvantovom svete sa dejú rôzne podivné javy: častice sa šíria ako vlny, nachádzajú sa na viacerých miestach súčasne, tunelujú cez prekážky alebo môžu na diaľku ovplyvňovať iné častice, s ktorými sú previazané. Nič z toho však nepozorujeme vo svete veľkých rozmerov, v ktorom sa pohybujeme my. Akokoľvek by sa nám to hodilo, nemôžme byť na viacerých miestach súčasne, náraz do steny končí úrazom a nie vo vedľajšej miestnosti a telepatické schopnosti zatiaľ nikto spoľahlivo nepreukázal. Tvrdenie, že kvantové javy hrajú dôležitú…

Ako sa žije tmavej energii?

Relevance: 2%      Posted on: 22. mája 2023

Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…

Miléniové problémy: tajomstvá kriviek

Relevance: 2%      Posted on: 27. septembra 2020

Blížime sa k záveru nášho cyklu o Miléniových problémoch. Ostávajú už iba dva — a obidva sa v nejakom zmysle týkajú čísel. Jeden z nich je Riemannova hypotéza, o ktorej sme už viackrát hovorili (a nabudúce si opäť niečo nové povieme). Ten druhý problém sa nazýva Birchova a Swinnerton-Dyerova hypotéza a elegantne v sebe kombinuje geometriu kriviek, racionálne čísla, riešenie rovníc a isté špeciálne funkcie. O čom presne hovorí?

Riziková veda

Relevance: 2%      Posted on: 21. decembra 2021

Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale pravdepodobnosť a štatistika patria medzi najužitočnejšie nástroje na chápanie a predvídanie sveta.

Záhada životného cyklu úhorov

Relevance: 2%      Posted on: 5. októbra 2019

Veľké otázky, ktoré trápili starých mysliteľov: Aké je usporiadanie sveta? Aká je vôľa bohov? Odkiaľ pochádzajú úhory? Napriek tomu, že úhory boli bežné ryby, nikto nikdy nevidel ich mláďatá. Úhory boli preto silným argumentom na strane zástancov teórie spontánnej generácie, vzniku plne vyvinutých živých organizmov z anorganickej hmoty [1]. Mali vznikať z bahna alebo kameňov. Zistenie ich životného cyklu sa však ukázalo byť klzké ako úhor (prepáčte, nemohol som si to odpustiť) aj pre moderných vedcov. Až začiatkom 20. storočia po rokoch križovania Atlantiku našiel dánsky bádateľ Johannes Schmid miesto, kde sa úhory rodia: Sargasové more pri americkom pobreží. Odtiaľ…

Neurónové siete

Relevance: 2%      Posted on: 5. júna 2023

Nedávno sme písali o tom, ako vznikla umelá inteligencia ChatGPT. V skratke, upravovali sa jej vnútorné parametre s cieľom, aby čo najlepšie vedela predpovedať, akým slovom majú pokračovať texty, ktoré autori stiahli z internetu. Teraz sa pozrieme na to, čo sú tie vnútorné parametre vlastne zač. ChatGPT je neurónová sieť. Nejde o skutočné neuróny, ale o ich extrémne zjednodušený matematický popis. Každý takýto „matematický neurón“ funguje takto: Má niekoľko vstupov a jeden výstup, pričom každý vstup má svoju „váhu“, teda dopredu dané číslo. Na každom vstupe pošlete do neurónu jedno číslo. Neurón každý vstup prenásobí jeho váhou a všetky ich…

Miléniové problémy: opäť raz o Riemannovej hypotéze

Relevance: 2%      Posted on: 14. októbra 2020

Na prelome tisícročí vybral za pomoci odborníkov Clayov matematický inštitút sedem významných otvorených problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Nebolo to však prvýkrát keď niekto zozbieral dôležité otvorené problémy svojej doby. Jeden taký zoznam vypracoval v roku 1900 David Hilbert, jeden z najvýznamnejších matematikov 19. a 20. storočia, ak nie dokonca všetkých čias. Hilbertove problémy, dokopy ich bolo 23, motivovali obrovské množstvo matematického výskumu v 20. storočí a priniesli mnohé revolučné objavy. Väčšinu z týchto problémov sa už podarilo vyriešiť (aspoň čiastočne), avšak zopár z nich je ešte stále otvorených. Nuž a jeden z nich…

Vedátorský podcast 111 – Čo ešte nevieme o bleskoch?

Relevance: 2%      Posted on: 11. januára 2022

Nielen nad Tatrou sa blýska. Blesky ľudí fascinujú od nepamäti a stali sa súčasťou nejednej mytológie. Už pred niekoľkými storočiami sme ich začali skúmať vedecky, nie všetky otázky o nich však boli uspokojivo zodpovedané. Ako vznikajú blesky? Existujú guľové blesky? A čo sa stane, ak sa na blesk pozriete teleskopom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Prečo tečú rieky, aj keď už dlho nepršalo

Relevance: 2%      Posted on: 27. októbra 2019

(Otázka od Zuzany a jej kamarátky, my sme sa opýtali Petra Malíka, hydrológa v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave) Predovšetkým chcem oceniť, že niekto vôbec takúto otázku položil. Väčšina ľudí berie rieky ako niečo samozrejmé – málokto sa nad nimi zamyslí. Odpoveď si dopytovateľky aj samé odvodili (v plnej verzii otázky, pozn. Samuel): skladajú sa na ne tisícky drobných i väčších prameňov (odb. výverov podzemnej vody). Odkiaľ sa berie voda v prameňoch? Je to tá, ktorá sa nestihne po napršaní odpariť a ktorú je zem (horniny) schopná absorbovať. Na Slovensku (a klimaticky podobných krajinách) tu veľmi vplýva topenie…

Vedátorský podcast 183 – Umelá inteligencia 1

Relevance: 2%      Posted on: 14. júna 2023

O umelej inteligencii ste za posledné mesiace počuli aspoň stokrát. Zvykajte si. Umelá inteligencia však nie je len na prácu a zábavu, otvára filozofické aj vedecké otázky. Ako funguje jazyk? Ako pripraviť umelú inteligenciu o prácu? Na čo myslia jej tvorcovia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=IF912_GQZEU

Počítačové simulácie posúvajú hranice poznania sveta

Relevance: 2%      Posted on: 25. septembra 2019

Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…

Odtlačky prstov, asymetria a autizmus

Relevance: 1%      Posted on: 6. januára 2020

aktory, ktoré popri genetike zohrávajú úlohu pri vzniku autizmu sú potenciálne tie, ktoré spôsobujú asymetriu, ktorá sa dá detekovať cez odtlačky prstov a teoreticky tak mohli slúžiť ako biomarker

O tabuliach a ľuďoch alebo óda na kriedové tabule

Relevance: 1%      Posted on: 21. februára 2024

Kdesi som počul takú vec, že ľudia sú jediný druh na planéte, ktorý pozná koncept učenia. Iste, mláďatá všetkých druhov sa učia od svojich rodičov a niektoré im dokonca na to vedia vytvoriť podmienky. Ako keď mačka donesie svojim polomŕtvu myš. Ale jedine ľudia aktívne predávajú informácie od zručnejších k menej zručným. Všetky zvieratá sa učia, ale jedine my učíme. (V angličtine majú na tieto dve činnosti úplne iné slová – „to learn“ a „to teach“ – v slovenčine si musíme pomôcť zvratným zámenom.) A tu prichádzajú na scénu tabule. Tabule sú fantastický vynález. Asi preto, že jeden obrázok je…

Zábava, dopamín, riskovanie a iné problémy tínedžerov

Relevance: 1%      Posted on: 30. októbra 2020

Je jasné, že tínedžeri sú ochotní riskovať oveľa viac ako dospelý človek. Mohlo by sa zdať, že pozadie tohto problému je jednoduché, ako mladý tínedžer nemáte dosť životných skúseností na to aby ste si vedeli plne uvedomiť podstatu a následky svojich akcií. V skutočnosti však štúdie naznačujú, že adolescenti sú schopní vyhodnocovať potenciálne následky rovnako ako dospelák. Prečo sú teda tínedžeri ochotní riskovať viac ako dospelí?

Mefistove korálky

Relevance: 1%      Posted on: 23. decembra 2020

Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.

Polovodič

Relevance: 1%      Posted on: 16. februára 2021

Polovodič. Každý jeden z nás to slovo už niekde počul. Všetci si buď pamätáme, alebo rýchlo dáme dokopy predstavu materiálu, ktorý je vlastnosťami kdesi medzi kovom, ktorý prúd vedie a izolantom, ktorý prúd nevedie. Odkiaľ sa táto ich nerozhodná vlastnosť vlastne berie? Čo je na týchto hračkách prírody také kúzelné? O koľko je náš svet s nimi pestrejší?

Vysvetliť to ako šesťročnému

Relevance: 1%      Posted on: 18. apríla 2021

Traduje sa taký Einsteinov citát: „Ak to nevieš vysvetliť šesťročnému dieťaťu, asi tomu nerozumieš dobre.“ Osobne to veľmi nemám rád, v ľuďoch to vzbudzuje dojem, že ak niečomu nerozumejú, tak je to chyba toho, čo im to vysvetlil. Zároveň tým klesajú nároky na porozumenie – kvantová fyzika sa možno dá prerozprávať veľmi zjednodušene, no môže tým zaniknúť jej esencia.

Príde tretia vlna?

Relevance: 1%      Posted on: 24. mája 2021

Táto otázka dnes máta mnohých. Sme z toho vonku alebo ide len o prestávku? Predvídať je ťažké, špeciálne budúcnosť. Keď na Slovensku skončila prvá vln(k)a a prišlo pokojné leto, mnohí varovali pred prílišným optimizmom a avizoli druhú vlnu – a tá naozaj prišla. Ako to mohli vedieť? A vieme rovnako predvídať ďalšiu vlnu aj teraz?

Prečo byť technorealistom

Relevance: 1%      Posted on: 18. septembra 2022

Existujú rôzne definície pojmu technooptimizmus. Slabá verzia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie prinášajú viac dobra než zla. S touto definíciou by sa asi mnohí dokázali stotožniť, aj keď o tom, čo je dobré a sa vždy dá dobre pohádať. Silnejšia definícia hovorí, že technooptimizmus je presvedčenie, že technológie vyriešia všetky naše problémy. A to už je otáznejšie.

Evolúcia v laboratóriu

Relevance: 1%      Posted on: 9. októbra 2018

Evolúcia je fakt – podporený neuveriteľným množstvom najrôznorodejších dôkazov. Analýza DNA a vykopávky ukazujú ako sa život vyvíjal do dnešnej diverzity, no pri väčšine organizmov ju nemôžeme vidieť v akcii – podobne ako rast horských masívov, či posun kontinentov, prebieha evolúcia zväčša na škálach presahujúcich ľudské životy. Zväčša, no nie vždy. https://www.youtube.com/watch?v=plVk4NVIUh8 Video zobrazuje vývoj rezistencie voči antibiotikám v priebehu 11 dní. Takýto čas je pomerne dlhý z pohľadu baktérií, ktoré sa sa rozmnožujú na škále desiatok minút, no pôsobí len ako krátka zábavka v porovnaní s najznámejším experimentom týkajúcim sa evolúcie baktérie E. coli. Experiment LTEE (E. coli long-term…

Objaviť vesmír bez vesmíru

Relevance: 1%      Posted on: 20. novembra 2022

Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.

Umelá inteligencia

Relevance: 1%      Posted on: 29. októbra 2019

Aká bude umelá inteligencia – dobrá či zlá? Chápanie termínu „umelá inteligencia“ sa za posledné desaťročia zmenilo. Ľudia si pod ním bežne predstavovali niečo mystické, záhadné a nebezpečné. Dnes sa pohľad na umelú inteligenciu mierne upravuje, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že je stále mierne nadhodnocovaná. Keď hovorí o umelej inteligencii odborník, často tým nemyslí z technického pohľadu nič špeciálne. Môže ísť napríklad „iba“ o také riešenie úloh a/alebo spracovanie údajov, ktoré sa nedajú dosiahnuť bežnou tzv. „predvídateľnou algoritmizáciou“ [*1]. Je to veľmi zjednodušený pohľad, ktorý sa snaží naznačiť len jednu jedinú vec: nie je umelá inteligencia ako umelá inteligencia.…

Šepkanie do ucha

Relevance: 1%      Posted on: 13. decembra 2022

Posledný týždeň sa zabávame tým, ako umelá inteligencia píše recepty na cestoviny s čokoládou, horory s Alfom či rapové texty. Nevychádzajú z nej majstrovské diela, no nie je to ani úplný nezmysel. A hlavne, ide len o tretiu generáciu, štvrtá už je na ceste – stačí si počkať sotva rok.

Tradície na Barboru

Relevance: 1%      Posted on: 4. decembra 2019

Barbora je ďalšia zo „stríg“, spájajú sa s ňou rôzne tradície; od Slovenska až na Blízky východ.

Ako správne písať o nepravdách?

Relevance: 1%      Posted on: 20. januára 2023

Predstavme si hypotetický svet, v ktorom vznikol zvláštny zvyk. Keď niekto klame, voláme ho klamár. Keď ale niekto klame a má pritom slipy naopak, voláme ho paklamár. Nepýtajte sa ma, ako k tomuto zvyku došlo – je to dlhá história sporov, vojen a hádok.

Chémia? Netreba sa jej báť.

Relevance: 1%      Posted on: 10. decembra 2019

Veľa ľudí tvrdí, že má vyslovne strach z chemikálií. Je opodstatnený?

Strach ako manipulačná technika

Relevance: 1%      Posted on: 17. februára 2023

Strach je jedna z najstarších vecí, ktorú dokážeme cítiť. Nebyť ho, asi by sme tu neboli. Ak by pracicavce sledujúc hynúce dinosaury nezostali zašité v norách, ak by jedinci homo sapiens vyzývali na pästné súboje dobovú megafaunou, ak by sa náš prapradedo nebál dráždiť hada bosou nohou – to všetko by viedlo k našej neexistencii.

Šikmé plochy a strmé kopce

Relevance: 1%      Posted on: 27. júla 2022

„Prosím ťa, pridáš jeden stupeň? Je mi chladno.“ „Zbláznil si sa? Najprv jeden, dva, potom desať, sto, tisíc a všetci tu zhoríme do tla!“ Takáto konverzácia vám určite príde absurdná. Pritom ju, v mierne kamuflovanej podobe, vídame bežne.

Neveriť nikomu?

Relevance: 1%      Posted on: 23. októbra 2023

V predošlom príspevku sme sa zaoberali otázkou, ako zistiť, že niekto expertízu finguje. Často prichádzame do kontaktu s niekým, koho do istej miery nepoznáme. Kontakt môže byť všelijaký – preberáme informácie na Instagrame alebo uzatvárame obchod. Nie je bezpečná stratégia neveriť nikomu?V skratke: nie. Dôvodom je fakt, ktorý sa na prvý pohľad prieči matematike. Jedna a jedna totiž môžu byť viac, než dva. Táto nerovnosť je základom spolupráce. Ak vie napríklad Janko dobre piecť a Marienka dobre robiť marketing, tak spolu predajú aj desaťkrát viac koláčov, ako by to dokázal každý zvlášť. Nemusí ísť len o obchodné záležitosti. Janko ovládal…

Prečo nie je studené drevo studené?

Relevance: 1%      Posted on: 8. januára 2021

„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.

Mýlil sa Einstein?

Relevance: 1%      Posted on: 1. septembra 2022

Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.

Lisa Barrett: How Emotions Are Made

Relevance: 1%      Posted on: 9. januára 2019

Lisa Barrett vedie obrovské a úspešné psychologické laboratórium. Výsledky práce nielen jej tímu, ale aj tímov z celého sveta, majú dôsledky a závery, ktoré majú na oblasť psychológie (emócií) taký dopad, ako mala Einsteinova teória na oblasť gravitácie – prekopáva ju od základov.Kniha začína vykoreňovaním starých predstáv – ukazuje, že emócie v nás nie sú naprogramované, v našich mozgoch neexistujú centrá odpovedajúce jednotlivým emóciám, ktoré v prípade stimulu vyvolajú príslušnú fyziologickú odozvu. Rovnako emócie nie sú univerzálne a nefungujú rovnako všade na svete. Podľa zistení funguje mozog inak, než je bežná predstava impulz–spracovanie–odozva. Mozog robí predpovede, ktorými sa snažili vysvetliť…

(Ne)zabudnite na ambróziu

Relevance: 1%      Posted on: 19. decembra 2023

Začnime tým, že ambrózii povieme tri pekné veci. Pôvodní americkí obyvatelia ju hojne využívali, napríklad na dezinfekciu kože. Pekne vonia (vraj). A dobre sa množí.No dobre, ten posledný bod je vlastne nie je až taký pekný. Ambrózia sa vďaka ľudskej aktivite pomerne rýchlo rozšírila po Európe, asi 160 rokov potom, čo sa sem dostala z Ameriky. Zmena stavebnej činnosti, režimu poľnohoshodárenia a klimatická zmena jej vytvorili vhodné podmienky na šírenie. Nájdeme ich pri cestách, za poliami či na záhradách.Toto by bol asi viac-menej úplný sumár toho, čo by vás mohlo zaujímať o ambrózii a vy by ste na ňu mohli…

Prečo sa niečo stalo?

Relevance: 1%      Posted on: 17. januára 2021

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Earendel: (možno) najstarši známa hviezda vo vesmíre

Relevance: 1%      Posted on: 14. septembra 2022

Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.

Kde sa vzali mená kontinentov?

Relevance: 1%      Posted on: 30. septembra 2019

Problém s určovaním starých názvov je skutočnosť, že ak sa dve veci na seba podobajú, neznamená to automaticky, že spolu súvisia a majú spoločný pôvod. (Podobne ako sa delfíny na prvý pohľad podobajú na ryby, no v skutočnosti sú cicavce.) V etymológii je nevyhnutná istá miera viac či menej opodstatnenej domýšľavosti, no aj tak sa dá bežne pôvod slov a názvov zredukovať na pár najlepších kandidátov. Všetci ste asi počuli o pôvode názvu Európy, v gréckej mytológii to bola dcéra fenické kráľa Agenora (Fénixa) na ktorej aplikoval Zeus veľmi tvorivé metódy dvorenia. V skutočnosti však názov kontinentu vychádza z gréckeho…

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 1%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Prečo sneh nehorí?

Relevance: 1%      Posted on: 8. apríla 2021

Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.

Liečivé kamene nefungujú

Relevance: 1%      Posted on: 1. októbra 2019

Biely achát na rakovinu, fluorit na mozgové poruchy, ruženín proti depresiám a tyrkys na rozpustenie negatívnej energie. Ja viem, asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič z toho nefunguje. Liečivé kamene vychádzajú z mýtov o fungovaní ľudského organizmu a aj napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede (práve naopak), každých pár rokov naberú na popularite. Nebyť toho, že sa na nich snažia priživiť aj veľké značky, nestáli by ani za komentár. V jednom sú však užitočné – poukazujú na chyby, ktorých sa pri rozmýšľaní o svete dopúšťame. Ako liečivé kamene fungujú? Kúpite si kameň, priložíte na telo, prípadne nosíte na…

Stále to nie je ono

Relevance: 1%      Posted on: 28. februára 2024

„V tichom šepote vetra sa skrýva pieseň prírody, odhaľujúca krásu každého okamihu.“ Takto mi odpovedal ChatGPT, keď som ho poprosil, aby napísal jednu peknú krátku vetu. Znie to ľudsky? Postupne sme si na výstupy umelej inteligencie zvykli a väčšina by asi povedala, že je to dobré – ale stále to nie je ono.Tento efekt – „stále to nie je ono“ – sa volá efekt umelej inteligencie alebo Teslerov teorém: „Umelá inteligencia je to, čo sa ešte nepodarilo.” A teda keď sa to už podarilo, tak to už to nie je umelá inteligencia. Výskumníci si všimli, ako pred umelou inteligenciou neustále…

Menej (argumentov) je niekedy viac

Relevance: 1%      Posted on: 21. apríla 2021

Posledné, čo potrebuje Einsteinova teória relativity, je ďalší dôkaz. A predsa, spozorujeme hviezdu ako oblieta čiernu dieru veľmi špecifickým spôsobom a mierne nadšene zvoláme: „Prešla ďalším testom!“ Je to v poriadku, vo vede ďalší dôkaz nikdy nezaškodí. V diskusii však môže.

Vysokoškolské sado-maso

Relevance: 1%      Posted on: 4. mája 2023

Párkrát som zachytil takúto výmenu. Najprv niekto povedal, že nejaká škola za veľa nestojí. V reakcii sa ozval jej absolvent a povedal: „Akože, je to ťažká škola, ja som sa dosť nadrel!“ Myslím, že takýto pohľad je nesprávny.

Legendárna lepiaca páska

Relevance: 1%      Posted on: 19. októbra 2019

„Americká“ strieborná lepiaca páska (duct tape.) Pozná ju každý. Viete však, že tiež vznikla na objednávku armády? V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia už existovali skoro všetky bežné lepiace pásky. Papierová maliarska, celofánová priesvitná, textilná náplasť „leukoplast.” Strieborná páska však vznikla až vďaka jednej ustaranej mamičke. Počas druhej svetovej vojny, keď Američania potrebovali vodotesne zabaliť muníciu, tak ju uložili do bední, tie potom zavoskovali a prelepili papierovou lepiacou páskou. Z pásky visel voľný koniec, za ktorý sa malo trhnúť a tým bedňu otvoriť. Ale smotanu do kávy sme otvárali každý. Aj pri granátoch sa často stávalo, že sa papierová páska roztrhla…

Záhada obdareného potkana

Relevance: 1%      Posted on: 15. marca 2024

Vedecké poznanie je hlboké. Roky študujete, diskutujete, prežúvate myšlienky. Spravíte sofistikovaný experiment a postupne, jedno po druhom, overujete všetky možné vysvetlenia javu. Napíšete článok, každá veta má svoje miesto, vážite každé jedno slovo a všetky tvrdenie si viete obhájiť. Niektoré vedecké texty patria k najimpozantnejším dielam ľudského myslenia.Umelá inteligencia je, naopak, dobrá v bľabotaní. Dostať z nej niečo, čo je dlhé a má hlavu a pätu, pôsobí rozumne či inovatívne, sa dá len po veľkom snažení; hĺbku dokáže zatiaľ skôr iba predstierať.Keď sa ma na jednej besede spýtali, či sa neobávam, že ma ako vedca čoskoro umelá inteligencia nenahradí, tak…

Blíži sa nová fyzika?

Relevance: 1%      Posted on: 5. mája 2021

V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?

Prečo sa tak bojíme medveďov?

Relevance: 1%      Posted on: 17. júla 2023

Predstavte si, že vám dám na výber z dvoch zlých možností. Ste uväznení v labyrinte a von vedú dve chodby. V prvej chodbe je 2% pravdepodobnosť, že sa spustí pasca, chodba sa zatopí vodou a utopíte sa. V druhej chodbe máte 3% pravdepodobnosť, že sa vypustí plyn, ktorý vás najprv uspí a potom usmrtí. Ktorou chodbou sa pokúsite ujsť?Ak je úloha zadaná takto matematicky, tak si vyberiete možnosť prvú – čísla sú jasné. Ukazuje sa však, že ak na podobnú situáciu narazíte v praxi, oveľa viac sa budete báť vkročiť do prvej chodby. Jednoduchý príklad: „Bál som sa tam ísť…

Prečo ľudia veria klamárom?

Relevance: 1%      Posted on: 17. apríla 2024

„Prosím vás, nepribral som?“ opýtate sa dvoch svojich kamošov. Prvý povie áno a druhý povie nie. Ktorému budete veriť?Asi tomu, ktorý vás v minulosti menej klamal, respektíve tomu, komu viac veríte, že vám povie nefiltrovanú pravdu, úprimnosť si predsa ceníme! Teda, aspoň si to radi nahovárame. V skutočnosti zohráva veľkú úlohu to, či je odpoveď, ktorú sme dostali, taká, ako sme očakávali.Ak máte pocit, že už prestalo pršať a opýtate sa, či ešte prší a dostanete dve rôzne odpovede, máte tendenciu veriť tej, ktorá potvrdzuje váš názor. Hovorí sa tomu konfirmačné skreslenie, no ak by sa niekto pýtal mňa, zaslúžilo by si to chytľavejší názov…

Kráľovná džungle

Relevance: 1%      Posted on: 24. septembra 2021

Ursula Graham Bower sa narodila do váženej britskej rodiny. Jej otec bol kapitánom vojnovej lode Royal Navy. Preto sa mu nezdalo nič čudné na tom, že začal Ursulu učiť všetko, čo by podľa neho mladá dáma mohla potrebovať. Strieľať. A ešte navigáciu, prežitie v divočine a prvú pomoc. To sa pochopiteľne nepáčilo Ursulinej mame. Poslala ju do dievčenskej internátnej školy, aby tam nadobudla skutočne dôležité zručnosti. Napríklad vyšívanie, umenie spoločenskej konverzácie a tanca. Cieľom bolo, aby Ursula zažiarila na debutantskom plese a našla si primeraného manžela.