Vianoce sú asi najrozšírenejším sviatkom, tradície sa líšia od domu k domu. Kde sa vzali tie najznámejšie z nich?
Kde sa vzali Vianoce?
Relevance: 0% Posted on: 24. decembra 2019
Search Results for: FAQ dobré otázky
| Results 301 - 331 of 331 | Page 7 of 7 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Raketová vakcína
Relevance: 0% Posted on: 27. decembra 2020
Keď bratia Wrightovci v roku 1900 testovali svoj klzák, pripomínal trochu sofistikovanejšieho šarkana. Neverili by, že o ani nie dvadsať rokov na niečom podobnom niekto preletí Atlantik. O pár desaťročí lietadlá zohrávali kľúčovú úlohu vo svetovej vojne, po nej sa zas stali bežnou súčasťou cestovania. Pripíjajúci sa pasažieri na prvých dlhých vnútroštátnych letoch by zas boli v šoku, ak by sa dozvedeli, že o ďalších dvadsať rokov sa podarí ďalší veľký krok – ľudia preletia na Mesiac.
Ako odkloniť asteroid?
Relevance: 0% Posted on: 23. novembra 2021
Pravdepodobne si myslíte, že vec, ktorá vás zabije, nebude veľký asteroid. Asi máte pravdu, no netreba zabúdať, že to isté si mysleli aj dinosaury.
Dobrý klamár klame zriedka
Relevance: 0% Posted on: 27. novembra 2022
Predstavte si takúto hru. Hodím mincou a neukážem vám, čo padlo. Ja sa však pozriem a niečo vám poviem, napríklad: „Padol vrch!“ Je na vás, či mi uveríte alebo nie. Ak trafíte, čo naozaj padlo, získate bod, ak nie, získam ho ja. Hru budeme opakovať do istého počtu bodov. Aké sú pre nás optimálne stratégie? Ak by som vždy hovoril pravdu, rýchlo to odhalíte. Padol vrch, ja zahlásim vrch, vy to zopakujete. Ak by som však vždy klamal, tiež by ste to ľahko využili – vždy poviete opak toho, čo zahlásim. Padne „vrch“, ja poviem „spodok“ a vy poviete „vrch“ a vyhráte. Jediná moja…
Prečo je ťažké predvídať budúcnosť?
Relevance: 0% Posted on: 27. novembra 2023
Zaskočilo vás niekedy počasie? Napríklad dnes? Nečudo. Počasie patrí medzi jednu z tých vecí, ktoré sa predvídajú notoricky ťažko. Sú veci, kde sa nám darí dlho dopredu – napríklad zatmenie Slnka zvládame na tisícročia – no v mnohých prípadoch je ťažké vyprodukovať dôveryhodnú predpoveď: od počasia, cez kamienok padajúci dole z kopca až po správanie vírov pri miešaní kávy.Prečo sú aj zdanlivo bežné veci ťažko predvídateľné? Ľudovo tomu hovoríme efekt motýlích krídiel, jedno ich mávnutie môže spôsobiť búrku na opačnom konci Zeme. No dobre, je to možno trochu preháňanie, no demonštruje pointu, že drobná zmena v stave systému dnes vie…
Odkedy vlastne vieme, že Zem je guľatá?
Relevance: 0% Posted on: 1. októbra 2019
CESTA OKOLO SVETA ZA 1081 DNÍ – 1. časť Dalo by sa tvrdiť, že už od čias starých Grékov. Veď predsa vzdelaný Aristoteles vo svojich dielach zhrnul pádne dôvody, prečo veriť v jej guľatosť a vynaliezavý Eratosthenes zakrivenie Zeme neskôr dokonca zmeral. Áno, je pravdou, že od 5. storočia p.n.l. máloktorý grécky učenec pochyboval o guľatosti našej planéty [1] a táto vedomosť prežila aj „doby temna“ (t.j. raný stredovek), napriek opačným tvrdeniam niektorých popularizátorov vedy [2]. Avšak guľatosť Zeme si prvýkrát v dejinách overili na vlastnej koži až moreplavci zo španielskej výpravy, ktorú viedol portugalský kapitán Fernão de Magalhães (čítajte…
Námornicky gumidžús
Relevance: 0% Posted on: 10. apríla 2020
Gin s tonikom má povesť decentného drinku, bežne sa pije s povystrčeným malíčkom a mierne nadvihnutým obočím. Vedeli ste však, že viac mu náleží námornícke prostredie a pokrikovanie „hej hou“?
Na čo sú nám vysoké školy?
Relevance: 0% Posted on: 11. marca 2021
„Naozaj ste učeniu sa týchto vecí ochotní venovať päť z najlepších rokov svojho života?“ Toto som sa občas pýtal prvákov, aby som im pripomenul, čo sa rozhodli investovať a že je v prvom rade na nich, aby sa táto investícia zúročila. Žijeme v dobe, kedy sa toho dá cez internet neučiť veľa. Existujú voľne dostupné kurzy, skriptá či stránky s riešenými úlohami.
Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli
Relevance: 0% Posted on: 7. apríla 2022
Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.
Prečo stále rastie očakávaná dĺžka života?
Relevance: 0% Posted on: 21. marca 2023
Občas si neuvedomujeme, ako rýchlo sa mení svet okolo nás. Po väčšinu trvania civilizácie bola zmena pozvoľná a každá generácia žila približne tak, ako tá pred ňou. To sa však zmenilo. Jednoduchý príklad platí pre väčšinu z nás: koľko súrodencov mali vaši prastarí rodičia, vaši starí rodičia, vaši rodičia a koľko ich máte vy? Tipujem, že ide o klesajúce počty. Výrazná zmena z generácie na generáciu.
Päťdesiattisíc krokov
Relevance: 0% Posted on: 29. apríla 2024
Začnime kontroverzným vyhlásením, naučiť sa fyziku je ľahké. Teda, je to tak ľahké, ako je ľahké zabehnúť maratón. Viem, že tým som si veľmi nepomohol.Vysvetlím. Sú športy, ktoré sú v mnohom o jednom momente. Jeden legendárny vrh oštepom, jeden dokonalý šprint, jeden knockou, podľa ktorého si vás budú pamäť. V lezení to má aj označenie – crux, najťažší úsek steny, z ktorého väčšina spadne. Cesta k veľkoleposti vedie cez crux.Vo vytrvalostných športoch je situácia iná, počas maratónu nemáte niečo ako „najťažší krok“. Každý krok, ktorý spravíte, je ľahký. Len ich je treba spraviť veľa. Každý by vedel spraviť hociktorý z nich, málokto však…
Vikingovia a ich osud v Grónsku
Relevance: 0% Posted on: 22. októbra 2019
Vikingovia pochádzajúci zo Škandinávie boli známi ako nájazdníci a moreplavci. Okrem útokov na obývané oblasti Európy osídľovali aj nové miesta, okolo roku 1000 sa stali sa prvými Európanmi na americkom kontinente, ktorý nazývali Vinland (Krajina vína). Expedícia do Nového sveta vedená Leifom Eriksonom však mala len krátke trvanie, po asi 3 rokoch sťažených konfliktami s domorodcami a problémami súviacimi so vzdialensťou od iných kolónií Vinland opustili, [1]. Dlhšie trvanie malo osídlene Grónska. Grónsku kolóniu založil Erik Červený (otec Leifa Eriksona) a novoobjavenú krajinu pomenoval Zelená krajina, čiastočne ako reklamu na prilákanie ďalších prisťahovalcov (áno, s Vinlandom to bolo podobne) a…
Jürgen Thorwald: Storočie chirurgov
Relevance: 0% Posted on: 7. júna 2020
Píše sa rok 1846 a na pôrodnícka časť Viedenskej všeobecnej nemocnice riešia takúto záhadu. Mali dve oddelenia, na prvom sa vzdelávali medici, na druhom pôsobili pôrodné asistentky. A aj napriek tomu, že študenti boli pod dohľadom expertov a pôrody prebiehali normálne, zomrela jedna z deviatich žien, ktorá na tomto oddelení porodila.
Vedátorský podcast 86 – Ako rozumieme kvantovej mechanike
Relevance: 0% Posted on: 20. júla 2021
Kvantová mechanika má povesť zložitej teórie. Nie je to však hlavne pre jej matematické aspekty, tým rozumieme celkom dobre; ide o jednu z najpresnejšie overených teórií vôbec. Problém je s jej interpretáciou. Čo opisuje vlnová funkcia? Ako prebieha meranie kvantovej častice? Ako tomu všetkému rozumieme? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Ako prakticky merať vesmírne vzdialenosti?
Relevance: 0% Posted on: 8. augusta 2022
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Prečo tak málo poznáme morské dno?
Relevance: 0% Posted on: 11. júla 2023
Keď si otvoríte satelitné mapy a zamierite na náhodné miesto niekde v strede oceánu, uvidíte kombináciu rozmazaných plôch preťatých ostrými čiarami. Podľa odhadov máme dobre zmapovanú asi štvrtinu morského dna – podľa toho, ktorý údaj berieme ako smerodajný.Niektorí ľudia sa divia, ako je možné, že lepšie poznáme povrch Mesiaca či Marsu než tak veľkú plochu našej domovskej planéty. Odpoveď je prostá – Mesiac ani Mars nie sú pokryté takmer päťkilometrovou vrstvou vody ťažko priechodnou pre bežné formy signálov. Keď sa chodíte prechádzať po rovinkách, máte pocit, že päť kilometrov je nič. Ak chodíte na turistiku, začína tušiť, že ísť päť kilometrov smerom…
Hilbertov nekonečný hotel
Relevance: 0% Posted on: 17. januára 2020
Ako znie matematická definícia nekonečna a koľko hostí sa zmestí do Hilbertovho hotela?
Medzi budúcnosťou a súčasnosťou
Relevance: 0% Posted on: 7. januára 2021
Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?
Arik Kershenbaum: The Zoologist’s Guide to the Galaxy
Relevance: 0% Posted on: 25. novembra 2021
Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.
Krátka esej o čiernych dierach
Relevance: 0% Posted on: 5. decembra 2022
Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.
Čerenkovove ďalekohľady
Relevance: 0% Posted on: 30. novembra 2023
Keď sa povie astronóm, tak ľudia si nepochybne automaticky predstavia vedca s ďalekohľadom. Ďalekohľad je úžasný vynález, vďaka ktorému sa nám otvoril úplne nový pohľad na vesmír. Je to vlastne taký zberač svetla. Čím väčší tento zberač máme, tak tým viac svetla vieme zozbierať a tak pozorovať menej jasné objekty. Ďalekohľad sa predovšetkým zameriava na to, čo poznáme ako viditeľné svetlo. Zaznamenáva tak elektromagnetické žiarenie v relatívne úzkom intervale vlnových dĺžok. Spektrum elektromagnetického žiarenia je však podstatne bohatšie a to na obidve strany vlnových dĺžok. Dlhšie vlnové dĺžky predstavujú postupne infračervené žiarenie až rádiové vlny. Na opačnú stranu sú to…
Tmavá hmota je jednou z najväčších záhad dnešnej fyziky
Relevance: 0% Posted on: 4. októbra 2019
O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…
Narodili ste sa na Súdny deň?
Relevance: 0% Posted on: 17. apríla 2020
Možno ste už počuli o ľuďoch, ktorí vedia v hlave za malú chvíľku vynásobiť obrovské čísla, pamätajú si číslo pí na desaťtisíce miest, alebo vám vedia do pár sekúnd povedať, v ktorý deň v týždni ste sa narodili. Zatiaľ čo tie prvé dve schopnosti sú dosť ťažko nadobudnuteľné, to posledné sa dá celkom jednoducho naučiť.
Víťazná baktéria
Relevance: 0% Posted on: 25. marca 2021
V minulých vojnách spôsobovali vysoké percento strát nebojové faktory. Medzi tie najhlavnejšie patrila úplavica alebo dyzentéria – zápalové ochorenie tráviacej sústavy spôsobené baktériami, vírusmi alebo prvokmi. Spôsobovala ju zlá kvalita pitnej vody a nulová hygiena. Postihnutí trpeli dehydratáciou, takže pili viac závadnej vody, viac ich preháňalo a tak ďalej. Rozsah strát je dobre vidieť napríklad v americkej občianskej vojne, kde straty spôsobené hnačkovými stavmi tvorili okolo 15% všetkých mŕtvych vojakov. Okrem úmrtí bola hnačka aj praktický problém. Ťažko sa vrhnúť do útoku, keď väčšina mužstva napodobňuje v kroví zvuky trúb z Jericha.
Vedátorský podcast 125 – Fyzika teleportu
Relevance: 0% Posted on: 19. apríla 2022
Teleport je dobre známy nielen všetkým fanúšikom sci-fi, okamžitý presun medzi dvoma vzdialenými bodmi. Čo na túto možnosť hovorí fyzika? Dá sa teleportovať kvantovo? Prestávame pri teleporte existovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Peter Zeihan: The End of the World Is Just the Beginning
Relevance: 0% Posted on: 12. apríla 2023
Svet sa zmenil. Vidíme na to na číslach, vnímame to v správach, cítime to v náladách ľudí. Samozrejme, zmena je súčasťou života. Ten bol pre mnohých posledné storočie tak pohodlný, ako nikdy. Dobré časy však, ako argumentuje Peter Zeihan, končia.
Prvočísla, časť tretia: Eratosthenes a jeho sito, alebo urob si sám
Relevance: 0% Posted on: 22. októbra 2019
Pokračujúc v našej predošlej rozprave o prvočíslach, treba spomenúť ďalšieho starého gréckeho matematika Eratosthena, ktorému sa pripisuje konštrukcia známa ako „Eratosthenovo sito“. (Pripomíname, že prvočísla sú také (prirodzené) čísla, ktoré majú práve dva delitele - jednotku a samého seba.) Konštrukcia je to veľmi jednoduchá a vyskúšať si ju môže každý, kto má chuť a kúsok papiera. Funguje to nasledovne: Začneme tým, že si napíšeme postupne čísla od 1 do 100 (alebo kľudne aj do 500 alebo 1000). Ideálne je nejako ich dobre poskupinkovať, napríklad písať ich do riadku vždy po desiatich. Preškrtneme jednotku, tá nás zaujímať nebude. Pozrieme sa, aké…
Na oblohe nič nové
Relevance: 0% Posted on: 28. júna 2020
V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.
Ako funguje zmrzlina
Relevance: 0% Posted on: 22. júla 2021
Vrcholí leto a to pre mnohých znamená, okrem tepla a kúpania, aj zvýšený príjem zmrzliny. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako sa zmrzlina vyrába?
Hoaxy, bulvár a politika
Relevance: 0% Posted on: 21. septembra 2022
Že je digitálny priestor plný hoaxov a dezinformácií, to už dnes prekvapí asi málokoho. Je viacero dôvodov, prečo ich niekto tvorí a šíri ďalej, jedným z nich je snaha ovplyvňovať politiku.
Gravitačné vlny môžu vyvrátiť časť teórie strún
Relevance: 0% Posted on: 24. júla 2023
S teóriou strún sa spája taký folklór, že nie je testovateľná. Respektíve je, ale časticový urýchľovač, ktorý by jej vlastnosti dokázal overiť, by musel mať veľkosť slnečnej sústavy. Odhliadnuc od toho, že toto je vlastne inžinierske „nedá sa to“, nie matematické, tak mám ešte jednu dobrú správu. Svet sa dá skúmať aj inak, ako časticovými urýchľovačmi.Nedávno vyšla štúdia, ktorý potvrdila prítomnosť šumu gravitačných vĺn. Typicky, keď sa objaví takýto výsledok, tak hneď nabehnú výskumníci rôznych nepotvrdených a často exotických hypotéz a začnú testovať, či je tento objav v súlade s novým objavom alebo nie. No a kto by to bol povedal, vyšla aj štúdia analyzujúca gravitačný…