Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.
Začalo to článkom o teoretických aspektoch, ktorý odvodil rovnice pre rozpínajúci sa vesmír iným spôsobom, ako je bežné. Je tam pár otáznikov, jeden dôležitý dôsledkom modelu však bol, že rovnice pre rozpínajúci sa vesmír platia aj pre vnútra čiernych dier. Čím je čierna diera väčšia, tým je ťažšia a tak s rozpínaním vesmíru oťažieva. Čo na to zákon zachovania energie? Ten má v rozpínajúcom sa vesmíre inú podobu, ako je bežné a ak vám nevadí za bežných okolností, nemusí vám vadiť ani teraz.
Takto by to celé bolo ako pikoška, nebyť ďalšieho odborného článku, ktorý analyzoval hmotnosti mladších a starších čiernych dier a efekt ich rozpínania pozoroval; pomerne presne podľa predpovede. Odborníci sa však zhodujú, že aj tento článok vychádza z nie úplne solídnych predpokladov a výsledky mohli byť skreslené rôznymi systematickými chybami.
Táto myšlienka však má ešte jeden veľmi vážny problém. Poslednú dobu – tým myslím asi ostatných desať miliárd rokov – sa vesmír rozpínal relatívne pomaly. Prvotné štádia však boli oveľa divokejšie. Napríklad, Webbov teleskop teraz možno zachytil veľmi dávne galaxie, ktoré vznikli pár stoviek miliónov rokov po Veľkom tresku. Svetlo z nich sa natiahlo asi 20-násobne. Vlnová dĺžka z reliktového žiarenia, ktoré vzniklo pár stoviek tisíc rokov po veľkom tresku je však natiahnutá asi 1000-násobne.
Keď sa pokúsite spojiť, čo sa dialo povedzme sekundy po Veľkom tresku s tým, čo sa dialo počas vzniku galaxií, tak získate nafúknutie na úrovni 10(29 núl)-násobku. Ak začnete aj s veľmi malými čiernymi dierami, narastú – aspoň v modeloch – do neúprosných rozmerov. Naopak, ak by ste chceli vysvetliť napríklad hmotnosť čiernych dier, ktoré napomáhali vzniku prvých galaxií, museli by vzniknúť vo veľmi konkrétnom okamžiku a s veľmi presnou hmotnosťou. Modely je jednoducho ťažké pospájať dokopy.
Špeciálne problematické by to mohlo byť v prvé momenty vesmíru, kedy bolo rozpínanie najdivokejšie.
Nechcem tým úplne povedať, že celý nápad patrí do koša. Tak, ako sú pôvodné články postavené na vágnych argumentoch, tak sú mierne vetché aj tieto protiargumenty. Nové zistenie však hovorí, že keď sa na túto myšlienku pozrieme z väčšieho odstupu než pre pár týždňami, tak sa javí ešte problematickejšie, ako predtým.
[Samuel]—
Rastú čierne diery spolu s vesmírom?