O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 1 - 50 of 67 | Page 1 of 2 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 100% Posted on: 27. februára 2023
Prvé riešenie Einsteinových rovníc bolo to, ktoré okrem iného opisuje čierne diery. Po svojom objaviteľovi sa volá Schwarzschildovo a bolo odvodené s prižmúrením očí. Keď ho odvádzate, poviete, že hmota sa nachádza v inak prázdnom statickom časopriestore.
Relevance: 68% Posted on: 9. októbra 2020
Nobelove ceny za rok 2020 si odnieslo päť mužov, štyri ženy a jedna organizácia. Ocenený bol výskum vírusov, čiernych dier a technológie na úpravu genómu.
Relevance: 56% Posted on: 18. februára 2021
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o extrémnych čiernych dierach: extrémne veľkých a extrémne malých. Ako vznikajú supermasívne čierne diery? Aký majú vplyv na svoje okolie? Môžu existovať mikroskopické čierne diery? A dajú sa objaviť?
Relevance: 56% Posted on: 23. novembra 2021
Čierne diery sú niekedy veľké, to vieme. Rovnako vieme, že niekedy majú rozmer len niekoľko kilometrov – také už poznáme tiež. Existujú však čierne diery o rozmere niekoľkých metrov? Alebo dokonca centimetrov? A ako mohli vôbec vzniknúť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 51% Posted on: 4. apríla 2023
Čierne diery požierajú hmotu a rastú. Vesmír nepožiera nič a rastie tiež. Tieto dve skutočnosti boli v astrofyzike a kozmológii dlho dané ako nezávislé – nedávny výskum sa ich však pokúsil spojiť dokopy. Čo je vnútri čiernych dier? Ako sa rozpína vesmír? A súvisí tmavá hmota s tmavou energiou? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 51% Posted on: 16. apríla 2024
https://youtu.be/KyGKAAjB1uk V jednej z predošlých epizód sme riešili zaujímavú hypotézu o rozpínajúcich sa čiernych dierach. Z čoho táto teória vychádza? Ako by sa správali malé čierne diery? A ako by sa rozpínali? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Relevance: 47% Posted on: 16. marca 2021
Nie je tomu tak dávno, približne 10 rokov, čo sa riešila možnosť tvorby čiernych dier v CERNe. Vyvolalo to vlnu protestov, CERN sa kvôli tomu v konšpiračných kruhoch objavuje dodnes. Ako vlastne časticový urýchľovač funguje? Mohol ten v Ženeve vytvoriť malú čiernu dieru? A bola by malá čierna diera vôbec nebezpečná? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 35% Posted on: 26. augusta 2021
Človek si občas pozrie video alebo prečíta článok o čiernej diere a pochopí, že pád do čiernej diery nie je žiadna sranda! Natiahne vás to ako špagetu, skončíte v oblasti, z ktorej nieto návratu a vaše pozostatky splynú s tajuplnou singularitou. Ak ich teda ešte predtým nespečie akréčny disk. Ak sa takéhoto scenára obávate, mám pre vás dobrú správu. Nespadnúť do čiernej diery je tá najľahšia vec, čo vás v živote čaká.
Relevance: 30% Posted on: 14. júna 2022
Čierne diery sú čierne a tak by ich na čiernom pozadí ani nemalo byť vidno. Bežne sú však obklopené žiariacim materiálom, ktorý ich zviditeľňuje. Prečo tento materiál svieti? Ako deformuje gravitácia obraz čiernych dier? A ako ich dokážeme odfotiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Podcast môžete počúvať aj cezSpotify: https://tinyurl.com/V-spotifyApple: https://tinyurl.com/V-applePodcastPodbean: https://tinyurl.com/V-podbeanGoogle Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcastYouTube: https://tinyurl.com/V-YouTube-kanal Vedátora nájdete aj naFB: https://www.facebook.com/vedator.svkIG: https://www.instagram.com/vedator_sk/web: https://vedator.space/ https://www.youtube.com/watch?v=skK3lsG84ng
Relevance: 29% Posted on: 16. októbra 2018
Popierači globálneho otepľovania často argumentujú, že vplyv človeka na planétu je zanedbateľný a zmeny v atmosfére tak musia byť prirodzené. Zabúdajú však na to, že sme si pred pár rokmi omylom zdemolovali časť ochrannej vrstvy atmosféry a že sme ju následne začali opravovať. Jednoduché molekuly Kyslík je jednou z najvýznamnejších zložiek atmosféry, bežne sa vyskytuje v troch formách: ako jednotlivý atóm (O), dvojatómová molekula (O2) (tzv. molekulový kyslík) alebo trojatómová molekula (O3) (tzv. ozón). Za bežných podmienok je stabilná forma kyslíka O2 – to je ten kyslík, ktorý bežne dýchame. Vo výške zhruba 20-30 kilometrov nad zemou však existuje tzv.…
Relevance: 24% Posted on: 26. februára 2021
Nie je tomu tak dávno, písal sa rok 1964, čo sme objavili prvé náznaky existencie čiernej diery. Išlo o Cygnus X-1, ktorého výskum pokračuje dodnes. Napríklad minulý týždeň vyšla štúdia, ktorá prehodnotila jeho hmotnosť – váži viac, ako 21-násobok hmotnosti Slnka. To už nespadá pod konvenčné predstavy vzniku čiernych dier, je možné, že niektoré aspekty teórie vzniku čiernych dier bude treba poopraviť. O čiernych dierach sa stále učíme niečo nové.
Relevance: 22% Posted on: 5. decembra 2022
Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.
Relevance: 19% Posted on: 7. októbra 2018
(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…
Relevance: 19% Posted on: 20. októbra 2019
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Relevance: 17% Posted on: 2. januára 2025
Možno si poviete, že objav novej dvojhviezdy v našej Galaxii, Mliečnej dráhe, nie je ničím veľmi výnimočný. Zo štúdií tvorby hviezd v hustých molekulových mračnách totiž vieme, že približne polovica hviezd je viazaných v dvojhviezdnych, prípadne aj viac-hviezdnych systémoch, pričom dvojhviezdou rozumieme sústavu dvoch hviezd, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska. Je to gravitačne viazaný systém analogický k sústave Zem-Mesiac. To, že je naše Slnko izolovaná, osamotená hviezda, teda nereprezentuje väčšinové usporiadanie hviezd v Galaxii. V rámci Mliečnej dráhy je jej centrum význačné miesto – nielen ako geometrické centrum špirálovej štruktúry, ale aj ako dynamické centrum, keďže plyn aj hviezdy v…
Relevance: 15% Posted on: 30. marca 2023
Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.
Relevance: 15% Posted on: 30. júna 2023
Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…
Relevance: 12% Posted on: 1. septembra 2022
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Relevance: 9% Posted on: 17. septembra 2021
Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.
Relevance: 8% Posted on: 27. septembra 2019
3D tlač sklahttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03473-9 Voda na mimozemihttp://astronomy.com/news/2019/09/water-found-in-habitable-super-earths-atmosphere-for-first-time Ako sa rastliny dostali prvýkrát na súšhttps://phys.org/news/2019-11-genes-bacteria.html Štruktúra ATP syntázyhttps://www.technologynetworks.com/proteomics/news/structure-of-mitochondrial-atp-synthase-is-solved-327391 Budeme žiť na Titáne?https://theconversation.com/titan-first-global-map-uncovers-secrets-of-a-potentially-habitable-moon-of-saturn-126985 Alarmujúci úbytok Amazonského pralesahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2981339-odlesnovani-amazonie-v-brazilii-zrychlilo-situace-je-alarmujici-pripousti-tamni-ministr AI a podvodné fotky (fotky spod vody)https://mymodernmet.com/sea-thru-underwater-photography-ai/ Jeden z veľkých fyzikálnych problémovhttps://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/11/19/the-strong-cp-problem-is-the-most-underrated-puzzle-in-all-of-physics/ Nový pick-up od Teslyhttps://www.wired.com/story/electric-tesla-pickup-truck-announcement-specs-cost-photos/ 3D mapa zemetraseníhttps://glowy-earthquakes.glitch.me/ Fotky lietajúcich vtákovhttps://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/01/photo-journal-birds-paths-migration-starling/ Lieky z rastlínhttps://www.quark.sk/nove-antibiotikum/ Pacienti s polovicou mozguhttps://www.sciencealert.com/brain-scans-reveal-how-it-s-possible-to-remain-high-functioning-with-half-a-brain Podcast Bewise x Vedátorhttps://www.youtube.com/watch?v=4m9qnbygXWs Pes jednorožechttps://www.sciencealert.com/meet-narwhal-the-rescued-unicorn-puppy-with-a-tail-on-his-face Záhada sezónnych výkyvov kyslíka na Marsehttps://www.bbc.com/news/science-environment-50419917 Vesmírna investícia do Českahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2977475-americky-vesmirny-projekt-one-web-koupi-gyroskopy-za-stovky-milionu-od-firmy-z-olomouce Tranzit Merkuruhttps://www.nytimes.com/interactive/2019/11/08/science/mercury-transits-the-sun.html O Ružene Bajcsyhttps://svetlopodperinou.sk/ruzena-bajcsy-dievca-ktore-bolo-osamele-no-nikdy-sa-nevzdalo/ Vystrelená hviezdahttps://vosveteit.sk/vedci-zaznamenali-hviezdu-ktora-bola-doslova-vystrelena-z-ciernej-diery-rychlostou-ktora-nema-obdobu/ Chémia vzniku životahttps://phys.org/news/2019-11-lifelike-chemistry-lab-ways-life.html Ako škodia e-cigaretyhttps://medicalxpress.com/news/2019-11-cardiologists-e-cigarettes-brain-blood-vessels.html Nová forma 3D obrazovhttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03454-y Video bonus: Neutrónové hviezdyhttps://www.youtube.com/watch?v=udFxKZRyQt4 Iný druh života – elektrinožrútihttps://www.quantamagazine.org/electron-eating-microbes-fo…/ Vesmírne dvojičkyhttps://www.nasa.gov/…/hubble-captures-a-dozen-galaxy-doppe… Genetikou prito rakovinehttps://www.livescience.com/crispr-to-fight-cancer.html…
Relevance: 7% Posted on: 4. októbra 2019
O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…
Relevance: 6% Posted on: 24. marca 2025
Galaxie typicky rotujú a na niektorých je to krásne vidieť. Najlepším príkladom sú špirálové galaxie, pričom vás možno prekvapí, že presný mechanizmus vzniku a udržiavania ich špirálovitej štruktúry je stále do istej miery záhadou. Je ťažké nájsť jednu teóriu, ktorá by dokázala uchopiť rozmanitosť týchto štruktúr naraz. Hoci detaily štruktúry galaxií sú zložité, samotná skutočnosť, že sa veci vo vesmíre točia, je pomerne jasná. Gravitácia stláča hmotu, čím sa väčšie objekty zmenšujú, a tento proces vďaka zachovaniu momentu hybnosti hmotu roztočí podobne ako krasokorčuliarku počas piruety. Nečudujeme sa teda, že sa vesmírne objekty točia, pričom sa predpokladá, že smer ich…
Relevance: 5% Posted on: 8. septembra 2020
Čierne diery sú najextrémnejším známym objektom vo vesmíre. Okrem iného ukrývajú náznaky fyziky, ktorú zatiaľ nepoznáme. Jeden z najzaujímavejších poznatkov naznačuje, že vesmír by mohol byť hologram. Čo je hologram pre teoretického fyziky? Akú entropiu má čierna diera a ako to vieme? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 13. októbra 2020
Jeden týždeň v roku patrí vede, udeľujú sa totiž Nobelove ceny. Tento rok vedecké ceny získal výskum vírusov, čiernych dier a genetických nožníc. Kto to bol Afred Nobel a za koľko sa dá predať Nobelova cena? Aké vírusy spôsobujú hepatitídu a prečo sa hľadali tak ťažko? Kto nás presvedčil o existencii čiernych dier a kto objavil supermasívne čierne diery? Ako fungujú genetické nožnice? O tom všetkom distkutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 22. februára 2024
Po troch Rovelliho best-selleroch už každý čitateľ vie, na čom je – či Rovelliho miluje alebo neznáša. Takže by som v princípe túto knihu ani nemusel veľmi predstavovať. Každý, koho to zaujíma, vie, čo čakať. Ale tak predsa.Rovelli sa vo fyzike venuje teóriám, ktoré v súťaži popularity dostávajú maximálne striebornú medailu. Kým bežne počúvate o teórii strún, on sa venuje slučkovej kvantovej gravitácií. Kým ostatní skúmajú pôvod priestoru, on skúma pôvod času. A keď všetci skúmajú čierne diery, hádajte, čo bude skúmať on.O zložitých veciach píše krásne a ľahko. Fyziku pretkáva poetikou a to je pre mnohých kameňom úrazu. Pre niektorých čitateľov je pomer fyziky a poetických…
Relevance: 5% Posted on: 25. októbra 2020
Na počiatku bolo svetlo, malo to však háčik. Okrem svetla bolo totiž aj veľa hmoty, ktoré svetlu bránili v pohybe. Vesmír tesne po jeho vzniku, teda pred 13.8 miliardami rokov, bol hustý, horúci a nepriehľadný. Situácia sa zmenila až o niekoľko stoviek tisícov rokov, kedy hmota rozpínaním ochladla natoľko, že umožnila vznik neutrálnych atómov, ktoré už svetlu nebránili v pohybe. Toto reliktové žiarenie sa vesmírom šíri dodnes, jeho vlnové dĺžky sú však pre ľudské oko neviditeľné. Po vychladnutí plynu sa tak z vesmíru stalo veľmi tmavá miesto. Otázka je, že dokedy? Kedy sa rozhoreli prvé hviezdy? Odpoveď na túto otázku skúmajú dva prístupy – na…
Relevance: 5% Posted on: 29. apríla 2024
Nie, nie, nie. Nikto sa v tejto knihe nebude hádať o tom, či by sa Pluto malo stále považovať za planétu. V tom máme jasno. V mnohom však zatiaľ jasno nemáme. Ako presne vznikol Mesiac? Čo drží pokope galaxie? A aký veľký je vlastne vesmír? V ilustrovanej knihe rozhovorov hľadáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Vesmír nás fascinuje. Nielen nás dvoch, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a…
Relevance: 5% Posted on: 26. novembra 2020
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú hlavne o horúcom plyne a o kozmickej pavučine, ktorá vypĺňa viditeľný vesmír. Prečo je plyn vo vesmíre horúci, keď je vesmír chladný? Kam tento plyn smeruje a čo sa s ním deje? Akú úlohu v tomto procese zohrávajú čierne diery? O tom sú dnešné rozhovory o vesmíre.
Relevance: 5% Posted on: 29. marca 2022
Ak si za niečo zaslúžil Nobelovu cenu Stephen Hawking, tak za objav možného žiarenie z čiernych dier. Cenu však nedostal, keďže sa toto žiarenie nepodarilo pozorovať. Prečo sa ním teda fyzici zaoberajú? Prečo sme ho doteraz nepozorovali? A ako môžu mať čierne diery teplotu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 16. septembra 2022
V utorok 13. 9. sme sa po dlhšom čase stretli osobne v bratislavskom KC Dunaj na živom Vedatour -- besedách so slovenskými vedcami a vedkyňami. Prvú prednášku mali Mirka Galasová a Peter Teličák z Ústavu experimentálnej psychológie SAV. Rozprávali o epistemicky nepodložených presvedčeniach, o tom ako vznikajú, kto k nim je náchylný a čo sa s tým všetkým dá robiť. Filip Květoň z Chemického ústavu SAV po nich porozprával o svojom výskume v oblasti diagnostiky ochorení na základe detekcie cukrov -- ako tieto pomáhajú v správnemu fungovaniu proteínov a ktoré ich vlastnosti sa používajú na odhalenie rôznych chorôb od rakoviny…
Relevance: 5% Posted on: 8. novembra 2022
Keď vyhodíte do vzduchu férovú mincu, na 50% na nej padne vrch a na 50% padne spodok. Čo ak však mincu niekto upraví, umiestni do nej drobné, ale citeľné, závažie? Testy ukázali, že na takto upravenej minci padá vrch až v 80% prípadov. Poďme ju skúsiť. Hodíme a – čuduj sa svete – padol vrch. Môžeme povedať, že padol kvôli ukrytému závažiu, ktorým je minca upravená?
Relevance: 5% Posted on: 28. júna 2023
Vyzerá to ako hviezda, žiari to ako hviezda, no nie je to hviezda. Čo je to? S takouto záhadou bojovala astronomická komunita dlhé roky. Odpoveď bola ešte podivnejšie, než by si hocikto trúfol tipnúť. Prečo žiaria čierne diery? Čo je to rádioastronómia? A čo podáva vo vesmíre najväčší výkon? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/WcVKXTaP4L0
Relevance: 5% Posted on: 8. septembra 2023
Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…
Relevance: 5% Posted on: 14. mája 2020
Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.
Relevance: 5% Posted on: 19. decembra 2023
Po dlhšej prestávka sa znovu vraciame k téme tmavej hmoty. Zhodnotíme, čo nové nám výskum neprezdradil a čo aspoň naznačil. Aké je povaha tmavej hmoty? Je gravitácia iná, než myslíme? A ako s tým súvisia čierne diery? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Relevance: 5% Posted on: 19. júna 2020
Hviezdy, planéty, asteroidy, medzihviezdy plyn a čierne diery – toto všetko tvorí len malý zlomok hmoty v našom vesmíre. Zbytok tvorí niečo, čoho nedokážeme vidieť, vidíme len gravitačné pôsobenie, voláme to „tmavá hmota“. Tmavá hmota má svoje odtlačky v reliktovom žiarení, tichom šume vesmíru, ktoré sa v ňom šíri doteraz. Stimulovala tvorbu galaxií, drží ich pokope, spôsobuje gravitačné šošovkovanie.
Relevance: 4% Posted on: 19. októbra 2019
„Americká“ strieborná lepiaca páska (duct tape.) Pozná ju každý. Viete však, že tiež vznikla na objednávku armády? V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia už existovali skoro všetky bežné lepiace pásky. Papierová maliarska, celofánová priesvitná, textilná náplasť „leukoplast.” Strieborná páska však vznikla až vďaka jednej ustaranej mamičke. Počas druhej svetovej vojny, keď Američania potrebovali vodotesne zabaliť muníciu, tak ju uložili do bední, tie potom zavoskovali a prelepili papierovou lepiacou páskou. Z pásky visel voľný koniec, za ktorý sa malo trhnúť a tým bedňu otvoriť. Ale smotanu do kávy sme otvárali každý. Aj pri granátoch sa často stávalo, že sa papierová páska roztrhla…
Relevance: 4% Posted on: 1. marca 2021
Časť ľudí si myslí, že vedci sci-fi nenávidia. Sci-fi je bežne plné vedeckých nepresností, vo vesmíre počujeme výbuchy a čo viac, vedcov zobrazuje ako podivínov v bielych plášťoch. Iná časť si zas myslí, že všetci vedci sci-fi a fantasy milujú a je ťažké nás vidieť v inom, ako geekovskom tričku. Pravda je asi niekde uprostred, ako aj v širokej pupulácií, časť vedcov tento žáner obľubuje a časť nie. Sci-fi vie byť pre vedu prospešná jedným dôležitým spôsobom – priťahuje študentov do prírodovedných oborov. Však viete: „Prišiel som kvôli svetelným mečom, no zostal som kvôli laserovej interferometrii.“ Existuje aj kurióznejší prípad, kedy sci-fi literatúra pomohla vede.…
Relevance: 3% Posted on: 12. februára 2020
Nedávno sme hovorili o nekonečne a ako príklad sme si uviedli množinu prirodzených čísel (1, 2, 3, ...). Tvrdili sme však, že existujú aj „väčšie“ nekonečná, resp. väčšie množiny. Vieme nájsť nejaký jednoduchý príklad? Skúsme napríklad zaloviť medzi číslami.
Relevance: 3% Posted on: 29. marca 2020
Skončila mi karanténa, spolu s ňou aj tatinovi a tak som ho na otočku hodil z Liptova do Bratislavy. Cestou späť som sa zastavil na pumpe, kým som čapoval benzín, obišli ma dvaja motorkári. Čierne oblečenie, prilby pod pazuchou a šatka nikdy. Vravím si, že pekne nezodpovedné. Dotankoval som, zaplatil a zaparkoval o pár metrov ďalej, potreboval som odpísať na jednu správ.
Relevance: 3% Posted on: 24. februára 2021
Keď sa s niekým dostaneme do bitky, vravíme, že si ideme zmerať sily. Dobrý nápad je však zistiť si silu súpera ešte pred bitkou. Ak je silnejší, radšej mu dáme pokoj.
Relevance: 3% Posted on: 23. júna 2021
Holandské kakao, ktoré máte doma, pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo západnej Afriky. Tu sa totiž vypestujú približne tri štvrtiny svetovej produkcie kakaa. Kakaovník ale pôvodne z Afriky nepochádza. Sem bol len dovezený v priebehu 19.storočia, keď stúpala produkcia a popularita čokolády.
Relevance: 3% Posted on: 12. júla 2021
Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?
Relevance: 3% Posted on: 7. júna 2019
Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok. Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…
Relevance: 3% Posted on: 15. júla 2021
Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na stále čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár však dňami sa medvede osmelili aj v Žiarskej doline a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.
Relevance: 3% Posted on: 28. septembra 2019
(Nadpis je otázka od Martina) Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Pre potreby tohto článku si môžeme svetlo predstaviť ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu (nebude to podstatné, no pre úplnosť: čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia energia). Sietnica ľudského oka obsahuje tri druhy buniek zodpovedajúce za farebné videnie. Prvý druh je citlivý hlavne na svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 420 nm (nanometrov), druhý na 534 nm a tretí na 564 nm. Keď na sietnicu dopadá svetlo s vlnovou dĺžkou…
Relevance: 3% Posted on: 25. októbra 2021
„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.
Relevance: 3% Posted on: 6. októbra 2019
Všetci dobre vieme, že diamanty sú tvorené uhlíkom, ktorý sa pod obrovským tlakom (a teplotou) stlačil do kompaktnej a extrémne pevnej mriežky. Z tohto pohľadu by mali všetky diamanty vyzerať rovnako, byť rovnako priesvitné – majú rovnaké chemické zloženie (aj priestorové usporiadanie mriežky). Ako je možné, že niektoré sú farebné? Časť z nich je farbená umelo, no aj v prírode nájdete (s kopou šťastia) obrovské množstvo rôznych farieb. Čomu diamanty za svoju farbu vďačia? • Žlté diamanty získavajú svoju farbu vďaka drobnej prímesi dusíka.• Hnedé diamanty sú dôsledkom poruchy (posunom) kryštalickej mriežky. Pod veľkým tlakom sa dajú napraviť (vybieliť). Podobne…
Relevance: 3% Posted on: 12. februára 2024
Hneď na úvod sa musím priznať, že o hokeji toho veľa neviem. Môj záujem o tento šport klesá približne zarovno s kvalitou slovenskej reprezentácie a s hokejkou som sa naháňal akurát tak za tenisákom ešte hrozne dávno na parkovisku pred panelákom. Ak teda niekto, kto sa tomuto športu ozaj rozumiete a viete viac, chcete čosi doplniť alebo poopraviť, smelo komentujte. Keď sa v dnešnom vrcholovom hokeji – rozumej NHL – pozriete na farbu brankárskej výstroje, veľká väčšina brankárov bude mať na sebe viac či menej biele chrániče. V minulosti to tak ale nebolo a brankári volili čierne alebo aj vcelku…
Relevance: 3% Posted on: 16. októbra 2019
Písal sa rok 1979. Studená vojna bola v plnom prúde a obe strany sa pohrávali s myšlienkou využitia biologických zbraní napriek tomu, že v roku 1972 podpísalo viacero štátov dohodu o ich zákaze. Dohoda sa však netýkala vývoja ochranných prostriedkov proti biologickým zbraniam a keď niekto chce vyvíjať ochranné prostriedky, tak si musí najskôr vyrobiť aj zbraň, proti ktorej sa chce brániť – to dá predsa logiku. Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg) bolo mesto v Sovietskom zväze, ktoré malo už počas druhej svetovej vojny veľký strategický význam. Vzhľadom na svoju polohu tesne za Uralom sem evakuovali ťažký priemysel a miestne továrne chŕlili jeden…