16. mája 2024

Search Results for: abelova cena

Results 1 - 43 of 43 Page 1 of 1
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Abelova cena za rok 2021

Relevance: 100%      Posted on: 22. marca 2021

Prestížne matematické ocenenie za rok 2021 si v stredu našlo svojich adresátov. Sú nimi László Lovász a Avi Wigderson. Abelova cena im bola udelená „za fundamentálny prínos k teoretickej informatike a diskrétnej matematike a za vedúcu rolu v ich transformácii na centrálne disciplíny modernej matematiky.“

Abelova cena za rok 2022

Relevance: 86%      Posted on: 12. apríla 2022

Tohtoročná Abelova cena, jedno z najvyšších ocenení v matematike, bola udelená americkému matematikovi Dennisovi Parnellovi Sullivanovi, za jeho „prelomové prínosy do topológie v jej najširšom zmysle slova a konkrétne do jej algebraických, geometrických a dynamických aspektov“.

Abelova cena za rok 2024

Relevance: 78%      Posted on: 8. apríla 2024

Pred pár dňami bola udelená tohtoročná Abelova cena. Získal ju francúzsky matematik Michel Pierre Talagrand za prelomové prínosy v teórii pravdepodobnosti a funkcionálnej analýze, s mimoriadnymi aplikáciami v matematickej fyzike a štatistike. Abelova cena je „sesternicou“ Nobelových cien. Je udeľovaná Nórskym kráľom za výnimočné zásluhy v oblasti matematiky. Nesie meno po významnom matematikovi Nielsovi Henrikovi Abelovi. Ako doplnok k Nobelovej cene bola navrhnutá už v roku 1899, ale prvým nositeľom sa stal až matematik Jean-Pierre Serre v roku 2003. Odvtedy je cena udeľovaná každý rok, zatiaľ vždy len jednému alebo dvom matematikom. Tohtoročný laureát Michel Talagrand sa narodil v roku…

Abelova cena za rok 2020

Relevance: 75%      Posted on: 7. apríla 2020

Nedávno sa rozhodlo, že tohtoročné prestížne matematické ocenenie, Abelova cena, bude udelená dvom matematikom, Hillelovi Furstenbergovi a Grigorijovi Alexandrovičovi Margulisovi, za „priekopnícke využitie metód pravdepodobnosti a dynamických systémov v teórii grúp, teórii čísel a kombinatorike“.

Turingova cena za rok 2024

Relevance: 46%      Posted on: 25. apríla 2024

Nedávno sme písali o udelení Abelovej ceny za rok 2024. Informatika, za ktorú sa tiež nedostáva Nobelova cena, má takisto svoje významné ocenenie často prirovnávané k nobelovkám, Turingovu cenu, udeľovanú Asociáciou pre výpočtovú techniku (Association for Computing Machinery, ACM). Medzi objavy ocenené touto cenou patria rôzne programovacie jazyky, prvý osobný počítač, internet, neurónové siete, kryptografické protokoly, ale aj abstraktné výsledky. Podobne ako tohtoročný laureát Abelovej ceny, aj najnovší nositeľ Turingovej ceny, Avi Wigderson z Inštitútu pokročilých štúdií v Princetone, sa venoval náhodnosti v počítaní a kryptografii. Ako som začal študovať materiály o Avim Widgersonovi, zistil som, že to môžem zabaliť,…

Nobelova cena za medicínu a fyziológiu 2019

Relevance: 36%      Posted on: 7. októbra 2019

Cenu získali William G. Kaelin, Jr., Sir Peter J. Ratcliffe a Gregg L. Semenza za popísanie, ako bunky vnímajú množstvo kyslíka a ako naň reagujú. Kyslík je nutný pre život živočíšnej bunky. Umožňuje premieňať potravu, ktorú prijímame na bunkovú energiu, ktorá následne poháňa deje v bunke. Hladina kyslíka však v tele nie je stála a neustále sa mení. Napríklad pri športe, keď je kyslík viac využívaný alebo pri nadmorských výškach, kedy nie je v prostredí až tak dostupný. Rovnako to platí aj pre vývoj embrya, ktoré si musí odchytávať kyslík z krvi matky. Na znížené množstvo kyslíka – hypoxiu musia…

Nobelova cena za fyziku 2019

Relevance: 36%      Posted on: 8. októbra 2019

Ocenený bol výskum vesmíru. Polovicu ceny si odniesol James Peebles za teoretický výskum v kozmológii, druhú polovicu si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Aj keď sa obe časti ceny týkajú vesmíru, sú pomerne rôznorodé. James Peebles sa venoval správaniu vesmíru tesne po jeho vzniku. Niekoľko státisícov rokov po Veľkom tresku bol vesmír plný hustej a horúcej hmoty, ktorá úplne bránila svetlu k pohybe. Potom, ako vesmír chladol, sa hmota začala spomaľovať a tvoriť neutrálne atómy – čo oslobodilo svetlo, ktoré sa zrazu mohlo voľne šíriť priestorom. Toto, tzv. reliktové žiarenie, ktoré vzniklo asi 380 000 rokov…

Škodí vede Nobelova cena?

Relevance: 30%      Posted on: 29. novembra 2021

Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.

Nobelova cena za klikaciu chémiu

Relevance: 24%      Posted on: 12. októbra 2022

Uskutočniť chemickú reakciu v laboratóriu nie je také jednoduché ako napísať chemickú rovnicu na papier. Po zmiešaní ingrediencií (reaktantov) sa tieto na 100% nepremenia na produkty a v zmesi chemikálií môže okrem želanej reakcie prebiehať viacero ďalších reakcií zároveň, pričom väčšina z nich vedie k nežiadaným produktom.

Na čo sú vlastne Nobelove ceny dobré

Relevance: 15%      Posted on: 10. októbra 2019

Týždeň Nobelových cien sa ešte neskončil. Vedecké ceny sú však odovzdané a tak je namieste krátka úvaha, aký majú vlastne zmysel. Asi všetci vedia, že ceny sú pomenované po vynálezcovi dynamitu, Alfredovi Nobelovi. V skutočnosti je to ešte zaujímavejšie. Napríklad Nobel má na svojom konte stovky vynálezov, dynamit je len najznámejším z nich. A cena po ňom nie je založená, vznikla na základe jeho poslednej vôle. Keď mal Nobel 54 rokov, naskytla sa mu nevídané možnosť – prečítať si vlastný nekrológ. Mal nelichotivý nadpis: „Obchodník so smrťou zomrel.“ Šlo o chybu, zomrel jeho brat Ludvig. Nobela to však primälo k…

Obchodné podmienky

Relevance: 9%      Posted on: 31. júla 2023

VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY I. Základné ustanovenia 1. Tieto všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“) sú vydané: Higgsov bizón, s. r. o.,Stolárska 7030/37Bratislava - Mestská Časť Rača  83106IČO: 54206430DIČ: 2121601625 Zapísaný v: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I pod číslom: 156640/B (ďalej len „predávajúci“) 2. Tieto obchodné podmienky upravujú vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a fyzickej osoby, ktorá uzatvára kúpnu zmluvu mimo svoju podnikateľskú činnosť ako spotrebiteľ, alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ďalej len: „kupujúci“) prostredníctvom webového rozhrania umiestneného na webovej stránke dostupného na internetové adrese www.vedator.space (ďalej je „internetový obchod“). 3. Ustanovenia obchodných podmienok sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej…

ESET Science Award

Relevance: 6%      Posted on: 15. októbra 2022

Už druhý rok po sebe som mal miernu paniku. Musel som googliť, čo znamená "dress code: black tie optional" a dúfať, že som nezabudol dať vyčistiť oblek a košeľu. Druhý rok po sebe som bol totiž pozvaný ako hosť na udeľovanie Eset Science Award.

Učiteľka nie je (iba) wikipédia

Relevance: 6%      Posted on: 26. mája 2023

Včera som bol tlieskať na súťaži Učiteľ Slovenska. Keď idete na podobné oceňovanie športovcov, dozviete sa, aké spravili rekordy a ak sa zas oceňuje manažment firiem, určite sa spomenie, aký zisk vygenerovali či ako stúpla cena akcií.Na súťaži učiteľov by ste tak čakali výpočty toho, ako ktorí žiaci vyhrali matematické olympiády, súťažili v informatike či dominovali na Hviezdoslavovom Kubíne. Takmer nič také však počas večera nezaznelo.Učiteľky a učitelia rozprávali, ako pracujú so žiakmi ako s ľuďmi, ako sa ich snažia zapájať, motivovať, pomôcť každému nájsť svoju cestu. Najkrajšie to podľa mňa zhrnula Oľga Bystrianska, keď povedala, že ako učiteľka hudobnej…

Ako liečiť alergiu

Relevance: 6%      Posted on: 24. septembra 2023

Alergickou nádchou trpia na Slovensku 3 z 10 ľudí. Alergia je nepríjemná sama osebe a ak sa dlhodobo ignoruje, môže viesť k vážnym chronickým ochoreniam. Ak si z tohto príspevku máte zobrať jedinú informáciu, tak je to táto: alergie sa dajú liečiť. Aby sme si vysvetlili ako tzv. alergénová imunoterapia funguje, musím si najprv vysvetliť, čo to vlastne alergia je. Imunitný systém ľudského tela je tak obdivuhodný, fascinujúci a monumentálny, že môžete byť radi, ak z neho neskladáte skúšku na vysokej škole. Priehršť biochemických procesov, vyše desať Nobelových cien za jeho výskum a aj tak stále mnohým aspektom nerozumieme. Hneď prvá úloha imunitného systému je zložitá –…

Vedátorský podcast 213 – Nobelove ceny 2023

Relevance: 6%      Posted on: 9. januára 2024

https://youtu.be/SRiEBKbl1G4 Aj majster tesár sa občas utne. My sme zas pripravili epizódu o Ig Nobelových cenách … ale potom nás zaujalo niečo iné a tak sme najväčšie vedecké ocenenie nestihli prediskutovať. Prekvapilá nás cena za medicínu? Za čo ju získal výskum vo fyzike? A bola cena za chémiu vlastne za chémiu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Ako môže stáť liek 2 000 000 Eur?

Relevance: 6%      Posted on: 19. februára 2020

Po internete chodí zbierka na liek pre chlapca, ktorý trpí s poruchou SMA. Zarážajúca je cena lieku: 2 milióny Eur. Prečo je taký vysoká?

Ako orgány vedia, aké veľké majú byť?

Relevance: 6%      Posted on: 31. mája 2021

Ľudia sú pestrí. Veľkú variabilitu vo veľkostiach jednotlivých orgánov však nenájdeme: nestane sa, že srdce jedného dospelého človeka zaberie celú hrudnú dutinu, kým u druhého má veľkosť hrášku. Veľkosti obličiek, mozgu, kože a mnohých iných častí tela tiež nie sú vecou náhody. Rast orgánov je teda kontrolovaný; otázka je: čím?

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 6%      Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Fejková veda: Kúpené autorstvo

Relevance: 3%      Posted on: 27. apríla 2022

Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…

Miléniové problémy: kváka to ako sféra, čo je to?

Relevance: 3%      Posted on: 4. septembra 2020

Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé takéto vyriešenie by totiž predstavovalo obrovský posun v príslušnej oblasti matematiky. Napriek veľa pokusom a mravenčej práci matematikov však ostávajú takmer všetky tieto problémy stále otvorené. Všetky až na jeden. Nuž, dnes konečne nastal čas na to, aby sme si tento problém predstavili. Volá sa Poincarého domnienka a jej úspešným (vy)riešiteľom je Griša Pereľman. [1] Možno ste o jeho príbehu už počuli: po úspešnom zdolaní problému Pereľman odmietol miliónovú odmenu, ba čo viac, odmietol aj…

Škálovania festivalov

Relevance: 3%      Posted on: 19. augusta 2022

Stretnú sa, na dvoch festivaloch po sebe, dvaja matfyzáci. A síce sa bežne rozprávajú o úplne normálnych témach, teraz majú niečo zvláštne a aktuálne – škálovanie festivalov.

Vedátorský podcast 44 – Ig Nobelove ceny

Relevance: 3%      Posted on: 29. septembra 2020

Nenechajte sa oklamať, nejde o Nobelovu cenu, najprestížnejšie vedecké ocenenie. Ig Nobelova cena je jej satirickou alternatívou, odovzdáva sa s cieľom poukázať na výskum, vďaka ktorému sa najprv zasmejete, potom zamyslíte. Nalaďte sa na budúcotýždňové odovzdávanie tej „skutočnej“ Nobelovky. Ako dlho kvapká smola a ako sa pláva v sirupe? Za čo dostal Ig Nobelovu cenu Vatikán a ako môže podprsenka zachraňovať životy? O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.

Rok 1926 vo vede

Relevance: 3%      Posted on: 9. septembra 2022

Včera zomrela kráľovná Alžbeta II., najdlhšie vládnuca panovníčka britskej monarchie. Narodila sa v roku 1926, človeku sa až ťažko predstavuje, ako dávno to bolo. Jednoduchý príklad: v tomto roku bolo ľudstvo časovo bližšie k potvrdeniu existencie atómov (rok 1905) než k objavu štruktúry DNA (rok 1953).

Vedátorský podcast 46 – Nobelove ceny za rok 2020

Relevance: 3%      Posted on: 13. októbra 2020

Jeden týždeň v roku patrí vede, udeľujú sa totiž Nobelove ceny. Tento rok vedecké ceny získal výskum vírusov, čiernych dier a genetických nožníc. Kto to bol Afred Nobel a za koľko sa dá predať Nobelova cena? Aké vírusy spôsobujú hepatitídu a prečo sa hľadali tak ťažko? Kto nás presvedčil o existencii čiernych dier a kto objavil supermasívne čierne diery? Ako fungujú genetické nožnice? O tom všetkom distkutuje Jozef a Samuel.

Ako (ne)hodnotiť vedu

Relevance: 3%      Posted on: 5. apríla 2023

Včera sa mi stala taká sranda. Pozeral som si normálny vedecký časopis, ktorý prešiel na open acess. To znamená, že každý článok, ktorý je v ňom publikovaný, je dostupný verejne. Doteraz bola prax, že bol článok uzamknutý a platil ten, kto si ho chcel prečítať – respektíve jeho inštitúcia. Teraz už však poplatok platí autor. Potom som niekde na Facebooku uvidel link na stránku, ktorá predávala autorstvo vo „vedeckých“ článkoch. Čo ma pobavilo bola podobná cena – aj keď v prvom prípade ide o seriózny vedecký časopis a v druhom prípade o neetický nástroj na generovanie falošných a bezcenných výstupov.

Mefistove korálky

Relevance: 3%      Posted on: 23. decembra 2020

Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.

Supervolič

Relevance: 3%      Posted on: 16. augusta 2023

Odborníci na voľby a prieskumy poukazujú na skutočnosť, že veľa ľudí na Slovensku sa rozhodne o voľbe tesne pred hlasovaním. To otvára príležitosť robiť namiesto systematickej kampane jedno veľké a dobre načasované teátro, ktoré dokáže zahrať na naše pudy a emócie.Prieskumy ukazujú, že mnoho voličov je teraz v situácii, kedy zvažujú viacero strán. Ako sa medzi nimi rozhodnúť racionálne? Ja pri voľbách rozmýšľam tak, že zvažujem dva faktory: 1. ako sú hodnoty strany zarovnané s mojimi, 2. do akej miery dokážu strany deklarované hodnoty presadiť. Kombináciou týchto faktorov získam odhad, že daná strana dokáže presadiť hodnoty, ktoré sú dostatočne zarovnané s mojimi. Ktorá strana to zvládne…

Prečo svietia reaktory namodro?

Relevance: 3%      Posted on: 7. júna 2019

Keď pracovala Marie Curie s rádioaktívnymi látkami, všimla si občasné záblesky modrého svetla. Nebola prvá, ktorá niečo také videla, a rovnako nebola prvá, ktorá nad tým mávla rukou. Aj keď teoretickú predpoveď takéhoto efektu vyslovil koncom 19. storočia Oliver Heaviside, prvý si nad vec poriadne sadol Pavel Čerenkov (Па́вел Черенко́в). V roku 1934 skúmal (iné) žiarenie uránových solí, sem-tam si pritom všimol záblesky modrého svetla. Prišlo mu to ako zaujímavá vec a tak k problému prizval Igora Tamma a Ilya Franka. Museli mu byť vďační, o 24 rokov ich za tento výskum čakala Nobelova cena.  Prečo rádioaktivita spôsobuje záblesky modrého…

Medzi budúcnosťou a súčasnosťou

Relevance: 3%      Posted on: 7. januára 2021

Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?

Z akej vidličky chutí najlepšie?

Relevance: 3%      Posted on: 22. januára 2024

Pokračujeme v mojej pravidelnej kulinársko-vedeckej sérii, predošlý text vyšiel na deň pred štyrmi rokmi. V ňom som sa okrem iného venoval vplyvu farby hrnčeka na vnímanie chuti kávy [1]. Dnes sa pozrieme na prostriedky, ktorými jedlo dopravujeme do úst. Prečo sa vlastne robia takéto štúdie? Naše návyky meníme ťažko [2]. Zmeniť tie stravovacie však môžeme nielen voľbou stravy, ale aj výberom nástroja, s ktorým ju konzumujeme. Ako bolo už minule spomínané, simultánny kontrast potraviny a riadu vie do istej miery zmeniť to, ako vnímame vlastnosti jedla. Okrem týchto spojitostí, ktoré sa nám môžu zdať zjavnejšie, existujú vplyvy, ktoré by sme…

Ako fungujú okuliare na farbosleposť?

Relevance: 3%      Posted on: 28. septembra 2019

(Nadpis je otázka od Martina) Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Pre potreby tohto článku si môžeme svetlo predstaviť ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu (nebude to podstatné, no pre úplnosť: čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia energia). Sietnica ľudského oka obsahuje tri druhy buniek zodpovedajúce za farebné videnie. Prvý druh je citlivý hlavne na svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 420 nm (nanometrov), druhý na 534 nm a tretí na 564 nm. Keď na sietnicu dopadá svetlo s vlnovou dĺžkou…

Ako v hmle uvidieť elementárne častice?

Relevance: 3%      Posted on: 4. februára 2021

Hmlová komora je jednoduché zariadenie, ktoré nám umožňuje pozorovať trajektórie mikroskopických častíc. Teda, nie hocijakých, ale tých, ktoré sú elektricky nabité a majú vysokú energiu. Všetky takéto – pre nás ináč neviditeľné – častice pochádzajú buď z kozmického žiarenia alebo z prirodzenej rádioaktivity. Veľkosť týchto častíc je menšia, než miliardtina metra. Ako teda dokážeme vidieť ich stopy?

Pri horení sviečky vznikajú (nano)diamanty

Relevance: 3%      Posted on: 8. októbra 2019

Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí 4 väzby a funguje ako dokonalá Lego kocka, môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať a spevňovať. Zároveň sa uhlík rád spája s ostatnými molekulami a tak je opornou kostrou organickej chémie. Určite poznáte aspoň dva príklady uhlíka: grafit a diamant. Je to dokonalý príklad, kedy ten istý atóm usporiadaný iným spôsobom vedie k úplne odlišným vlastnostiam. Existujú aj ďalšie formy uhlíka: fulerén (niečo ako atómové futbalové lopty) a amorfný…

Čo dokáže družica?

Relevance: 3%      Posted on: 18. marca 2021

V priebehu niekoľkých hodín by sa na orbit mala dostať družica GRBAlpha, na ktorej spolupracovala Letecká fakulta TUKE, Maďarský astronomický ústav, slovenské firma Spacemanic, Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky MUNI v Brne a ďalšie firmy a inštitúcie. Keďže projekt zastrešuje práve LF TUKE, pôjde o druhý satelit, ktorý poletí pod slovenskou vlajkou.

Čierny piatok

Relevance: 3%      Posted on: 28. novembra 2019

Čierny piatok je neoficiálny sviatok, kedy sa hlavne v USA začína predvianočná sezóna. Aký má pôvod a akú budúcnosť?

Ako čili papričky pomohli vedcom pochopiť reakciu na teplo

Relevance: 3%      Posted on: 4. októbra 2021

Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu bola udelená vedcom: fyziológovi Davidovi Juliusovi (University of California) a neurovedcovi Ardemovi Patapoutianovi (Howard Hughes Medical Institute, California) za objavenie receptorov teploty a hmatu. Títo dvaja americkí vedci prvýkrát opísali mechanizmus, ako ľudia reagujú na teplo, chlad a tlak cez nervové impulzy, čo je kľúčové pre prežitie a interagovanie so svetom okolo nás.

Testovanie DNA

Relevance: 3%      Posted on: 2. decembra 2019

Testovanie DNA sa stalo široko dostupné. Ako testy prebiehajú, čo sa z nich môžete dozvedieť a do akej miery sú bezpečné?

Nobelovu cenu za fyziku získal výskum klimatických modelov

Relevance: 3%      Posted on: 5. októbra 2021

Vďaka fyzike vieme povedať, že 16. júla 2186 bude z Galagág vidieť zatmenie Slnka trvajúce 4 minúty. Rovnako vďaka fyzike vieme povedať, že zajtra bude na našom území takmer určite pršať, no už netušíme, či bude pršať aj o dva týždne.

Vedátorský podcast 10: Higgsov bozón

Relevance: 3%      Posted on: 4. februára 2020

Elementárna častica, posledný dielik skladačky časticovej fyziky, najväčší triumf urýchľovača CERNu. Bola za neho udelená Nobelova cena, písalo sa o ňom dlhé mesiace.

Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli

Relevance: 3%      Posted on: 7. apríla 2022

Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.

Klenot šarlatánskych nezmyslov

Relevance: 3%      Posted on: 29. mája 2020

Niektoré veci sú taká hlúposť, že až zostáva rozum stáť. Prečítate si nadpis, preletíte článok a párkrát naprázdno zažmurkáte. Sem-tak niekde rozprávam o šarlatánoch a podvodníkoch, ktorí sa zmesou nezrozumiteľného žargónu snažia zmiasť ľudí a zarobiť na ich strachu.