O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 1 - 100 of 101 | Page 1 of 2 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 100% Posted on: 29. júna 2022
Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.
Relevance: 95% Posted on: 20. októbra 2019
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Relevance: 89% Posted on: 19. septembra 2021
Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.
Relevance: 73% Posted on: 3. júla 2023
Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá ... Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo…
Relevance: 67% Posted on: 25. novembra 2022
Čo bolo pred Veľkým treskom? Túto otázku dostávajú fyzici bežne a typickou – a pomerne rozumnou – odpoveďou je, že otázka je zle položená. Pri Veľkom tresku totiž (možno) vznikol aj čas. Zároveň boli podmienky v týchto okamihoch natoľko drastické, že vieme, že aktuálne fyzikálne zákony nedokážu opísať, čo sa dialo.
Relevance: 62% Posted on: 26. novembra 2020
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú hlavne o horúcom plyne a o kozmickej pavučine, ktorá vypĺňa viditeľný vesmír. Prečo je plyn vo vesmíre horúci, keď je vesmír chladný? Kam tento plyn smeruje a čo sa s ním deje? Akú úlohu v tomto procese zohrávajú čierne diery? O tom sú dnešné rozhovory o vesmíre.
Relevance: 62% Posted on: 25. augusta 2023
Vesmír nás posledné stáročia rozmaznával. Na mnohé otázky, ktoré sme si položili, sme našli odpoveď. Aká stará je Zem? Prečo voda vrie? Ako vyrobiť zlato z iného prvku? (Draho, v časticových urýchľovačoch.) Všetko sme si pekne odškrtli.Samozrejme, nie vždy sa to podarilo a každý uznáva, že sú otázky, ktoré ešte nevieme uspokojivo zodpovedať. Ako vznikol vesmír? Ako vzniká vedomie? Platí Riemannova hypotéza? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nemáme odpoveď.Na základe dlhej a úspešnej série zodpovedaných otázok niektorí radi predpovedajú, že v budúcnosti, skôr či neskôr, nájdeme odpovede na všetky zmysluplné otázky. Pravda je však taká, že ide len o dúfanie. Na niektoré otázky možno nedokážeme…
Relevance: 56% Posted on: 6. januára 2020
Nočná obloha ľudí fascinuje od počiatku vekov. Vesmír však obsahuje aj mnohé, čo je voľnému oku skryté – vlnové dĺžky, ktoré nedokážeme vidieť, neutrína či gravitačné vlny.
Relevance: 56% Posted on: 15. septembra 2020
Vesmír je veľký, veľmi. Ako to však vieme? Ľudia sa zatiaľ dostali len na Mesiac, čo je aj z pohľadu našej slnečnej sústavy málo, z pohľadu vesmíru je to prakticky nič. A predsa sme si veľkosťou vesmíru pomerne istý. Nejde o jedno konkrétne pozorovanie, ale o sériu rôznych meraní, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ako sme sa prvýkrát dozvedeli o vzdialenosti Mesiaca a ako sme sa cez Slnko, hviezdy a supernovy dostali až na kraj vesmíru. O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 56% Posted on: 8. septembra 2020
Čierne diery sú najextrémnejším známym objektom vo vesmíre. Okrem iného ukrývajú náznaky fyziky, ktorú zatiaľ nepoznáme. Jeden z najzaujímavejších poznatkov naznačuje, že vesmír by mohol byť hologram. Čo je hologram pre teoretického fyziky? Akú entropiu má čierna diera a ako to vieme? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 56% Posted on: 23. januára 2024
Existuje hviezda s označením HD 140283, v uliciach známa pod prezývkou Matuzalem. Nachádza sa sotva 200.5 svetelných rokov od Zeme, váži asi 81% toho, čo naše Slnko, pritom má asi 2.04-násobný polomer. Jej odhadovaný vek je 14.46 miliardy rokov a čo-do chemického zloženia je prevažne tvorená vodíkom a héliom, teda ide o hviezdu populácie II.Ak ste pozorní, niečo vás na tomto opise zarazilo. Hviezda stará 14.46 miliardy rokov, vesmír má predsa „len“ 13.8 miliardy rokov! Táto hviezda zdanlivo popiera kozmologické modely a ak ste o nej niekedy počuli, tak práve v tomto kontexte – odtiaľ pochádza aj jej názov.Ak ste…
Relevance: 56% Posted on: 20. novembra 2022
Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.
Relevance: 56% Posted on: 17. septembra 2023
Zostala mi batérka tak som pre predošlej vychádzke nahral ešte jednu krátku. Téma na desať minút viac než ambiciózna – ako vznikol vesmír? Okrem iného aj o tom, či bude môcť mať táto otázka uspokojivú odpoveď. https://youtu.be/OyUkHpEMGic Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://vedator.space/vedastore/
Relevance: 51% Posted on: 29. decembra 2022
Mnohí ho poznáte cez jeho legendárnu reláciu Okna vesmíru dokořán. Jiří Grygar však nie je len popularizátorom vedy, ale aj aktívnym vedcom. Aké energetické je žiarenie z vesmíru? Ako ho dokážeme pozorovať? A čo skúšali vedci objaviť na vrchole Eiffelovej veže? O tom všetkom diskutujú Samuel, Norbert Werner a Jiří Grygar.
Relevance: 51% Posted on: 13. mája 2021
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Marekom Skarkom. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o exoplanétach, ktorých výskum sa Marek zaoberá. Čo sú to exoplanéty? Koľko ich vo vesmíre je? A ako presne ich dokážeme skúmať? O tom všetkom diskutujú Marek, Norbi a Samuel.
Relevance: 51% Posted on: 8. augusta 2023
Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…
Relevance: 49% Posted on: 26. septembra 2019
Kozmológia skúma vesmír ako celok. Ako vznikol a ako skončí? Je nekonečne veľký? Ako rýchlo sa rozpína? Toto všetko sú otázky, ktorými sa kozmológia zaoberá – a práve posledná z nich dáva posledné roky prekvapivé odpovede. Ľudia radi skúmajú zmysel svojej existencie. Pri dumaní nad otázkou, že o čom to tu celé vlastne je, prináša odpoveď často práve vesmír. Napríklad sme sa, k všeobecnému pobúrenie, dozvedeli, že nie sme jeho stredom. Kopernik nás presvedčil, že Zem obieha Slnko a nie naopak. O storočia neskôr Hubble dokázal, že naša galaxia, Mliečna cesta, nepredstavuje celý vesmír – je len jednou z mnohých ďalších…
Relevance: 49% Posted on: 30. júna 2023
Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…
Relevance: 33% Posted on: 6. októbra 2019
Žijeme vo virtuálnej realite? Reakcia na video od Dejepis inak.
Relevance: 33% Posted on: 21. júla 2022
Webbov vesmírny teleskop je geniálny inštrument, moderný div svet, na ktorý sme čakali dlho no veríme, že to stálo za to. Chválime ho až do neba, no občas to trochu preženieme a o teleskope sa povie niečo, čo nie je pravda. Jedna taká vec sa opakuje – teleskop vraj dovidí ďalej, než hociktorý jeho predchodca. Nie je to pravda.
Relevance: 33% Posted on: 27. februára 2023
Prvé riešenie Einsteinových rovníc bolo to, ktoré okrem iného opisuje čierne diery. Po svojom objaviteľovi sa volá Schwarzschildovo a bolo odvodené s prižmúrením očí. Keď ho odvádzate, poviete, že hmota sa nachádza v inak prázdnom statickom časopriestore.
Relevance: 33% Posted on: 22. mája 2023
Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…
Relevance: 27% Posted on: 31. marca 2022
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Relevance: 22% Posted on: 20. februára 2019
Stane sa vám, že by ste si pozreli niečo zaujímavé na YouTube, no všetko dobré ste si už pozreli? Tu je zoznam kanálov, ktoré majú radi rôzni vedátori. Prvá časť zoznamu sú slovenské (a české) kanály (keďže ich je len pár) a potom anglické. Pri každom videu je uvedená jedna z kategórií: psychológia, vesmír, fyzika, chémia, matematika, informatika, biológia, tech, mix a ostatné. BeWise Kategória: psychológiaPrevažne dlhšie videá, témy spracované veľmi detailne a citujúce vedeckú literatúru. Určite pozrite, chalan do toho investuje veľa práce. https://www.youtube.com/watch?v=MzzuYvk7EOo Dejepis inak Kategória: históriaVeľmi príjemne narozpráva zaujímavosti zo svetovej histórie, často veci, čo sa bežne do hodín…
Relevance: 22% Posted on: 8. októbra 2019
Ocenený bol výskum vesmíru. Polovicu ceny si odniesol James Peebles za teoretický výskum v kozmológii, druhú polovicu si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Aj keď sa obe časti ceny týkajú vesmíru, sú pomerne rôznorodé. James Peebles sa venoval správaniu vesmíru tesne po jeho vzniku. Niekoľko státisícov rokov po Veľkom tresku bol vesmír plný hustej a horúcej hmoty, ktorá úplne bránila svetlu k pohybe. Potom, ako vesmír chladol, sa hmota začala spomaľovať a tvoriť neutrálne atómy – čo oslobodilo svetlo, ktoré sa zrazu mohlo voľne šíriť priestorom. Toto, tzv. reliktové žiarenie, ktoré vzniklo asi 380 000 rokov…
Relevance: 22% Posted on: 23. októbra 2019
V bežnom živote používame jednotky ako metre, sekundy, kilogramy, stupne Celzia či jouly. Aj keď sú naviazané na fyzikálne javy, nastavili sme ich tak, aby boli praktické – bežne pracujeme s objektami, ktoré majú niekoľko metrov a venujeme sa činnostiam, ktoré trvajú desiatky či stovky sekúnd (okrem domácich prác, tie trvajú večnosť).Čo je praktické a čo nie závisí od kontextu. Chemik v práci používa nanometre, no u kaderníka si nenakáže skrátiť účes o pár stoviek miliónov nanometrov. Podobne si jadrový fyzik nebudete pýtať tresku v elektrón-voltoch a historik nastavovať časovač na rúre v storočiach. Dúfam.Podľa toho aké aspekty vesmíru skúmame,…
Relevance: 22% Posted on: 26. januára 2022
Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415.... Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.
Relevance: 22% Posted on: 8. septembra 2023
Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…
Relevance: 16% Posted on: 25. októbra 2020
Na počiatku bolo svetlo, malo to však háčik. Okrem svetla bolo totiž aj veľa hmoty, ktoré svetlu bránili v pohybe. Vesmír tesne po jeho vzniku, teda pred 13.8 miliardami rokov, bol hustý, horúci a nepriehľadný. Situácia sa zmenila až o niekoľko stoviek tisícov rokov, kedy hmota rozpínaním ochladla natoľko, že umožnila vznik neutrálnych atómov, ktoré už svetlu nebránili v pohybe. Toto reliktové žiarenie sa vesmírom šíri dodnes, jeho vlnové dĺžky sú však pre ľudské oko neviditeľné. Po vychladnutí plynu sa tak z vesmíru stalo veľmi tmavá miesto. Otázka je, že dokedy? Kedy sa rozhoreli prvé hviezdy? Odpoveď na túto otázku skúmajú dva prístupy – na…
Relevance: 16% Posted on: 14. decembra 2021
Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.
Relevance: 16% Posted on: 8. augusta 2022
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Relevance: 16% Posted on: 1. septembra 2022
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Relevance: 16% Posted on: 24. októbra 2022
Einstein sa mýlil! Takýto nadpis možno pritiahne pozornosť čitateľov, no nie je pravdivý. Einsteinova teória veľmi presne opisuje správanie na rôznych škálach – od asteroidov, cez hviezdy až po celý vesmír.
Relevance: 16% Posted on: 30. marca 2023
Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.
Relevance: 16% Posted on: 4. októbra 2019
O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…
Relevance: 16% Posted on: 14. októbra 2019
(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…
Relevance: 11% Posted on: 1. októbra 2023
Antihmota robí v gravitačnom poli presne to isté, čo obyčajná hmota. Zistili ľudia v CERNe. Poviete si: Veľká veda, však čo iné by mala robiť?! Nuž, mohla robiť takmer čokoľvek. A vlastne by sme boli radšej, keby aj čosi iné robila. Ale pekne poporiadku. Antičastice boli objavené v prvej polovici dvadsiateho storočia. Najskôr na papieri, ako riešenia rovníc pre obyčajné častice, ktoré si nikto neobjednal. A neskôr aj experimentálne. Dnes sú pevnou súčasťou nášho porozumenia svetu, ktorý na úrovni týchto základných stavebných kúskov hmoty popisuje teória s ohromne neoriginálnym názvom: Štandardný model elementárnych častíc. V ňom má každý druh častíc…
Relevance: 11% Posted on: 24. mája 2020
V posledných rokoch sa kozmický výskum dostáva do povedomia ľudí viac, než kedykoľvek predtým. Už to nie je len Bruce Willis v Armagedone, aj u nás na Slovensku sa môžeme pochváliť mnohými úspechmi. Prvých 50 rokov to boli viac-menej tí istí hráči, ktorí určovali smer a tempo. Takmer výhradne nimi boli Spojené štáty a Sovietsky zväz, neskôr Ruská federácia. Postupne sa pridávala Čína, India, Európa. Dobýjanie vesmíru bolo príliš nákladné a doménou len tých naozaj najväčších a najbohatších. V poslednej dekáde sme však svedkami niečoho čo nazývame „demokratizáciou vesmíru“.
Relevance: 11% Posted on: 30. novembra 2023
Keď sa povie astronóm, tak ľudia si nepochybne automaticky predstavia vedca s ďalekohľadom. Ďalekohľad je úžasný vynález, vďaka ktorému sa nám otvoril úplne nový pohľad na vesmír. Je to vlastne taký zberač svetla. Čím väčší tento zberač máme, tak tým viac svetla vieme zozbierať a tak pozorovať menej jasné objekty. Ďalekohľad sa predovšetkým zameriava na to, čo poznáme ako viditeľné svetlo. Zaznamenáva tak elektromagnetické žiarenie v relatívne úzkom intervale vlnových dĺžok. Spektrum elektromagnetického žiarenia je však podstatne bohatšie a to na obidve strany vlnových dĺžok. Dlhšie vlnové dĺžky predstavujú postupne infračervené žiarenie až rádiové vlny. Na opačnú stranu sú to…
Relevance: 11% Posted on: 18. marca 2021
V priebehu niekoľkých hodín by sa na orbit mala dostať družica GRBAlpha, na ktorej spolupracovala Letecká fakulta TUKE, Maďarský astronomický ústav, slovenské firma Spacemanic, Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky MUNI v Brne a ďalšie firmy a inštitúcie. Keďže projekt zastrešuje práve LF TUKE, pôjde o druhý satelit, ktorý poletí pod slovenskou vlajkou.
Relevance: 11% Posted on: 14. júla 2021
Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.
Relevance: 11% Posted on: 5. februára 2024
Vesmír je nebezpečný, špeciálne, ak do neho cestujeme. Niekedy si však vesmír príde po nás. Áno, pozerám sa na vás, dinosaury. Myslíme si, že nie sme ďaleko od stavu, kedy budeme schopní hrozbu asteroidu či kométy smerujúcej na Zem odvrátiť. Asteroid či kométa sú špecifický typ hrozby – jedná veľká delová guľa. Síce ničivá, ale jedna a tým pádom kontrolovateľná. Čo však veľa malých častíc, niečo ako výstrel z brokovnice? Každá z nich nevinná, dokopy však majú zničujúci potenciál. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – silná slnečná erupcia môže vyvolať geomagnetickú búrku, ktorá dokáže poničiť elektrické zariadenia. To môže v…
Relevance: 11% Posted on: 1. augusta 2022
„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“
Relevance: 11% Posted on: 29. apríla 2024
Nie, nie, nie. Nikto sa v tejto knihe nebude hádať o tom, či by sa Pluto malo stále považovať za planétu. V tom máme jasno. V mnohom však zatiaľ jasno nemáme. Ako presne vznikol Mesiac? Čo drží pokope galaxie? A aký veľký je vlastne vesmír? V ilustrovanej knihe rozhovorov hľadáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Vesmír nás fascinuje. Nielen nás dvoch, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a…
Relevance: 11% Posted on: 4. apríla 2023
Čierne diery požierajú hmotu a rastú. Vesmír nepožiera nič a rastie tiež. Tieto dve skutočnosti boli v astrofyzike a kozmológii dlho dané ako nezávislé – nedávny výskum sa ich však pokúsil spojiť dokopy. Čo je vnútri čiernych dier? Ako sa rozpína vesmír? A súvisí tmavá hmota s tmavou energiou? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 11% Posted on: 25. septembra 2019
Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…
Relevance: 11% Posted on: 11. septembra 2023
Občas, keď sa podarí zaujímavý objav, tak sa uvedie s hláškou: „Budú sa prepisovať učebnice!“ Pravda je však taká, že sa to deje málokedy. V novej verzii kníh sa možno objaví na záver poznámka o niečom, čo sa dovtedy nepoznalo. Ak by som však mal vybrať jednu oblasť vedy, kde sa budú prepisovať učebnice aj v úvodných častiach, tipol by som kozmológiu. Prečo?Po prvé, už dlhšie je v nej nevyriešená záhada známa ako Hubblovo pnutie. Hubblov parameter je kľúčová veličina, ktorá udáva rýchlosť rozpínania vesmíru a sprostredkovane napríklad aj vek vesmíru. Môžeme ju určiť pomocou blízkych zdrojov aj pomocou vzdialených zdrojov a výsledky sa pokúsiť spojiť dokopy.…
Relevance: 11% Posted on: 6. októbra 2019
‚‚Ako môžu byť tí ľudia tak mimo?‘‘ pýta sa takmer celý svet. Z plochozemcov sa stal univerzálny fackovací panák. Nech si človek myslí akýkoľvek nezmysel, stále je v bezpečnej vzdialenosti od strachu, že môže prepadnúť cez okraj Zeme. Nedávno sa objavil na Netflixe nový dokument – o vyznávačoch plochej Zeme. Nie o samotnej teórii, to by som si asi nepozrel, bolo to o jej vyznávačoch. To ma celkom zaujalo. Nebudem zachádzať do detailov, kto chce, nech si pozrie. Kto nie, o veľa nepríde. Jeden moment bol však celkom zaujímavý. V snahe dokázať, že guľatá Zem je len klamstvo, ktorým nás…
Relevance: 11% Posted on: 28. októbra 2019
Obe sondy Voyager, 1 aj 2, už opustili slnečnú sústavu a putujú medzihviezdnym priestorom. Ich kurz nie je nastavený na žiadnu konkrétnu hviezdu. No aj tak je možné (aj keď pomerne málo pravdepodobné), že ich zachytí nejaká mimozemská civilizácia. A na toto sú sondy pripravené. Každá z nich nesie zlatú platňu. Ako si prehrať platňu, je dnes problém pre nejedného hudobného fajnšmekra. No ako si prehrať platňu, ak je najbližší obchod s audiotechnikou vzdialený miliardy kilometrov? Predná strana platne obsahuje návod, ako na to. ‚‚Nastavte frekvenciu na 1/3,229 sekundy‘‘ nie je moc užitočné pre niekoho, kto netuší, čo sú to sekundy.…
Relevance: 11% Posted on: 20. septembra 2023
So zmenou klímy a ubúdajúcimi zásobami fosílnych palív je ľudstvo z pohľadu potreby udržateľných a čistých energetických alternatív vystavené naliehavým výzvam. Pri hľadaní udržateľnej budúcnosti sa ako jedným zo sľubných uchádzačov stal vodík. Najrozšírenejší prvok vo vesmíre má potenciál pripraviť cestu pre čistejšiu a ekologickejšiu budúcnosť. Úlohou tohto seriálu je priblížiť pôvod vodíka, jeho úlohu v energetickej budúcnosti, výhody, výzvy a kroky potrebné na využitie jeho plného potenciálu. Vodík zohráva vo vesmíre jednu z najfascinujúcejších úloh, slúži ako stavebný prvok hviezd, galaxií a veľkej časti viditeľnej hmoty ktorú pozorujeme. Vodíkový plyn sa nachádza vo forme oblakov medzi hviezdami a galaxiami v oblastiach, v…
Relevance: 5% Posted on: 9. októbra 2019
Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…
Relevance: 5% Posted on: 29. novembra 2022
Teória strún tvrdí, že všetky častice sú v skutočnosti malé vibrujúce struny. Ide buď o najvýznamnejšiu fyzikálnu teóriu ... alebo krok mimo. Čo nás teória strún učí o gravitácií? Ako sa podľa nej správa celý vesmír? A koľko by podľa nej mal mať priestor rozmerov? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 26. mája 2020
Teória strún je jedna z najznámejších myšlienok vo fyzike, na ktorých sa aktuálne pracuje. Čo sú to vlastne tie struny a aký majú súvis so svetom okolo nás? V čom sú superstruny lepšie ako obyčajné struny a koľkorozmerný vesmír potrebujú k svojej existencii? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 30. októbra 2023
Relatívne skoro po objave kvantovej mechaniky sa premýšľalo, na čo všetko by sa jej pravidlá mali vzťahovať. Mal by sa ňou okrem hmoty a polí riadiť aj samotný priestor? Vyzeralo to ako dobrý nápad, ktorý z fyziky odstránil niektoré nepríjemné nekonečná. Mal však svoje prekážky a tak sa na neho na desaťročia zabudlo.K slovu sa myšlienka kvantového priestoru dostala znovu v druhej polovici minulého storočia, kedy sa ľudia začali zamýšľať nad kombináciou kvantovej a gravitačnej fyziky. Nápadov ako to zrealizovať bolo viac, experimentov ktoré by medzi nimi dokázali rozlíšiť pomenej. Dôvod je jednoduchý – kvantová povaha priestoru sa prejaví na…
Relevance: 5% Posted on: 26. februára 2021
Nie je tomu tak dávno, písal sa rok 1964, čo sme objavili prvé náznaky existencie čiernej diery. Išlo o Cygnus X-1, ktorého výskum pokračuje dodnes. Napríklad minulý týždeň vyšla štúdia, ktorá prehodnotila jeho hmotnosť – váži viac, ako 21-násobok hmotnosti Slnka. To už nespadá pod konvenčné predstavy vzniku čiernych dier, je možné, že niektoré aspekty teórie vzniku čiernych dier bude treba poopraviť. O čiernych dierach sa stále učíme niečo nové.
Relevance: 5% Posted on: 10. októbra 2019
V diskusiách so zástancami nadprirodzených javov, rôznorodej mágie, ezoteriky, ale aj všelijakých konšpiračných teórií si bežne môžete všimnúť jeden spoločný jav. Odprezentujú vám teóriu A. Vy im vytknete nedostatok a oni preskočia na trochu inú formu teórie, A2, ktorá ho už nemá. Tak to pokračuje ďalej, počujete verzie A3, A4 a opýtate sa niekoho iného a vypočujete si verzie B1, B2,… koľko ľudí, toľko verzií. Zoberme si ako príklad zástancov plochej Zeme (mali nedávno veľkú konferenciu): niektorí z nich tvrdia, že Zem má tvar kruhu obkoleseného ľadovou stenou. Keď sa ich opýtate, ako je možné, že ak ideme stále na…
Relevance: 5% Posted on: 9. júna 2020
Cesty vedy sú často nevyspytateľné. Veľa zo zaužívaných teórií neprežije a veľa nápadov, ktoré napokon pretrvajú, sa objaví úplne neočakávane. Znamená to, že veda je veľmi dobrodružná a dynamická. Znamená to však aj to, že o mnohých originálnych nápadoch z minulosti dnes ani nevieme – neobstáli totiž v evolučnom súboji vedeckých myšlienok.
Relevance: 5% Posted on: 30. decembra 2023
Veda je pre ľudí užitočná. Túto myšlienku sa snažíme komunikovať pomerne často a myslím, že v našej bubline na tom panuje súhlas. Názory sa však líšia, že čím vlastne.Začnime tým očividným. Veda je zodpovedná za veľkú časť blahobytu, ktorý nám predlžuje a spríjemňuje životy. Antibiotiká, lieky, umelé hnojivá, generátory, motory či polovodiče, ktoré sa stali základom digitálnej revolúcie. Veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmé by boli väčšinu histórie ľudstva považované za zázrak či mágiu. Veda nám ich, občas trochu neplánovane a k všeobecnému prekvapeniu, priniesla. Čomu za to vďačíme? Základom vedeckého progresu je kritizovanie myšlienok svojich aj ostatných. Cieľom vedeckého progresu nie je mať…
Relevance: 5% Posted on: 16. októbra 2019
Ak ste sa už stihli tento rok niekde opalovať, asi ste si všimli, že vás slnečné lúče nerozpučili. Sme zvyknutí, že nás hrejú (teda, že na nás prenášajú energiu); no nikto z nás ešte nezažil, že by ho slnečné lúče citeľne tlačili (teda, že by na neho prenášali hybnosť). V tomto kontexte je v poriadku si svetlo predstaviť ako prúd malých gulôčiek – fotónov. Látka môže fotón buď úplne pohltiť, vtedy sa javí ako čierna, alebo odraziť časť fotónov rôznych vlnových dĺžok – tak vznikajú z pôvodne bieleho svetla všetky ostatné farby. Fotóny sú ako také balíčky energie, látka ich…
Relevance: 5% Posted on: 3. marca 2023
Cieľom obyčajnej šifry je, aby sa adresát dozvedel jej obsah a neadresát sa nedozvedel nič. Môže však existovať správa, z ktorej sa adresát dozvedel jej obsah a neadresát jej presný opak? Skúste takú vymyslieť, mne napadlo pár príkladov.
Relevance: 5% Posted on: 19. júna 2020
Hviezdy, planéty, asteroidy, medzihviezdy plyn a čierne diery – toto všetko tvorí len malý zlomok hmoty v našom vesmíre. Zbytok tvorí niečo, čoho nedokážeme vidieť, vidíme len gravitačné pôsobenie, voláme to „tmavá hmota“. Tmavá hmota má svoje odtlačky v reliktovom žiarení, tichom šume vesmíru, ktoré sa v ňom šíri doteraz. Stimulovala tvorbu galaxií, drží ich pokope, spôsobuje gravitačné šošovkovanie.
Relevance: 5% Posted on: 2. januára 2024
Rok sa s rokom stretol a to mnohých ľudí navnadí k prečítaniu si horoskopov. Ako obetavý popularizátor vedy som sa rozhodol prečítať si svoj. Nie taký na rok 2024, ale taký ten celkový, že či na mňa sedí – ťažko by som predsa overoval horoskop cez veci, čo sa ešte nestali, no nie?Znamenie som váha, niektorí z vás ma poznáte, tak môžete posúdiť, či to platí.„Je dieťaťom šťasteny. Vyžaruje maximálnym optimizmom a pre neobyčajný cit pre to, ktoré vznešené ideály naozaj možno zrealizovať, mu spravidla všetko vyjde podľa plánov. V spoločnosti jeho šarm, duchaplnosť a vtip jednoducho nemožno prehliadnuť. S udatným srdcom brojí proti…
Relevance: 5% Posted on: 12. júla 2021
Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?
Relevance: 5% Posted on: 20. januára 2020
O čase je krátka, väčšinou ľahko sa čítajúca kniha, ktorá má potenciál vyvolať silné názory súhlasu aj nesúhlasu, podľa toho, ako komu zahrá do nôty.
Relevance: 5% Posted on: 18. apríla 2023
Svetlo je tak trochu vlna a tak trochu častica. Pohybuje, bežne, tak rýchlo, ako sa len dá, nič neváži a tým pádom slúži ako skvelý nástroj na poznávanie prírodných zákonov a skúmanie ich limitov. Kto objavil časticovú podstatu svetla? Aká je antičastica k fotónu? A ako vyzerá vesmír z pohľadu svetla? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 27. októbra 2020
Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike. Je možné, že sa nachádza všade – naozaj úplne všade – no v tak malom množstve, že ju je nemožné odhaliť. Aj tak má však rozhodujúci vplyv na správanie vesmíru a určí, ako bude vyzerať jeho ďaleké budúcnosť. Odkiaľ o existencii tmavej energie vieme? Aký má vplyv na vesmír a hmotu v ňom? A čo by tmavá energia vlastne mohla byť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 23. januára 2024
https://youtu.be/GN4isjlFutM Sme silne presvedčení, že vesmír mal svoj počiatok a jeho moment vieme relatívne presne odhadnúť. Čo sa dialo prvé zlomky sekundy? Ako to vieme? A čo mohlo tomuto okamčiku prechádzať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Relevance: 5% Posted on: 19. júla 2021
Neil deGrasse Tyson je rocková hviezda v popularizovaní astrofyziky. Pred niekoľkými rokmi napísal knihu, ktorej názov sľuboval stručný a jednoduchý prehľad nášho poznania vesmíru. Názov neklame, ako audiokniha vám to pri dodržiavaní dopravných predpisov sotva vydrží na piatkovú jazdu z Bratislavy do Rožňavy.
Relevance: 5% Posted on: 5. februára 2020
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?
Relevance: 5% Posted on: 27. júla 2023
Tesne po Veľkom tresku panovali vo vesmíre divoké podmienky. Menila sa povaha síl, staré častice sa rozpadali a vznikali nové, objavovali sa základy štruktúr, z ktorých postupne vznikli galaxie a v nich aj my.Nech už žmúrime vesmírnymi teleskopmi ako len chceme, tieto procesy neuvidíme. Elektromagnetické žiarenie, ľudovo zvané aj svetlo, je totiž blokované bariérou plazmy, ktorá sa rozplynula až keď mal vesmír 380 000 rokov. Jednu výnimku, ktorej bolo toto obmedzenie ukradnuté, sme spomínali nedávno. Gravitačné vlny sa mohli šíriť vesmírom od jeho vzniku. Druhou výnimkou sú neutrína.Ak o neutrínach niečo viete, tak asi to, že o nich väčšina ľudí nevie nič, lebo síce ide o jednu zo…
Relevance: 5% Posted on: 27. októbra 2020
O pozornosť ľudí dnes bojuje všelikto, napríklad aj ja. Pozornosť ľudí však má svoje limity, čo často vedie k tomu, že celá správa sa zredukuje len na chytľavo znejúci nadpis. Ako sme si práve ukázali, skrátením nezmenším informáciu, ktorú správa obsahuje – niekedy je úplne prekrútim a zdeformujem.
Relevance: 5% Posted on: 6. marca 2024
Keď sa občas pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti stále rovnako. Áno, sem tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no rozhodne naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno?Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zas spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED…
Relevance: 5% Posted on: 24. augusta 2021
Pojem nekonečno používame bežne: „Ty máš ale nekonečnú trpezlivosť.“ Už od starých Grékov s ním pracujeme na intuitívnej úrovni, delikátna matematika, ktorá sa nekonečnom zaoberá, je však relatívne mladá. Existuje nekonečien viacej? Ako sa dajú porovnávať? A je nekonečný náš vesmír? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 6. februára 2020
So životnosťou hviezd je to zložité. Niektoré sa dožijú len niekoľko miliónov rokov, niektoré až bilióny. To je rozdiel ako dni a tisícročia. Vek závisí od veľkosti hviezd, čím ťažšia, tým kratšie bude žiť.
Relevance: 5% Posted on: 28. júla 2023
Mal som možnosť ísť na popularizačnú prednášku Juana Maldecenu, človeka, ktorý prišiel s AdS/CFT dualitou – teda prepojením gravitačnej a časticovej fyziky. Nerád sa oháňam citáciami, no jeho slávny článok ich má 18 752. Z toho sa dá tušiť, že vo vedeckej komunite zamiešal kartami. Z jeho názvu „The Large N limit of superconformal field theories and supergravity“ sa dá tušiť, že to nie je zrovna ľudová téma.Preto ma celkom pobavilo, že v rámci hodinovej prednášky plánoval stihnúť toto a ešte pridať progres, ktorý sa v jeho oblasti za 25 rokov od vydania článku udial. Za 15 minút prednášky prešiel cez kvantovú teóriu poľa, Einsteinovu gravitáciu cez zaujímave prirovanie…
Relevance: 5% Posted on: 17. novembra 2020
Hmota okolo nás sa skladá prevažne z molekúl. Keď zoberiete molekulu a roztrháte ju na jednotlivé atómy, všimnete si prvú zvláštnu vec – povaha hmoty sa zmenila.
Relevance: 5% Posted on: 20. marca 2024
Keď máte teleskop, tak typicky chcete, aby bolo čo najväčší. Napríklad chcete snímať väčšie vlnové dĺžky alebo mať väčšiu plochu, s ktorou sa zachytáva signál. Zároveň chcete, aby sa nachádzal vo vesmíre nad atmosférou. Tá v lepšom prípade iba časť signálu blokuje, v horšom prípade ho okorení šumom. Doteraz si musela astronomická komunita vyberať: veľké alebo vo vesmíre. Hranice tohto kompromisu sa snažila posúvať, napríklad Webbov vesmírny teleskop je pomerne veľký – vo vesmíre sa musel však poskladať, lebo viac priestoru v rakete nebolo. Takýto postup nikoho veľmi neteší, lebo drobná mechanická chyba môže pochovať celú misiu.Ako ste si asi všimli, ľudia sa vracajú…
Relevance: 5% Posted on: 6. septembra 2021
Dopredu sa ospravedlňujem za tento nadpis. Áno, viem, znie to ako bulvárne lákadlo. Zobrať jednu zo základných vedomostí a prehlásiť, že vlastne neplatí. No táto naozaj neplatí. Teda, ako sa to vezme.
Relevance: 5% Posted on: 21. apríla 2020
Náš Vedátorský podcast zďaleka nie jediný podcast s vedeckým obsahom v slovenskom jazyku! Podcasty sú zoradené podľa toho, ako často ich počúvam. Najčastejšie samozrejme počúvam náš podcast. Mnohé ďalšie však počúvam v podstate pravidelne. Ak niektorý domáci vedecký podcast chýba, napíšte nám!
Relevance: 5% Posted on: 30. júla 2023
Počas týždňovej konferencie o teórii strún zaznelo takmer tridsať prednášok. Tipnite si, koľko z nich bolo o strunách? Podľa toho, ako veľmi prižmúrite oči, tak dve až štyri. Jeden prednášajúci, Aron Wall, o tom aj zavtipkoval: „Dnes budem rozprávať o niečom, čo by ste na tejto konferencii asi nečakali – o strunách.“ Čomu sa teda (ex-)strunári venujú?Opakovali sa hlavne dva pojmy: dualita a symetrie. Dualita je odhalený a stále riadne neprebádaný súvis medzi gravitačnou a časticovou fyzikou. Symetrie sú jedným z najfundamentálnejších nástrojov na skúmanie a chápanie fyziky. Väčšina úloh, ktoré riešime, vyzerá na prvý pohľad neriešiteľne zložito. Zvládnuteľnými ich robia práve symetrie. Spektrum tém prednášok bolo široké, od toho, čo…
Relevance: 5% Posted on: 24. novembra 2020
Začína sa studené obdobie, no nie je to tak zlé, fyzici poznajú aj oveľa nižšie teploty, než ktoré zažívame aj počas najhoršej zimy. Poznajú aj pojem absolútna nula, ktorý predstavuje podľa fyziky najnižšiu možnú teplotu. Existuje aj jej opak? Má vesmír maximálnu možnú teplotu? A čo sa stane, ak sa ju pokúsime prekročiť?
Relevance: 5% Posted on: 28. marca 2024
Jedným z veľkých prekvapení výskumu vesmíru bolo, že sa na neho dá pozorať aj inými vlnovými dĺžkami, než tými, ktoré vidí ľudské oko. Špeciálna pozornosť sa venuje rádiovým signálom, ktoré dobre prenikajú našou atmosférou. Čo sú to rázové vlny? Ako sa meria výkon jetov? A ako vyzerá rádiový vesmír? O tom všetkom diskutuje Samuel, Norbi a jeho študenti. https://www.youtube.com/watch?v=QWOd51t7OIw Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/ Epizódu si ako video môžete pozrieť tuhttps://www.youtube.com/watch?v=QWOd51t7OIw Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5
Relevance: 5% Posted on: 21. novembra 2018
Minulé storočie bolo pre naše chápanie vesmíru bezprecedentné – zistili sme, že naša galaxia nie je jediná vo vesmíre, že ich je veľa, až nepredstaviteľne. Odhalili sme, že sa vesmír rozpína a spolu s tým aj to, že tu nebol vždy (aspoň v takejto forme a podobe). Pochopili sme ako fungujú hviezdy a že tiež nemôžu existovať večne. Po ich smrti môže vzniknúť čierna diera, nekonečná deformácia časopriestoru, na hranici ktorej zamŕza čas. Týmto storočím vás prevedie jeden z najpovolanejších – Kip Thorne, nositeľ Nobelovej ceny za objav gravitačných vĺn (a spolu-autor filmu Interstellar). Táto kniha si vyžaduje od čitateľa…
Relevance: 5% Posted on: 7. februára 2022
Philipp Dettmer, autor YouTubového kanálu Kurzgesagt, napísal knihu Immune. Čakal som na ňu celý život.
Relevance: 5% Posted on: 28. apríla 2020
Všetci dobre vieme, že vo vesmíre nič nie je počuť – vákuum zvuk neprenáša. Astrofyzici sa však často vynájdu a zvuk získajú z iného signálu. Vesmír si teda predsa len môžeme vypočuť a Samuel tak pripravil pre Jozefa na hádanie desať zvukov z blízkych a vzdialených hviezd, planét a mesiacov. Vypočujte si zvuky vesmíru!
Relevance: 5% Posted on: 1. augusta 2023
Vedátorský podcast dosiahol 4 milióny vypočutí. Ako už býva zvykom, náhodne vybratý míľnik sa oslavuje otázkami od poslucháčov. Čo sú to tachyóny? Ako implodovala ponorka pri Titaniku? Ako by vyzeral vesmír plný kyslíku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/OZ-cj7YKhXs
Relevance: 5% Posted on: 8. decembra 2020
V roku 1998 napísal Robin Hanson esej, v ktorej identifikoval deväť krokov, ktoré spájajú vznik života so vznikom pokročilej civilizácie schopnej kolonizovať vesmír. Keďže sme takéto civilizácie zatiaľ neobjavili, tak aspoň jeden z týchto krokov musí byť nesmierne ťažký a nepravdepodobný. Na ktorom stupni v tomto rebríčku sa nachádza ľudstvo? Je Veľký filter pred alebo za nami? A aké to má dôsledky na naše vyhliadky do budúcnosti. O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 4. augusta 2019
Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…
Relevance: 5% Posted on: 3. mája 2022
Vesmír je plný hviezd okolo ktorých obiehajú planéty – to sme vedeli dlho. Čo sme však zistili relatívne nedávno, že niektoré planéty sa špacírujú vesmírom len tak – osve. Ako takéto planéty vznikli? Ako sme ich našli? A môže na nich existovať život? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 3. mája 2020
O využitie Hubblovho teleskopu môže požiadať hocikto. Výzvy sa vypisujú zhruba raz za rok a ako asi tušíte – konkurencia je vysoká, príležitosť dostane len zlomok projektov. Niektoré veci sa však nedajú plánovať rok dopredu, zaujímavý jav sa môže objaviť nečakane a tak zhruba 10% kapacity spadá do tzv. riaditeľskej rezervy. Keď sa napríklad objaví supernova, pridelí riaditeľ časť tejto kapacity inštitútu, ktorý ju chce sledovať. Hneď počas prvých rokov riadneho fungovania teleskopu sa však rozhodol vtedajší riaditeľ Robert Williams využiť veľkú časť svojej rezervy na prázdno.
Relevance: 5% Posted on: 18. novembra 2019
Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…
Relevance: 5% Posted on: 11. decembra 2020
Posledný mesiac som na Instagrame dával knižné tipy. Knihy podľa mňa patria (nielen) pod stromček. Keď konečne opadne zhon z príprav, darčeky sú rozbalené, púšťajú sa rozprávky ... tak je konečne čas lofnúť sa do kresle a siahnuť po ešte voňavej knižke. Tu pár knižných tipov od Vedátora. Kto túto stránku sleduje dlhšie vie, že tento zoznam by mohol byť aj desaťkrát dlhší. Vybral som však len také knihy, ktoré si myslí, že môžete kúpiť prakticky hocikomu a budú sa mu páčiť. Ak by však niečo zaujímavé pripomeniete, rád to prihodím na zoznam!
Relevance: 5% Posted on: 27. septembra 2019
Predpoveď, v ktorej sa opakovane mýlim je, že Nobelovu cenu za fyziku dostane výskum exoplanét (teda planét, ktoré obiehajú iné hviezdy, než naše Slnko). Podľa mňa ide o jednu z najfascinujúcejších oblastí vôbec. Ešte minulé storočie sme si mysleli, že naša galaxia, Mliečna cesta, tvorí celý vesmír. Dnes odhadujeme, že vo viditeľnom vesmíre sú ich asi dva bilióny a tá naša je len jednou z mnohých. Dlho sme si mysleli, že naša planéta či slnečná sústava sú špeciálne, no táto predstava sa začala boriť pod novými poznatkami z vesmíru. Prvý dôkaz o existencii exoplanéty sme, technicky vzaté, získali už v…
Relevance: 5% Posted on: 4. júla 2022
Aula bola narvaná do posledného miesta, ak ste neboli na zozname, nestačilo si privstať ani niekoľko hodín. Každému bolo jasné, že tento deň si budeme pamätať dlho. Dňa 4. júla 2012 sa po približne storočí zavŕšila naša snaha pochopiť, z čoho sa skladá hmota.
Relevance: 5% Posted on: 5. mája 2020
Teória strún je jedna z najznámejších myšlienok vo fyzike, na ktorých sa aktuálne pracuje. Čo sú to vlastne tie struny a aký majú súvis so svetom okolo nás? V čom sú superstruny lepšie ako obyčajné struny a koľkorozmerný vesmír potrebujú k svojej existencii? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 12. januára 2021
Vesmír je jeden problém – je veľký. Cesta do inej galaxie môže trvať tisíce, ak nie milióny, rokov. Fyzici dlho rozmýšľajú, či by nemohla existovať červia diera, skratka spájajúca dva vzdialené body. Ako by sa červiou dierou cestovalo? Čo treba na jej výrobu? A môže vôbec existovať? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 5% Posted on: 27. septembra 2019
3D tlač sklahttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03473-9 Voda na mimozemihttp://astronomy.com/news/2019/09/water-found-in-habitable-super-earths-atmosphere-for-first-time Ako sa rastliny dostali prvýkrát na súšhttps://phys.org/news/2019-11-genes-bacteria.html Štruktúra ATP syntázyhttps://www.technologynetworks.com/proteomics/news/structure-of-mitochondrial-atp-synthase-is-solved-327391 Budeme žiť na Titáne?https://theconversation.com/titan-first-global-map-uncovers-secrets-of-a-potentially-habitable-moon-of-saturn-126985 Alarmujúci úbytok Amazonského pralesahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2981339-odlesnovani-amazonie-v-brazilii-zrychlilo-situace-je-alarmujici-pripousti-tamni-ministr AI a podvodné fotky (fotky spod vody)https://mymodernmet.com/sea-thru-underwater-photography-ai/ Jeden z veľkých fyzikálnych problémovhttps://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/11/19/the-strong-cp-problem-is-the-most-underrated-puzzle-in-all-of-physics/ Nový pick-up od Teslyhttps://www.wired.com/story/electric-tesla-pickup-truck-announcement-specs-cost-photos/ 3D mapa zemetraseníhttps://glowy-earthquakes.glitch.me/ Fotky lietajúcich vtákovhttps://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/01/photo-journal-birds-paths-migration-starling/ Lieky z rastlínhttps://www.quark.sk/nove-antibiotikum/ Pacienti s polovicou mozguhttps://www.sciencealert.com/brain-scans-reveal-how-it-s-possible-to-remain-high-functioning-with-half-a-brain Podcast Bewise x Vedátorhttps://www.youtube.com/watch?v=4m9qnbygXWs Pes jednorožechttps://www.sciencealert.com/meet-narwhal-the-rescued-unicorn-puppy-with-a-tail-on-his-face Záhada sezónnych výkyvov kyslíka na Marsehttps://www.bbc.com/news/science-environment-50419917 Vesmírna investícia do Českahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2977475-americky-vesmirny-projekt-one-web-koupi-gyroskopy-za-stovky-milionu-od-firmy-z-olomouce Tranzit Merkuruhttps://www.nytimes.com/interactive/2019/11/08/science/mercury-transits-the-sun.html O Ružene Bajcsyhttps://svetlopodperinou.sk/ruzena-bajcsy-dievca-ktore-bolo-osamele-no-nikdy-sa-nevzdalo/ Vystrelená hviezdahttps://vosveteit.sk/vedci-zaznamenali-hviezdu-ktora-bola-doslova-vystrelena-z-ciernej-diery-rychlostou-ktora-nema-obdobu/ Chémia vzniku životahttps://phys.org/news/2019-11-lifelike-chemistry-lab-ways-life.html Ako škodia e-cigaretyhttps://medicalxpress.com/news/2019-11-cardiologists-e-cigarettes-brain-blood-vessels.html Nová forma 3D obrazovhttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03454-y Video bonus: Neutrónové hviezdyhttps://www.youtube.com/watch?v=udFxKZRyQt4 Iný druh života – elektrinožrútihttps://www.quantamagazine.org/electron-eating-microbes-fo…/ Vesmírne dvojičkyhttps://www.nasa.gov/…/hubble-captures-a-dozen-galaxy-doppe… Genetikou prito rakovinehttps://www.livescience.com/crispr-to-fight-cancer.html…
Relevance: 5% Posted on: 30. augusta 2022
Čo sa stane ak skombinujete známu skeptickú výskumníčku v oblasti základnej fyziky a hlboké otázky typu: „Myslí vesmír? Existuje minulosť? Je mozog kvantový?“ Presne tak – jedna z najlepších popularizačno-vedeckých kníh za dlhú dobu.
Relevance: 5% Posted on: 14. mája 2020
Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.
Relevance: 5% Posted on: 15. augusta 2023
Keď si položíte hrnček s čajom na stôl, vychladne. Keď máte vo vesmíre planétu či hviezdu, po miliardách rokov vychladnú tiež. Čaká vesmír tepelná smrť? Kedy nastane? A dá sa jej zabrániť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Pozvánka na živé nahrávanie v Popradehttps://www.meetup.com/tatry-it-community/events/295045126/Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=oeWudw_Wj2Y