4. júla 2020
Vesmírny výskum

Vesmírny výskum

V posledných rokoch sa kozmický výskum dostáva do povedomia ľudí viac, než kedykoľvek predtým. Už to nie je len Bruce Willis v Armagedone, aj u nás na Slovensku sa môžeme pochváliť mnohými úspechmi. Prvých 50 rokov to boli viac-menej tí istí hráči, ktorí určovali smer a tempo. Takmer výhradne nimi boli Spojené štáty a Sovietsky zväz, neskôr Ruská federácia. Postupne sa pridávala Čína, India, Európa. Dobýjanie vesmíru bolo príliš nákladné a doménou len tých naozaj najväčších a najbohatších. V poslednej dekáde sme však svedkami niečoho čo nazývame „demokratizáciou vesmíru“.

Technológie a možnosti rapídne pokročili a zrazu do vesmíru môže vypustiť vlastnú družicu aj malé občianske združenie zo Slovenska. Začala éra pikosatelitov, nanosatelitov a malých satelitov. Keď začiatkom milénia prišli s týmto nápadom profesori na Cal Poly a na Stanforde, boli to len také študentské hračky. Postupne sa však prišlo na to, že tieto malé družice môžu zabezpečovať najrôznejšie komerčné služby a dajú sa použiť aj na seriózne vedecké skúmanie. A to všetko za promile ceny čo stáli kozmické misie dovtedy. Vtedy začal skutočný boom.

Družice Starlinku brázdia nočnú oblohu. Zdroj.

To, že nikto takýto rapídny vývoj nečakal a nepripravil sa na neho značí aj panika ohľadom konštelácie smallsatov Starlink. Kedysi platilo pravidlo jedna družica za 10 rokov a dnes vieme postaviť 100 rovnakých za mesiac. Najbližšie roky prinesú ďalšie zlacňovanie prístupu do vesmíru a nové možnosti. Naše prístroje budeme môcť umiestnovať na lacné univerzálne platformy, ktoré budú štartovať niekoľkokrát do mesiaca a ktoré budú oblietať na obežnej dráhe okolo Zeme. Realitou budú aj služby okolo Mesiaca. Už teraz niekoľko komerčných firiem pripravuje vlastné platformy pre dovoz tovaru, alebo prístrojov na orbitu alebo povrch našeho súputníka. Turisti budú bežne lietať na suborbitálne skoky do vesmíru, ak sa Elonovi všetko podarí, Mesiac a Mars už nebudú pre ľudí nedostupným miestom. Vedcom sa otvárajú úplné nové možnosti a už teraz plánujú neuveriteľne zaujímavé misie, ktoré využívajú možnosti nanosatelitov, alebo univerzálnych lacných platforiem. Začína úplne nová éra kozmického výskumu a sme práve na jej začiatku.

Ak by som mal zvoliť nejaké prirovnanie tak by to bol rozvoj letectva. Pred 50 rokmi by ste minuli na jednu letenku v rámci európy celý svoj plat, tesne pred koronou by ste si s trochou šťastia zaleteli okúpať sa na nejaký ostrov za cenu rodinného obedu v drahšej bratislavskej reštaurácii. Pokiaľ ako Slovensko nechceme zaostávať a nechať si ujsť tento rozbiehajúci sa vlak, musíme investovať do rozvoja a spustiť vlastný malý národný kozmický program, ale čo je dôležitejšie zapájať sa do toho európskeho.

Ten je zosobnený Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a členstvom v ňom. Zjednodušene – krajiny platia členské príspevky do ESA, ESA im tieto príspevky vracia vo forme zákaziek pre technologické firmy a vedcov. Je to teda spätná podpora domácej vedy, výskumu a inovácií. Aktuálne má ESA 22 plnoprávnych členov a rozpočet takmer 7 miliárd EUR. Slovensko medzi nimi chýba. Z tohto rozpočtu fungujú úžasné vedecké misie okolo Zeme, alebo okolo iných planét. Za tieto peniaze Európa vykonáva stovky neoceniteľných experimentov na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice. Za tieto peniaze máme monitoring a predpoveď počasia, monitoring pôdy, vody, atmosféry. Za tieto peniaze máme aj navigačné služby. V neposlednej rade tieto peniaze generujú obrovské množstvo inovácií, ktoré bez toho, že by sme o tom niekedy vôbec tušili, používame bežne počas dňa v našich domácnostiach a zamestnaniach.

Pikosat, za zlomok nákladov v porovnaní s veľkým satelitom stále dokáže plniť mnohé dôležité úlohy. Zdroj PicosatSystems.

Bez technológií ktoré vznikli pre vesmírny výskum by dnesšný svet vypadal úplne inak. Tieto peniaze pomáhajú firmám rásť a budovať vedomostnú ekonomiku v členských krajinách. Vesmír teda nie je len o tom, že sa niekto pozrie na Zem z výšky a zaplatíme za to stovky miliónov. Štáty svoje príspevky navyšujú najmä preto, že je to pre nich ekonomický veľmi výhodné. Samotná ESA hovorí, že každé jedno EURo investované do kozmického výskumu sa vracia 6-násobne. Vesmír však nie je len o ekonomických výhodách. Je aj o dobrodružstve, snívaní, inšpirácii a posúvaní hraníc možného.

Slovensko je momentálne na rázcestí, kde sa musí rozhodnúť, kam vykročí ďalej. Tento rok skončilo päťročné skúšobné obdobie, ktoré nazývame aj vesmírna škôlka. Počas tohoto obdobia ESA vyhlasovala pre Slovensko špeciálne výzvy a firmy a vedecké inšitutúcie ktoré získali projekty sa mali naučiť ako funguje kozmický projekt, aké normy ESA vyžaduje, ako funguje komunikácia, dokumentácia, atď. Aby jednoducho boli pripravené pre európsku konkurenciu. Počas piatich výziev Slováci úspešne realizovali niekoľko desiatok projektov. ESA vyhodnotila toto obdobie ako úspešné a ponúkla Slovensku postúpiť a stať sa asociovaným členom. To by umožnilo slovákom zúčastňovať sa všetkých otvorených výziev, zapájať študentov do ESA Education programov, vytvoriť na Slovensku inovačné podnikateľské ESA inkubátory a mnoho ďalšieho. Toto rozhodnutie bude musieť učiniť vláda už v najbližších týždňoch a dúfame, že sa rozhodne pre vesmírne aktivity. Aj práve v čase pandémie totiž nejde o nejaký zbytočný luxus. Ale práve o jednu z príležitostí ako naštartovať a transformovať našu ekonomiku.

[Jakub Kapuš], Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity, Spacemanic

Pridaj komentár