5. decembra 2020
Falzifikácia - hlavný nástroj vedy

Aký je rozdiel medzi vedou a nevedou

V diskusiách so zástancami nadprirodzených javov, rôznorodej mágie, ezoteriky, ale aj všelijakých konšpiračných teórií si bežne môžete všimnúť jeden spoločný jav. Odprezentujú vám teóriu A. Vy im vytknete nedostatok a oni preskočia na trochu inú formu teórie, A2, ktorá ho už nemá. Tak to pokračuje ďalej, počujete verzie A3, A4 a opýtate sa niekoho iného a vypočujete si verzie B1, B2,… koľko ľudí, toľko verzií.

Zoberme si ako príklad zástancov plochej Zeme (mali nedávno veľkú konferenciu): niektorí z nich tvrdia, že Zem má tvar kruhu obkoleseného ľadovou stenou. Keď sa ich opýtate, ako je možné, že ak ideme stále na východ a prídeme na to isté miesto, tak povedia, že možno je to vlastne inak, že Zem má štvorcový tvar a keď prejdete cez jednu z hraníc, objavíte sa na opačnej strane – ako v hre Pac-man (nič z tohto som si prekvapivo nemusel vymýšľať). Keď pritlačíte, vymyslia niečo ďalšie, stále to bude teória plochej Zeme, no stále trochu iná.

Vo vede to na prvý pohľad môže pôsobiť podobne, no existuje jeden kľúčový rozdiel. Ak existuje jav, ktorý nevieme vysvetliť, hľadáme čo najviac hypotéz, ktoré by ho vysvetliť dokázali – toto je úloha teoretikov. Úloha experimentátorov je tieto hypotézy postupne vyvracať (falzifikovať).

Ideálne tak z 10 vysvetlení vylúčime 9; to posledné však odoláva všetkým snahám. Nedokázali sme, že platí – no prežilo toľko pokusov o vyvrátenie, že ho aspoň dočasne považujeme za najpresnejší možný opis.

Odlíšiť viaceré hypotézy je často veľmi náročné – bežne si to vyžaduje perfektné porozumenie danej problematiky a teoretických modelov, a zároveň aj vysokú technologickú vyspelosť a precíznosť.

Keď napríklad Einstein prišiel s tvrdením, že gravitácia je dôsledkom zakrivenia časopriestoru, a Newtonovu teóriu označil len za priblíženie tej svojej, musel zistiť, za akých podmienok sa ich predpovede líšia. Následne musel prísť niekto, kto teórie v týchto podmienkach overil. (V tomto prípade to bol Sir A. S. Eddington a jeho púštna expedícia, ktorá merala gravitačný ohyb lúčov v blízkosti Slnka počas jeho zatmenia, plus astronomické pozorovanie precesie perihélia Merkúru).

Kľúčové ponaučenie je také, že ak máme vo vede viacero vysvetlení toho istého javu, nie sme spokojní. Spoznali sme desiatky kandidátov na záhadnú tmavú hmotu a denne sa tisíce ľudí snažia zistiť, ktorá možnosť je tá správna – všetky ostatné musia byť chybné.

Toto rozuzľovanie vnútorných konfliktov je hnacím motorom vedy. Hromadíme možné opisy sveta a identifikujeme a zahadzujeme tie, ktoré nesedia. Vo vede je nemožné, aby sme mali dve Newtonove teórie gravitácie, jedna hovorí, že jablko padne zo stromu dole, druhá, že padne hore – a my by sme s takýmto stavom boli spokojní.

Nevedecké obory (resp. pavedy) potrebu falzifikácie nemajú, v extrémnom prípade zastávajú názor, že nech si každý myslí, čo chce (akože áno, nech si myslí – len to nie je dostatočná kvalifikácia na hodnoverný opis sveta).

Naneštastie, aj preto sú diskusie vedcov s pavedcami také otravné. Na strane pavedy nie je jedna definitívna a konkrétna teória, o ktorej by sa dalo polemizovať. Je to skôr preskakovanie z jednej jej variácie na druhú, podľa toho, čo si žiada aktuálna situácia – nikto však nejde z kola von.

Nevravím, že sa každý musí stotožnovať s vedeckým pohľadom na svet. No vďaka tomu, ako funguje, je to ten najpresnejší a najdôveryhodnejší spôsob, akým skúmať a spoznávať vesmír okolo nás. Lieky farmaceutov liečia, rakety inžinierov lietajú na orbitu a rovnice fyzikov správne predpovedajú zatmenia Slnka – jednoducho to funguje. Sú to plody neustálej snahy hľadať vlastné nedostatky – toto nevedeckým oborom chýba, a preto za vedou v skúmaní sveta zaostávajú.

[Samuel]

PS: V texte som použil dva bežné významy slova teória. Teória je súbor modelov a poznatkov opisujúci svet (napríklad Newtonova teória gravitácia alebo teória elektromagnetizmu). Bežne sa to však aj zamieňa s pojmom hypotéza, resp. domnienka. Niektorí ľudia túto sémantickú nuansu ignorujú a tak hovoria veci ako: „Darwinova evolúcia je len teória…“. Asi nie je nikto, kto by vyskočil z okna s tým, že „Newtonova gravitácia je len teória,“ však?

Pridaj komentár