O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 1 - 50 of 101 | Page 1 of 3 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 100% Posted on: 29. júna 2022
Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.
Relevance: 95% Posted on: 20. októbra 2019
Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Relevance: 89% Posted on: 19. septembra 2021
Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.
Relevance: 73% Posted on: 3. júla 2023
Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá ... Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo…
Relevance: 67% Posted on: 25. novembra 2022
Čo bolo pred Veľkým treskom? Túto otázku dostávajú fyzici bežne a typickou – a pomerne rozumnou – odpoveďou je, že otázka je zle položená. Pri Veľkom tresku totiž (možno) vznikol aj čas. Zároveň boli podmienky v týchto okamihoch natoľko drastické, že vieme, že aktuálne fyzikálne zákony nedokážu opísať, čo sa dialo.
Relevance: 62% Posted on: 26. novembra 2020
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú hlavne o horúcom plyne a o kozmickej pavučine, ktorá vypĺňa viditeľný vesmír. Prečo je plyn vo vesmíre horúci, keď je vesmír chladný? Kam tento plyn smeruje a čo sa s ním deje? Akú úlohu v tomto procese zohrávajú čierne diery? O tom sú dnešné rozhovory o vesmíre.
Relevance: 62% Posted on: 25. augusta 2023
Vesmír nás posledné stáročia rozmaznával. Na mnohé otázky, ktoré sme si položili, sme našli odpoveď. Aká stará je Zem? Prečo voda vrie? Ako vyrobiť zlato z iného prvku? (Draho, v časticových urýchľovačoch.) Všetko sme si pekne odškrtli.Samozrejme, nie vždy sa to podarilo a každý uznáva, že sú otázky, ktoré ešte nevieme uspokojivo zodpovedať. Ako vznikol vesmír? Ako vzniká vedomie? Platí Riemannova hypotéza? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nemáme odpoveď.Na základe dlhej a úspešnej série zodpovedaných otázok niektorí radi predpovedajú, že v budúcnosti, skôr či neskôr, nájdeme odpovede na všetky zmysluplné otázky. Pravda je však taká, že ide len o dúfanie. Na niektoré otázky možno nedokážeme…
Relevance: 56% Posted on: 15. septembra 2020
Vesmír je veľký, veľmi. Ako to však vieme? Ľudia sa zatiaľ dostali len na Mesiac, čo je aj z pohľadu našej slnečnej sústavy málo, z pohľadu vesmíru je to prakticky nič. A predsa sme si veľkosťou vesmíru pomerne istý. Nejde o jedno konkrétne pozorovanie, ale o sériu rôznych meraní, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ako sme sa prvýkrát dozvedeli o vzdialenosti Mesiaca a ako sme sa cez Slnko, hviezdy a supernovy dostali až na kraj vesmíru. O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 56% Posted on: 8. septembra 2020
Čierne diery sú najextrémnejším známym objektom vo vesmíre. Okrem iného ukrývajú náznaky fyziky, ktorú zatiaľ nepoznáme. Jeden z najzaujímavejších poznatkov naznačuje, že vesmír by mohol byť hologram. Čo je hologram pre teoretického fyziky? Akú entropiu má čierna diera a ako to vieme? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 56% Posted on: 23. januára 2024
Existuje hviezda s označením HD 140283, v uliciach známa pod prezývkou Matuzalem. Nachádza sa sotva 200.5 svetelných rokov od Zeme, váži asi 81% toho, čo naše Slnko, pritom má asi 2.04-násobný polomer. Jej odhadovaný vek je 14.46 miliardy rokov a čo-do chemického zloženia je prevažne tvorená vodíkom a héliom, teda ide o hviezdu populácie II.Ak ste pozorní, niečo vás na tomto opise zarazilo. Hviezda stará 14.46 miliardy rokov, vesmír má predsa „len“ 13.8 miliardy rokov! Táto hviezda zdanlivo popiera kozmologické modely a ak ste o nej niekedy počuli, tak práve v tomto kontexte – odtiaľ pochádza aj jej názov.Ak ste…
Relevance: 56% Posted on: 20. novembra 2022
Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.
Relevance: 56% Posted on: 17. septembra 2023
Zostala mi batérka tak som pre predošlej vychádzke nahral ešte jednu krátku. Téma na desať minút viac než ambiciózna – ako vznikol vesmír? Okrem iného aj o tom, či bude môcť mať táto otázka uspokojivú odpoveď. https://youtu.be/OyUkHpEMGic Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://vedator.space/vedastore/
Relevance: 56% Posted on: 6. januára 2020
Nočná obloha ľudí fascinuje od počiatku vekov. Vesmír však obsahuje aj mnohé, čo je voľnému oku skryté – vlnové dĺžky, ktoré nedokážeme vidieť, neutrína či gravitačné vlny.
Relevance: 51% Posted on: 29. decembra 2022
Mnohí ho poznáte cez jeho legendárnu reláciu Okna vesmíru dokořán. Jiří Grygar však nie je len popularizátorom vedy, ale aj aktívnym vedcom. Aké energetické je žiarenie z vesmíru? Ako ho dokážeme pozorovať? A čo skúšali vedci objaviť na vrchole Eiffelovej veže? O tom všetkom diskutujú Samuel, Norbert Werner a Jiří Grygar.
Relevance: 51% Posted on: 13. mája 2021
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Marekom Skarkom. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o exoplanétach, ktorých výskum sa Marek zaoberá. Čo sú to exoplanéty? Koľko ich vo vesmíre je? A ako presne ich dokážeme skúmať? O tom všetkom diskutujú Marek, Norbi a Samuel.
Relevance: 51% Posted on: 8. augusta 2023
Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…
Relevance: 49% Posted on: 26. septembra 2019
Kozmológia skúma vesmír ako celok. Ako vznikol a ako skončí? Je nekonečne veľký? Ako rýchlo sa rozpína? Toto všetko sú otázky, ktorými sa kozmológia zaoberá – a práve posledná z nich dáva posledné roky prekvapivé odpovede. Ľudia radi skúmajú zmysel svojej existencie. Pri dumaní nad otázkou, že o čom to tu celé vlastne je, prináša odpoveď často práve vesmír. Napríklad sme sa, k všeobecnému pobúrenie, dozvedeli, že nie sme jeho stredom. Kopernik nás presvedčil, že Zem obieha Slnko a nie naopak. O storočia neskôr Hubble dokázal, že naša galaxia, Mliečna cesta, nepredstavuje celý vesmír – je len jednou z mnohých ďalších…
Relevance: 49% Posted on: 30. júna 2023
Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…
Relevance: 33% Posted on: 6. októbra 2019
Žijeme vo virtuálnej realite? Reakcia na video od Dejepis inak.
Relevance: 33% Posted on: 21. júla 2022
Webbov vesmírny teleskop je geniálny inštrument, moderný div svet, na ktorý sme čakali dlho no veríme, že to stálo za to. Chválime ho až do neba, no občas to trochu preženieme a o teleskope sa povie niečo, čo nie je pravda. Jedna taká vec sa opakuje – teleskop vraj dovidí ďalej, než hociktorý jeho predchodca. Nie je to pravda.
Relevance: 33% Posted on: 27. februára 2023
Prvé riešenie Einsteinových rovníc bolo to, ktoré okrem iného opisuje čierne diery. Po svojom objaviteľovi sa volá Schwarzschildovo a bolo odvodené s prižmúrením očí. Keď ho odvádzate, poviete, že hmota sa nachádza v inak prázdnom statickom časopriestore.
Relevance: 33% Posted on: 22. mája 2023
Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…
Relevance: 27% Posted on: 31. marca 2022
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Relevance: 22% Posted on: 20. februára 2019
Stane sa vám, že by ste si pozreli niečo zaujímavé na YouTube, no všetko dobré ste si už pozreli? Tu je zoznam kanálov, ktoré majú radi rôzni vedátori. Prvá časť zoznamu sú slovenské (a české) kanály (keďže ich je len pár) a potom anglické. Pri každom videu je uvedená jedna z kategórií: psychológia, vesmír, fyzika, chémia, matematika, informatika, biológia, tech, mix a ostatné. BeWise Kategória: psychológiaPrevažne dlhšie videá, témy spracované veľmi detailne a citujúce vedeckú literatúru. Určite pozrite, chalan do toho investuje veľa práce. https://www.youtube.com/watch?v=MzzuYvk7EOo Dejepis inak Kategória: históriaVeľmi príjemne narozpráva zaujímavosti zo svetovej histórie, často veci, čo sa bežne do hodín…
Relevance: 22% Posted on: 8. októbra 2019
Ocenený bol výskum vesmíru. Polovicu ceny si odniesol James Peebles za teoretický výskum v kozmológii, druhú polovicu si rozdelili Michel Mayor a Didier Queloz za objav exoplanét. Aj keď sa obe časti ceny týkajú vesmíru, sú pomerne rôznorodé. James Peebles sa venoval správaniu vesmíru tesne po jeho vzniku. Niekoľko státisícov rokov po Veľkom tresku bol vesmír plný hustej a horúcej hmoty, ktorá úplne bránila svetlu k pohybe. Potom, ako vesmír chladol, sa hmota začala spomaľovať a tvoriť neutrálne atómy – čo oslobodilo svetlo, ktoré sa zrazu mohlo voľne šíriť priestorom. Toto, tzv. reliktové žiarenie, ktoré vzniklo asi 380 000 rokov…
Relevance: 22% Posted on: 23. októbra 2019
V bežnom živote používame jednotky ako metre, sekundy, kilogramy, stupne Celzia či jouly. Aj keď sú naviazané na fyzikálne javy, nastavili sme ich tak, aby boli praktické – bežne pracujeme s objektami, ktoré majú niekoľko metrov a venujeme sa činnostiam, ktoré trvajú desiatky či stovky sekúnd (okrem domácich prác, tie trvajú večnosť).Čo je praktické a čo nie závisí od kontextu. Chemik v práci používa nanometre, no u kaderníka si nenakáže skrátiť účes o pár stoviek miliónov nanometrov. Podobne si jadrový fyzik nebudete pýtať tresku v elektrón-voltoch a historik nastavovať časovač na rúre v storočiach. Dúfam.Podľa toho aké aspekty vesmíru skúmame,…
Relevance: 22% Posted on: 26. januára 2022
Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415.... Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.
Relevance: 22% Posted on: 8. septembra 2023
Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…
Relevance: 16% Posted on: 14. decembra 2021
Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.
Relevance: 16% Posted on: 8. augusta 2022
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Relevance: 16% Posted on: 1. septembra 2022
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Relevance: 16% Posted on: 24. októbra 2022
Einstein sa mýlil! Takýto nadpis možno pritiahne pozornosť čitateľov, no nie je pravdivý. Einsteinova teória veľmi presne opisuje správanie na rôznych škálach – od asteroidov, cez hviezdy až po celý vesmír.
Relevance: 16% Posted on: 30. marca 2023
Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.
Relevance: 16% Posted on: 4. októbra 2019
O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…
Relevance: 16% Posted on: 14. októbra 2019
(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…
Relevance: 16% Posted on: 25. októbra 2020
Na počiatku bolo svetlo, malo to však háčik. Okrem svetla bolo totiž aj veľa hmoty, ktoré svetlu bránili v pohybe. Vesmír tesne po jeho vzniku, teda pred 13.8 miliardami rokov, bol hustý, horúci a nepriehľadný. Situácia sa zmenila až o niekoľko stoviek tisícov rokov, kedy hmota rozpínaním ochladla natoľko, že umožnila vznik neutrálnych atómov, ktoré už svetlu nebránili v pohybe. Toto reliktové žiarenie sa vesmírom šíri dodnes, jeho vlnové dĺžky sú však pre ľudské oko neviditeľné. Po vychladnutí plynu sa tak z vesmíru stalo veľmi tmavá miesto. Otázka je, že dokedy? Kedy sa rozhoreli prvé hviezdy? Odpoveď na túto otázku skúmajú dva prístupy – na…
Relevance: 11% Posted on: 1. októbra 2023
Antihmota robí v gravitačnom poli presne to isté, čo obyčajná hmota. Zistili ľudia v CERNe. Poviete si: Veľká veda, však čo iné by mala robiť?! Nuž, mohla robiť takmer čokoľvek. A vlastne by sme boli radšej, keby aj čosi iné robila. Ale pekne poporiadku. Antičastice boli objavené v prvej polovici dvadsiateho storočia. Najskôr na papieri, ako riešenia rovníc pre obyčajné častice, ktoré si nikto neobjednal. A neskôr aj experimentálne. Dnes sú pevnou súčasťou nášho porozumenia svetu, ktorý na úrovni týchto základných stavebných kúskov hmoty popisuje teória s ohromne neoriginálnym názvom: Štandardný model elementárnych častíc. V ňom má každý druh častíc…
Relevance: 11% Posted on: 24. mája 2020
V posledných rokoch sa kozmický výskum dostáva do povedomia ľudí viac, než kedykoľvek predtým. Už to nie je len Bruce Willis v Armagedone, aj u nás na Slovensku sa môžeme pochváliť mnohými úspechmi. Prvých 50 rokov to boli viac-menej tí istí hráči, ktorí určovali smer a tempo. Takmer výhradne nimi boli Spojené štáty a Sovietsky zväz, neskôr Ruská federácia. Postupne sa pridávala Čína, India, Európa. Dobýjanie vesmíru bolo príliš nákladné a doménou len tých naozaj najväčších a najbohatších. V poslednej dekáde sme však svedkami niečoho čo nazývame „demokratizáciou vesmíru“.
Relevance: 11% Posted on: 30. novembra 2023
Keď sa povie astronóm, tak ľudia si nepochybne automaticky predstavia vedca s ďalekohľadom. Ďalekohľad je úžasný vynález, vďaka ktorému sa nám otvoril úplne nový pohľad na vesmír. Je to vlastne taký zberač svetla. Čím väčší tento zberač máme, tak tým viac svetla vieme zozbierať a tak pozorovať menej jasné objekty. Ďalekohľad sa predovšetkým zameriava na to, čo poznáme ako viditeľné svetlo. Zaznamenáva tak elektromagnetické žiarenie v relatívne úzkom intervale vlnových dĺžok. Spektrum elektromagnetického žiarenia je však podstatne bohatšie a to na obidve strany vlnových dĺžok. Dlhšie vlnové dĺžky predstavujú postupne infračervené žiarenie až rádiové vlny. Na opačnú stranu sú to…
Relevance: 11% Posted on: 18. marca 2021
V priebehu niekoľkých hodín by sa na orbit mala dostať družica GRBAlpha, na ktorej spolupracovala Letecká fakulta TUKE, Maďarský astronomický ústav, slovenské firma Spacemanic, Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky MUNI v Brne a ďalšie firmy a inštitúcie. Keďže projekt zastrešuje práve LF TUKE, pôjde o druhý satelit, ktorý poletí pod slovenskou vlajkou.
Relevance: 11% Posted on: 14. júla 2021
Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.
Relevance: 11% Posted on: 5. februára 2024
Vesmír je nebezpečný, špeciálne, ak do neho cestujeme. Niekedy si však vesmír príde po nás. Áno, pozerám sa na vás, dinosaury. Myslíme si, že nie sme ďaleko od stavu, kedy budeme schopní hrozbu asteroidu či kométy smerujúcej na Zem odvrátiť. Asteroid či kométa sú špecifický typ hrozby – jedná veľká delová guľa. Síce ničivá, ale jedna a tým pádom kontrolovateľná. Čo však veľa malých častíc, niečo ako výstrel z brokovnice? Každá z nich nevinná, dokopy však majú zničujúci potenciál. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – silná slnečná erupcia môže vyvolať geomagnetickú búrku, ktorá dokáže poničiť elektrické zariadenia. To môže v…
Relevance: 11% Posted on: 1. augusta 2022
„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“
Relevance: 11% Posted on: 29. apríla 2024
Nie, nie, nie. Nikto sa v tejto knihe nebude hádať o tom, či by sa Pluto malo stále považovať za planétu. V tom máme jasno. V mnohom však zatiaľ jasno nemáme. Ako presne vznikol Mesiac? Čo drží pokope galaxie? A aký veľký je vlastne vesmír? V ilustrovanej knihe rozhovorov hľadáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Vesmír nás fascinuje. Nielen nás dvoch, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a…
Relevance: 11% Posted on: 4. apríla 2023
Čierne diery požierajú hmotu a rastú. Vesmír nepožiera nič a rastie tiež. Tieto dve skutočnosti boli v astrofyzike a kozmológii dlho dané ako nezávislé – nedávny výskum sa ich však pokúsil spojiť dokopy. Čo je vnútri čiernych dier? Ako sa rozpína vesmír? A súvisí tmavá hmota s tmavou energiou? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 11% Posted on: 25. septembra 2019
Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…
Relevance: 11% Posted on: 11. septembra 2023
Občas, keď sa podarí zaujímavý objav, tak sa uvedie s hláškou: „Budú sa prepisovať učebnice!“ Pravda je však taká, že sa to deje málokedy. V novej verzii kníh sa možno objaví na záver poznámka o niečom, čo sa dovtedy nepoznalo. Ak by som však mal vybrať jednu oblasť vedy, kde sa budú prepisovať učebnice aj v úvodných častiach, tipol by som kozmológiu. Prečo?Po prvé, už dlhšie je v nej nevyriešená záhada známa ako Hubblovo pnutie. Hubblov parameter je kľúčová veličina, ktorá udáva rýchlosť rozpínania vesmíru a sprostredkovane napríklad aj vek vesmíru. Môžeme ju určiť pomocou blízkych zdrojov aj pomocou vzdialených zdrojov a výsledky sa pokúsiť spojiť dokopy.…
Relevance: 11% Posted on: 6. októbra 2019
‚‚Ako môžu byť tí ľudia tak mimo?‘‘ pýta sa takmer celý svet. Z plochozemcov sa stal univerzálny fackovací panák. Nech si človek myslí akýkoľvek nezmysel, stále je v bezpečnej vzdialenosti od strachu, že môže prepadnúť cez okraj Zeme. Nedávno sa objavil na Netflixe nový dokument – o vyznávačoch plochej Zeme. Nie o samotnej teórii, to by som si asi nepozrel, bolo to o jej vyznávačoch. To ma celkom zaujalo. Nebudem zachádzať do detailov, kto chce, nech si pozrie. Kto nie, o veľa nepríde. Jeden moment bol však celkom zaujímavý. V snahe dokázať, že guľatá Zem je len klamstvo, ktorým nás…
Relevance: 11% Posted on: 28. októbra 2019
Obe sondy Voyager, 1 aj 2, už opustili slnečnú sústavu a putujú medzihviezdnym priestorom. Ich kurz nie je nastavený na žiadnu konkrétnu hviezdu. No aj tak je možné (aj keď pomerne málo pravdepodobné), že ich zachytí nejaká mimozemská civilizácia. A na toto sú sondy pripravené. Každá z nich nesie zlatú platňu. Ako si prehrať platňu, je dnes problém pre nejedného hudobného fajnšmekra. No ako si prehrať platňu, ak je najbližší obchod s audiotechnikou vzdialený miliardy kilometrov? Predná strana platne obsahuje návod, ako na to. ‚‚Nastavte frekvenciu na 1/3,229 sekundy‘‘ nie je moc užitočné pre niekoho, kto netuší, čo sú to sekundy.…
Relevance: 11% Posted on: 20. septembra 2023
So zmenou klímy a ubúdajúcimi zásobami fosílnych palív je ľudstvo z pohľadu potreby udržateľných a čistých energetických alternatív vystavené naliehavým výzvam. Pri hľadaní udržateľnej budúcnosti sa ako jedným zo sľubných uchádzačov stal vodík. Najrozšírenejší prvok vo vesmíre má potenciál pripraviť cestu pre čistejšiu a ekologickejšiu budúcnosť. Úlohou tohto seriálu je priblížiť pôvod vodíka, jeho úlohu v energetickej budúcnosti, výhody, výzvy a kroky potrebné na využitie jeho plného potenciálu. Vodík zohráva vo vesmíre jednu z najfascinujúcejších úloh, slúži ako stavebný prvok hviezd, galaxií a veľkej časti viditeľnej hmoty ktorú pozorujeme. Vodíkový plyn sa nachádza vo forme oblakov medzi hviezdami a galaxiami v oblastiach, v…