16. mája 2024

Search Results for: čas

Results 51 - 100 of 140 Page 2 of 3
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Oberte umelú inteligenciu o prácu

Relevance: 2%      Posted on: 30. apríla 2023

Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.

Vedatour v Trenčíne

Relevance: 2%      Posted on: 13. júna 2019

Siedme pokračovanie večerných besied o vede so slovenskými vedcami a vedkyňami - Vedatour - sa uskutočnilo vo veľmi príjemnom prostredí kaviarne Coffee Sheep v centre Trenčína. Po mesačnej prestávke si dvadsiatka účastníkov vypočula, už tradične, tri prednášky z veľmi rôznorodých oblastí vedy. Prvým prednášajúcim bol Michal Chovanec zo Žilinskej univerzity. Michal sa venuje strojovému učeniu a divákom okrem základného fungovania neurónových sietí porozprával o niekoľkých aplikáciách tejto modernej technológie. Predpovedanie toku červených krviniek, program hranúci hru Go alebo robot nasledujúci čiaru. Druhou rečníčkou bola Dominika Fričová z Mayo Clinic v Jacksonville. Vo svojom výskume sa zaoberá výskumom Parkinsonovej choroby a…

O mysliach a strojoch

Relevance: 2%      Posted on: 22. mája 2020

Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.

Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli

Relevance: 2%      Posted on: 7. apríla 2022

Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 2%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Čakanie na veľký triumf astrofyziky

Relevance: 2%      Posted on: 9. októbra 2019

Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…

Ako prebieha supernova

Relevance: 2%      Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

Ľudovít Ódor: Rýchlokurz geniality

Relevance: 2%      Posted on: 1. novembra 2022

Chcel by som vidieť ten moment, keď pán Ódor prišiel do vydavateľstva a povedal, že má takú novú knihu, no je trochu dlhá – má asi 650 strán. O čom je? O všeličom: od dôchodkového sporenia, cez teóriu relativity, základy výpočtovej techniky až po pozitívne nastavenie mysle. A ešte má vtipné ilustrácie.

Sv. Martin nielen chodí na bielom koni

Relevance: 2%      Posted on: 11. novembra 2019

Asi každý pozná svätomartinskú hus, rohlíčky či mladé víno. Mnohí tento sviatok vnímajú len ako domácu záležitosť, známy je však všelikde vo svete. O čo ide a čo stým má sv. Martin? Značná časť zvykov pochádza, ako tomu už býva, ešte z predkresťanských čias. Jeseň bola plná osláv zberu úrody, stíšenia sa prírody, symboliky mŕtvych. Samhain a z neho neskôr pretavený Halloween sme spomínali minule, no v nich samotných má pravdepodobne základ aj deň sv. Martina. Kým došlo ku zmene kalendára sa tento deň slávil o niekoľko dní skôr (posun o 11 dní v roku 1582, [1a]), vďaka čomu sa…

Prosím, pripútajte sa

Relevance: 2%      Posted on: 5. júla 2021

Pásy v autách zachránia ročne desaťtisíce životov. Nenosenie pásov je spolu s prekračovaním povolenej rýchlosti a pitím alkoholu v top trojke príčin úmrtí počas dopravných nehôd. Možno vás teda prekvapí, že pred pár desaťročiami proti nim niektorí ľudia hlasne protestovali.

Vysokoškolské sado-maso

Relevance: 2%      Posted on: 4. mája 2023

Párkrát som zachytil takúto výmenu. Najprv niekto povedal, že nejaká škola za veľa nestojí. V reakcii sa ozval jej absolvent a povedal: „Akože, je to ťažká škola, ja som sa dosť nadrel!“ Myslím, že takýto pohľad je nesprávny.

Čakanie na veľký triumf astrofyziky

Relevance: 2%      Posted on: 4. augusta 2019

Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…

Všetky moje práce

Relevance: 2%      Posted on: 24. júna 2020

Školiteľom mojej bakalárskej práce bol Martin Mojžiš, úlohou bolo zanalyzovať pohyb motorky, špeciálne, prečo sa pri štarte zdvíha predná koleso. Musel som si doštudovať špecifiká fyziky trenia, naučiť sa pracovať so softvérom na riešenie rovníc a naučiť sa hľadať chyby a slabé miesta vo svojej vlastnej práci. Výsledkom sme poopravili niektoré tvrdenia publikované v Európskom fyzikálnom časopise.

Ako sa nenechať oklamať faktami?

Relevance: 2%      Posted on: 6. mája 2022

Že sa dá klamať číslami, či slovami, to asi prekvapí málokoho. Ale faktami? Nie sú predsa fakty základom poznania? Sú. A práve preto to ide.

Stále to nie je ono

Relevance: 2%      Posted on: 28. februára 2024

„V tichom šepote vetra sa skrýva pieseň prírody, odhaľujúca krásu každého okamihu.“ Takto mi odpovedal ChatGPT, keď som ho poprosil, aby napísal jednu peknú krátku vetu. Znie to ľudsky? Postupne sme si na výstupy umelej inteligencie zvykli a väčšina by asi povedala, že je to dobré – ale stále to nie je ono.Tento efekt – „stále to nie je ono“ – sa volá efekt umelej inteligencie alebo Teslerov teorém: „Umelá inteligencia je to, čo sa ešte nepodarilo.” A teda keď sa to už podarilo, tak to už to nie je umelá inteligencia. Výskumníci si všimli, ako pred umelou inteligenciou neustále…

Maratón pod dve hodiny

Relevance: 2%      Posted on: 13. októbra 2019

Zabehnúť maratón (42 km) je pre bežného človeka nepredstaviteľné. Pre hobby bežca je to reálna výzva, také bežné časy sa pohybujú okolo 4 hodín, plus mínus 30 minút. Keď niekto beháva seriózne, priblíži sa k 3 hodinám. Pre pár rokmi zabehli profesionálni cyklisti maratón za 2 a pol hodiny. Svetový rekord dnes je 2:02:57. Desaťročia sa blíži k magickej hranici 2 hodín, no nedarí sa ju prekonať. Nike zorganizovali v rámci promovania nových tenisiek maratón s top bežcami v ideálnych podmienkach (bežali sa kolečká, bez prevýšenia, optimálne meteorologické podmienky, auto (Tesla, aby nečmudila) udávala tempo na 2h čas) – cieľom…

Náraz do steny

Relevance: 2%      Posted on: 10. decembra 2020

Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započuli obávaný výraz: stena. Niekde v druhej polovici behu, kedy je už koniec bližšie ako začiatok, nastane problém – bežec stratí energiu. Čiastočne ide o biochémiu. Niekde medzi 30. a 35. kilometrom spotreboval značnú časť zásob glykogénu a tak nastáva pocit únavy. Každý ďalší krok začne byť náročný, ľahká bežecká obuv je zrazu ako z betónu.

Stochastický terorizmus

Relevance: 2%      Posted on: 8. novembra 2022

Keď vyhodíte do vzduchu férovú mincu, na 50% na nej padne vrch a na 50% padne spodok. Čo ak však mincu niekto upraví, umiestni do nej drobné, ale citeľné, závažie? Testy ukázali, že na takto upravenej minci padá vrch až v 80% prípadov. Poďme ju skúsiť. Hodíme a – čuduj sa svete – padol vrch. Môžeme povedať, že padol kvôli ukrytému závažiu, ktorým je minca upravená?

Vedatour++ v KC Dunaj

Relevance: 2%      Posted on: 12. novembra 2019

Vedatour ukončil prvý rok vo veľkom, dvoj-akciou v KC Dunaj a na pôde FMFI pre stredné školy

Astrofyzika pre zaneprázdnených

Relevance: 2%      Posted on: 19. júla 2021

Neil deGrasse Tyson je rocková hviezda v popularizovaní astrofyziky. Pred niekoľkými rokmi napísal knihu, ktorej názov sľuboval stručný a jednoduchý prehľad nášho poznania vesmíru. Názov neklame, ako audiokniha vám to pri dodržiavaní dopravných predpisov sotva vydrží na piatkovú jazdu z Bratislavy do Rožňavy.

Vedátorský podcast 179 – FAQ dobré otázky 17

Relevance: 2%      Posted on: 16. mája 2023

Znovu prišiel čas dať možnosť poslucháčom vybrať obsah podacstu – v špeciálnej epizóde odpovedáme na zaslané otázky. Ako už býva dobrým zvykom, výber bol pestrý. Akú časť elektromagnetické spektra by sme chceli vidieť? Dá sa preletieť plynnou planétou? A prečo veci horia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/wRen2-90s78

Počítačové simulácie posúvajú hranice poznania sveta

Relevance: 2%      Posted on: 25. septembra 2019

Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…

Problémy tisícročia: tajomstvá kvapalín

Relevance: 2%      Posted on: 23. júla 2020

V matematike je mnoho otvorených problémov, ktoré lákajú odvážnych dobrodruhov (t.j. matematikov) podobne ako kedysi mnohých ľudí lákali neznáme kraje a nezdolané hory. Nájdeme tu problémy jednoduché i zložité, elegantné i nezrozumiteľné, zábavné i vážne, nepodstatné aj dôležité. Z tej poslednej kategórie vybral na prelome milénií Clayov matematický inštitút sedmicu problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich prisľúbil odmenu milión dolárov. Jedným z týchto problémov je existencia a hladkosť riešení Navierových-Stokesových rovníc. O čo presne ide a prečo je to dôležité?

Ačohentisti zas odpútavajú pozornosť

Relevance: 2%      Posted on: 25. mája 2022

Dávnejšie sme si predstavili ačohentizmus – nástroj lenivého diskutéra. Funguje jednoducho, keď niekto nezvláda diskusiu, tak presmeruje pozornosť na niečo iné.

Vedátorský podcast 225 – Gluóny

Relevance: 2%      Posted on: 2. apríla 2024

https://youtu.be/VDRK8FhDrxw Prišiel čas na našu poslednú epizódu o elementárnych časticiach – zoznam je úplný. Čo sú to gluóny? Aký je pôvod hmotnosti? A prečo o nich vieme tak málo? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Aká je najmenšia a najväčšia možná teplota

Relevance: 2%      Posted on: 14. októbra 2019

(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…

Mefistove korálky

Relevance: 2%      Posted on: 23. decembra 2020

Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.

Prečo meškáte?

Relevance: 2%      Posted on: 29. novembra 2022

Práve som dopísal prvú pracovnú verziu odbornej štúdie, na ktorej som začal pracovať ešte na výskumnom inštitúte v Dubline. Pozerám do kalendáru, vychádza mi to asi na štyri roky. Celkom smutné zhodnotenie, keďže vtedy som to videl tak na tri mesiace práce.

Čierny piatok

Relevance: 2%      Posted on: 28. novembra 2019

Čierny piatok je neoficiálny sviatok, kedy sa hlavne v USA začína predvianočná sezóna. Aký má pôvod a akú budúcnosť?

Čo je to signál?

Relevance: 2%      Posted on: 27. júla 2021

V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.

Vedátorský podcast 181 – Normálne rozdelenie

Relevance: 2%      Posted on: 30. mája 2023

Čo si predstavíte pod náhodným javom? Možno ide o hodenú mincu alebo hernú kocku. Ako na náhodné sa však môžeme pozerať na pohyby akcií, výšku ľudí či reakčný čas vodičov. Možno vás prekvapí, že tieto rôznorodé veci sa riadia tým istým zákonom – ktorému dokonca prekvapivo rozumieme. Čo je to normálne rozdelenie? Koľko Slovákov má výšku cez dva metre? A ako sledovať prieskumy verejnej mienky? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/So3SNDWwy0w

Keď sever nie je severom

Relevance: 2%      Posted on: 26. septembra 2019

Akiste ste už videli notoricky známy obrázok ilustrujúci magnetické pole Zeme, kde obrovský tyčový magnet beží naprieč celou Zemou a vytvára jej magnetické pole. Je pravda, že magnetické pole Zeme sa veľmi ponáša na magnetické pole tyčového magnetu, no jeho podstata je úplne odlišná. Aby sme pochopili, ako magnetické pole Zeme vzniká, musíme si povedať niečo málo o zemskom jadre. Zemské jadro pozostáva z pevného vnútorného a kvapalného vonkajšieho jadra. Obe sú tvorené prevažne kovmi, takže sú elektricky vodivé. Magnetické pole Zeme vzniká v súčinnosti dvoch procesov. Keďže je jadro vodivé, tečú ním prúdy, no a prúdy okolo seba vytvárajú…

Fultonov vyprosťovací systém zem-vzduch

Relevance: 2%      Posted on: 21. augusta 2020

Čo má spoločné pošta, CIA, James Bond, Batman a Juhoafrická armáda? Dozviete sa v tomto príspevku.  Odkedy sa začali padáky používať aj na iné účely ako núdzové opustenie lietadla, snívali stratégovia o opačnom postupe. Je síce pekné zhodiť z lietadla pár výsadkárov hlboko v nepriateľskom území, ale chcelo by to aj spôsob, ako ich odtiaľ dostať naspäť. Našťastie v tridsiatych rokoch minulého storočia vlastnila spoločnosť All American Aviation patent na letecké vyzdvihnutie balíkov.  Stačilo zapichnúť dve kovové tyče šesťnásť metrov od seba. Natiahnuť medzi ne lano, o ktoré sa pripol balíček. Priletelo lietadlo, teda skôr sa prišuchtalo v rýchlosti 150…

Ako sme sa znovu sekli

Relevance: 2%      Posted on: 14. júna 2022

Je späť ten čas, kedy sa rozprávame o tom, či sa má protestujúcim učiteľom zvýšiť plat o 10% či 20%. Myslím, že je táto diskusia vhodná, akurát sa sekla o jednu nulu. Mali by sme sa pýtať, či im zvýšiť plat o 100% či 200%.

Vedátorský podcast 226 – FAQ dobré otázky

Relevance: 2%      Posted on: 9. apríla 2024

https://youtu.be/gTNPJ9gV83o V aplikácii Vedátora sa od vás nahromadilo už vyše 400 otázok, čas z tejto kopy kúsok ukrojiť. Čo je za vesmírom? Prečo sa čerstvé vajíčka šúpu tak ťažko? A prečo majú aziati rovné vlasy? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Vikingovia a ich osud v Grónsku

Relevance: 2%      Posted on: 22. októbra 2019

Vikingovia pochádzajúci zo Škandinávie boli známi ako nájazdníci a moreplavci. Okrem útokov na obývané oblasti Európy osídľovali aj nové miesta, okolo roku 1000 sa stali sa prvými Európanmi na americkom kontinente, ktorý nazývali Vinland (Krajina vína). Expedícia do Nového sveta vedená Leifom Eriksonom však mala len krátke trvanie, po asi 3 rokoch sťažených konfliktami s domorodcami a problémami súviacimi so vzdialensťou od iných kolónií Vinland opustili, [1]. Dlhšie trvanie malo osídlene Grónska. Grónsku kolóniu založil Erik Červený (otec Leifa Eriksona) a novoobjavenú krajinu pomenoval Zelená krajina, čiastočne ako reklamu na prilákanie ďalších prisťahovalcov (áno, s Vinlandom to bolo podobne) a…

Prečo sa niečo stalo?

Relevance: 2%      Posted on: 17. januára 2021

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Krátka esej o čiernych dierach

Relevance: 2%      Posted on: 5. decembra 2022

Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.

Altruizmus v génoch

Relevance: 2%      Posted on: 2. decembra 2019

Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?

Vedátorský podcast 92 – Einsteinov zázračný rok

Relevance: 2%      Posted on: 31. augusta 2021

Väčšina z nás toho za rok nestihne až tak veľa. Väčšina z nás ale nie je Albert Einstein, ktorý za jeden rok spravil revolúciu v niekoľkých oblastiach fyziky. Čo je to Brownov pohyb? Ako plynie čas? A z čoho sa skladá hmota? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Nóóó, mohlo by to tak byť

Relevance: 2%      Posted on: 19. júna 2023

Ste na rodinnej oslave a počujete: „Podľa mňa tí Američania na Mesiaci nikdy neboli, vymysleli si to.“ Dedko takéto veci občas číta v časopise a kým sa vnuk Peter opýta na zdroj informácie, dedkovi vysvetlí, že do cesty na Mesiac bolo zapojených toľko ľudí, že by bolo ťažké podvod utajiť a že na povrchu Mesiaca zostala po astronautoch laserová odrazka, na ktorú si môžeme zablikať, druhý vnuk Denis len zhodnotí: „Nóóó, všetko je možné.“Čo si myslíte, ktorý z vnukov je v tomto príbehu za zlého? Peter, ktorý dedkovo tvrdenie spochybňuje a „podpichuje“, alebo Denis, ktorý nad dedovým tvrdením mávol rukou? Typicky je prvý prístup vnímaný ako…

Odkiaľ pochádzajú lakonické frázy?

Relevance: 2%      Posted on: 26. septembra 2019

Možno ste si už všimli grécky nápis Molon labe, ktorý mal niekto na tričku, vytetovaný alebo na nášivke. Často je doplnený štylizovanou gréckou helmou. Ani neviete (občas to nevie ani nositeľ toho nápisu) a boli ste vystavení humanitnému dvojkombu história + filozofia. Molon labe je najznámejšia z lakonických fráz. Lakonické frázy pochádzajú zo starovekého Grécka, oblasti Lakónie, s najvýznamnejším mestom Spartou. Toto pomenovanie začali ako prví používať Aténčania. Sparťania totiž na rozdiel od ostatných mestských štátov trénovali boj a vojenské disciplíny a na rétoriku, filozofiu a podobné kratochvíle im neostával čas. Tomu sa prispôsobilo aj ich úsečné, priamočiare a aj…

Neuronálny „šplh“ a jeho dôsledky pre rozvoj psychiatrických porúch

Relevance: 2%      Posted on: 25. augusta 2020

Asi mizivé percento z nás malo šancu vidieť ľudský mozog. Napriek tomu, máme aspoň hrubú predstavu ako vyzerá. Len si skúste chytiť hlavu, priložte si ruky z bokov alebo na čelo a na zátylok. Medzi vašimi rukami sa nachádza ohromná masa buniek, ktorá svojou dychberúcou zložitosťou tvorí všetko okolo vás. Každý jeden dotyk, zvuk alebo obraz, každá jedna myšlienka alebo emócia – všetko vytvárajú zložité spojenia medzi miliardami neurónov vo vašom mozgu.

Vedátorský podcast 134 – LIVE: Ako cestovať časom

Relevance: 2%      Posted on: 28. júna 2022

Všetci cestujeme dopredu v čase, rýchlosťou jedna sekunda za sekundu. Ľudia robia chyby od počiatku dejín a tak premýšľajú, či by mohli neúprosný čas vrátiť späť a niečo spraviť inak. Dá sa cestovať v čase? Ako by si s tým poradil princíp kauzality? A čo má Harry Potter spoločné s kvantovými počítačmi? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Dve stratégie vírusov

Relevance: 2%      Posted on: 27. januára 2021

V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.

Knižné tipy

Relevance: 2%      Posted on: 9. decembra 2022

Knižné tipy sa bežne robia tak, že sa pozrieme, čo nového vyšlo v tento rok a to odporúčame. Keď sa ma však opýta kamarátka na knižný tip, nepoviem je len novinky, pokojne aj staršiu knihu, ku ktorej sa rád vraciam alebo ktoré naozaj zarezonovala. Spravil som teda výber desiatich kníh, ktoré síce nie sú všetky z tohto roka, ale zároveň by mali byť na Slovensku ľahko dostupné a zároveň aj príjemným a hodnotným čítaním pre takmer hocikoho. Ak vás zaujímajú aj ostatní tipy, pokojne si prezrite našu knižnicu. Na konci nájdete aj tri nesúťažné bonusy.

Tradície na Barboru

Relevance: 2%      Posted on: 4. decembra 2019

Barbora je ďalšia zo „stríg“, spájajú sa s ňou rôzne tradície; od Slovenska až na Blízky východ.

Ako diskutujú experti?

Relevance: 2%      Posted on: 30. augusta 2021

Diskusia v televízii je pre divákov lákavá vec, niečo ako intelektuálnejšia forma gladiátorstva. Každému, kto v živote videl aspoň jednu politickú diskusiu musí byť jasné, že to možno nie je najlepší spôsob, ako sa dopracovať k pravde.

Prečo sa Perzeidy vracajú tak pravidelne?

Relevance: 2%      Posted on: 14. augusta 2023

Odpoveď je jednoduchá, stačí zmeniť uhol pohľadu. Neprichádzajú ony za nami, ale my za nimi. Dráha, po ktorej Zem obieha Slnko sa kríži s dráhou, po ktorej Slnko obieha kométa Swift–Tuttle.Táto asi 26 kilometrov veľká kométa (ilustračný obrázok jadra komét) na svojej dráhe sype malé úlomky, do ktorých Zem vysokou rýchlosťou nalietava. Cez túto kometárnu dráhu prelietame vždy na tom istom mieste počas obehu okolo Slnka a teda v ten istý čas roka. Mimochodom, dinosaury vyhubil asteroid o rozmere 12 kilometrov, máme sa teda báť zrážky s kométou, keďže sa naše dráhy krížia? Nemusíme ­– jej pohyb je spočítaný na tisícročia dopredu. Tesný oblet bude…