Search Results for: rovnica

Results 1 - 16 of 16	Page 1 of 1
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Vedátorský podcast 45 – Drakova rovnica a správa pre mimozemšťanov

Relevance: 100% Posted on: 6. októbra 2020

Asi nikto sa nepričinil o to, aby sa hľadaním mimozemského života zaoberali seriózni vedci, tak ako Frank Drake. Okrem skomponovania niekoľkých správ, ktoré sme k možným mimozemským civilizáciám vyslali, napísal aj rovnicu, pomocou ktorej počet takýchto civilizácií odhadujeme. Aké správy sme poslali mimozemšťanom? Koľko planét obývaných mimozemšťanmi očakávame? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky nájdete na stránke https://vedator.space/hrnceky/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Podcast môžete počúvať aj cez Spotify: https://tinyurl.com/V-spotify Apple: https://tinyurl.com/V-applePodcast Podbean: https://tinyurl.com/V-podbean Google Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcast Vedátora nájdete aj na FB: https://www.facebook.com/vedator.svk IG: https://www.instagram.com/vedator_sk/ web: https://vedator.space/ https://open.spotify.com/episode/35oDz0sMBa8LOZ8zhQjzcv?si=Aj0kKSbFSAuGuTe3DZCeyw https://youtu.be/omHmXxgFr5Y

Vedátorský podcast 153 – Najkrajšia rovnica

Relevance: 100% Posted on: 15. novembra 2022

Matematika sa mnohým ľuďom bridí, no platí to prevažne o ľuďoch, ktorí matematike až tak nerozumejú. Pre matematikov sú teórie a rovnice nielen zaujímavé, ale aj elegantné či dokonca krásne. A jedna z nich je najkrajšia. Ktorá to je? Z čoho sa skladá? A čím si zaslúžila toto označenie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Na čo sú nám diferenciálne rovnice?

Relevance: 22% Posted on: 21. apríla 2020

Za jeden z príkladov šarlatánstva sa považuje predpovedanie budúcnosti. Rôzne Baba Vangy a Nostradamovia, ktorý vám dajú vágne predpovede na ktoré s trochou snaženia napasujete čo treba. Pravda je však taká, že budúcnosť sa predpovedať dá – a to už čias Isaaca Newtona.

Relatívne presná chémia

Relevance: 22% Posted on: 18. júna 2020

Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.

Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli

Relevance: 22% Posted on: 7. apríla 2022

Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.

Čísla, ktoré naprávajú kosti (a bonusová hádanka)

Relevance: 11% Posted on: 19. apríla 2020

V poslednej dobe sme tu písali o všelijakých číslach – prirodzených, celých, reálnych, komplexných, … Bolo by však nespravodlivé nespomenúť niektoré iné zaujímavé triedy čísel, ktoré sa vyskytujú pri riešení mnohých problémov.

Počuli sme tvar Zeme. Sopke vďaka! (Vrelá!)

Relevance: 11% Posted on: 30. januára 2022

Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].

Je to iba teória

Relevance: 11% Posted on: 1. júna 2022

Občas niekto povie, že: „To nič neznamená, to je iba teória!“ Na to mu niekto iný povie, že aj Newtonova teória gravitácie je „len teória“, no aj tak si netrúfne vyskočiť z okna. Keď niekomu oznámim, že som fyzik a potom dodám, že teoretický, vidím, ako v očiach pohasne iskra. „Ahá, takže to len tak vymýšľaš, čo?“ Vychádza to z toho, že slovo teória používame v dvoch rôznych významoch, pričom si túto skutočnosť mnoho ľudí neuvedomuje. Ľudia bežne vnímajú teóriu ako predstava ako niečo – asi – funguje. „Taká bola teória a takáto je prax.“ Teória je pre nich také fundované „možno“. Pre to, ako by…

Rovelli Carlo: Helgoland – Ako kvantová fyzika mení náš svet

Relevance: 11% Posted on: 11. novembra 2022

Áno, viem. Kníh o kvantovej fyzike tu už zopár bolo. No ide o jednu z najfascinujúcejších teórií, ktorú sme kedy objavili – a stála objavujeme. Stále premýšľame a diskutujeme, ako túto teóriu správne uchopiť a interpretovať. Knihy o kvantovej fyzike tak ešte budú pribúdať a nie je to na škodu.

Simon Singh: The Codebook

Relevance: 11% Posted on: 20. novembra 2018

Kniha rozoberá históriu tvorby a lúštenia kódov od antiky cez renesanciu, Enigmu až po počítačový vek a kvantovú kryptografiu s odbočkou o lúštení písma a jazykov starých civilizácií.

Vedátorský podcast 184 – Transcendentné čísla

Relevance: 11% Posted on: 20. júna 2023

Transcendenciu si spájame s nadpozemskými témami. Transcendentné čísla sú všetky čísla, ktorá sa nedajú napísať ako riešenie peknej rovnice*. Prečo sa nimi matematici zaoberajú? Čo nás učia vo vesmíre? A na čo sú vlastne dobré? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.*pekná rovnica je polynóm s racionálnymi koeficientami.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/rNmFvw6qSLw

Úvod do rádioaktivity

Relevance: 11% Posted on: 7. júna 2019

Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2. Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť. Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…

Päťdesiattisíc krokov

Relevance: 11% Posted on: 29. apríla 2024

Začnime kontroverzným vyhlásením, naučiť sa fyziku je ľahké. Teda, je to tak ľahké, ako je ľahké zabehnúť maratón. Viem, že tým som si veľmi nepomohol.Vysvetlím. Sú športy, ktoré sú v mnohom o jednom momente. Jeden legendárny vrh oštepom, jeden dokonalý šprint, jeden knockou, podľa ktorého si vás budú pamäť. V lezení to má aj označenie – crux, najťažší úsek steny, z ktorého väčšina spadne. Cesta k veľkoleposti vedie cez crux.Vo vytrvalostných športoch je situácia iná, počas maratónu nemáte niečo ako „najťažší krok“. Každý krok, ktorý spravíte, je ľahký. Len ich je treba spraviť veľa. Každý by vedel spraviť hociktorý z nich, málokto však…

Čo sa pri chudnutí deje s tukom

Relevance: 11% Posted on: 12. októbra 2019

Krátka odpoveď: Väčšinu stratenej hmotnosti vydýchneme vo forme oxidu uhličitého. A teraz dlhšia odpoveď. Ako sa hmotnosť do tela dostane, je vcelku jasné. Slnečné žiarenie dopadne na zelený list rastlinky a tá pomocou neho premení oxid uhličitý a vodu na zložitejšie organické zlúčeniny. Tie nejakým spôsobom prijímame v potrave, strávime, a ak ich naše telo práve nepotrebuje, uloží si ich na horšie časy. Priberanie sa teda (veľmi) schematicky deje nasledovne:energia + voda + oxid uhličitý → tuk. Keď horšie časy nakoniec prídu (napríklad vo fitnescentre), udeje sa v našom tele niečo podobné, ale naopak: tukové zásoby sa postupne menia na…

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 11% Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

O tom, ako riešiť neriešiteľné

Relevance: 11% Posted on: 18. marca 2020

Vo vede veľmi často neviete, k čomu nejaký konkrétny výskum povedie. Niekedy sa z veľkých nápadov stávajú neočakávané fiaska, inokedy zase z drobných nápadov vyrastajú prevraty, ktoré menia náš pohľad na svet okolo. Príkladom takého druhého prekvapenia bol objav komplexných čísel.