18. mája 2024

Search Results for: ogo

Results 1 - 50 of 56 Page 1 of 2
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Vedátorský podcast 222 – Caroline Herschel

     Posted on: 12. marca 2024

https://youtu.be/2pifVIBJ-H8 Máte pocit, že ste mali kľukatú cestu k svojej vysnívanej kariére? Tak to ste ešte nepočuli o tom, ako sa Caroline Herschel dostala k zhotovovaniu vesmírnych katalógov. Prečo šila šaty? Akú mala spevácku kariéru? A vďaka čomu sa stala prvou platenou astronómkou?  O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Nebojme sa diskusie

     Posted on: 19. januára 2024

Newtona považujú mnohí za jedného z najväčších fyzikov, aký kedy žil. Einstein si spravil kariéru na tom, že Newtonove teórie vyvrátil a nahradil svojimi. Najpriamejšia cesta k Nobelovej cene je dnes prostá – vyvrátiť Einsteina.Kritika, diskusia a hľadanie chýb je základným nástroj vedy a hlavným dôvodom jej úspechu a progresu. Žiadna otázka nie je mimo limitov a žiadna autorita tak veľká, aby sa nemohla spochybňovať. Spochybňovanie myšlienok, ich obhajovanie a diskusie je to, čo nás hýbe vpred. Preto ma pomerne desí, ak „dostávajú po prstoch“ študenti univerzity, ktorí chcú, aby sa diskutovalo o témach, ktoré sú v ich odbore kľúčové. Dobrú otázku môže položiť tretiak aj profesorka. Pri klimatickej…

Vedatour S3E6 – Martinus, Bratislava

     Posted on: 23. apríla 2023

Ďalšie pokračovanie našich besied so slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. 25. apríla sa od 18:30 stretneme tentoraz v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave. Našim prvým rečníkom Róbert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV a rozprávať bude na tému "Prečo sú na Slovensku také vysoké tresty za drogy?". Slovensko má v európskom kontexte drastické tresty za drogy. Prednáška sa pokúsi objasniť ako sa slovenská drogová politika po páde komunistického režimu vyvíjala a prečo dospela k dnešnému stavu. Robert je vedeckým pracovníkom Sociologického ústavu SAV. Zaoberá sa históriou sociológie, spoločenskou dôverou a konšpiráciami ako i drogovou politikou. Vývoju slovenskej drogovej politiky…

Rastú čierne diery spolu s vesmírom?

     Posted on: 27. februára 2023

Prvé riešenie Einsteinových rovníc bolo to, ktoré okrem iného opisuje čierne diery. Po svojom objaviteľovi sa volá Schwarzschildovo a bolo odvodené s prižmúrením očí. Keď ho odvádzate, poviete, že hmota sa nachádza v inak prázdnom statickom časopriestore.

Vedatour S3E5 – predstavenie prednášok

     Posted on: 16. februára 2023

V stredu 22.2. sa o 19:00 streneme v Novej Cvernovke v Bratislavepri prvom Vedatour v tomto roku. Prvým rečníkom, ktorého prednášku si predstavíme, je Zbyňek Kubáček z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Teda. Mnohým z vás ho ale asi predstavovať netreba. Docent Kubáček, ako Zbyňka na MatFyze familiárne voláme, učí matematickú analýzu takmer všetkých. A jeho prednášky patria medzi študentami a študentkami k tým najobľúbenejším. O tom, že vie prednášať aj pre nematfyzákov, svedčia dva milióny videní videí je rozprávaní na YouTube. V stredu bude rozprávať o logaritmoch pre začiatočníkov. Definícia "logaritmus je hodnota, na ktorú treba umocniť daný…

Desať rokov po konci sveta

     Posted on: 4. januára 2023

Pred desiatimi rokmi sa do pozornosti širokej verejnosti dostal národ Mayov – na záver roka 2012 vraj predpovedali koniec sveta. Ako očakávala väčšina ľudí, k ničomu takému nedošlo. Aj keď, priznajme si, udalosti, ktoré sa odvtedy stali, vyvolávajú určité pochybnosti o stave našej reality. Koniec sveta v roku 2012 z nesplneného proroctva, však nie je dielom samotných Mayov, ale ich "fanúšikov", ktorí sa príliš nechali uniesť mayským kalendárom a mytológiou.

Vedátorský podcast 159 – Žraločie zuby

     Posted on: 27. decembra 2022

Ako vytrhnúť žralokovi stoličku? Ťažko, nijakú nemá. A ak by mal, trhať by ste nemuseli – žralokom padajú zuby ako na páse. Za život ich zhodia tisíce, k veľkej radosti predajcov suvenírov a – prekvapivo – paleontológov. Je žralok ryba? V čom sú ich zuby zaujímavé? A ako súvisia s klimatickou zmenou? O tom všetkom diskutujú Samuel a Kristína Kocáková (z podcastu Dve baby aj o vede).

Nobelova cena za klikaciu chémiu

     Posted on: 12. októbra 2022

Uskutočniť chemickú reakciu v laboratóriu nie je také jednoduché ako napísať chemickú rovnicu na papier. Po zmiešaní ingrediencií (reaktantov) sa tieto na 100% nepremenia na produkty a v zmesi chemikálií môže okrem želanej reakcie prebiehať viacero ďalších reakcií zároveň, pričom väčšina z nich vedie k nežiadaným produktom.

Ako prakticky merať vesmírne vzdialenosti?

     Posted on: 8. augusta 2022

„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.

Ako ovplyvňuje psychická trauma náš mozog?

     Posted on: 21. júna 2022

Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.

Ako sme sa znovu sekli

     Posted on: 14. júna 2022

Je späť ten čas, kedy sa rozprávame o tom, či sa má protestujúcim učiteľom zvýšiť plat o 10% či 20%. Myslím, že je táto diskusia vhodná, akurát sa sekla o jednu nulu. Mali by sme sa pýtať, či im zvýšiť plat o 100% či 200%.

Ako sa nenechať oklamať slovami?

     Posted on: 5. mája 2022

Biorezonancie, kvantové frekvencie, tachyóny. Takéto slová by sme čakali na prírodovednej fakulte, prekvapivo však na nás vyskakujú aj z blogov a obchodov so „zdravo výživou a liečebnými pomôckami“. Ako je to možné?

Aké je to študovať na matfyze?

     Posted on: 14. marca 2022

Keď som začal rozmýšľať o štúdii fyziky, vybavil mi jeden spoločný známy stretnutie s Martinom Mojžišom. Moja prvá otázka bola extrémne hlúpa: „A chodia k vám na školu aj normálni ľudia?“

Teória šialenca

     Posted on: 3. marca 2022

Matematika nás naučila, ako rozumieť konfliktným situáciám. Vďaka teórii hier rozumieme, prečo musí niekedy jedna firma ustúpiť druhej, ako vzniká dôvera, prečo vtáky spievajú tak akurát hlasno a prečo sa blufuje v pokri.

Obsahuje číslo pí všetko?

     Posted on: 26. januára 2022

Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415.... Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.

Zradná šanca

     Posted on: 14. januára 2022

Priateľku minule niečo bolelo, tak si na to dala liek. Neskôr však zhodnotila, že to nepomohlo a stále to bolí. Na to som, s empatiou hodnou teoretického fyzika, prehlásil, že ako môže vedieť, že by to inak nebolelo ešte viac?

Uvidíme dnes polárnu žiaru?

     Posted on: 30. októbra 2021

Slnko je zmes plazmy a magnetických polí. Atmosféra Slnka je niekedy pokojnejšie a niekedy divokejšia. Energia, pravdepodobne pochádzajúca z magnetických polí, sa premieňa na energiu elektromagnetického žiarenia a vyvrhnutej hmoty – dochádza k slnečnej erupcii.

Ako čili papričky pomohli vedcom pochopiť reakciu na teplo

     Posted on: 4. októbra 2021

Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu bola udelená vedcom: fyziológovi Davidovi Juliusovi (University of California) a neurovedcovi Ardemovi Patapoutianovi (Howard Hughes Medical Institute, California) za objavenie receptorov teploty a hmatu. Títo dvaja americkí vedci prvýkrát opísali mechanizmus, ako ľudia reagujú na teplo, chlad a tlak cez nervové impulzy, čo je kľúčové pre prežitie a interagovanie so svetom okolo nás.

Ako stíhať čítať knihy?

     Posted on: 3. októbra 2021

Pre mnohých ľudí je čítanie kníh samozrejmosťou, majú plné knižnice, na nočnom stolíku vždy aspoň tri rozčítané knihy a keď sa do nejakej pustia, tak to odsýpa.

Kráľovná džungle

     Posted on: 24. septembra 2021

Ursula Graham Bower sa narodila do váženej britskej rodiny. Jej otec bol kapitánom vojnovej lode Royal Navy. Preto sa mu nezdalo nič čudné na tom, že začal Ursulu učiť všetko, čo by podľa neho mladá dáma mohla potrebovať. Strieľať. A ešte navigáciu, prežitie v divočine a prvú pomoc. To sa pochopiteľne nepáčilo Ursulinej mame. Poslala ju do dievčenskej internátnej školy, aby tam nadobudla skutočne dôležité zručnosti. Napríklad vyšívanie, umenie spoločenskej konverzácie a tanca. Cieľom bolo, aby Ursula zažiarila na debutantskom plese a našla si primeraného manžela.

Čo je to signál?

     Posted on: 27. júla 2021

V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.

Netrápme klimatológov zlými otázkami

     Posted on: 14. júla 2021

Poslednú dobu nás zužujú dlhé vlny horúčav a suchá a ľudia sa tak prirodzene pýtajú: „Za to dnešné horko môže klimatická zmena?“ Klimatológovia majú určite sto chutí povedať, že áno, ale ... má to svoje ale.

Vedel Bill Gates o pandémii dopredu?

     Posted on: 4. marca 2021

Počas svoje TED prednášky v roku 2015 povedal Bill Gates, že ak niečo najbližšie roky zabije milióny ľudí, pravdepodobne to nebudú jadrové zbrane – ako sa obávala jeho generácia – ale vírusy. Konšpirátori tvrdia, že sa preriekol a prezradil svoj veľký plán. Ako mohol tak presne vedieť, čo sa bude diať o 5 rokov?

Pozvánka: Fyziklání 2021

     Posted on: 25. januára 2021

Zaujíma ťa fyzika, rád pracuješ v tíme a chceš svojim rovesníkom z celého sveta ukázať, že ti to jednoducho páli? Potom neváhaj, zlož si svoj víťazný tím a zaregistruj sa do súťaže Fyziklání 2021.

Viac dôkazov

     Posted on: 20. decembra 2020

Práve ste vykašľali čiernu guľôčku, zmes uhlia a hlienov. Veru, nič príjemné! Teraz ste vstali, niečo podobné sa vám stáva už mesiace. Je začiatok 20. storočia, ste baníkom v Spojených štátoch amerických a centrálnym bodom veľkej diskusie: škodí vdychovanie uhoľného prachu pľúcam alebo ich chráni? Dnes je odpoveď samozrejmá, vtedy však nebola.

Melatonín alebo ako zaspávajú červy

     Posted on: 1. decembra 2020

Spánok predstavuje jednu z najdôležitejších súčastí nášho života. Prednedávnom sme vás informovali o úlohe astrocytov v regulácii spánku. Čo však samotné zaspávanie spúšťa? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá a dostatočne známa, využívajú ju farmaceutické spoločnosti vo svojich suplementoch pre lepšie zaspávanie a učí sa aj na školách. Počuli ste o nej možno aj vy: melatonín, substancia produkovaná malou, nepárovou súčasťou medzimozgu – epifýzou.

Astrocyty – hviezdne bunky a ich vplyv na spánok

     Posted on: 20. októbra 2020

Nervový systém je miesto mnohých tajomných javov, ktoré by som s nemalým sebavedomím prirovnal k záhadám vonkajšieho vesmíru. Pri bližšom skúmaní tohto systému zistíme, že v ňom dominujú dve hlavné skupiny buniek: neuróny, ktoré priťahujú najviac pozornosti neurobiológov a gliové bunky, dlho považované len za výplň priestorov medzi neurónmi slúžiacu prevažne pre ich výživu. V poslednom období však pribúdajú mnohé fascinujúce objavy poukazujúce na nedocenenosť tejto skupiny buniek.

Výnimoční učitelia a učiteľky

     Posted on: 13. októbra 2020

Keď sa opýtate úspešného vedca, komu vďačí za svoj úspech, veľmi často spomenie svojho učiteľa či profesorku, ktorí ho v správny moment poštuchli správnym smerom. Netýka sa to len vedcov, každý z nás zažil na škole niekoho výnimočného.

Fyzika kŕdľa vtákov

     Posted on: 6. októbra 2020

Ak sa na jeseň častejšie pohybujete vo vinohradoch, určite si videli majestátny kŕdeľ vtákov, napríklad škorcov. „Dokonalá synchronizácia“ asi nie je slovné spojenie, ktoré nám pri vtákoch príde ako prvé na um, skôr si ich predstavujeme ako po sebe ziapu z rôznych konárov. A predsa, zrazu sa pohybujú dokonale synchronizovane, vytvárajú hypnotické tvary, akoby tvorili jeden organizmus, akoby ich riadila jedna myseľ. Ako je to možné?

Ako, kde a kedy vzniklo písmo?

     Posted on: 24. augusta 2020

Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto otázky možno zodpovedať pomerne jednoducho, no opak je pravdou. To, do akej hlbokej minulosti musíme siahnuť, závisí predovšetkým od toho, ako si zadefinujeme, čo je to vlastne písmo.

Supravodivosť

     Posted on: 11. júla 2020

Supravodivosť je fenomén, ktorý šokoval svet fyziky začiatkom 20. storočia, kedy si už takmer všetci mysleli, že ako tak porozumeli svetu.

Klenot šarlatánskych nezmyslov

     Posted on: 29. mája 2020

Niektoré veci sú taká hlúposť, že až zostáva rozum stáť. Prečítate si nadpis, preletíte článok a párkrát naprázdno zažmurkáte. Sem-tak niekde rozprávam o šarlatánoch a podvodníkoch, ktorí sa zmesou nezrozumiteľného žargónu snažia zmiasť ľudí a zarobiť na ich strachu.

Koľko je súhvezdí?

     Posted on: 27. mája 2020

Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.

Syntetická biológia

     Posted on: 21. mája 2020

Syntetická biológia je odvetvím inžinierstva, ktoré sa zaoberá dizajnom, úpravou a vytváraním nových biologických systémov tak, aby sme ich dokázali využiť na ľudstvu prospešné účely. Syntetickí biológovia a genetickí inžinieri doslova „čítajú” informácie obsiahnuté v základných molekulách života, akými sú napríklad DNA, RNA, alebo proteíny.

Klimatická kríza

     Posted on: 19. mája 2020

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie…

Šíri sa nám tu takýto blud

     Posted on: 6. apríla 2020

Šíri sa nebezpečná myšlianka. Pred koronavírusom nás vraj nechránia opatrenia, rúška a disciplína, ale haploskupiny. Pozrime sa, prečo to tak nie je.

Ultimátna hra

     Posted on: 6. marca 2020

Možno v tomto období sledujete politiku a všímate si napäté vyjednávania, ktoré prebiehajú. Veľmi mi to pripomenulo jeden z najkrajších experimentov v psychológii resp. behaviorálnej ekonómii. Podstatou hry je jednoduché ultimátum, pričom pojem hra treba brať s rezervou – ide o situáciu, kde majú účastníci, teda hráči, na výber jasne dané stratégie. Hra prebieha takto. Hráč A dostane istý obnos peňazí, napríklad 10 eur, pričom má tieto peniaze rozdeliť medzi oboch buď férovo 5-5 alebo neférovo 8-2. Hráč B sa rozhodne, či túto ponuku prijme. Ak odmietne, peniaze musia vrátiť a nikto nedostane nič. Takto zadefinovali pravidlá hry W. Güth, R. Schmittberger a B. Schwarze, ktorí v roku 1982…

Nesmrteľné chyby

     Posted on: 18. februára 2020

Poznáte takú tú najklasickejšiu akože filozofickú otázku: čo bolo skôr, sliepka či vajce? Biológovia pokazili srandu keď zistili, že prvé bolo vajce, akurát nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam sliepka/vajce je totiž v samotných základoch biológie.

Ako ďaleko je Slnko?

     Posted on: 2. februára 2020

Slnko je ďaleko. Našťastie, ináč by nás upieklo. Merkúr je vzdialený menej, než polovicu našej vzdialenosti a cez deň máva na rovníku cez 400˚C, to by sme asi nechceli. My sme od Slnka vzdialený okolo 150 miliónov kilometrov (čo je 8 svetelných minút). Ako sme sa to dozvedeli?

Zabije nás všetkých koronavírus?

     Posted on: 25. januára 2020

Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózni. Je na čas na paniku? Nechcem v tomto robiť proroka, no existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARS a MERS.

Lucia – zvyky a tradície

     Posted on: 13. decembra 2019

Meno Lucia pochádza z latinského slova pre svetlo. Neprekvapí tak, že sa slávi práve v blízkosti zimného slnovratu.

Tradície na Barboru

     Posted on: 4. decembra 2019

Barbora je ďalšia zo „stríg“, spájajú sa s ňou rôzne tradície; od Slovenska až na Blízky východ.

Zvyky a tradície

     Posted on: 26. novembra 2019

Zvyky a tradície hovoria veľa o tom, kým sme a odkiaľ pochádzame. Keď ich začneme skúmať, vytvorí sa nám pred očami fascinujúci obraz, spletenec prúdov a vplyvov z náboženstiev a kultúr, ktoré sa vinú naprieč Európov a vynárajú sa v  menách a obradoch, ktorých lokálna podoba môže byť rôzna, základ však stále zostáva spoločný. Zistíme tak napríklad, že Halloween vôbec nie je americký sviatok, nájdeme obraz Martina, ktorý chodí na bielom koni, na priečelí francúzskej katedrály alebo sa dozvieme, že Mikulášska tradícia sa začala Sv. Mikulášom, ktorý žil v treťom a štvrtom storočí po Kristovi na gréckom ostrove Myrta. Zvyky a tradície sú zaujímavé aj preto, lebo popisujú človeka ako spoločenstvo,…

Donovaly a pitná voda

     Posted on: 12. novembra 2019

Ak ste sa už niekedy prechádzali cez Donovaly do Banskej Bystrice, pravdepodobne ste netušili, že sa veziete okolo zoskupenia krasových prameňov, ktorých voda je asi najdôležitejšou zdrojnicou pitnej vody celého veľkého Pohronského skupinového vodovodu. Zo zeme tu na piatich miestach (zatiaľ) vyteká priemerne 500 až 600 l/s veľmi kvalitnej podzemnej vody. Najvyšším a zároveň najvýdatnejším prameňom je Jergalská vyvieračka (310 l/s), pod ňou sa nachádza pramene Štubne (50 l/s) a „Generál Čunderlík“ (80 l/s). Všetky sú pri zostupe z Donovál naľavo od cesty. Akonáhle minieme osadu Motyčky s jej kostolíkom a malou priehradou, pod odbočkou cesty na sedlo Veľký Šturec,…

Umelé Slnko – ITER

     Posted on: 8. novembra 2019

Jedno z najúžasnejších technologických diel v histórií ľudstva, „umelé Slnko“ v pozemských podmienkach, kde teploty presahujú 100 000 000 °C, uzavreté v obrovských magnetických poliach. Aj takto sa dá opísať projekt s názvom International Thermonuclear Experimental Reaktor, v skratke ITER. Toto zariadenie je postavené na princípe relatívne komplikovaného a objemného prístroja s názvom TOKAMAK [1], z ruských slov: TOroidal'naya KAmera s MAgnitnymi Katushkami. Rusi prišli s prvým konceptom už okolo roku 1950. V reaktore TOKAMAK-u sa generuje vysokoteplotná plazma v tvare toroidu (torus je tvar prstenca, resp. americkej šišky, teda taký tučný kruh) a to pomocou silných magnetických polí (rádovo…

Vikingovia a ich osud v Grónsku

     Posted on: 22. októbra 2019

Vikingovia pochádzajúci zo Škandinávie boli známi ako nájazdníci a moreplavci. Okrem útokov na obývané oblasti Európy osídľovali aj nové miesta, okolo roku 1000 sa stali sa prvými Európanmi na americkom kontinente, ktorý nazývali Vinland (Krajina vína). Expedícia do Nového sveta vedená Leifom Eriksonom však mala len krátke trvanie, po asi 3 rokoch sťažených konfliktami s domorodcami a problémami súviacimi so vzdialensťou od iných kolónií Vinland opustili, [1]. Dlhšie trvanie malo osídlene Grónska. Grónsku kolóniu založil Erik Červený (otec Leifa Eriksona) a novoobjavenú krajinu pomenoval Zelená krajina, čiastočne ako reklamu na prilákanie ďalších prisťahovalcov (áno, s Vinlandom to bolo podobne) a…

Koľko rozmerov má vesmír?

     Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Cargo kulty

     Posted on: 16. októbra 2019

Možno ste už niekedy uvažovali, ako vznikajú nové náboženstvá. V 20. storočí si to antropológovia mohli pozrieť naživo na rôznych tichomorských ostrovoch. Obyvatelia týchto ostrovov žili izolovane v kmeňovom zriadení a kostené, drevené a kamenné nástroje bol vrchol im známej technológie. V 19. storočí sa však začína objavovať biely človek, prichádzajú lode naložené tovarom (cargo, odtiaľ názov), z ktorých sa občas niečo ujde aj domorodcom. S príchodom druhej svetovej vojny sa náhodný a občasný kontakt stáva pravidelným. Najskôr sa objavia Japonci, potom Američania. Priplávajú oceľové lode, z brucha im vyberú dymiace stroje, rozorú džungľu, vybudujú pristávacie plochy pre letiská, priletia…

Aká je najmenšia a najväčšia možná teplota

     Posted on: 14. októbra 2019

(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…

1 2 Next »