27. apríla 2024

Search Results for: Teplo

Results 1 - 30 of 30 Page 1 of 1
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Ako čili papričky pomohli vedcom pochopiť reakciu na teplo

Relevance: 100%      Posted on: 4. októbra 2021

Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu bola udelená vedcom: fyziológovi Davidovi Juliusovi (University of California) a neurovedcovi Ardemovi Patapoutianovi (Howard Hughes Medical Institute, California) za objavenie receptorov teploty a hmatu. Títo dvaja americkí vedci prvýkrát opísali mechanizmus, ako ľudia reagujú na teplo, chlad a tlak cez nervové impulzy, čo je kľúčové pre prežitie a interagovanie so svetom okolo nás.

Prečo nie je studené drevo studené?

Relevance: 25%      Posted on: 8. januára 2021

„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.

Štyri jadrové havárie, ktoré by ste mali poznať

Relevance: 18%      Posted on: 8. júna 2019

Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…

Klimatická kríza

Relevance: 12%      Posted on: 19. mája 2020

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie…

Pocit tepla a chladu

Relevance: 12%      Posted on: 15. októbra 2020

Ako fyzik teplote rozumiem. Počas štúdia sa človek stretne s niekoľkými definíciami, jedna z nich je pomerne priamočiara. Teplota je miera mikroskopického pohybu častíc. V horúcej látke sa atómy hmýria a kmitajú rýchlo, v studenej pomaly. Ako človek zas poznám pocity teploty a chladu. Ako spolu súvisia?

Polovodič

Relevance: 12%      Posted on: 16. februára 2021

Polovodič. Každý jeden z nás to slovo už niekde počul. Všetci si buď pamätáme, alebo rýchlo dáme dokopy predstavu materiálu, ktorý je vlastnosťami kdesi medzi kovom, ktorý prúd vedie a izolantom, ktorý prúd nevedie. Odkiaľ sa táto ich nerozhodná vlastnosť vlastne berie? Čo je na týchto hračkách prírody také kúzelné? O koľko je náš svet s nimi pestrejší?

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 12%      Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Príbeh ozónovej diery

Relevance: 12%      Posted on: 16. októbra 2018

Popierači globálneho otepľovania často argumentujú, že vplyv človeka na planétu je zanedbateľný a zmeny v atmosfére tak musia byť prirodzené. Zabúdajú však na to, že sme si pred pár rokmi omylom zdemolovali časť ochrannej vrstvy atmosféry a že sme ju následne začali opravovať. Jednoduché molekuly Kyslík je jednou z najvýznamnejších zložiek atmosféry, bežne sa vyskytuje v troch formách: ako jednotlivý atóm (O), dvojatómová molekula (O2) (tzv. molekulový kyslík) alebo trojatómová molekula (O3) (tzv. ozón). Za bežných podmienok je stabilná forma kyslíka O2 – to je ten kyslík, ktorý bežne dýchame. Vo výške zhruba 20-30 kilometrov nad zemou však existuje tzv.…

Pri akej teplote sa uvaríte?

Relevance: 12%      Posted on: 1. augusta 2019

Posledné dni vám je asi pomerne teplo. Vaše telo sa snaží brániť všetkými dostupnými prostriedkami: potíte sa a zhlboka dýchate, okrem toho snáď pijete dosť vody a vyhľadávate tieň. Neexistuje presná teplota vzduchu, ktorá by znamenala smrť. Závisí od ďalších faktorov, ako dĺžka expozície, vlhkosť, ktoré zvyšujú tepelnú vodivosť, či fyzická zdatnosť jednotlivca. Veľmi hrubý údaj však hovorí, že 10 minút vo veľmi vlhkom 60˚C vzduchu znamená pre bežného človeka smrť. [1] (Smrť z tepla však nemusí nastať len nárazovo, bežne ide o dlhšiu expozíciu v menej drastických podmienkach.) Ideálna telesná teplota je okolo 37˚C. Ak sa táto hodnota navýši…

Ďalší vesmírny šum

Relevance: 6%      Posted on: 30. júna 2023

Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…

Sekundové lepidlo zachraňuje životy

Relevance: 6%      Posted on: 7. októbra 2019

Občas sa stáva, že nejaká časť vojenského vedeckého výskumu sa pretransformuje do absolútne nesúvisiacej veci dennej potreby. Príbeh o vynáleze mikrovlnky pri vývoji radaru pozná skoro každý. Ešte zaujímavejšie to bolo v prípade sekundového lepidla. To bolo objavené pri vojenskom výskume dokonca dvakrát. Potom sa dostalo do každodenného používania a následne ho začala používať aj armáda na úplne iné účely. Začnime chémiou, ale len veľmi z rýchlika. Existujú nízkomolekulové látky, tzv. monoméry, ktoré sa za určitých podmienok dokážu bez akéhokoľvek odpadu spájať do dlhokánskych molekúl – polymérov – v procese nazývanom polymerizácia. (Jeden z typov polymérov sú aj plasty – umelá…

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 6%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Farby lístia na jeseň

Relevance: 6%      Posted on: 11. novembra 2019

S popularitou ročných období je to zhruba takto. Ľudia majú, zväčša, radi leto – je teplo, dá sa kúpať a dozrievajú rôzne pochúťky. Zima je tiež fajn, je pekne a dá sa lyžovať. Na jar všetko kvitne, dni sa predlžujú a postupne sa otepľuje. No a potom je tu jeseň. Je sychravo, každý deň je kratší a chlad sa začína dostávať pod kožu. Jeseň to má, čo do popularity, nahnuté. Má(me) však jedno šťastie – krásne farby lístia na stromoch. Ako určite viete, počas roka sú listy zelené kvôli chlorofylu, chemikálii, ktorú rastliny využívajú na fotosyntézu, teda získavanie energie zo slnečné…

Kenneth Lacovara: Why Dinosaurs Matter

Relevance: 6%      Posted on: 15. apríla 2024

Veľa z nás si asi v živote prešlo štádiom nadšenia z dinosaurov, väčšinu z nás asi aj opustilo. Ak ho chcete oživiť, táto kniha je pre vás.Lacovara je paleontológ, z ktorého sála nadšenie pre dinosaury ako teplo z horúcej vyhne. Kniha ma zaujala už názvom – prečo by nás mali zaujímať dinosaury? Však sú predsa mŕtve (teda, časť z nich) a my sme tu, čo nás majú čo poúčať!Kniha je o dinosauroch len čiastočne, veľa pojednáva o tom, ako sme sa o nich dozvedeli, aké je nadšenie (či sklamanie) z objavovania a ako sa postupne menil náš pohľad na svet okolo nás.Dozviete sa o dinosauroch malých, veľkých, rýchlych aj pomalých. A nielen o tom, ako žili,…

História a tradície na Katarínu

Relevance: 6%      Posted on: 25. novembra 2019

Viete, prečo sa na Katarínu nesmeli používať kolesá a čo má spoločné so starými dievkami, koláčmi a nebodaj matematikou?

Lucia – zvyky a tradície

Relevance: 6%      Posted on: 13. decembra 2019

Meno Lucia pochádza z latinského slova pre svetlo. Neprekvapí tak, že sa slávi práve v blízkosti zimného slnovratu.

Lisa Barrett: How Emotions Are Made

Relevance: 6%      Posted on: 9. januára 2019

Lisa Barrett vedie obrovské a úspešné psychologické laboratórium. Výsledky práce nielen jej tímu, ale aj tímov z celého sveta, majú dôsledky a závery, ktoré majú na oblasť psychológie (emócií) taký dopad, ako mala Einsteinova teória na oblasť gravitácie – prekopáva ju od základov.Kniha začína vykoreňovaním starých predstáv – ukazuje, že emócie v nás nie sú naprogramované, v našich mozgoch neexistujú centrá odpovedajúce jednotlivým emóciám, ktoré v prípade stimulu vyvolajú príslušnú fyziologickú odozvu. Rovnako emócie nie sú univerzálne a nefungujú rovnako všade na svete. Podľa zistení funguje mozog inak, než je bežná predstava impulz–spracovanie–odozva. Mozog robí predpovede, ktorými sa snažili vysvetliť…

Prečo sa niečo stalo?

Relevance: 6%      Posted on: 17. januára 2021

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Úvod do rádioaktivity

Relevance: 6%      Posted on: 7. júna 2019

Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2.  Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť.  Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…

Vedátorský podcast 99 – Nobelove ceny za rok 2021

Relevance: 6%      Posted on: 19. októbra 2021

Začiatok októbra klasicky patril vede, literatúre a mieru. Ale hlavne tej vede – udeľovali sa ceny za výskum medicíny a fyziológie, fyziky a chémie. Ako vnímame teplo? Ako sa správajú komplexné systémy? A ako urýchliť chemické reakcie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Ako chutí radiácia?

Relevance: 6%      Posted on: 7. júna 2019

Jeden zo silných momentov histórie Černobyľskej havárie je čistenie rádioaktívneho grafitu zo strechy elektrárne. Pre obyčajné roboty bola radiácia moc silná a tak sa nasadili bio-robotov, ľudí pracujúcich po zhruba minútových zmenách. V príspevku o dozimetroch sme napísali, že radiáciu ľudské telo necíti – cítime až prípadné škody, ktoré napácha. Nie je to však úplne pravda,v extrémnych prípadoch (ako na Černobyľskej streche) sa cítiť dá, aj keď nepriamo.  Typickým zápachom býva ozón, rádioaktívne žiarenie rozbije kyslík O2 na atómy a časť z nich sa spojí na ozón O3.  Žiarenie nesie energiu a tá sa po zachytení v tele zmení na…

Cez vesmír hľadíme na seba

Relevance: 6%      Posted on: 29. júna 2022

Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.

Aký je rozdiel medzi atómovou bombou a elektrárňou?

Relevance: 6%      Posted on: 7. júna 2019

Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné.  Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný.  Toto je scenár,…

Rok 1926 vo vede

Relevance: 6%      Posted on: 9. septembra 2022

Včera zomrela kráľovná Alžbeta II., najdlhšie vládnuca panovníčka britskej monarchie. Narodila sa v roku 1926, človeku sa až ťažko predstavuje, ako dávno to bolo. Jednoduchý príklad: v tomto roku bolo ľudstvo časovo bližšie k potvrdeniu existencie atómov (rok 1905) než k objavu štruktúry DNA (rok 1953).

Prírodný jadrový reaktor

Relevance: 6%      Posted on: 8. júna 2019

Oxymoron? Nie, len jedna z mnohých fascinujúcich vecí, ktoré sa naozaj stali. V oblasti Oklo v africkom štáte Gabon kedysi prebiehal prírodnými procesmi moderovaný štiepny cyklus. Fungovalo to takto: V Oklo sa nachádza ložisko uránu, ktorý je rádioaktívny a stabilizuje sa vyžarovaním neutrónov. Neutróny emitované pri rádioaktívnom rozpade sú za normálnych okolností príliš rýchle na to, aby sa dokázali zachytiť v jadre a spôsobiť jeho rozštiepenie. V elektrárňach sa preto na udržanie reakcie spomaľujú tzv. moderátormi. Dobrým moderátorom je tá najbežnejšia látka, voda. Uránové ložisko v Oklo sa zároveň nachádzalo na mieste, ktoré bolo zaplavované. Voda spomalila neutróny a tie…

O tepe, behaní a deriváciach

Relevance: 6%      Posted on: 22. septembra 2022

Na tejto stránke asi nikoho neprekvapí informácia, že srdce v našom tele plní funkciu pumpy, vďaka ktorej cirkuluje krv a s ňou kyslík, živiny a teplo. Tak isto ani to, že v čase stresu alebo zvýšenej aktivity srdce tlčie oveľa rýchlejšie, ako v pokoji. Okrem toho, že to dáva dobrý zmysel – naše svaly potrebujú viac živín na svoju činnosť – s tým má skúsenosť každý, kto bežal na autobus alebo nadával na schodoch na pokazený výťah.

Existuje energia?

Relevance: 6%      Posted on: 27. septembra 2019

Všetci sa asi zhodnete, že áno. Čo je to za hlúpu otázku? Ako keby sme sa na zjazde pekárov pýtali, či existuje múka. Prvýkrát som si túto otázku položil počas prednášky Martina Mojžiša, nevenoval som jej však veľa pozornosti. Vrátil som sa k nej po diskusii s jedným ezoterikom. Energia je jedno z mnohých vedeckých slov, ktoré v ich komunite hojne využívajú – akurát s trochu iným významom, ktorý si sami vymysleli – čo vedie k istým zmätkom. Keď som sa znovu zamyslel nad podstatou energie, došiel som k záveru, že energie ako taká neexistuj. Dovoľte mi vysvetliť. O energii…

Ako môže extáza pomôcť s traumou?

Relevance: 6%      Posted on: 9. februára 2023

Od tanečného parketu až po schválenie liekovými agentúrami s rečami o revolučnej terapii. Extáza na liečbu post-traumatickej stresovej poruchy!

1