7. mája 2024

Search Results for: čierna diera

Results 1 - 36 of 36 Page 1 of 1
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Čo je to čierna diera?

Relevance: 100%      Posted on: 7. októbra 2018

(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…

Let k čiernej diere

Relevance: 63%      Posted on: 14. mája 2020

Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.

Enigma, časť 2/3: Čierna skrinka

Relevance: 43%      Posted on: 3. októbra 2019

Prvú časť článku nájdete tu Enigma vyzerá ako písací stroj s jednou klávesnicou navyše. [1] Na prvej klávesnici sa píše správa. Po zadaní písmena správy – stlačení na klávesnici, sa vo vnútri Enigmy uzavrie elektrický obvod, prejde ním prúd a zasvieti žiarovka pod niektorým z písmen druhej klávesnice. To je nové písmeno zašifrovanej správy. Čo presne sa ale deje medzi stačením jedného písmena a zasvietením druhého? Fungovanie strojov najlepšie pochopíme, keď si ich môžeme sami vyskúšať. Našťastie nemusíte zháňať Enigmu v starožitníctve, pretože na internete je k dispozícii viacero simulátorov. Jeden z nich, ktorý môžete skúšať počas čítania tohto textu alebo…

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 31%      Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Prečo je nám v čiernom oblečení tak horúco?

Relevance: 29%      Posted on: 2. augusta 2020

Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. Prečo vlastne? Svetlo, ktoré k nám prichádza napríklad zo Slnka, je zmes rôznych farieb. Nájdete v ňom vlnové dĺžky odpovedajúce modrej, zelenej, žltej či červenej farbe. Keď svetlo dopadne na nejaký povrch, niektoré farebné zložky sa odrazia a niektoré sa zachytia. Napríklad, ak dopadne svetlo na uhorku, zachytia sa farebné zložky okrem zelenej. Ak zas svetlo dopadne na rajčinu, odrazí sa časť odpovedajúca červenej farbe. Farbu objektov udáva to, aké vlnové dĺžky sa na jej povrchu zachytia. Niektoré…

Hviezda zjedla čiernu dieru. Nesadla jej.

Relevance: 21%      Posted on: 17. septembra 2021

Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.

Krátka esej o čiernych dierach

Relevance: 21%      Posted on: 5. decembra 2022

Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.

Ako nespadnúť do čiernej diery

Relevance: 21%      Posted on: 26. augusta 2021

Človek si občas pozrie video alebo prečíta článok o čiernej diere a pochopí, že pád do čiernej diery nie je žiadna sranda! Natiahne vás to ako špagetu, skončíte v oblasti, z ktorej nieto návratu a vaše pozostatky splynú s tajuplnou singularitou. Ak ich teda ešte predtým nespečie akréčny disk. Ak sa takéhoto scenára obávate, mám pre vás dobrú správu. Nespadnúť do čiernej diery je tá najľahšia vec, čo vás v živote čaká.

Cez vesmír hľadíme na seba

Relevance: 15%      Posted on: 29. júna 2022

Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.

Púte v čase moru

Relevance: 15%      Posted on: 14. septembra 2020

Čierna smrť bola zatiaľ najhoršia pandémia v histórii ľudstva, zahynulo počas nej 75-200 miliónov ľudí. To znie samo osebe desivo, treba si však pripomenúť, že v rokoch 1347–1351, kedy prebiehala, žilo na planéte okolo 350 miliónov ľudí. Čierna smrť tak vyhubila tretinu až polovicu populácie.

Prečo nie je studené drevo studené?

Relevance: 12%      Posted on: 8. januára 2021

„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.

Vedátorský podcast 68 – Čierne diery v CERNe

Relevance: 11%      Posted on: 16. marca 2021

Nie je tomu tak dávno, približne 10 rokov, čo sa riešila možnosť tvorby čiernych dier v CERNe. Vyvolalo to vlnu protestov, CERN sa kvôli tomu v konšpiračných kruhoch objavuje dodnes. Ako vlastne časticový urýchľovač funguje? Mohol ten v Ženeve vytvoriť malú čiernu dieru? A bola by malá čierna diera vôbec nebezpečná? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Rozhovory o vesmíre 6 – Centrum našej Galaxie

Relevance: 11%      Posted on: 5. augusta 2021

V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Michalom Zajačkom. Ako vieme, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera? Aká je veľká? Máme sa jej báť? Aký ma vplyv na svoje okolie? O tom všetko diskutuje Michal, Norbi a Samuel.

Vesmírne blues

Relevance: 11%      Posted on: 19. novembra 2021

Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. Ako sa približujete, pribúdajú ďalšie nástroje a hudba postupne ožíva – čoskoro počujete kapelu v plnej zostave. Na Slovensku bol nedávno Kip Thorne, ktorý sa preslávil okrem iného Nobelovou cenou za objav gravitačných vĺn. Bol jedným zo zakladateľov projektu LIGO, aj keď spočiatku neveril, že zachytenie gravitačných vĺn vôbec môže byť reálne. Počas prvej fázy experimentu vyzerala byť jeho pôvodná skepsa na mieste, detektor nezachytil nič. Bolo ticho. Až zvýšenie citlivosti viedlo k zachyteniu gravitačných vĺn, chveniu časopriestoru,…

Problém s myšlienkou nafukujúcich sa čiernych dier

Relevance: 11%      Posted on: 30. marca 2023

Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.

Vedátorský podcast 41 – Je vesmír hologram?

Relevance: 11%      Posted on: 8. septembra 2020

Čierne diery sú najextrémnejším známym objektom vo vesmíre. Okrem iného ukrývajú náznaky fyziky, ktorú zatiaľ nepoznáme. Jeden z najzaujímavejších poznatkov naznačuje, že vesmír by mohol byť hologram. Čo je hologram pre teoretického fyziky? Akú entropiu má čierna diera a ako to vieme? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.

Kip S. Thorne: Black Holes & Time Warps: Einstein’s Outrageous Legacy

Relevance: 11%      Posted on: 21. novembra 2018

Minulé storočie bolo pre naše chápanie vesmíru bezprecedentné – zistili sme, že naša galaxia nie je jediná vo vesmíre, že ich je veľa, až nepredstaviteľne. Odhalili sme, že sa vesmír rozpína a spolu s tým aj to, že tu nebol vždy (aspoň v takejto forme a podobe). Pochopili sme ako fungujú hviezdy a že tiež nemôžu existovať večne. Po ich smrti môže vzniknúť čierna diera, nekonečná deformácia časopriestoru, na hranici ktorej zamŕza čas.  Týmto storočím vás prevedie jeden z najpovolanejších – Kip Thorne, nositeľ Nobelovej ceny za objav gravitačných vĺn (a spolu-autor filmu Interstellar). Táto kniha si vyžaduje od čitateľa…

Kardašovova škála

Relevance: 11%      Posted on: 9. októbra 2019

3. augusta 2019 zomrel Nikolaj Semjonovič Kardašov, ruský astrofyzik, ktorý vymyslel klasifikáciu civilizácii podľa ich vyspelosti. (Na jeho škále, od 1 po 3, sme my 0.) Touto myšlienkou sa začal zaoberať v roku 1963, počas výskumu kvazaru CTA-102 [1]. Šlo o prvé (známe) sovietske snahy o objavenie mimozemskej civilizácie. Kvazar je zdrojom silných rádiových vĺn, ide o aktívne galaktické jadro – rotujúcu čiernu dieru, do ktorej padá okolitý materiál (čo produkuje elektromagnetické žiarenie). Dnes už vieme, že zdrojom signálu bola čierna diera, no vtedy sa to nevedelo – z galaktického jadra prichádzal rádiový signál vysokej intenzity a ako dnes, aj…

Znamienko krásy

Relevance: 11%      Posted on: 1. mája 2020

Znamienko krásy nie je meno ani jedného z objektov na zábere. Jeden sa volá NGC 4526 a druhý sa volá SN 1994D, preto som to chcel trochu obzvášniť.

Ako prebieha supernova

Relevance: 11%      Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

Vedátor navštívil Liptovský Mikuláš

Relevance: 6%      Posted on: 14. marca 2019

Štvrté pokračovanie večerných besied o vede s vedcami Vedatour sa uskutočnilo vo štvrtok 28. februára v Liptovskom Mikuláši. Miestom stretnutia bolo centrum Diera do sveta, v ktorom okrem výbornej kávy a kvalitnej literatúry už niekoľko rokov ponúkajú množstvo zaujímavých umeleckých, kultúrnych a náučných podujatí. Počet prednášok z minula sa nám osvedčil a liptáci, ktorí prišli v hojnom počte, si vypočuli tri fyzikálne ladené prednášky. Ako prvá rozprávala Kika Kovalčíková zo Žilinskej Univerzity. Priblížila divákom modelovanie toku červených krviniek v cievach a rôznych biomedicinskych zariadeniach. Druhú prednášku mal Peťo Čendula z mikulášskeho pracoviska tej istej univerzity, ktoré nesie meno jedného z…

Vedátorský podcast 59 – Cestovanie vesmírom červími dierami

Relevance: 6%      Posted on: 12. januára 2021

Vesmír je jeden problém – je veľký. Cesta do inej galaxie môže trvať tisíce, ak nie milióny, rokov. Fyzici dlho rozmýšľajú, či by nemohla existovať červia diera, skratka spájajúca dva vzdialené body. Ako by sa červiou dierou cestovalo? Čo treba na jej výrobu? A môže vôbec existovať? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Sú elitné školy elitné?

Relevance: 6%      Posted on: 3. septembra 2021

Občas sa na internete objaví zbierka na školné pre študenta či študentku, ktorí sa dostali na elitnú školu, no nemôžu si ju dovoliť. Ok. Minule sa však objavila takáto zbierka s dodatkom, že táto elitná škola je jediná šanca, ako môže robiť svoju vysnívanú prácu. Tak to teda nie.

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 6%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Enigma, vojenská vsuvka

Relevance: 5%      Posted on: 5. októbra 2019

Predošlé články Enigma - čiena skrinka Ako prekabátiť Evu – šifrovanie od Cézara po Enigmu Na jar 1941 bola situácia v Európe neutešená. Briti sa rok predtým evakuovali od Dunkirqu, ustáli leteckú bitku o Britániu a nacistické Nemecko ovládalo takmer celú Európu. Napriek tomu začínali uvažovať, ako by mohli prebrať iniciatívu. Frontálny útok neprichádzal do úvahy (vylodenie v Normandii prišlo až o 3 roky neskôr), tak zriadili jednotky Commandos. Boli to chlapi s mimoriadnym výcvikom, ktorých úlohou bolo vykonávať prekvapivé prepady (tzv. raidy). Ich prvá akcia bola operácia Claymore (ak si pamätáte na hru Commandos: Behind Enemy Lines, tak druhá misia).…

Enigma, časť 3/3: Stroje proti strojom

Relevance: 5%      Posted on: 8. októbra 2019

Prvá časť článku Druhá časť článku V tridsiatych rokoch sa Nemecko pripravovalo na vojnu. Zákopy a zúfalé útoky pechoty definujúce predchádzajúci konflikt boli nahradené rýchlymi koordinovanými presunmi motorizovaných jednotiek podporených letectvom. Takýto spôsob vedenia vojny si vyžadoval rýchlu a spoľahlivú šifrovanú komunikáciu. Tú mala Nemecku zabezpečiť Enigma. A Enigma sa zdala byť neprelomiteľná. Čo však Nemci netušili bolo, že dešifrovanie Enigmy sa začalo skôr, ako padol prvý výstrel. Plány Enigmy vrátane detailov jej valcov obsahujúcich poprehadzovanú abecedu najskôr získali Francúzi, ktorí ich posunuli Poliakom. Bezpečnosť Enigmy však nebola skrytá v jej konštrukčných detailoch, ale v obrovskom množstve možných kľúčov, ktorými…

Čo majú spoločné slnko a plachetnice

Relevance: 5%      Posted on: 16. októbra 2019

Ak ste sa už stihli tento rok niekde opalovať, asi ste si všimli, že vás slnečné lúče nerozpučili. Sme zvyknutí, že nás hrejú (teda, že na nás prenášajú energiu); no nikto z nás ešte nezažil, že by ho slnečné lúče citeľne tlačili (teda, že by na neho prenášali hybnosť). V tomto kontexte je v poriadku si svetlo predstaviť ako prúd malých gulôčiek – fotónov. Látka môže fotón buď úplne pohltiť, vtedy sa javí ako čierna, alebo odraziť časť fotónov rôznych vlnových dĺžok – tak vznikajú z pôvodne bieleho svetla všetky ostatné farby. Fotóny sú ako také balíčky energie, látka ich…

Meandre starých riek

Relevance: 5%      Posted on: 18. decembra 2019

Ak ste niekedy pristávali v Bratislave, určite si všimli, že sú polia prepletené tajomnými zdrojmi. Aký je ich pôvod?

Miléniové problémy: kváka to ako sféra, čo je to?

Relevance: 5%      Posted on: 4. septembra 2020

Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé takéto vyriešenie by totiž predstavovalo obrovský posun v príslušnej oblasti matematiky. Napriek veľa pokusom a mravenčej práci matematikov však ostávajú takmer všetky tieto problémy stále otvorené. Všetky až na jeden. Nuž, dnes konečne nastal čas na to, aby sme si tento problém predstavili. Volá sa Poincarého domnienka a jej úspešným (vy)riešiteľom je Griša Pereľman. [1] Možno ste o jeho príbehu už počuli: po úspešnom zdolaní problému Pereľman odmietol miliónovú odmenu, ba čo viac, odmietol aj…

Prečo sneh nehorí?

Relevance: 5%      Posted on: 8. apríla 2021

Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.

Omyl gamblera

Relevance: 5%      Posted on: 16. júna 2021

Predstavte si, že na minci práve padol trikrát po sebe vrch. Ako podľa vás dopadne štvrtý hod? Ak ste odpovedali, že: „Asi padne spodok,“ tak sa dopúšťate známe omylu gamblera.

Je biela farba farba?

Relevance: 5%      Posted on: 2. novembra 2022

Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?

Keď sever nie je severom

Relevance: 5%      Posted on: 26. septembra 2019

Akiste ste už videli notoricky známy obrázok ilustrujúci magnetické pole Zeme, kde obrovský tyčový magnet beží naprieč celou Zemou a vytvára jej magnetické pole. Je pravda, že magnetické pole Zeme sa veľmi ponáša na magnetické pole tyčového magnetu, no jeho podstata je úplne odlišná. Aby sme pochopili, ako magnetické pole Zeme vzniká, musíme si povedať niečo málo o zemskom jadre. Zemské jadro pozostáva z pevného vnútorného a kvapalného vonkajšieho jadra. Obe sú tvorené prevažne kovmi, takže sú elektricky vodivé. Magnetické pole Zeme vzniká v súčinnosti dvoch procesov. Keďže je jadro vodivé, tečú ním prúdy, no a prúdy okolo seba vytvárajú…

Vedatour S4E6 — Kácečko, Bratislava

Relevance: 5%      Posted on: 21. apríla 2024

V pondelok 22.4. sa stretneme opäť v bratislavskom Kácečku na ďalšom pokračovaní našich besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Budete si môcť vypočuť prednášky od Dominiky Fričovej o neurobiológii pamäte, od Jakuba Čurpeka o adaptívnych bio-fasádach budov a od Petra Fabiana o výskume zriedkavých chorôb na malých rybičkách. Vstupenky za 7 EUR si môžete kúpiť v sieti GoOut tu https://goout.net/sk/vedatour/szlpxax/ . Lístky budeme predávať aj na mieste, ale kapacita je obmedzená. Prvou rečníčkou bude Dominika Fričová a jej prednáška bude mať názov Neurobiológia pamäte. Ako vzniká pamäť, prečo si pamätáme, to čo si pamätáme a čo z toho,…

Enigma, časť 1/3: Ako prekabátiť Evu

Relevance: 5%      Posted on: 1. októbra 2019

Začiatok z trojdielnej série, v rámci ktorej sa dozviete ako fungujú šifry, v čom bola Enigma geniálna, prečo bola v druhej svetovej vojne kľúčová a ako sa ju podarilo prelomiť. Ako sa ľudská spoločnosť stávala komplexnejšou a informácie sa stávali dôležitou komoditou, objavila sa aj snaha informácie skrývať. Spolu s ňou aj snaha skryté informácie odhaľovať. Poháňaný prvou motiváciou si v roku 1918 vynálezca Arthur Scherbius patentoval prístroj na mechanické šifrovanie správ, Enigmu (z gréckeho slova znamenajúceho hádanka). Predpokladal, že to bude hit pre súkromníkov aj pre vlády. Spočiatku nebol, avšak nemecká armáda si postupne uvedomila prednosti strojového šifrovania a vo…

1