Čierna smrť bola zatiaľ najhoršia pandémia v histórii ľudstva, zahynulo počas nej 75-200 miliónov ľudí. To znie samo osebe desivo, treba si však pripomenúť, že v rokoch 1347–1351, kedy prebiehala, žilo na planéte okolo 350 miliónov ľudí. Čierna smrť tak vyhubila tretinu až polovicu populácie.
Táto udalosť mala samozrejme rozsiahle dôsledky na celú spoločnosť, dopady vidíme dodnes, nielen v umení. Smrť si nevyberá a zasiahla aj náboženskú komunitu, často dokonca v disproporčnej miere. Zdecimovanie náboženských komunít viedlo k naštrbeniu dôvery voči duchovným vodcom. Morové rany mnohí vnímali ako trest boží za hriechy ľudí. Na utuženie komunity a zároveň odprosenie hriechov existovalo bežné riešenie – sväté púte.
Tak ako dnes hurikány nie sú spôsobené svadbami homosexuálov, ale teplým a vlhkým oceánskym vzduchom, tak aj tento veľký mor mal svoje prirodzené vysvetlenie. Išlo, pravdepodobne, o nákazu spôsobenú baktériou Yersinia pestis, ktorú prenášali blchy. Ako dnes vieme viac, ako by sme chceli, patogén je len jedným z aspektov pandémie. Dôležité je okrem neho aj to, ako rýchlo sa dokáže šíriť.
Na tento aspekt si v roku 2017 posvietili J. Gómez a M.Verdú, ich štúdia bola publikovaná v časopise Nature. Z pohľadu matematickej teórie sietí skúmali, ako sa mohla Čierna smrť prehnať svetom s takou nevídanou efektivitou. Dnes nás rýchlosť šírenia koronavírusu až tak neprekvapí, vďaka autám, vlakom a lietadlám sa svet scvrkol. Ako sa však mohol mor tak rýchlo šíriť počas stredoveku? Autori štúdie poukazujú na dve hlavné príčiny: obchodné a pútnické cesty.
Ľudia chodili na sväté púte dúfajúc, že to vyriešia problémy, ktoré mor vyvolal. Paradoxne tým však celú situácie ešte viac zhoršili. Myslím, že to stojí za ponaučenie.
[Samuel]PS: Autor obrázku z roku 1486 je Guyot Merchant (má viac mien), zobrazuje pastiera a pútnika.