O vesmíre, prírode a vôbec
Matematické modely aktuálne rozhodujú, či dostanú krajiny plošné domáce väzenie, ako obmedzia pohyb obyvateľov a kedy začnú otvárať hranice so susednými krajinami. Jozef teda diskutuje so Samuelom o tom, ako tieto modely vznikajú, čo sú ich silné a slabé stránky a akú úlohu pri epidémiach zohrávajú superšíritelia chorôb.
Nedávno sa rozhodlo, že tohtoročné prestížne matematické ocenenie, Abelova cena, bude udelená dvom matematikom, Hillelovi Furstenbergovi a Grigorijovi Alexandrovičovi Margulisovi, za „priekopnícke využitie metód pravdepodobnosti a dynamických systémov v teórii grúp, teórii čísel a kombinatorike“.
Minule sme si vysvetlili, na čo nám je logaritmus. Logaritmus dostáva pod kontrolu veľké a rýchlo rastúce čísla, preto je užitočný práve v časoch epidémie. Pozrime sa teraz na dva pojmy, ktoré sedia na tróne neobľúbenej matematiky: derivácie a integrály.
Podobne ako mnohí z nás, aj Newton bol kvôli epidémii v karanténe. Na rozdiel od nás však spravil štyri veľké objavili, ktoré vyvolali revolúciu vo fyzike, matematike a vede ako takej. Aké objavy to boli a čo pre nás znamenajú? O tom diskutujú Jozef a Samuel.
Otvoríte si wikipediu, pozriete heslo „informácia“ a dozviete sa, že je to „rozplynutie neistoty“. Keď dostanem informáciu, zníži sa moja neistota o niečom – to znie rozumne. Kliknete na heslo „neistota“ a dozviete sa, že je to „situácia s nedostatkom informácie“. Hmm, trochu sa zamotávame, nie?
Vo vede veľmi často neviete, k čomu nejaký konkrétny výskum povedie. Niekedy sa z veľkých nápadov stávajú neočakávané fiaska, inokedy zase z drobných nápadov vyrastajú prevraty, ktoré menia náš pohľad na svet okolo. Príkladom takého druhého prekvapenia bol objav komplexných čísel.
Niekedy vie byť matematika ako romantický film: nechýbajú výzvy na súboj či básne s tajným posolstvom.
Ako matematici porovnávajú nekonečná a ako môže byť jedno nekonečno väčšie ako druhé?
V šiestom storočí pred n.l. sa vo Veľkom Grécku objavil nový filozofický smer, založený na učení matematika a filozofa Pytagora. Aj keď sa začalo skromne, toto „hnutie“ v konečnom dôsledku do veľkej miery ovplyvnilo, skrz práce Platóna a Aristotela, vývoj celej západnej civilizácie.
Poznáte takú tú najklasickejšiu akože filozofickú otázku: čo bolo skôr, sliepka či vajce? Biológovia pokazili srandu keď zistili, že prvé bolo vajce, akurát nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam sliepka/vajce je totiž v samotných základoch biológie.
