O vesmíre, prírode a vôbec
Včera som uvidel taký príspevok: „Napíšte niečo zo školy, čo ste nikdy nevyužili!“ Povedal som si, že si doprajem trochu vzrušenia a prečítam si komentáre. Milo ma prekvapili, samé: „Všetko je dielik skladačky poznania“ a podobné veci. Veľmi fajn. Až zrazu prišla podpásovka: „V živote som nepoužil logaritmy.“
Nedávno sme hovorili o nekonečne a ako príklad sme si uviedli množinu prirodzených čísel (1, 2, 3, …). Tvrdili sme však, že existujú aj „väčšie“ nekonečná, resp. väčšie množiny. Vieme nájsť nejaký jednoduchý príklad? Skúsme napríklad zaloviť medzi číslami.
Výsledky volebných prieskumov diktujú témy predvolebných diskusií a pomáhajú určovať hlavné témy. Do akej miery sa im však dá veriť?
Záporné čísla nám prídu ako úplne prirodzená vec. Prekvapivo, ešte pár storočí dozadu sa Európanom vôbec nepáčili. Zvyšok sveta ich však veselo využíval. Hádajte kde.
Ako znie matematická definícia nekonečna a koľko hostí sa zmestí do Hilbertovho hotela?
Riemannova funkcia vyzerá nevinne, no schováva odpoveď na najväčšie matematické otázky.
Jeden z fascinujúcich aspektov matematiky je, že spolu súvisia aj zdanlivo úplne odlišné oblasti – napríklad prvočísla a geometria.
Najväčšie známe prvočíslo má desiatky miliónov cifier. Súvisí s dokonalými číslami o ktoré sa zaujímal už Pytagoras.
Poznáme desiatky rôznych pranostík, ide o ľudové múdrosti týkajúce sa počasie. Dá sa im veriť? Porovnali sme ich s historickými meteorologickými dátami.
Jednoduché matematické tvrdenie s ktorým aj najväčší matematici zápasili takmer storočie.
