2. decembra 2020
Náhodnosť

Náhodnosť plodí náhodnosť

Jedným z menej známych výsledkov Johna Conwaya je výsledok, ktorý hovorí, že ak majú ľudia slobodnú vôľu, tak majú aj elektróny slobodnú vôľu, výsledok sa preto volá Free Will Theorem. Čo ale vlastne hovorí?

V prvom rade musíme upustiť od bežnej predstavy o slobodnej vôli a musíme si uvedomiť, že výrok o slobodnej vôli elektrónov je nadsádzka. Ak chceme vedieť, čo v ich článku [1] John Conway a Simon Kochen dokázali, musíme sa najprv bližšie pozrieť na ich predpoklady, z ktorých vychádzali a až potom môžeme analyzovať výsledky. V danom článku sa predpokladajú 3 axiómy: SPIN, TWIN a MIN. Axiómy SPIN a TWIN sú mierne technické a v jednoduchosti hovoria, že elementárne častice sa správajú tak, ako predpovedá kvantová teória. Tretia axióma MIN hovorí, že pri robení experimentu sa môže experimentátor slobodne rozhodnúť, ako nastaví meracie zariadenie. Toto sa niekedy interpretuje tak, že experimentátor má slobodnú vôľu, ale oveľa presnejšia interpretácia je, že experimentátor vie spraviť skutočne náhodnú voľbu, tak náhodnú, že sa nedá nijak dopredu predpovedať.

Free Will Theorem hovorí, že ak platia axiómy SPIN, TWIN a MIN, potom existuje taký (v článku popísaný a podobný myšlienkovému experimentu, ktorý použili Einstein, Podolsky a Rosen v snahe dokázať, že kvantová teória nie je úplná [2]) experiment s elektrónmi, pri ktorom je výsledok experimentu skutočne náhodný a nedá sa dopredu nijak predpovedať. Ak schopnosť experimentátora spraviť skutočne náhodnú voľbu, tak náhodnú, že sa nedá nijak dopredu predpovedať interpretujeme ako jeho slobodnú vôľu, tak skutočne náhodný a dopredu nedpredpovedateľný výsledok experimentu môžeme (znovu s istou dávkou nadsádzky) interpretovať ako slobodnú vôľu elektrónov, na ktorých sa experiment vykonáva. Interpretácia bez nadsádzky je, že náhodnosť (na strane experimentátora) plodí náhodnosť (na strane elektrónu).

[Martin]

[1] J. H. Conway and S. Kochen, “The Strong Free Will Theorem,” in Deep Beauty, vol. 56, no. 2, H. Halvorson, Ed. Cambridge: Cambridge University Press, 2011, pp. 443–454.

[2] https://en.wikipedia.org/wiki/EPR_paradox

Pridaj komentár