3. mája 2024

Search Results for: energia

Results 1 - 60 of 60 Page 1 of 1
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Existuje energia?

Relevance: 100%      Posted on: 27. septembra 2019

Všetci sa asi zhodnete, že áno. Čo je to za hlúpu otázku? Ako keby sme sa na zjazde pekárov pýtali, či existuje múka. Prvýkrát som si túto otázku položil počas prednášky Martina Mojžiša, nevenoval som jej však veľa pozornosti. Vrátil som sa k nej po diskusii s jedným ezoterikom. Energia je jedno z mnohých vedeckých slov, ktoré v ich komunite hojne využívajú – akurát s trochu iným významom, ktorý si sami vymysleli – čo vedie k istým zmätkom. Keď som sa znovu zamyslel nad podstatou energie, došiel som k záveru, že energie ako taká neexistuj. Dovoľte mi vysvetliť. O energii…

Jadrová energia

Relevance: 51%      Posted on: 6. novembra 2019

Séria článkov o jadrovej energetike bola prvý krát publikovaná na Facebook stránke Vedátora počas týždňa, kedy sa končilo premiérové vysielanie skvelého a mrazivého seriálu Černobyľ. Napriek tejto katastrofe má mierové využitie jadrovej energie stále svojich zástancov a podľa niektorých z nich je energia z jadra jedinou reálnou ekologickou alternatívou fosílnych palív. Postaviť bezpečnú jadrovú elektráreň nezvládli nie len v komunistickom Sovietsko zväze, ale ani vo vyspelom Japonsku. Môže to dokázať napríklad Bill Gates, ktorý vývoju bezpečného jadrového reaktora venuje veľkú časť svojho času a samozrejme aj peňazí? Ich výstavbu zastavila až Trumpom spustená obchodná vojna medzi USA a Čínou. Alebo, aby sme nechodili tak ďaleko, máme…

Je jadrová energia bezpečná?

Relevance: 44%      Posted on: 9. júna 2019

Jadrové technológie dnes patria k tým najvýznamnejším vôbec. Sú súčasťou medicínskych pomôcok a rôznych zariadení, produkujú asi desatinu elektrickej energie, štáty sa dlhé roky predbiehali v jadrovom zbrojení.  Kým pri bežných aplikáciach (napr. v medicíne) sú vnímané takmer výlučne pozitívne, pri jadrových zbraniach a jadrových elektrárňach zhoda nepanuje. Jadrové zbrane sú schopné obrovskej deštrukcie; mnohí argumentujú, že tým viedli k mieru – nikto nechce začať vojnu s nejasným koncom. Oponenti zas tvrdia, že stačí len málo a nejaký blázon rozpúta globálny konflikt stlačením gombíka. K tomuto sa nechám vyjadriť Geopolitika_sk, my sa pozrieme na jadrové elektrárne.  Myslím si, že pohľad mnohých…

(Kedy) príde fúzna energia?

Relevance: 41%      Posted on: 21. decembra 2022

S gravitačnými vlnami to bolo takto. Najprv nikto netušil, že by mali existovať, boli isté podozrenie, no pevné základy položila až Einsteinova teória gravitácie. V nej sa, cez isté peripetie, podarilo ukázať, že by gravitačné vlny mali existovať – no myslelo sa, že robia buď nič alebo takmer nič.

Vedátorský podcast 48 – Tmavá energia

Relevance: 37%      Posted on: 27. októbra 2020

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike. Je možné, že sa nachádza všade – naozaj úplne všade – no v tak malom množstve, že ju je nemožné odhaliť. Aj tak má však rozhodujúci vplyv na správanie vesmíru a určí, ako bude vyzerať jeho ďaleké budúcnosť. Odkiaľ o existencii tmavej energie vieme? Aký má vplyv na vesmír a hmotu v ňom? A čo by tmavá energia vlastne mohla byť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Vedátorský špeciál – Zelená energia

Relevance: 37%      Posted on: 10. mája 2022

Technológie na výrobu zelenej energie máme, potrebujeme viac rozvíjať nástroje, ktoré spoločnosť presvedčia o nevyhnutnosti jej väčšieho využívania. Na akom princípe funguje zelená energia? Čo je to sivá energia a ako sa mieša s tou zelenou? Ako zvyšovať povedomie o obnoviteľných zdrojoch? O tom všetkom dnes diskutuje Jozef, Samuel a Marek Tomeš, odborník na obnoviteľné zdroje v ZSE.

Vedátorský podcast 182 – Dynamická tmavá energia

Relevance: 31%      Posted on: 6. júna 2023

Ako si skomplikovať život? Vyberte si fyzikálnu entitu o ktorej nevieme takmer nič a skúste sa zamyslieť, či by sa nemohla správať ešte zložitejšie, ako sme si mysleli. Do takejto situácie sa dostala fyzikálna komunita, no čakalo ju prekvapenie. Ako sa v súčasnosti pozeráme na tmavú energiu? Ako vplýva na chod vesmíru? A s akými časticami môže súvisieť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=3Cz-BZVP_oI&lc=Ugy5SLiBA5mzvKv2i7d4AaABAg

HAARP! Vyrábajú búrky a hurikány ľudia?

Relevance: 20%      Posted on: 23. októbra 2019

(Vedátor na stope) Vždy, keď niekde udrie silný hurikán, v malej časti internetu začne kolovať informácia, že: ‚‚To zase ten HAARP!” Kto neverí, nech vyskúša napísať do Googlu “Hurricane X HAARP” (za X dosadiť nedávny hurikán, napríklad Florence). Ako tu už býva pri záležitostiach ako chemtrails či flat-earth, aj tento mýtus prežíva hlavne vďaka nízkej úrovni chápania základných prírodných dejov okolo nás. Začnem tým, že výskumný projekt HAARP naozaj existuje, ide o skratku z “High Frequency Active Auroral Research Program”, [1]. Jeho úlohou je skúmať vplyv výkyvov slnečného žiarenia na ionosféru, čiže hrubú vrstvu riedkeho (a ionizovaného) vzduchu vo vrchnej…

Rozmýšľať ako krajinkár

Relevance: 16%      Posted on: 20. marca 2019

Alebo v čom majú ezoterici tak trochu pravdu. ‚‚Prečo sa mám toto učiť, však to v živote nebudem potrebovať.‘‘ Takéto niečo počul, a asi aj povedal, každý z nás. Načo mi bude chémia, však ja chcem byť právnikom. Načo mi bude biológia, však je chcem byť informatikom (a skončíš programovaním neurónových sietí, joke’s on you). Načo mi je matematika, pýta sa snaď každý, komu matematika veľmi nejde. Zo všetkých benefitov, prečo si rozširovať rozhľad, spomeniem jeden: odbory sa na problémy pozerajú rôzne, problémy riešia iným spôsobom a uhol pohľadu, ktorý si nájde uplatnenie v jednej disciplíne môže byť veľmi užitočný…

Ako sa žije tmavej energii?

Relevance: 16%      Posted on: 22. mája 2023

Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…

Čo sa pri chudnutí deje s tukom

Relevance: 13%      Posted on: 12. októbra 2019

Krátka odpoveď: Väčšinu stratenej hmotnosti vydýchneme vo forme oxidu uhličitého. A teraz dlhšia odpoveď. Ako sa hmotnosť do tela dostane, je vcelku jasné. Slnečné žiarenie dopadne na zelený list rastlinky a tá pomocou neho premení oxid uhličitý a vodu na zložitejšie organické zlúčeniny. Tie nejakým spôsobom prijímame v potrave, strávime, a ak ich naše telo práve nepotrebuje, uloží si ich na horšie časy. Priberanie sa teda (veľmi) schematicky deje nasledovne:energia + voda + oxid uhličitý → tuk. Keď horšie časy nakoniec prídu (napríklad vo fitnescentre), udeje sa v našom tele niečo podobné, ale naopak: tukové zásoby sa postupne menia na…

Vodík – základný stavebný prvok vesmíru

Relevance: 10%      Posted on: 20. septembra 2023

So zmenou klímy a ubúdajúcimi zásobami fosílnych palív je ľudstvo z pohľadu potreby udržateľných a čistých energetických alternatív vystavené naliehavým výzvam. Pri hľadaní udržateľnej budúcnosti sa ako jedným zo sľubných uchádzačov stal vodík. Najrozšírenejší prvok vo vesmíre má potenciál pripraviť cestu pre čistejšiu a ekologickejšiu budúcnosť. Úlohou tohto seriálu je priblížiť pôvod vodíka, jeho úlohu v energetickej budúcnosti, výhody, výzvy a kroky potrebné na využitie jeho plného potenciálu. Vodík zohráva vo vesmíre jednu z najfascinujúcejších úloh, slúži ako stavebný prvok hviezd, galaxií a veľkej časti viditeľnej hmoty ktorú pozorujeme. Vodíkový plyn sa nachádza vo forme oblakov medzi hviezdami a galaxiami v oblastiach, v…

Magnetická rezonancia

Relevance: 10%      Posted on: 11. októbra 2019

Po týmto pojmom si typicky predstavíme vyšetrenie, v ktorom je pacient vložený do silného magnetu a vďaka tomu nejako lekári vidia, ako to vyzerá v jeho vnútri. Je to však široký pojem a rôzni vedátori pod ním rozumejú rôzne veci podľa toho, akému odboru sa venujú. Predtým, ako si vysvetlíme, čo sa deje s pacientom v magnete, odbehneme si k fyzikom a chemikom a povedzme si, čo pod magnetickou rezonanciou rozumejú oni. Fyzikálny princíp magnetickej rezonancie Elementárne častice majú okrem elektrického náboja aj magnet, kompas, podľa ktorého vnímajú magnetické pole. Táto vlastnosť častíc sa nazýva spin kvôli starej predstave, v ktorej…

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 10%      Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Slnko nepotrebujeme ako zdroj energie

Relevance: 10%      Posted on: 6. septembra 2021

Dopredu sa ospravedlňujem za tento nadpis. Áno, viem, znie to ako bulvárne lákadlo. Zobrať jednu zo základných vedomostí a prehlásiť, že vlastne neplatí. No táto naozaj neplatí. Teda, ako sa to vezme.

Rastú čierne diery spolu s vesmírom?

Relevance: 10%      Posted on: 27. februára 2023

Prvé riešenie Einsteinových rovníc bolo to, ktoré okrem iného opisuje čierne diery. Po svojom objaviteľovi sa volá Schwarzschildovo a bolo odvodené s prižmúrením očí. Keď ho odvádzate, poviete, že hmota sa nachádza v inak prázdnom statickom časopriestore.

Vesmír sa brodí močiarom

Relevance: 7%      Posted on: 19. septembra 2021

Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.

Stručné dejiny rádioaktivity

Relevance: 7%      Posted on: 7. júna 2019

Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok.  Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 7%      Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Aký je rozdiel medzi atómovou bombou a elektrárňou?

Relevance: 7%      Posted on: 7. júna 2019

Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné.  Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný.  Toto je scenár,…

Dá sa vyrobiť činka, ktorá váži presne 3,3333…….(nekonečno trojok) kilogramu?

Relevance: 7%      Posted on: 28. septembra 2019

(Nadpis je otázka od Ivana) Toto je veľmi pekná otázka. Najprv si poviete, že jasné, prečo nie. A potom hneď, že vlastne je to asi problém. Nedalo by sa to takto oblafnúť? No, možno, ale... Úplne jednoduché zadanie a toľko skrytých nuáns a jemností! Prvý nápad by bol, že zoberiem presne 10 kg a rozkrojím na tri rovnaké časti – aké jednoduché. Má to však problém, naša definícia kilogramu, resp. schopnosť ho odvážiť, má limitovanú presnosť, takže našich 10 kg je v skutočnosti niečo zhruba s presnosťou ± 0.000(zopár núl) 1 kg. Keď toto rozdelíme na tretiny, nedostaneme nekonečne dlhé…

Kardašovova škála

Relevance: 7%      Posted on: 9. októbra 2019

3. augusta 2019 zomrel Nikolaj Semjonovič Kardašov, ruský astrofyzik, ktorý vymyslel klasifikáciu civilizácii podľa ich vyspelosti. (Na jeho škále, od 1 po 3, sme my 0.) Touto myšlienkou sa začal zaoberať v roku 1963, počas výskumu kvazaru CTA-102 [1]. Šlo o prvé (známe) sovietske snahy o objavenie mimozemskej civilizácie. Kvazar je zdrojom silných rádiových vĺn, ide o aktívne galaktické jadro – rotujúcu čiernu dieru, do ktorej padá okolitý materiál (čo produkuje elektromagnetické žiarenie). Dnes už vieme, že zdrojom signálu bola čierna diera, no vtedy sa to nevedelo – z galaktického jadra prichádzal rádiový signál vysokej intenzity a ako dnes, aj…

Kde sa vzali Vianoce?

Relevance: 7%      Posted on: 24. decembra 2019

Vianoce sú asi najrozšírenejším sviatkom, tradície sa líšia od domu k domu. Kde sa vzali tie najznámejšie z nich?

Ohrozuje nás 5G?

Relevance: 7%      Posted on: 17. mája 2020

Je 5G pre ľudí naozaj nebezpečné alebo ide len o ďalší internetový výmysel?

O mysliach a strojoch

Relevance: 7%      Posted on: 22. mája 2020

Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.

Začala sa výstavba fúzneho reaktora ITER

Relevance: 7%      Posted on: 4. augusta 2020

Multimiliardový medzinárodný projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reaktor) je jedna z najúžasnejších technologických stavieb, do akých sa ľudstvo pustilo. Ako každý komplexný projekt sa aj tento skladá z niekoľkých fáz. Od prípravnej fázy a navrhnutia konceptu celého projektu až po finálny model celého reaktora a všetkých ostatných podporných zariadení ako chladenie, supravodivé magnety, ktoré držia plazmu na uzde či extrémne netriviálny rozvod elektrickej siete, ktorá bude kŕmiť toto technologické monštrum.

Ako prebieha supernova

Relevance: 7%      Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

Solárny slimák

Relevance: 3%      Posted on: 28. septembra 2019

Život na Zemi funguje zjednodušene takto: rastliny pomocou oxidu uhličitého zachytávajú energiu slnečného svetla do uhľovodíkov, pričom ako odpad produkujú kyslík. Živočíchy konzumujú a spaľujú uhľovodíky (či už z rastlín alebo iných, slabších, živočíchov), pričom produkujú oxid uhličitý, na ktorý sa znovu tešia rastliny. Vzniká tak krásny cyklus, ktorý neustále poháňa slnečná energia. Svoje si však o takejto forme spolupráce myslí slimák Elysia chlorotica. Na začiatku života je hnedý s červenými škvrnami, počas života však ozelenie. Dôvodom je, že sa v jeho tele zachytávajú chloroplasty z rias, ktoré skonzumoval. Chloroplasty obsahujú chlorofyl, teda látku, vďaka ktorej rastliny fotosyntetizujú. Myslíte si,…

Pocit tepla a chladu

Relevance: 3%      Posted on: 15. októbra 2020

Ako fyzik teplote rozumiem. Počas štúdia sa človek stretne s niekoľkými definíciami, jedna z nich je pomerne priamočiara. Teplota je miera mikroskopického pohybu častíc. V horúcej látke sa atómy hmýria a kmitajú rýchlo, v studenej pomaly. Ako človek zas poznám pocity teploty a chladu. Ako spolu súvisia?

Kvantová biológia

Relevance: 3%      Posted on: 2. októbra 2019

Od začiatku minulého storočia vieme, že svet molekúl, atómov a elementárnych častíc sa riadi zákonmi kvantovej mechaniky. V tomto kvantovom svete sa dejú rôzne podivné javy: častice sa šíria ako vlny, nachádzajú sa na viacerých miestach súčasne, tunelujú cez prekážky alebo môžu na diaľku ovplyvňovať iné častice, s ktorými sú previazané. Nič z toho však nepozorujeme vo svete veľkých rozmerov, v ktorom sa pohybujeme my. Akokoľvek by sa nám to hodilo, nemôžme byť na viacerých miestach súčasne, náraz do steny končí úrazom a nie vo vedľajšej miestnosti a telepatické schopnosti zatiaľ nikto spoľahlivo nepreukázal. Tvrdenie, že kvantové javy hrajú dôležitú…

Ako v hmle uvidieť elementárne častice?

Relevance: 3%      Posted on: 4. februára 2021

Hmlová komora je jednoduché zariadenie, ktoré nám umožňuje pozorovať trajektórie mikroskopických častíc. Teda, nie hocijakých, ale tých, ktoré sú elektricky nabité a majú vysokú energiu. Všetky takéto – pre nás ináč neviditeľné – častice pochádzajú buď z kozmického žiarenia alebo z prirodzenej rádioaktivity. Veľkosť týchto častíc je menšia, než miliardtina metra. Ako teda dokážeme vidieť ich stopy?

Vedátorský podcast 203 – FAQ dobré otázky 19

Relevance: 3%      Posted on: 31. októbra 2023

https://youtu.be/CRFgLox43UQ V podcaste sa znovu venujeme otázkam od poslucháčov, oslavujeme tým prekročenie hranice 200 epizód; ďakujeme za váš záujem. Ako rýchlo vychladiť podmienku? Nepochádza tmavá energia z iného vesmíru? Prečo sa šmýka mydlo? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Knihu Kúsky reality si môžete kúpiť aj tuhttps://www.martinus.sk/?uItem=2104783Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Tmavá hmota je jednou z najväčších záhad dnešnej fyziky

Relevance: 3%      Posted on: 4. októbra 2019

O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…

Chceme ženy vo vede?

Relevance: 3%      Posted on: 11. februára 2021

Áno! Ony tam už samozrejme sú, aj keď nie dostatočne zastúpená v každej oblasti. Prečo sa táto otázka musí opakovane riešiť? Veď veda deklaruje, že je otvorená všetkým šikovným a snaživým ľuďom, bez rozdielu v ich pohlaví, národnosti či sexuálnej orientácii.

Úvod do rádioaktivity

Relevance: 3%      Posted on: 7. júna 2019

Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2.  Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť.  Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…

Čerenkovove ďalekohľady

Relevance: 3%      Posted on: 30. novembra 2023

Keď sa povie astronóm, tak ľudia si nepochybne automaticky predstavia vedca s ďalekohľadom. Ďalekohľad je úžasný vynález, vďaka ktorému sa nám otvoril úplne nový pohľad na vesmír. Je to vlastne taký zberač svetla. Čím väčší tento zberač máme, tak tým viac svetla vieme zozbierať a tak pozorovať menej jasné objekty. Ďalekohľad sa predovšetkým zameriava na to, čo poznáme ako viditeľné svetlo. Zaznamenáva tak elektromagnetické žiarenie v relatívne úzkom intervale vlnových dĺžok. Spektrum elektromagnetického žiarenia je však podstatne bohatšie a to na obidve strany vlnových dĺžok. Dlhšie vlnové dĺžky predstavujú postupne infračervené žiarenie až rádiové vlny. Na opačnú stranu sú to…

Pri horení sviečky vznikajú (nano)diamanty

Relevance: 3%      Posted on: 8. októbra 2019

Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí 4 väzby a funguje ako dokonalá Lego kocka, môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať a spevňovať. Zároveň sa uhlík rád spája s ostatnými molekulami a tak je opornou kostrou organickej chémie. Určite poznáte aspoň dva príklady uhlíka: grafit a diamant. Je to dokonalý príklad, kedy ten istý atóm usporiadaný iným spôsobom vedie k úplne odlišným vlastnostiam. Existujú aj ďalšie formy uhlíka: fulerén (niečo ako atómové futbalové lopty) a amorfný…

Vedátorský podcast 69 – FAQ dobré otázky 6

Relevance: 3%      Posted on: 23. marca 2021

Má energia hmotnosť? Ako teraformovať Mars? Prečo voda nemá chuť? Tieto a mnohé ďalšie otázky ste položili na Instagrame Vedátor_sk, spolu na ne a mnohé ďalšie odpovedajú Jozef a Samuel.

Ako funguje dozimeter

Relevance: 3%      Posted on: 7. júna 2019

Ľudské zmysly nie sú schopné vnímať jadrové žiarenie, čo môže v niektorých situáciách ohroziť zdravie ľudí, preto potrebujeme prístroje, ktoré ionizujúce žiarenie zaznamenajú (a prípadne identifikujú jeho zdroj). Práve tie sú zodpovedné za typické zvuky, ktoré sa nám vďaka filmom spájajú s radiáciou. Princípom ich fungovania je jednoduchý: vysokoenergetické žiarenie ionizujeatómy látky, ktorou prechádza.  Počas tohto procesu sa deje toto: častica (napríklad fotón gama žiarenia) sa zrazí s atómom a odovzdá mu časť svojej energie. Ak je táto energia dostatočne veľká, atóm ionizuje: vytrhne z neho elektrón, z niečoho pôvodne neutrálneho sa vytvorí elektrón-iónový pár. Ióny majú kladný náboj, elektróny…

Planckove jednotky odhaľujú podstatu vesmíru

Relevance: 3%      Posted on: 23. októbra 2019

V bežnom živote používame jednotky ako metre, sekundy, kilogramy, stupne Celzia či jouly. Aj keď sú naviazané na fyzikálne javy, nastavili sme ich tak, aby boli praktické – bežne pracujeme s objektami, ktoré majú niekoľko metrov a venujeme sa činnostiam, ktoré trvajú desiatky či stovky sekúnd (okrem domácich prác, tie trvajú večnosť).Čo je praktické a čo nie závisí od kontextu. Chemik v práci používa nanometre, no u kaderníka si nenakáže skrátiť účes o pár stoviek miliónov nanometrov. Podobne si jadrový fyzik nebudete pýtať tresku v elektrón-voltoch a historik nastavovať časovač na rúre v storočiach. Dúfam.Podľa toho aké aspekty vesmíru skúmame,…

Osievanie oblakov

Relevance: 3%      Posted on: 30. apríla 2021

Väčšina z nás si pri umelej zmene počasia predstaví, ako nejaký týpek preletí v lietadle ponad miestom konania rodinnej oslavy a do vzduchu rozpráši chemikálie, ktoré spôsobia zníženie oblačnosti a zabezpečia krásne slnečné dni počas plánovanej udalosti. Chemické zlúčeniny sa ale nepoužívajú za účelom súkromného „skrášľovania“ počasia. Skôr sa takto vyvolávajú zrážky v oblastiach, kde je nadmerné sucho, alebo v oblastiach, ktoré sú sužované početným krupobitím.

Prečo sú atómové jadrá (ne)stabilné

Relevance: 3%      Posted on: 7. júna 2019

Atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov. Protóny majú kladný náboj, neutróny sú bez elektrického náboja. Drží ich spolu tzv. silná jadrová sila (ktorá dokáže prekonať odpudzovanie protónov).  Spôsob, akým to funguje, je v niečom analogický tomu, ako sú viazané elektróny atómov alebo molekúl. Preto sa dá použiť podobný popis, o ktorom si tu povieme.  Rozdielom je sila, ktorá je za viazanie zodpovedná, kým u elektrónov je to elektrostatická sila, u jadier je to spomínaná silná jadrová sila (pre ktorú jednoduchý zákon sily nepoznáme, resp. neexistuje). Aj napriek tomu sa dá pre jadrá postupovať analogicky ako pre atómy a…

Umelé Slnko – ITER

Relevance: 3%      Posted on: 8. novembra 2019

Jedno z najúžasnejších technologických diel v histórií ľudstva, „umelé Slnko“ v pozemských podmienkach, kde teploty presahujú 100 000 000 °C, uzavreté v obrovských magnetických poliach. Aj takto sa dá opísať projekt s názvom International Thermonuclear Experimental Reaktor, v skratke ITER. Toto zariadenie je postavené na princípe relatívne komplikovaného a objemného prístroja s názvom TOKAMAK [1], z ruských slov: TOroidal'naya KAmera s MAgnitnymi Katushkami. Rusi prišli s prvým konceptom už okolo roku 1950. V reaktore TOKAMAK-u sa generuje vysokoteplotná plazma v tvare toroidu (torus je tvar prstenca, resp. americkej šišky, teda taký tučný kruh) a to pomocou silných magnetických polí (rádovo…

Uvidíme dnes polárnu žiaru?

Relevance: 3%      Posted on: 30. októbra 2021

Slnko je zmes plazmy a magnetických polí. Atmosféra Slnka je niekedy pokojnejšie a niekedy divokejšia. Energia, pravdepodobne pochádzajúca z magnetických polí, sa premieňa na energiu elektromagnetického žiarenia a vyvrhnutej hmoty – dochádza k slnečnej erupcii.

Prečo svietia reaktory namodro?

Relevance: 3%      Posted on: 7. júna 2019

Keď pracovala Marie Curie s rádioaktívnymi látkami, všimla si občasné záblesky modrého svetla. Nebola prvá, ktorá niečo také videla, a rovnako nebola prvá, ktorá nad tým mávla rukou. Aj keď teoretickú predpoveď takéhoto efektu vyslovil koncom 19. storočia Oliver Heaviside, prvý si nad vec poriadne sadol Pavel Čerenkov (Па́вел Черенко́в). V roku 1934 skúmal (iné) žiarenie uránových solí, sem-tam si pritom všimol záblesky modrého svetla. Prišlo mu to ako zaujímavá vec a tak k problému prizval Igora Tamma a Ilya Franka. Museli mu byť vďační, o 24 rokov ich za tento výskum čakala Nobelova cena.  Prečo rádioaktivita spôsobuje záblesky modrého…

Ako funguje Slnko?

Relevance: 3%      Posted on: 5. februára 2020

Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?

Ako sme sa znovu sekli

Relevance: 3%      Posted on: 14. júna 2022

Je späť ten čas, kedy sa rozprávame o tom, či sa má protestujúcim učiteľom zvýšiť plat o 10% či 20%. Myslím, že je táto diskusia vhodná, akurát sa sekla o jednu nulu. Mali by sme sa pýtať, či im zvýšiť plat o 100% či 200%.

Štyri jadrové havárie, ktoré by ste mali poznať

Relevance: 3%      Posted on: 8. júna 2019

Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…

Čo nevieme o Slnku?

Relevance: 3%      Posted on: 7. februára 2020

Dozvedeli sme sa, čo všetko už o Slnku vieme. Niektoré veci sú známe storočia, niektoré pomerne novinky. Férové je však priznať, že o Slnku nevieme všetko, sú minimálne dve veľké záhady.

Ešte väčší časticový urýchľovač

Relevance: 3%      Posted on: 16. júna 2022

Svet čoskoro oslávi 10. výročie objavu Higgsovho bozónu a najväčší časticový urýchľovač na svete po odstávke nabehne na historicky najvyšší výkon. Ide o ostro sledovanú záležitosť, jeho výsledky totiž rozhodnú o smerovaní časticovej fyziky na dlhé roky.

Rádioaktívna ‘Slonia noha’

Relevance: 3%      Posted on: 9. júna 2019

Jedna z vecí, ktorá je v Černobyle ešte stále silne rádioaktívna, je Slonia noha ('The elephant's foot'). Je to masa, tavenina, zložená z rôznych látok/prvkov(okrem iného betón a urán), ktoré roztavené palivové články pozbierali cestou z reaktoru do miestnosti pod ním.  Aká musela byť asi horúca si vieme predstaviť vďaka tomu, že sa pretavila cez minimálne 2m hrubú vrstvu betónu. Ak by sa v dobe havárie (a relatívne dlho po nej) k nej niekto priblížil na viac ako pár minút, znamenalo by to (v závislosti od vzdialenosti) istú smrť. Keďže rádioaktivita má veľmi nepriaznivý vplyv na film, bolo veľmi ťažké…

Na oblohe nič nové

Relevance: 3%      Posted on: 28. júna 2020

V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.

Mýlil sa Einstein?

Relevance: 3%      Posted on: 1. septembra 2022

Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.

Pohoda 2019

Relevance: 3%      Posted on: 2. júla 2019

Na Pohode sa môžete okrem skvelej hudby, priateľov a dobrého jedla tešiť aj na ďalšiu parádnu vec – vedu! Slovenskí a zahraniční vedci vám pútavou formou predstavia zaujímavosti, na ktoré pri skúmaní sveta narazili. Môžete sa tešiť na pestrú kombináciu impozantných experimentov, prednášok a workshopov. Všetky prednášky a aktivity si postupne predstavíme na stene eventu. Nájdete nás v stane Sporka Science & Magic, tešíme sa na vás! Piatok 09:00 Jozef Beňuška: Pohodová fyzika (Zábavné pokusy)09:55 Tomáš Eichler: Čo sa s vami deje počas spánku? (Prednáška)10:45 Ako vidieť neviditeľné: vyrobte si vlastnú hmlovú komoru (Workshop)11:40 Prof. Branislav Sitár: Čo nám priniesli…

Vedátorský podcast 35 – FAQ dobré otázky 3

Relevance: 3%      Posted on: 28. júla 2020

Prečo nevidíme koniec vesmíru? Bude sa dať vyrábať energia z antihmoty? Aký živočíšny druh tu bude vládnuť po nás? Aj takéto otázky vás zaujímali! So cťou sa s nimi popasovali Jozef a Samuel.https://vedator.space/hrnceky/ Tento podcast vzniká v spolupráci s denníkom SME. Podcast môžete počúvať aj cez:Spotify: https://tinyurl.com/V-spotifyApple: https://tinyurl.com/V-applePodcastPodbean: https://tinyurl.com/V-podbeanGoogle Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcastYouTube: https://tinyurl.com/V-YouTube-kanal https://open.spotify.com/episode/49L68XLYxMWmb96juyVRx9?si=OLUCcb3vTiSk4qdCJzIr9g https://www.youtube.com/watch?v=cWG0aTakkCk

O troch kvarkoch

Relevance: 3%      Posted on: 6. januára 2023

Ľudia sa od nepamäti snažili pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Premýšľali o elementoch, geometrických útvaroch či uzlíkov éteru. O povahe hmoty premýšľali filozofovia už stovky rokov pred naším letopočtom. O to viac pobaví, že keď sme objavili jeden zo základných stavebných kameňov hmoty, dali sme mu meno tvarôžtek – teda kvark. Trojica kvarkov tvorí protón a trochu iná trojica zas neutrón. A iné kombinácie kvarkov tvoria kadečo iné.

Ako fungujú okuliare na farbosleposť?

Relevance: 3%      Posted on: 28. septembra 2019

(Nadpis je otázka od Martina) Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Pre potreby tohto článku si môžeme svetlo predstaviť ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu (nebude to podstatné, no pre úplnosť: čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia energia). Sietnica ľudského oka obsahuje tri druhy buniek zodpovedajúce za farebné videnie. Prvý druh je citlivý hlavne na svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 420 nm (nanometrov), druhý na 534 nm a tretí na 564 nm. Keď na sietnicu dopadá svetlo s vlnovou dĺžkou…

Dva záblesky

Relevance: 3%      Posted on: 6. augusta 2020

Atómová bomba je smrteľná niekoľkými spôsobmi. Reťazová reakcia rádioaktívnej látky vytvorí podľa vzorca E=mc2 množstvo energie nedosiahnuteľné konvenčnými výbušninami. Aj včerajší strašný výbuch v Beirúte bledne v porovnaní aj s najmenšími jadrovými zbraňami.

Problém s myšlienkou nafukujúcich sa čiernych dier

Relevance: 3%      Posted on: 30. marca 2023

Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.

1