16. mája 2024

Search Results for: energia neexistuje

Results 1 - 50 of 99 Page 1 of 2
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Existuje energia?

Relevance: 100%      Posted on: 27. septembra 2019

Všetci sa asi zhodnete, že áno. Čo je to za hlúpu otázku? Ako keby sme sa na zjazde pekárov pýtali, či existuje múka. Prvýkrát som si túto otázku položil počas prednášky Martina Mojžiša, nevenoval som jej však veľa pozornosti. Vrátil som sa k nej po diskusii s jedným ezoterikom. Energia je jedno z mnohých vedeckých slov, ktoré v ich komunite hojne využívajú – akurát s trochu iným významom, ktorý si sami vymysleli – čo vedie k istým zmätkom. Keď som sa znovu zamyslel nad podstatou energie, došiel som k záveru, že energie ako taká neexistuj. Dovoľte mi vysvetliť. O energii…

Jadrová energia

Relevance: 46%      Posted on: 6. novembra 2019

Séria článkov o jadrovej energetike bola prvý krát publikovaná na Facebook stránke Vedátora počas týždňa, kedy sa končilo premiérové vysielanie skvelého a mrazivého seriálu Černobyľ. Napriek tejto katastrofe má mierové využitie jadrovej energie stále svojich zástancov a podľa niektorých z nich je energia z jadra jedinou reálnou ekologickou alternatívou fosílnych palív. Postaviť bezpečnú jadrovú elektráreň nezvládli nie len v komunistickom Sovietsko zväze, ale ani vo vyspelom Japonsku. Môže to dokázať napríklad Bill Gates, ktorý vývoju bezpečného jadrového reaktora venuje veľkú časť svojho času a samozrejme aj peňazí? Ich výstavbu zastavila až Trumpom spustená obchodná vojna medzi USA a Čínou. Alebo, aby sme nechodili tak ďaleko, máme…

Je jadrová energia bezpečná?

Relevance: 40%      Posted on: 9. júna 2019

Jadrové technológie dnes patria k tým najvýznamnejším vôbec. Sú súčasťou medicínskych pomôcok a rôznych zariadení, produkujú asi desatinu elektrickej energie, štáty sa dlhé roky predbiehali v jadrovom zbrojení.  Kým pri bežných aplikáciach (napr. v medicíne) sú vnímané takmer výlučne pozitívne, pri jadrových zbraniach a jadrových elektrárňach zhoda nepanuje. Jadrové zbrane sú schopné obrovskej deštrukcie; mnohí argumentujú, že tým viedli k mieru – nikto nechce začať vojnu s nejasným koncom. Oponenti zas tvrdia, že stačí len málo a nejaký blázon rozpúta globálny konflikt stlačením gombíka. K tomuto sa nechám vyjadriť Geopolitika_sk, my sa pozrieme na jadrové elektrárne.  Myslím si, že pohľad mnohých…

(Kedy) príde fúzna energia?

Relevance: 37%      Posted on: 21. decembra 2022

S gravitačnými vlnami to bolo takto. Najprv nikto netušil, že by mali existovať, boli isté podozrenie, no pevné základy položila až Einsteinova teória gravitácie. V nej sa, cez isté peripetie, podarilo ukázať, že by gravitačné vlny mali existovať – no myslelo sa, že robia buď nič alebo takmer nič.

Vedátorský špeciál – Zelená energia

Relevance: 34%      Posted on: 10. mája 2022

Technológie na výrobu zelenej energie máme, potrebujeme viac rozvíjať nástroje, ktoré spoločnosť presvedčia o nevyhnutnosti jej väčšieho využívania. Na akom princípe funguje zelená energia? Čo je to sivá energia a ako sa mieša s tou zelenou? Ako zvyšovať povedomie o obnoviteľných zdrojoch? O tom všetkom dnes diskutuje Jozef, Samuel a Marek Tomeš, odborník na obnoviteľné zdroje v ZSE.

Vedátorský podcast 48 – Tmavá energia

Relevance: 34%      Posted on: 27. októbra 2020

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike. Je možné, že sa nachádza všade – naozaj úplne všade – no v tak malom množstve, že ju je nemožné odhaliť. Aj tak má však rozhodujúci vplyv na správanie vesmíru a určí, ako bude vyzerať jeho ďaleké budúcnosť. Odkiaľ o existencii tmavej energie vieme? Aký má vplyv na vesmír a hmotu v ňom? A čo by tmavá energia vlastne mohla byť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Vedátorský podcast 182 – Dynamická tmavá energia

Relevance: 29%      Posted on: 6. júna 2023

Ako si skomplikovať život? Vyberte si fyzikálnu entitu o ktorej nevieme takmer nič a skúste sa zamyslieť, či by sa nemohla správať ešte zložitejšie, ako sme si mysleli. Do takejto situácie sa dostala fyzikálna komunita, no čakalo ju prekvapenie. Ako sa v súčasnosti pozeráme na tmavú energiu? Ako vplýva na chod vesmíru? A s akými časticami môže súvisieť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://www.youtube.com/watch?v=3Cz-BZVP_oI&lc=Ugy5SLiBA5mzvKv2i7d4AaABAg

HAARP! Vyrábajú búrky a hurikány ľudia?

Relevance: 17%      Posted on: 23. októbra 2019

(Vedátor na stope) Vždy, keď niekde udrie silný hurikán, v malej časti internetu začne kolovať informácia, že: ‚‚To zase ten HAARP!” Kto neverí, nech vyskúša napísať do Googlu “Hurricane X HAARP” (za X dosadiť nedávny hurikán, napríklad Florence). Ako tu už býva pri záležitostiach ako chemtrails či flat-earth, aj tento mýtus prežíva hlavne vďaka nízkej úrovni chápania základných prírodných dejov okolo nás. Začnem tým, že výskumný projekt HAARP naozaj existuje, ide o skratku z “High Frequency Active Auroral Research Program”, [1]. Jeho úlohou je skúmať vplyv výkyvov slnečného žiarenia na ionosféru, čiže hrubú vrstvu riedkeho (a ionizovaného) vzduchu vo vrchnej…

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 15%      Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Rozmýšľať ako krajinkár

Relevance: 14%      Posted on: 20. marca 2019

Alebo v čom majú ezoterici tak trochu pravdu. ‚‚Prečo sa mám toto učiť, však to v živote nebudem potrebovať.‘‘ Takéto niečo počul, a asi aj povedal, každý z nás. Načo mi bude chémia, však ja chcem byť právnikom. Načo mi bude biológia, však je chcem byť informatikom (a skončíš programovaním neurónových sietí, joke’s on you). Načo mi je matematika, pýta sa snaď každý, komu matematika veľmi nejde. Zo všetkých benefitov, prečo si rozširovať rozhľad, spomeniem jeden: odbory sa na problémy pozerajú rôzne, problémy riešia iným spôsobom a uhol pohľadu, ktorý si nájde uplatnenie v jednej disciplíne môže byť veľmi užitočný…

Ako sa žije tmavej energii?

Relevance: 14%      Posted on: 22. mája 2023

Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…

Kde sa vzali Vianoce?

Relevance: 12%      Posted on: 24. decembra 2019

Vianoce sú asi najrozšírenejším sviatkom, tradície sa líšia od domu k domu. Kde sa vzali tie najznámejšie z nich?

Čo sa pri chudnutí deje s tukom

Relevance: 11%      Posted on: 12. októbra 2019

Krátka odpoveď: Väčšinu stratenej hmotnosti vydýchneme vo forme oxidu uhličitého. A teraz dlhšia odpoveď. Ako sa hmotnosť do tela dostane, je vcelku jasné. Slnečné žiarenie dopadne na zelený list rastlinky a tá pomocou neho premení oxid uhličitý a vodu na zložitejšie organické zlúčeniny. Tie nejakým spôsobom prijímame v potrave, strávime, a ak ich naše telo práve nepotrebuje, uloží si ich na horšie časy. Priberanie sa teda (veľmi) schematicky deje nasledovne:energia + voda + oxid uhličitý → tuk. Keď horšie časy nakoniec prídu (napríklad vo fitnescentre), udeje sa v našom tele niečo podobné, ale naopak: tukové zásoby sa postupne menia na…

Carlo Rovelli: O čase

Relevance: 9%      Posted on: 20. januára 2020

O čase je krátka, väčšinou ľahko sa čítajúca kniha, ktorá má potenciál vyvolať silné názory súhlasu aj nesúhlasu, podľa toho, ako komu zahrá do nôty.

Problémy tisícročia: je ľahšie Sudoku vyriešiť alebo overiť správnosť riešenia?

Relevance: 9%      Posted on: 14. augusta 2020

Jeden zo šiestich problémov, za ktorých vyriešenie ponúka Clayov matematický inštitút odmenu milión dolárov, je takzvaný P verzus NP problém. Ak zanedbáme niektoré podstatné technikality, jeho zadanie je prekvapivo jednoduché: Úlohou je rozhodnúť, či sa problémy, ktorých riešenie vieme jednoducho overiť, dajú aj jednoducho vyriešiť. Problémy, kde vieme riešenie jednoducho overiť, spadajú do triedy nazývanej NP. Problémy, ktoré vieme jednoducho vyriešiť, patria do triedy P. Otázka teda znie: platí P = NP?

Tmavá hmota je jednou z najväčších záhad dnešnej fyziky

Relevance: 9%      Posted on: 4. októbra 2019

O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…

Ohrozuje nás 5G?

Relevance: 9%      Posted on: 17. mája 2020

Je 5G pre ľudí naozaj nebezpečné alebo ide len o ďalší internetový výmysel?

Ako prebieha supernova

Relevance: 9%      Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

Vesmír sa brodí močiarom

Relevance: 9%      Posted on: 19. septembra 2021

Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.

Rastú čierne diery spolu s vesmírom?

Relevance: 8%      Posted on: 27. februára 2023

Prvé riešenie Einsteinových rovníc bolo to, ktoré okrem iného opisuje čierne diery. Po svojom objaviteľovi sa volá Schwarzschildovo a bolo odvodené s prižmúrením očí. Keď ho odvádzate, poviete, že hmota sa nachádza v inak prázdnom statickom časopriestore.

Vodík – základný stavebný prvok vesmíru

Relevance: 8%      Posted on: 20. septembra 2023

So zmenou klímy a ubúdajúcimi zásobami fosílnych palív je ľudstvo z pohľadu potreby udržateľných a čistých energetických alternatív vystavené naliehavým výzvam. Pri hľadaní udržateľnej budúcnosti sa ako jedným zo sľubných uchádzačov stal vodík. Najrozšírenejší prvok vo vesmíre má potenciál pripraviť cestu pre čistejšiu a ekologickejšiu budúcnosť. Úlohou tohto seriálu je priblížiť pôvod vodíka, jeho úlohu v energetickej budúcnosti, výhody, výzvy a kroky potrebné na využitie jeho plného potenciálu. Vodík zohráva vo vesmíre jednu z najfascinujúcejších úloh, slúži ako stavebný prvok hviezd, galaxií a veľkej časti viditeľnej hmoty ktorú pozorujeme. Vodíkový plyn sa nachádza vo forme oblakov medzi hviezdami a galaxiami v oblastiach, v…

Magnetická rezonancia

Relevance: 8%      Posted on: 11. októbra 2019

Po týmto pojmom si typicky predstavíme vyšetrenie, v ktorom je pacient vložený do silného magnetu a vďaka tomu nejako lekári vidia, ako to vyzerá v jeho vnútri. Je to však široký pojem a rôzni vedátori pod ním rozumejú rôzne veci podľa toho, akému odboru sa venujú. Predtým, ako si vysvetlíme, čo sa deje s pacientom v magnete, odbehneme si k fyzikom a chemikom a povedzme si, čo pod magnetickou rezonanciou rozumejú oni. Fyzikálny princíp magnetickej rezonancie Elementárne častice majú okrem elektrického náboja aj magnet, kompas, podľa ktorého vnímajú magnetické pole. Táto vlastnosť častíc sa nazýva spin kvôli starej predstave, v ktorej…

Slnko nepotrebujeme ako zdroj energie

Relevance: 8%      Posted on: 6. septembra 2021

Dopredu sa ospravedlňujem za tento nadpis. Áno, viem, znie to ako bulvárne lákadlo. Zobrať jednu zo základných vedomostí a prehlásiť, že vlastne neplatí. No táto naozaj neplatí. Teda, ako sa to vezme.

Prečo má vajíčko tvar vajíčka?

Relevance: 6%      Posted on: 15. februára 2021

Veľa vecí sa v prírode na seba podobá. Napríklad melón, oko a Slnko majú podobný tvar. Tvar je podobný, no príčina je rôzna. Melón sa snaží navtesnať čo najviac objemu do čo najmenšej plochy zelenej kôry. Oko sa potrebuje otáčať do rôznych smerov. Atómy v Slnku sa snažia znížiť svoju gravitačnú energiu. Matematika nám odhaľuje, že optimálnym tvarom na každú z týchto požiadaviek je práve guľa. Univerzálnosť gemeotrie má matematický podklad.

Opatrne s kauzálnosťou

Relevance: 6%      Posted on: 15. marca 2021

„Muž vypil dva litre mlieka, nasledujúci deň mal dopravnú nehodu.“ Predstavte si, že by ste sa dozvedeli takúto správu. Čo by ste z nej vyvodili? Bola to len náhoda? Alebo bol medzi týmito javmi nejaký súvis?

Kde je hranica vesmíru?

Relevance: 6%      Posted on: 12. júla 2021

Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?

Prečo sú atómové jadrá (ne)stabilné

Relevance: 6%      Posted on: 7. júna 2019

Atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov. Protóny majú kladný náboj, neutróny sú bez elektrického náboja. Drží ich spolu tzv. silná jadrová sila (ktorá dokáže prekonať odpudzovanie protónov).  Spôsob, akým to funguje, je v niečom analogický tomu, ako sú viazané elektróny atómov alebo molekúl. Preto sa dá použiť podobný popis, o ktorom si tu povieme.  Rozdielom je sila, ktorá je za viazanie zodpovedná, kým u elektrónov je to elektrostatická sila, u jadier je to spomínaná silná jadrová sila (pre ktorú jednoduchý zákon sily nepoznáme, resp. neexistuje). Aj napriek tomu sa dá pre jadrá postupovať analogicky ako pre atómy a…

Na oblohe nič nové

Relevance: 6%      Posted on: 28. júna 2020

V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.

Osievanie oblakov

Relevance: 6%      Posted on: 30. apríla 2021

Väčšina z nás si pri umelej zmene počasia predstaví, ako nejaký týpek preletí v lietadle ponad miestom konania rodinnej oslavy a do vzduchu rozpráši chemikálie, ktoré spôsobia zníženie oblačnosti a zabezpečia krásne slnečné dni počas plánovanej udalosti. Chemické zlúčeniny sa ale nepoužívajú za účelom súkromného „skrášľovania“ počasia. Skôr sa takto vyvolávajú zrážky v oblastiach, kde je nadmerné sucho, alebo v oblastiach, ktoré sú sužované početným krupobitím.

Ako sme sa znovu sekli

Relevance: 6%      Posted on: 14. júna 2022

Je späť ten čas, kedy sa rozprávame o tom, či sa má protestujúcim učiteľom zvýšiť plat o 10% či 20%. Myslím, že je táto diskusia vhodná, akurát sa sekla o jednu nulu. Mali by sme sa pýtať, či im zvýšiť plat o 100% či 200%.

Aký je rozdiel medzi atómovou bombou a elektrárňou?

Relevance: 6%      Posted on: 7. júna 2019

Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné.  Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný.  Toto je scenár,…

Dá sa vyrobiť činka, ktorá váži presne 3,3333…….(nekonečno trojok) kilogramu?

Relevance: 6%      Posted on: 28. septembra 2019

(Nadpis je otázka od Ivana) Toto je veľmi pekná otázka. Najprv si poviete, že jasné, prečo nie. A potom hneď, že vlastne je to asi problém. Nedalo by sa to takto oblafnúť? No, možno, ale... Úplne jednoduché zadanie a toľko skrytých nuáns a jemností! Prvý nápad by bol, že zoberiem presne 10 kg a rozkrojím na tri rovnaké časti – aké jednoduché. Má to však problém, naša definícia kilogramu, resp. schopnosť ho odvážiť, má limitovanú presnosť, takže našich 10 kg je v skutočnosti niečo zhruba s presnosťou ± 0.000(zopár núl) 1 kg. Keď toto rozdelíme na tretiny, nedostaneme nekonečne dlhé…

Kardašovova škála

Relevance: 6%      Posted on: 9. októbra 2019

3. augusta 2019 zomrel Nikolaj Semjonovič Kardašov, ruský astrofyzik, ktorý vymyslel klasifikáciu civilizácii podľa ich vyspelosti. (Na jeho škále, od 1 po 3, sme my 0.) Touto myšlienkou sa začal zaoberať v roku 1963, počas výskumu kvazaru CTA-102 [1]. Šlo o prvé (známe) sovietske snahy o objavenie mimozemskej civilizácie. Kvazar je zdrojom silných rádiových vĺn, ide o aktívne galaktické jadro – rotujúcu čiernu dieru, do ktorej padá okolitý materiál (čo produkuje elektromagnetické žiarenie). Dnes už vieme, že zdrojom signálu bola čierna diera, no vtedy sa to nevedelo – z galaktického jadra prichádzal rádiový signál vysokej intenzity a ako dnes, aj…

O mysliach a strojoch

Relevance: 6%      Posted on: 22. mája 2020

Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.

Začala sa výstavba fúzneho reaktora ITER

Relevance: 6%      Posted on: 4. augusta 2020

Multimiliardový medzinárodný projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reaktor) je jedna z najúžasnejších technologických stavieb, do akých sa ľudstvo pustilo. Ako každý komplexný projekt sa aj tento skladá z niekoľkých fáz. Od prípravnej fázy a navrhnutia konceptu celého projektu až po finálny model celého reaktora a všetkých ostatných podporných zariadení ako chladenie, supravodivé magnety, ktoré držia plazmu na uzde či extrémne netriviálny rozvod elektrickej siete, ktorá bude kŕmiť toto technologické monštrum.

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 6%      Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Stručné dejiny rádioaktivity

Relevance: 6%      Posted on: 7. júna 2019

Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok.  Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…

Čo má slnečný vietor spoločné so slnečnými erupciami?

Relevance: 3%      Posted on: 11. novembra 2020

Slnko má atmosféru, ktorá sa, podobne ako Slnko samotné, nachádza v plazmovom skupenstve. Pozorujeme v nej množstvo štruktúr, ktorých tvar je daný rozložením slnečného magnetického poľa.

Cez vesmír hľadíme na seba

Relevance: 3%      Posted on: 29. júna 2022

Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.

Kognitívna disonancia – V každom z nás je kúsok plochozemca

Relevance: 3%      Posted on: 6. októbra 2019

‚‚Ako môžu byť tí ľudia tak mimo?‘‘ pýta sa takmer celý svet. Z plochozemcov sa stal univerzálny fackovací panák. Nech si človek myslí akýkoľvek nezmysel, stále je v bezpečnej vzdialenosti od strachu, že môže prepadnúť cez okraj Zeme. Nedávno sa objavil na Netflixe nový dokument – o vyznávačoch plochej Zeme. Nie o samotnej teórii, to by som si asi nepozrel, bolo to o jej vyznávačoch. To ma celkom zaujalo. Nebudem zachádzať do detailov, kto chce, nech si pozrie. Kto nie, o veľa nepríde. Jeden moment bol však celkom zaujímavý. V snahe dokázať, že guľatá Zem je len klamstvo, ktorým nás…

Náraz do steny

Relevance: 3%      Posted on: 10. decembra 2020

Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započuli obávaný výraz: stena. Niekde v druhej polovici behu, kedy je už koniec bližšie ako začiatok, nastane problém – bežec stratí energiu. Čiastočne ide o biochémiu. Niekde medzi 30. a 35. kilometrom spotreboval značnú časť zásob glykogénu a tak nastáva pocit únavy. Každý ďalší krok začne byť náročný, ľahká bežecká obuv je zrazu ako z betónu.

Je biela farba farba?

Relevance: 3%      Posted on: 2. novembra 2022

Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?

Čakanie na veľký triumf astrofyziky

Relevance: 3%      Posted on: 9. októbra 2019

Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…

Viac dôkazov

Relevance: 3%      Posted on: 20. decembra 2020

Práve ste vykašľali čiernu guľôčku, zmes uhlia a hlienov. Veru, nič príjemné! Teraz ste vstali, niečo podobné sa vám stáva už mesiace. Je začiatok 20. storočia, ste baníkom v Spojených štátoch amerických a centrálnym bodom veľkej diskusie: škodí vdychovanie uhoľného prachu pľúcam alebo ich chráni? Dnes je odpoveď samozrejmá, vtedy však nebola.

Vesmír z matrixu

Relevance: 3%      Posted on: 25. novembra 2022

Čo bolo pred Veľkým treskom? Túto otázku dostávajú fyzici bežne a typickou – a pomerne rozumnou – odpoveďou je, že otázka je zle položená. Pri Veľkom tresku totiž (možno) vznikol aj čas. Zároveň boli podmienky v týchto okamihoch natoľko drastické, že vieme, že aktuálne fyzikálne zákony nedokážu opísať, čo sa dialo.

Vikingovia a ich osud v Grónsku

Relevance: 3%      Posted on: 22. októbra 2019

Vikingovia pochádzajúci zo Škandinávie boli známi ako nájazdníci a moreplavci. Okrem útokov na obývané oblasti Európy osídľovali aj nové miesta, okolo roku 1000 sa stali sa prvými Európanmi na americkom kontinente, ktorý nazývali Vinland (Krajina vína). Expedícia do Nového sveta vedená Leifom Eriksonom však mala len krátke trvanie, po asi 3 rokoch sťažených konfliktami s domorodcami a problémami súviacimi so vzdialensťou od iných kolónií Vinland opustili, [1]. Dlhšie trvanie malo osídlene Grónska. Grónsku kolóniu založil Erik Červený (otec Leifa Eriksona) a novoobjavenú krajinu pomenoval Zelená krajina, čiastočne ako reklamu na prilákanie ďalších prisťahovalcov (áno, s Vinlandom to bolo podobne) a…

Polovodič

Relevance: 3%      Posted on: 16. februára 2021

Polovodič. Každý jeden z nás to slovo už niekde počul. Všetci si buď pamätáme, alebo rýchlo dáme dokopy predstavu materiálu, ktorý je vlastnosťami kdesi medzi kovom, ktorý prúd vedie a izolantom, ktorý prúd nevedie. Odkiaľ sa táto ich nerozhodná vlastnosť vlastne berie? Čo je na týchto hračkách prírody také kúzelné? O koľko je náš svet s nimi pestrejší?

Absencia dôkazov

Relevance: 3%      Posted on: 12. decembra 2022

Hovorí sa, že absencia dôkazov nie je dôkazom absencie. Ak nemáme dôkazy, že pán Hromozvod zabil svojho suseda, neznamená to, že je nevinný. Možno to spravil a dôkazy existujú, len sú ukryté. Alebo to spravil a dôkazov sa dokonale zbavil.

Čierny piatok

Relevance: 3%      Posted on: 28. novembra 2019

Čierny piatok je neoficiálny sviatok, kedy sa hlavne v USA začína predvianočná sezóna. Aký má pôvod a akú budúcnosť?

1 2 Next »