Search Results for: teleskop

Results 1 - 33 of 33	Page 1 of 1
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Mesačný rádiový teleskop

Relevance: 100% Posted on: 20. marca 2024

Keď máte teleskop, tak typicky chcete, aby bolo čo najväčší. Napríklad chcete snímať väčšie vlnové dĺžky alebo mať väčšiu plochu, s ktorou sa zachytáva signál. Zároveň chcete, aby sa nachádzal vo vesmíre nad atmosférou. Tá v lepšom prípade iba časť signálu blokuje, v horšom prípade ho okorení šumom. Doteraz si musela astronomická komunita vyberať: veľké alebo vo vesmíre. Hranice tohto kompromisu sa snažila posúvať, napríklad Webbov vesmírny teleskop je pomerne veľký – vo vesmíre sa musel však poskladať, lebo viac priestoru v rakete nebolo. Takýto postup nikoho veľmi neteší, lebo drobná mechanická chyba môže pochovať celú misiu.Ako ste si asi všimli, ľudia sa vracajú…

Čo nám už stihol dať Webbov teleskop

Relevance: 84% Posted on: 13. júla 2022

Tento týždeň sme uzreli prvé zábery z Webbovho vesmírneho teleskopu a treba pripomenúť, že je fascinujúce, že sa to vôbec podarilo. Misia sa ťahala desaťročia, hrozilo jej zrušenie, chýbali peniaze, mal problémy pri záťažových testoch, roztrhal sa mu ochranný štít, musel by opravený a aj keď už letel vesmírom, stále hrozilo, že sa niečo zasekne a nebude dať opraviť. Že ukázal vôbec niečo, to je malý zázrak.

Rozhovory o vesmíre 9 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba

Relevance: 76% Posted on: 25. decembra 2021

Čakalo sa na neho dlho, konečne je (snáď) tu. Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude najbližšie roky udávať smerovanie astrofyziky. Dovidí až na kraj vesmíru? Môže nájsť stopy mimozemského života? A prečo ide o veľmi rizikovú misiu? O tom všetkom diskutuje Samuel s Norbertom Wernerom a Martinom Topinkom.

Kedy sa dočkáme prvých záberov z Webbovho teleskopu?

Relevance: 71% Posted on: 5. januára 2022

Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.

Pohľad do prázdna

Relevance: 63% Posted on: 3. mája 2020

O využitie Hubblovho teleskopu môže požiadať hocikto. Výzvy sa vypisujú zhruba raz za rok a ako asi tušíte – konkurencia je vysoká, príležitosť dostane len zlomok projektov. Niektoré veci sa však nedajú plánovať rok dopredu, zaujímavý jav sa môže objaviť nečakane a tak zhruba 10% kapacity spadá do tzv. riaditeľskej rezervy. Keď sa napríklad objaví supernova, pridelí riaditeľ časť tejto kapacity inštitútu, ktorý ju chce sledovať. Hneď počas prvých rokov riadneho fungovania teleskopu sa však rozhodol vtedajší riaditeľ Robert Williams využiť veľkú časť svojej rezervy na prázdno.

Najhlbší záber vesmíru

Relevance: 55% Posted on: 11. júla 2022

Súťaž o najkrajší záber z vesmíru by nemala jasného víťaza. Pre niekoho sú to malebné hmloviny, pre iného detaily planét či Slnka. Ak by bola súťaž o fotku, ktorá najhlbšie zmenila naše predstavy o vesmíre, asi by sme ani nemuseli súťažiť.

Vyhodili sme desať miliárd do vzduchu?

Relevance: 39% Posted on: 29. decembra 2021

Webbov vesmírny teleskop úspešne vyštartoval a ako už býva dobrým zvykom pri veľkých vedeckých misiách, mnoho ľudí sa pýta, či to nie sú vyhodené peniaze.

Nie, Webb nedovidí najďalej vo vesmíre.

Relevance: 39% Posted on: 21. júla 2022

Webbov vesmírny teleskop je geniálny inštrument, moderný div svet, na ktorý sme čakali dlho no veríme, že to stálo za to. Chválime ho až do neba, no občas to trochu preženieme a o teleskope sa povie niečo, čo nie je pravda. Jedna taká vec sa opakuje – teleskop vraj dovidí ďalej, než hociktorý jeho predchodca. Nie je to pravda.

Existuje lepšia Zem?

Relevance: 24% Posted on: 4. novembra 2020

Zem je, ešte stále, super miesto pre život; široko-ďaleko jediná planéta, kde dostanete dobrú kávu. Len sa pozrite na zbytok slnečnej sústavy, keď rozmýšľame, ktorá ďalšia planéta by sa dala osídliť, tak sa nikam veľmi nehrnieme. Mars je chladný a má riedku atmosféru. Venuša je veľmi horúca a atmosféru má zas šialené hustú, jej povrch riadne nevidno kvôli oblakom z kyseliny sírovej! A to sú najlepší dva kandidáti, no ďakujem pekne, o Merkúre či Uráne sa ani nedá seriózne premýšľať. Zem má toho veľa – vhodné chemické zloženie, príjemnú klímu a teplotu, pri ktorej je voda tekutá na väčšine povrchu, magnetické pole, ktoré chráni…

Ran(n)á hviezda

Relevance: 24% Posted on: 31. marca 2022

Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.

Rozpad kométy

Relevance: 16% Posted on: 2. mája 2020

Séria o fotkách z Hubblovho teleskopu by nebola úplná bez aspoň jedného záberu zo Slnečnej sústavy. Nevedel som sa rozhodnúť, ktorú fotku použiť – či famózny záber Saturnu alebo jednu zo starších fotiek Jupiteru. Problém sa však vyriešil sám. Pred týždňom Hubble ukázal, že naozaj ešte nepatrí do šrotu a spravil unikátny záber, ktorý sa určite zapíše do histórie. Zaznamenal rozpad kométy.

Padne nám na hlavu čínska raketa?

Relevance: 16% Posted on: 6. mája 2021

Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.

Planéta objavená matematikou

Relevance: 16% Posted on: 26. septembra 2021

Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: „Jééj, aká jásná hviezda!“ je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samé osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem (ehm), Mars, Jupiter a Saturn. Sú však planéty, ktoré len-tak neuvidíte.

Ako prakticky merať vesmírne vzdialenosti?

Relevance: 16% Posted on: 8. augusta 2022

„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.

Vedátorský podcast 197 – Hľadanie mimozemského života 11: Hyceánová planéta

Relevance: 16% Posted on: 19. septembra 2023

Webbov vesmírny teleskop nás znovu potešil. Pri analýze atmosféry už chvíľu známej exoplanéty K2-18 b našiel známky molekúl, ktoré sa bežne spájajú si životom. Má to však háčik – K2-18 b nie je úplne normálna planéta. Ako vyzerá planéte s vodíkovou atmosférou? Je DMS biosignatúrou? A našiel Webbov teleskop živú planétu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. https://youtu.be/0fvzATP01OE Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránkehttps://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Hmlovina Orión

Relevance: 16% Posted on: 28. apríla 2020

Hubblov teleskop hmlovinu Orión neobjavil. Je ju vidno aj voľným okom, so slabším ďalekohľadom dokonca rozoznáte jej rozmazaný tvar, ide o difúznu hmlovinu bez jasného tvaru. Špekuluje sa, že ju Majovia zahrnuli do svojho mýtu o stvorení sveta. Vraveli, že je plameň stvorenia obklopený dymom. Hmlovina Orión, nič nové na oblohe. Skvelú fotku hmloviny Orión dokáže spraviť aj amatérsky fotograf. Zdroj wiki. V niektorých oblastiach má teplotu vyššiu ako povrch Slnka. Je však oveľa redšia, pri rozmere 24 svetelných rokov váži len 2000-násobok jeho hmotnosti. Má pestré chemické zloženie, čo sa prejavuje aj na jej farebnosti. Zelenkavá farba astronómov dlho…

Nová vesmírna záhada

Relevance: 8% Posted on: 9. októbra 2023

Toto je v prvom rade krásna fotka hmloviny Orion, ktorú spravil vesmírny teleskop Jamesa Webba. Hmlovina sa od nás nachádza asi 1344 svetelných rokov a ide o miesto, kde sa hojne rodia hviezdy. Zároveň sa tam zrodila nová záhada.Ak viete, kam sa pozerať (a máte fotku v dostatočnom rozlíšení), uvidíte malé dvojbodky. Tieto dvojbodky sú dvojice planét veľké asi ako Jupiter, vážia tak štyrikrát viac. Majú povrchovú teplotu okolo 700˚ C a atmosféru plnú vody, metánu a oxidu uhoľnatého. Neobiehajú žiadnu hviezdu, voľne letia priestorom.Planéty voľne letiace priestorom nie sú nič zvláštne, bežne sa stane, že počas formovania slnečnej sústavy je nejaká planéta vyvrhnutá. To…

Vedátorský podcast 139 – Vedecké divy sveta

Relevance: 8% Posted on: 2. augusta 2022

Webbov teleskop je tak trochu zázrak, alebo presnejšie div. A nie je on, aj časticový urýchľovač LHC alebo marťanské misie. Čo sú moderné divy sveta pre vedu? Akú úlohu plnia? A stoja za to? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Po stopách kvantového priestoru

Relevance: 8% Posted on: 30. októbra 2023

Relatívne skoro po objave kvantovej mechaniky sa premýšľalo, na čo všetko by sa jej pravidlá mali vzťahovať. Mal by sa ňou okrem hmoty a polí riadiť aj samotný priestor? Vyzeralo to ako dobrý nápad, ktorý z fyziky odstránil niektoré nepríjemné nekonečná. Mal však svoje prekážky a tak sa na neho na desaťročia zabudlo.K slovu sa myšlienka kvantového priestoru dostala znovu v druhej polovici minulého storočia, kedy sa ľudia začali zamýšľať nad kombináciou kvantovej a gravitačnej fyziky. Nápadov ako to zrealizovať bolo viac, experimentov ktoré by medzi nimi dokázali rozlíšiť pomenej. Dôvod je jednoduchý – kvantová povaha priestoru sa prejaví na…

Vedátorský podcast 142 – Novinky z Webba

Relevance: 8% Posted on: 23. augusta 2022

Webbov teleskop posiela prvé snímky a sú úchvatné. Poškodil ho mikrometeorit vážne? Čo zobrazujú snímky pre širokú verejnosť? A čo už ukázali vedcom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Earendel: (možno) najstarši známa hviezda vo vesmíre

Relevance: 8% Posted on: 14. septembra 2022

Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.

Vedátorský podcast 160 – Vedecký rok 2022

Relevance: 8% Posted on: 3. januára 2023

Rok 2022 bol výzvou v mnohých oblastiach, no netreba zabúdať aj na pekné veci. Ako sme odfotili supermasívnu čiernu dieru v strede našej galaxie? Na čo všetko budeme mať vakcíny? A čo nás o vesmíre učí Webbov teleskop? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Problém s myšlienkou nafukujúcich sa čiernych dier

Relevance: 8% Posted on: 30. marca 2023

Nedávno fyzikálnou komunitou obletela správa, ktorú najlepšie opisuje slovo, ktoré bežne nepoužívam. Šokujúca správa tvrdila, že čierne diery sa rozpínajú spolu s vesmírom a vďaka tomu sa prejavujú ako tmavá energia, ktorá rozpínanie vesmíru poháňa.

Euklid ide skúmať euklidovský vesmír

Relevance: 8% Posted on: 3. júla 2023

Astronomická komunita si celkom zakladá na vymýšľaní vtipných skratiek. Máme BAM (Balloon-bourne Anisotropy Measurement), BIGASS (Bright Infrared Galaxy All Sky Survey), CARMA (Combined Array for Research in Millimetre-wave Astronomy), SHEEP (Search for the High Energy Extragalactic Population) či H0LiCOW (H0 Lenses in COSMOGRAIL’s Wellspring). Preto je trochu sklamaním, že sa nová vesmírna misia volá ... Euclid. No dobre, treba priznať, že aj ona vychádza z dvoch návrhov: DUNE (Dark Universe Explorer) a SPACE (Spectroscopic All-Sky Cosmic Explorer). Aspoň, že tak.Toto meno je v skutočnosti vtipné iným spôsobom. Euklid, ten matematik, sa preslávil skúmaním klasickej geometrie. Keď sa začali skúmať prvé kozmologické modely, ukázalo…

Veľká kríza kozmológie

Relevance: 8% Posted on: 26. septembra 2019

Kozmológia skúma vesmír ako celok. Ako vznikol a ako skončí? Je nekonečne veľký? Ako rýchlo sa rozpína? Toto všetko sú otázky, ktorými sa kozmológia zaoberá – a práve posledná z nich dáva posledné roky prekvapivé odpovede. Ľudia radi skúmajú zmysel svojej existencie. Pri dumaní nad otázkou, že o čom to tu celé vlastne je, prináša odpoveď často práve vesmír. Napríklad sme sa, k všeobecnému pobúrenie, dozvedeli, že nie sme jeho stredom. Kopernik nás presvedčil, že Zem obieha Slnko a nie naopak. O storočia neskôr Hubble dokázal, že naša galaxia, Mliečna cesta, nepredstavuje celý vesmír – je len jednou z mnohých ďalších…

Čo tak jeden extra rozmer?

Relevance: 8% Posted on: 25. júla 2023

Jedna z najzvláštnejších myšlienok, ktorá sa objavila vo fyzike, je existencia extra priestorových rozmerov. Ak existujú, tak buď musia byť veľmi malé alebo nám niečo bráni sa nimi pohybovať. Sme prikovaní do našich troch rozmerov. Nemusí sa to však týkať gravitácie, ktoré by na extra priestorové rozmery mohla byť citlivá a mohla by do nich rednúť. To by znamenalo, že by sa na krátke vzdialenosti gravitácia správala inak, než sme zvyknutí – odchyľovala by sa od Newtonovej (či Einsteinovej) predpovede. Súlad máme potvrdený zatiaľ na úrovni 30 mikrometrov a tak vieme povedať, že ak existujú extra priestorové rozmery, do ktorých môže prenikať…

Stĺpy stvorenia

Relevance: 8% Posted on: 27. apríla 2020

Hubblov teleskop oslávil 30 narodeniny. Teda presnejšie, prešlo 30 rokov od začiatku jeho misie, počas ktorej nám priniesol mnohé z najslávnejších záberov ďalekých galaxií, hmlovín či, nepriamo, čiernych dier.

Troluje nás vesmír?

Relevance: 8% Posted on: 8. augusta 2023

Na zozname vecí, ktoré by mohol objaviť Webbov vesmírny teleskop som mal všeličo: prastaré galaxie, prvé hviezdy, známky mimozemského života. Nový záber ma aj tak prekvapil. Zobrazuje otáznik o rozmere galaxie.Keď som ho videl prvýkrát, myslel som, že ide o fotomontáž. Deformácie obrazu galaxií sú bežné, typicky však nemajú sofistikovanú štruktúru – pripomínajú napríklad oblúk. Tu vidíme oblúk, ktorý sa láme a zároveň má oddelenú časť. To by ste sa so šošovkou natrápili.O čo ide naozaj zatiaľ nevieme s úplnou istotu, s najväčšou pravdepodobnosťou však pozorujeme zrážku dvoch galaxií, ktorá má často chaotickú povahu a na – vesmírne – krátky čas dokáže vytvoriť kadejaké tvary.Zrážky galaxií sú…

Prečo nám voda krčí kožu na dlaniach?

Relevance: 8% Posted on: 21. januára 2021

Píše sa rok 2002 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?

Ako vidieť Veľký tresk

Relevance: 8% Posted on: 8. septembra 2023

Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…

Ešte väčší časticový urýchľovač

Relevance: 8% Posted on: 16. júna 2022

Svet čoskoro oslávi 10. výročie objavu Higgsovho bozónu a najväčší časticový urýchľovač na svete po odstávke nabehne na historicky najvyšší výkon. Ide o ostro sledovanú záležitosť, jeho výsledky totiž rozhodnú o smerovaní časticovej fyziky na dlhé roky.

Budeme prepisovať učebnice kozmológie?

Relevance: 8% Posted on: 11. septembra 2023

Občas, keď sa podarí zaujímavý objav, tak sa uvedie s hláškou: „Budú sa prepisovať učebnice!“ Pravda je však taká, že sa to deje málokedy. V novej verzii kníh sa možno objaví na záver poznámka o niečom, čo sa dovtedy nepoznalo. Ak by som však mal vybrať jednu oblasť vedy, kde sa budú prepisovať učebnice aj v úvodných častiach, tipol by som kozmológiu. Prečo?Po prvé, už dlhšie je v nej nevyriešená záhada známa ako Hubblovo pnutie. Hubblov parameter je kľúčová veličina, ktorá udáva rýchlosť rozpínania vesmíru a sprostredkovane napríklad aj vek vesmíru. Môžeme ju určiť pomocou blízkych zdrojov aj pomocou vzdialených zdrojov a výsledky sa pokúsiť spojiť dokopy.…

Objaviť niečo nové

Relevance: 8% Posted on: 1. augusta 2022

„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“