V špeciálnej epizóde nahradí klasickú dvojicu Dominika a Michal zo združenia Žijem vedu, ktorí sa v tejto epizóde rozprávajú s astronómom Petrom Verešom.
Žijem vedu špeciál 4 – Peter Vereš
Relevance: 100% Posted on: 20. decembra 2021
Search Results for: Peter fabian
| Results 1 - 28 of 28 | Page 1 of 1 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Peter Zeihan: The End of the World Is Just the Beginning
Relevance: 100% Posted on: 12. apríla 2023
Svet sa zmenil. Vidíme na to na číslach, vnímame to v správach, cítime to v náladách ľudí. Samozrejme, zmena je súčasťou života. Ten bol pre mnohých posledné storočie tak pohodlný, ako nikdy. Dobré časy však, ako argumentuje Peter Zeihan, končia.
Vedatour S4E6 — Kácečko, Bratislava
Relevance: 57% Posted on: 14. mája 2024
V pondelok 22. 4. sme sa stretli pri ďalšom pokračovaní našich besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Šieste pokračovanie tejto sezóny sa uskuročnilo v Bratislavskom klube Kácečko a tri polhodinové prednášky našim divákom predniesli Dominika Fričová z Lekárskej fakulty UK, Jakub Čurpek z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Stavebnej fakulty STU a Peter Fabian z Prírodovedeckej fakulty MUNI. Dominika Fričová rozprávala o pamäti, jej povahe a prchavosti. Pamäť je centrálnou súčasťou našich životov, vieme o nej prekvapivo málo a mnoho z toho čo vieme, sú neoverené mýty – práve tým bola venovaná časť prednášky. Zaznelo aj to,…
Vedatour S4E6 — Kácečko, Bratislava
Relevance: 40% Posted on: 21. apríla 2024
V pondelok 22.4. sa stretneme opäť v bratislavskom Kácečku na ďalšom pokračovaní našich besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour. Budete si môcť vypočuť prednášky od Dominiky Fričovej o neurobiológii pamäte, od Jakuba Čurpeka o adaptívnych bio-fasádach budov a od Petra Fabiana o výskume zriedkavých chorôb na malých rybičkách. Vstupenky za 7 EUR si môžete kúpiť v sieti GoOut tu https://goout.net/sk/vedatour/szlpxax/ . Lístky budeme predávať aj na mieste, ale kapacita je obmedzená. Prvou rečníčkou bude Dominika Fričová a jej prednáška bude mať názov Neurobiológia pamäte. Ako vzniká pamäť, prečo si pamätáme, to čo si pamätáme a čo z toho,…
Pohoda 2019
Relevance: 37% Posted on: 2. júla 2019
Na Pohode sa môžete okrem skvelej hudby, priateľov a dobrého jedla tešiť aj na ďalšiu parádnu vec – vedu! Slovenskí a zahraniční vedci vám pútavou formou predstavia zaujímavosti, na ktoré pri skúmaní sveta narazili. Môžete sa tešiť na pestrú kombináciu impozantných experimentov, prednášok a workshopov. Všetky prednášky a aktivity si postupne predstavíme na stene eventu. Nájdete nás v stane Sporka Science & Magic, tešíme sa na vás! Piatok 09:00 Jozef Beňuška: Pohodová fyzika (Zábavné pokusy)09:55 Tomáš Eichler: Čo sa s vami deje počas spánku? (Prednáška)10:45 Ako vidieť neviditeľné: vyrobte si vlastnú hmlovú komoru (Workshop)11:40 Prof. Branislav Sitár: Čo nám priniesli…
Súťaž lietajúcich dronov aj prednášky o umelej inteligencii. Na čo sa môžu tešiť účastníci konferencie ECER?
Relevance: 30% Posted on: 14. apríla 2022
V Bratislave sa čoskoro uskutoční, prvýkrát na Slovensku, konferencia o vzdelávacej robotike ECER. Ako by si tento event opísal ľuďom, ktorí o ňom ešte nepočuli?
Vedatour S4E6 — Kácečko, Bratislava
Relevance: 25% Posted on: 8. apríla 2024
Druhé pokračovanie našich besied so slovenskými vedcami a vedkyňami v roku 2024 sa uskutoční 22. apríla v Kácečku v Bratislave. Začneme o 18:30 a vypočuť si budete môcť prednášky od trojice:- Dominika Fričová, Lekárska fakulta UK,- Peter Fabian, Prírodovedecká fakulta MUNI,- Jakub Čurpek, Ústav stavebníctva a architektúry SAV.Ich prednášky vám predstavíme čoskoro. Lístky za 7 EUR si môžete kúpiť už teraz v predpredaji na https://goout.net/sk/vedatour/szlpxax/. Lístky budeme predávať aj na mieste, ale kapacita je obmedzená. Podujatie sa uskutoční s podporu Nadácie ESET. Tešíme sa na vás.
Výnimoční učitelia a učiteľky
Relevance: 22% Posted on: 13. októbra 2020
Keď sa opýtate úspešného vedca, komu vďačí za svoj úspech, veľmi často spomenie svojho učiteľa či profesorku, ktorí ho v správny moment poštuchli správnym smerom. Netýka sa to len vedcov, každý z nás zažil na škole niekoho výnimočného.
Medzinárodná konferencia o vzdelávacej robotike ECER po prvýkrát na Slovensku
Relevance: 15% Posted on: 14. marca 2022
Desiaty ročník medzinárodnej vedeckej konferencie určenej študentom na tému vzdelávacej robotiky sa uskutoční v Bratislave.
Nóóó, mohlo by to tak byť
Relevance: 15% Posted on: 19. júna 2023
Ste na rodinnej oslave a počujete: „Podľa mňa tí Američania na Mesiaci nikdy neboli, vymysleli si to.“ Dedko takéto veci občas číta v časopise a kým sa vnuk Peter opýta na zdroj informácie, dedkovi vysvetlí, že do cesty na Mesiac bolo zapojených toľko ľudí, že by bolo ťažké podvod utajiť a že na povrchu Mesiaca zostala po astronautoch laserová odrazka, na ktorú si môžeme zablikať, druhý vnuk Denis len zhodnotí: „Nóóó, všetko je možné.“Čo si myslíte, ktorý z vnukov je v tomto príbehu za zlého? Peter, ktorý dedkovo tvrdenie spochybňuje a „podpichuje“, alebo Denis, ktorý nad dedovým tvrdením mávol rukou? Typicky je prvý prístup vnímaný ako…
Donovaly a pitná voda
Relevance: 7% Posted on: 12. novembra 2019
Ak ste sa už niekedy prechádzali cez Donovaly do Banskej Bystrice, pravdepodobne ste netušili, že sa veziete okolo zoskupenia krasových prameňov, ktorých voda je asi najdôležitejšou zdrojnicou pitnej vody celého veľkého Pohronského skupinového vodovodu. Zo zeme tu na piatich miestach (zatiaľ) vyteká priemerne 500 až 600 l/s veľmi kvalitnej podzemnej vody. Najvyšším a zároveň najvýdatnejším prameňom je Jergalská vyvieračka (310 l/s), pod ňou sa nachádza pramene Štubne (50 l/s) a „Generál Čunderlík“ (80 l/s). Všetky sú pri zostupe z Donovál naľavo od cesty. Akonáhle minieme osadu Motyčky s jej kostolíkom a malou priehradou, pod odbočkou cesty na sedlo Veľký Šturec,…
Fyzika pretekárskych vozov
Relevance: 7% Posted on: 19. marca 2022
Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…
Zvyky na Ondreja
Relevance: 7% Posted on: 30. novembra 2019
So sv. Ondrejom sa spája hlavne veštenie. Prehľad domácich a svetových tradicií však ukazuje mix kresťanských tradícií a legiend o medveďoch, vlkodlakoch či veštení budúcnosti.
Kto stojí za Vedátorom?
Relevance: 7% Posted on: 7. apríla 2020
Projekt Vedátor vznikol s cieľom popularizovať vedu. Najprv šlo len o písanie textov na sociálne siete, dnes už k tomu pravidelne nahrávame podcasty, robíme videá a organizujeme prednášky. Máme vlastný web a aplikáciu, cez ktoré sa dá náš obsah sledovať. Čast tímu je stabilná a pravidelne prispieva obsahom, zároveň však priestor dostávajú výskumníci a výskumníčky, ktorí chcú odprezentovať výsledky či oblasti výskumu. Samuel Kováčik Založil projekt Vedátor v roku 2016 . Samuel je teoretický fyzik, dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ sa pobral na Dublinský Inštitút Pokročilých Štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Dned znova pôsobí na…
Superbaktérie
Relevance: 7% Posted on: 18. mája 2020
Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je možno najočividnejšie, ako nás všetkých prekvapil rozsah toho, aká chaos dokáže urobiť jeden vírus. Časť tohto prekvapenia nepochybne nesie fakt, že sme si tak nejak zvykli, že mikroorganizmy pre nás nie sú problémom. Je to spôsobené tým, že veda urobila niekoľko zásadných pokrokov, ktoré nám obrovským dielom pomáhajú v boji proti týmto neviditeľným votrelcom. Jeden z nich je nepochybne objav antibiotík. Vedci však varujú, že začína doba, kedy na antibiotiká budeme možno musieť zabudnúť.
Posolstvo Petra Higgs
Relevance: 7% Posted on: 11. apríla 2024
Asi ste počuli, že sa Higgsov bozón označuje za božskú časticu. Síce to nie je pravda, ale vraj si to zaslúži, lebo je zdrojom hmotnosti všetkej hmoty. To síce tiež nie je pravda, no treba priznať, že je táto častica unikátne hneď v niekoľkých ohľadoch.Po prvé, je to jediná známa skalárna elementárna častica, to však asi veľa ľudí zo stoličky nedvíha. Po druhé, naozaj je zodpovedná za časť hmotnosti, čím vyriešila veľkú hádanku. V časti výpočtov sa niektoré častice javili ako veľmi ťažké, v iných miestach však museli byť nehmotné. Higgsove pole je ako batoh, ktorý si častice nasadia na…
Slepé uličky vedy: planéta Vulkán
Relevance: 7% Posted on: 9. júna 2020
Cesty vedy sú často nevyspytateľné. Veľa zo zaužívaných teórií neprežije a veľa nápadov, ktoré napokon pretrvajú, sa objaví úplne neočakávane. Znamená to, že veda je veľmi dobrodružná a dynamická. Znamená to však aj to, že o mnohých originálnych nápadoch z minulosti dnes ani nevieme – neobstáli totiž v evolučnom súboji vedeckých myšlienok.
Ako, kde a kedy vzniklo písmo?
Relevance: 7% Posted on: 24. augusta 2020
Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto otázky možno zodpovedať pomerne jednoducho, no opak je pravdou. To, do akej hlbokej minulosti musíme siahnuť, závisí predovšetkým od toho, ako si zadefinujeme, čo je to vlastne písmo.
Na stope ľudskej mysle – synapsie
Relevance: 7% Posted on: 5. novembra 2020
Pri pohľade na lebku príbuzných primátov a človeka si môžeme všimnúť zaujímavý detail. Kým žuvacie svaly u človeka majú svoje upevnenie na boku lebky, u iných primátov siahajú až po samí vrchol hlavy. Jedným z uveriteľných predpokladov hovorí o tom, že skrátenie žuvacích svalov na hlavách lebiek ľudí umožňuje jej väčší rast, čo následne umožňuje väčšiemu rastu mozgu a tým aj zvyšovaniu inteligencie. Samozrejme, za predpokladu, že väčší mozog znamená vyššiu inteligenciu. Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, človek by zrejme nepatril medzi najinteligentnejšie stvorenia sveta. Veď v porovnaní s mozgom veľrýb je ľudský mozog niekoľko násobne menší a predsa…
Mefistove korálky
Relevance: 7% Posted on: 23. decembra 2020
Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.
Nobelova cena za medicínu a fyziológiu 2019
Relevance: 7% Posted on: 7. októbra 2019
Cenu získali William G. Kaelin, Jr., Sir Peter J. Ratcliffe a Gregg L. Semenza za popísanie, ako bunky vnímajú množstvo kyslíka a ako naň reagujú. Kyslík je nutný pre život živočíšnej bunky. Umožňuje premieňať potravu, ktorú prijímame na bunkovú energiu, ktorá následne poháňa deje v bunke. Hladina kyslíka však v tele nie je stála a neustále sa mení. Napríklad pri športe, keď je kyslík viac využívaný alebo pri nadmorských výškach, kedy nie je v prostredí až tak dostupný. Rovnako to platí aj pre vývoj embrya, ktoré si musí odchytávať kyslík z krvi matky. Na znížené množstvo kyslíka – hypoxiu musia…
Psychedeliká a liečba depresie
Relevance: 7% Posted on: 3. januára 2021
Každý rok zomrie celosvetovo na samovraždu približne 800 000 tisíc ľudí. Hlavným faktorom často býva depresia. Predpokladá sa, že klinickou depresiou trpí takmer 300 miliónov ľudí. Tieto závratné čísla odzrkadľujú jeden nemilý fakt, veda je na poli neuropsychiatrických porúch, napriek intenzívnej snahe, stále v plienkach.
Vedatour ++ v KC Dunaj!
Relevance: 7% Posted on: 9. októbra 2019
Najväčší Vedatour v roku!
Genetický špeciál 4 – O prevencii a jej súvise s genetikou
Relevance: 7% Posted on: 2. decembra 2021
Hosťom genetického špeciálu je Peter Celec, ktorý je okrem iného prednosta Ústavu Molekulárnej Biomedicíny na Lekárskej fakulte UK a držiteľ Ig Nobelovej ceny za Medicínu. Aký má súvis genetika a prevencia? Prečo je dôležité venovať dostatok pozornosti personalizovanej prevencii a absolvovať pravidelné skríningy u lekárov? Ako sa zmení medicína najbližšie desaťročia? O tom všetkom s ním diskutuje Samuel Kováčik.
Biologický Černobyľ
Relevance: 7% Posted on: 16. októbra 2019
Písal sa rok 1979. Studená vojna bola v plnom prúde a obe strany sa pohrávali s myšlienkou využitia biologických zbraní napriek tomu, že v roku 1972 podpísalo viacero štátov dohodu o ich zákaze. Dohoda sa však netýkala vývoja ochranných prostriedkov proti biologickým zbraniam a keď niekto chce vyvíjať ochranné prostriedky, tak si musí najskôr vyrobiť aj zbraň, proti ktorej sa chce brániť – to dá predsa logiku. Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg) bolo mesto v Sovietskom zväze, ktoré malo už počas druhej svetovej vojny veľký strategický význam. Vzhľadom na svoju polohu tesne za Uralom sem evakuovali ťažký priemysel a miestne továrne chŕlili jeden…
Vedatour S3E1
Relevance: 7% Posted on: 16. septembra 2022
V utorok 13. 9. sme sa po dlhšom čase stretli osobne v bratislavskom KC Dunaj na živom Vedatour -- besedách so slovenskými vedcami a vedkyňami. Prvú prednášku mali Mirka Galasová a Peter Teličák z Ústavu experimentálnej psychológie SAV. Rozprávali o epistemicky nepodložených presvedčeniach, o tom ako vznikajú, kto k nim je náchylný a čo sa s tým všetkým dá robiť. Filip Květoň z Chemického ústavu SAV po nich porozprával o svojom výskume v oblasti diagnostiky ochorení na základe detekcie cukrov -- ako tieto pomáhajú v správnemu fungovaniu proteínov a ktoré ich vlastnosti sa používajú na odhalenie rôznych chorôb od rakoviny…
Prečo tečú rieky, aj keď už dlho nepršalo
Relevance: 7% Posted on: 27. októbra 2019
(Otázka od Zuzany a jej kamarátky, my sme sa opýtali Petra Malíka, hydrológa v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave) Predovšetkým chcem oceniť, že niekto vôbec takúto otázku položil. Väčšina ľudí berie rieky ako niečo samozrejmé – málokto sa nad nimi zamyslí. Odpoveď si dopytovateľky aj samé odvodili (v plnej verzii otázky, pozn. Samuel): skladajú sa na ne tisícky drobných i väčších prameňov (odb. výverov podzemnej vody). Odkiaľ sa berie voda v prameňoch? Je to tá, ktorá sa nestihne po napršaní odpariť a ktorú je zem (horniny) schopná absorbovať. Na Slovensku (a klimaticky podobných krajinách) tu veľmi vplýva topenie…
Prečo sa tak bojíme medveďov?
Relevance: 7% Posted on: 17. júla 2023
Predstavte si, že vám dám na výber z dvoch zlých možností. Ste uväznení v labyrinte a von vedú dve chodby. V prvej chodbe je 2% pravdepodobnosť, že sa spustí pasca, chodba sa zatopí vodou a utopíte sa. V druhej chodbe máte 3% pravdepodobnosť, že sa vypustí plyn, ktorý vás najprv uspí a potom usmrtí. Ktorou chodbou sa pokúsite ujsť?Ak je úloha zadaná takto matematicky, tak si vyberiete možnosť prvú – čísla sú jasné. Ukazuje sa však, že ak na podobnú situáciu narazíte v praxi, oveľa viac sa budete báť vkročiť do prvej chodby. Jednoduchý príklad: „Bál som sa tam ísť…