4. mája 2024

Search Results for: Gravitačná sila

Results 1 - 35 of 35 Page 1 of 1
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Existuje sila?

Relevance: 100%      Posted on: 4. mája 2020

Newton naštartoval modernú fyziku svojim zákonom sily. Ten hovorí, že zrýchlenie telesa je úmerné súčtu síl, ktoré na neho pôsobia. Ak poznáte všetky sily, viete spočítať ako bude teleso zrýchľovať a teda ako sa bude meniť jeho rýchlosť a poloha. Hodíte kameň z veže a ak správne započítate gravitačnú a odporovú silu, viete vyrátať, kde dopadne.

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 62%      Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 52%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Relatívne presná chémia

Relevance: 27%      Posted on: 18. júna 2020

Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.

Ako nespadnúť do čiernej diery

Relevance: 24%      Posted on: 26. augusta 2021

Človek si občas pozrie video alebo prečíta článok o čiernej diere a pochopí, že pád do čiernej diery nie je žiadna sranda! Natiahne vás to ako špagetu, skončíte v oblasti, z ktorej nieto návratu a vaše pozostatky splynú s tajuplnou singularitou. Ak ich teda ešte predtým nespečie akréčny disk. Ak sa takéhoto scenára obávate, mám pre vás dobrú správu. Nespadnúť do čiernej diery je tá najľahšia vec, čo vás v živote čaká.

Čo majú spoločné slnko a plachetnice

Relevance: 15%      Posted on: 16. októbra 2019

Ak ste sa už stihli tento rok niekde opalovať, asi ste si všimli, že vás slnečné lúče nerozpučili. Sme zvyknutí, že nás hrejú (teda, že na nás prenášajú energiu); no nikto z nás ešte nezažil, že by ho slnečné lúče citeľne tlačili (teda, že by na neho prenášali hybnosť). V tomto kontexte je v poriadku si svetlo predstaviť ako prúd malých gulôčiek – fotónov. Látka môže fotón buď úplne pohltiť, vtedy sa javí ako čierna, alebo odraziť časť fotónov rôznych vlnových dĺžok – tak vznikajú z pôvodne bieleho svetla všetky ostatné farby. Fotóny sú ako také balíčky energie, látka ich…

Ako prebieha supernova

Relevance: 15%      Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

Magnusov efekt

Relevance: 15%      Posted on: 30. júna 2021

O 17. storočí mám mylné predstavy. Kvôli nim ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že Isaac Newton chodieval ako divák na tenisové zápasy. Jednoducho mi to nepasuje dokopy. To ale nie je dôležité. Dôležité je, čo si na jednom takom zápase uvedomil.

Prečo sú atómové jadrá (ne)stabilné

Relevance: 14%      Posted on: 7. júna 2019

Atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov. Protóny majú kladný náboj, neutróny sú bez elektrického náboja. Drží ich spolu tzv. silná jadrová sila (ktorá dokáže prekonať odpudzovanie protónov).  Spôsob, akým to funguje, je v niečom analogický tomu, ako sú viazané elektróny atómov alebo molekúl. Preto sa dá použiť podobný popis, o ktorom si tu povieme.  Rozdielom je sila, ktorá je za viazanie zodpovedná, kým u elektrónov je to elektrostatická sila, u jadier je to spomínaná silná jadrová sila (pre ktorú jednoduchý zákon sily nepoznáme, resp. neexistuje). Aj napriek tomu sa dá pre jadrá postupovať analogicky ako pre atómy a…

Planckove jednotky odhaľujú podstatu vesmíru

Relevance: 14%      Posted on: 23. októbra 2019

V bežnom živote používame jednotky ako metre, sekundy, kilogramy, stupne Celzia či jouly. Aj keď sú naviazané na fyzikálne javy, nastavili sme ich tak, aby boli praktické – bežne pracujeme s objektami, ktoré majú niekoľko metrov a venujeme sa činnostiam, ktoré trvajú desiatky či stovky sekúnd (okrem domácich prác, tie trvajú večnosť).Čo je praktické a čo nie závisí od kontextu. Chemik v práci používa nanometre, no u kaderníka si nenakáže skrátiť účes o pár stoviek miliónov nanometrov. Podobne si jadrový fyzik nebudete pýtať tresku v elektrón-voltoch a historik nastavovať časovač na rúre v storočiach. Dúfam.Podľa toho aké aspekty vesmíru skúmame,…

Ako sa súťaží vo fyzike?

Relevance: 12%      Posted on: 19. septembra 2021

Volám sa Michal Varšányi a tento rok som spolu s kapitánkou Veronikou Ucekajovou, Karolínou Jedinou, Danielou Vasiľovou a Ninou Nevláčilovou vybojoval zlatú medailu a prvé miesto na medzinárodnej súťaži Turnaj mladých fyzikov. Rád by som vám predstavil princíp tejto súťaže, ktorá je úplne odlišná od klasických fyzikálnych súťaží, ktorú sú bežne o počítaní ťažkých príkladov. Turnaj mladých fyzikov sa dá vnímať skôr ako medzinárodná súťaž v aplikovanej fyzike.

Krátka esej o čiernych dierach

Relevance: 8%      Posted on: 5. decembra 2022

Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.

Prečo vznikajú prílivy?

Relevance: 7%      Posted on: 30. septembra 2019

Áno, áno, viete – lebo Mesiac! Mesiac priťahuje vodu, tá je tekutá a tak sa môže preskupiť, ako keby sa k Mesiacu snažila načiahnuť. To však zďaleka nie je všetko. Ako viete, prílivy bývajú bežne za deň dva. Ako je to možné? Predstavte si, že medzi tri deti rozdelíte vreckové neférovo: prvé dostane 15 eur, druhé 10 eur a tretie iba 5 eur. Všetky tri dostali peniaze, no aj tak tretie dieťa v porovnaní so súrodencami ochudobnelo. Podobne, Mesiac priťahuje Zem a vodu v moriach na celom povrchu, no najviac priťahuje tú, ktorá je najbližšie a najmenej tú, ktorá je…

Magnetická rezonancia II – Spektroskopia jadrovou magnetickou rezonanciou

Relevance: 7%      Posted on: 11. októbra 2019

(Toto je pokračovanie prvej časti článku o magnetickej rezonancii) Slovné spojenie z nadpisu (skrátene NMR spektroskopia z anglického nuclear magnetic resonance) je populárna a spoľahlivá metóda určená na rozpoznávanie chemických zlúčenín. Dávno som žiadne CSI nevidel, ale predpokladám, že niekedy identifikujú špeciálnu červenú farbu používanú iba pre Corvette z roku 1980 aj NMR spektroskopiou (pomôcka: ak vzorku vložia do relatívne malého prístroja na stole v kancelárii, nie je to NMR, ak do veľkého suda niekde v pivnici, je to NMR). NMR spektroskopia je založená na magnetickej rezonancii atómových jadier v molekulách. Najčastejšie sa sledujú jadrá vodíka, pretože ide o bežný…

Dve stratégie vírusov

Relevance: 7%      Posted on: 27. januára 2021

V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.

Vesmír z matrixu

Relevance: 5%      Posted on: 25. novembra 2022

Čo bolo pred Veľkým treskom? Túto otázku dostávajú fyzici bežne a typickou – a pomerne rozumnou – odpoveďou je, že otázka je zle položená. Pri Veľkom tresku totiž (možno) vznikol aj čas. Zároveň boli podmienky v týchto okamihoch natoľko drastické, že vieme, že aktuálne fyzikálne zákony nedokážu opísať, čo sa dialo.

Ďalší vesmírny šum

Relevance: 5%      Posted on: 30. júna 2023

Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…

Na oblohe nič nové

Relevance: 5%      Posted on: 28. júna 2020

V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.

Ran(n)á hviezda

Relevance: 5%      Posted on: 31. marca 2022

Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.

Earendel: (možno) najstarši známa hviezda vo vesmíre

Relevance: 5%      Posted on: 14. septembra 2022

Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.

Nové zaujímavé výsledky z CERN-u

Relevance: 3%      Posted on: 31. marca 2021

Pred pár dňami experiment LHCb (Large Hadron Collider beauty) z CERN-u zverejnil nové výsledky. Tie môžu predstavovať prvý signál novej fyziky za Štandardným modelom, ktorý už takmer 50 rokov úspešne opisuje fyziku mikrosveta. V čom spočíva nesúlad nameraných dát so Štandardným modelom?

Počuli sme tvar Zeme. Sopke vďaka! (Vrelá!)

Relevance: 3%      Posted on: 30. januára 2022

Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].

Mýlil sa Einstein?

Relevance: 3%      Posted on: 1. septembra 2022

Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.

Úvod do rádioaktivity

Relevance: 3%      Posted on: 7. júna 2019

Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2.  Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť.  Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…

Supernovy a my

Relevance: 3%      Posted on: 18. novembra 2019

Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…

Štyri jadrové havárie, ktoré by ste mali poznať

Relevance: 3%      Posted on: 8. júna 2019

Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…

Prečo je málo fyzičiek?

Relevance: 3%      Posted on: 1. decembra 2023

Kedysi akadémia nebola pre ženy a významné výskumníčky ako Emma Nöether či Sophie Germain zápasili s prekážkami a predsudkami. V mnohých oblastiach vedy, napríklad v biológii, sa situácia zlepšila. V technických vedách či finančníctve je však stále nepomer medzi počtom výskumníkov a výskumníčok. Prečo?Rovno treba povedať, že nejde o schopnosti. Výsledky dievčat v bežných matematických testoch či olympiádach sa dorovnávajú k výsledkom chalanov, tento trend sa však neodráža v zastúpení v akadémii. Zdroj Holman 2018 Odpoveďou nebudú rozdielne schopnosti ale rodové predsudky. Ich sila merateľná, ak dievčatám poviete, že nasledujúci test zvykne poodhaliť rozdiel medzi dievčatami a chalanmi, napíšu ho…

Prírodné lepidlo, alebo ako súvisia mušle s ľudským mozgom a opaľovaním?

Relevance: 3%      Posted on: 30. septembra 2019

Ľudia neboli ani zďaleka prví, kto vytvoril lepidlá. Preborníkom v prilepovaní sa sú v zvieracej ríši mušle. Napríklad taká slávka jedlá (Mytilus edulis) je schopná nalepiť sa na rôzne povrchy, pričom sila väzby približne zodpovedá sekundovým lepidlám. Za túto svoju nevšednú schopnosť vďačí proteínom, ktoré obsahujú v bočnom reťazci veľmi reaktívne katecholové skupiny. Katecholová skupina je vlastne benzénový kruh, z ktorého trčia dve hydroxylové (-OH) skupiny. Katecholové skupiny sa, na rozdiel od sekundových lepidiel, viažu na všemožné povrchy, dokonca aj vo vodnom prostredí (čo je pre slávky nevyhnutnosť). Podľa typu povrchu sa viažu pomocou vodíkových väzieb, interakcie s iným benzénovým kruhom…

Vedátorský podcast 222 – Caroline Herschel

Relevance: 3%      Posted on: 12. marca 2024

https://youtu.be/2pifVIBJ-H8 Máte pocit, že ste mali kľukatú cestu k svojej vysnívanej kariére? Tak to ste ešte nepočuli o tom, ako sa Caroline Herschel dostala k zhotovovaniu vesmírnych katalógov. Prečo šila šaty? Akú mala spevácku kariéru? A vďaka čomu sa stala prvou platenou astronómkou?  O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Vákuum, alebo akú silu vyvolá nič?

Relevance: 3%      Posted on: 9. októbra 2019

Som teoretický fyzik, prírodu skúmam pomocou rovníc – bežne iba s perom, papierom a počítačom. O to viac však viem oceniť, ak niekto svoju pointu demonštruje veľkolepým experimentom. V tomto smere je jedným z mojich obľúbencov Otto von Guericke, ktorý predviedol silu vákua. Jedna z vecí, ktorú bežne úspešne ignorujeme, je obrovský tlak vzduchu. Ráno vstaneme z postele, otvoríme okno a ... necítime nič zvláštne. Dôvodom je, že tlak vonku a vnútri (tela) je v rovnováhe. Keď vystriete ruku, vzduch tlačí rovnako silno do dlane ako do chrbta ruky a tieto sily sa navzájom vyrušia. To, že tlak vzduchu nie…

Krúpy a horúce počasie

Relevance: 3%      Posted on: 21. októbra 2019

Ak sledujete správy zo strednej Európy, posledné dni sa opakujú hlavne dva motívy: ‚‚Wow, konečne sa oteplilo!‘‘ a: ‚‚To sú čo za krúpy, ajajaj!‘ ‘Až to v človeku vzbudzuje dojem, že to možno spolu súvisí. A veru, súvisí. Bežne fungujú zrážky takto. Oblak je tvorených z malých kvapiek, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Za istých podmienok sa začnú spájať do väčších, až gravitácia preváži a začnú padať. Ak je zima, tak v tuhom skupenstve, ak nie, v tekutom. S krúpami je to však trochu zložitejšie. Keď sa vzduch oteplí, rozpína sa, tým klesá jeho hustota a tak začne stúpať hore…

Vesmírne pero

Relevance: 3%      Posted on: 22. októbra 2019

Určite ste počuli historku o tom, ako americká NASA investovala milióny dolárov do vývoja pera, ktoré by písalo vo vesmíre, narozdiel od Sovietov, ktorí proste používali obyčajné ceruzky. Nie je to pravda. Je to povesť, ktorá vznikla nesprávnou interpretáciou faktov. Takže ako to vlastne bolo a ako vzniklo vesmírne pero? Bežné guličkové ani atramentové perá nepíšu v stave beztiaže. Je to pochopiteľné, gravitácia je tá sila, ktorá ťahá atrament dole a núti pero písať. Toto si veľmi skoro uvedomili aj Američania aj Sovieti. Preto od začiatku používali oba konkurenčné vesmírne programy obyčajné ceruzky. S ceruzkami sa však spájajú určité riziká.…

Zabije nás všetkých koronavírus?

Relevance: 3%      Posted on: 25. januára 2020

Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózni. Je na čas na paniku? Nechcem v tomto robiť proroka, no existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARS a MERS.