Search Results for: Atmosfericky tlak

Results 1 - 35 of 35	Page 1 of 1
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Prečo hlbokomorské ryby neprasknú

Relevance: 100% Posted on: 11. októbra 2019

(Nadpis je otázka od Cyrila) (Ako bonus sa dozviete aj to, prečo vás v lietadle bolia uši a prečo ryby smrdia.) Ak ste sa niekedy skúšali potápať v hlbšom bazéne alebo v jazere či mori, pravdepodobne ste ušiach ucítili pomerne ostrú bolesť. Čo sa to dialo? Ušné bubienky sa vám snažili prasknúť (smerom do hlavy). Bežne žijeme v tlaku 1 atmosféry, čiže asi 100 000 Pascalov, a tomu sú prispôsobené naše telá. Tlak vzduchu sa mení s výškou – bežne to pociťujeme napríklad pri lete lietadlom, alebo vo výťahoch v mrakodrapoch. Ak by ste sa nadýchli vo výške 1 kilometra…

Čo majú spoločné slnko a plachetnice

Relevance: 65% Posted on: 16. októbra 2019

Ak ste sa už stihli tento rok niekde opalovať, asi ste si všimli, že vás slnečné lúče nerozpučili. Sme zvyknutí, že nás hrejú (teda, že na nás prenášajú energiu); no nikto z nás ešte nezažil, že by ho slnečné lúče citeľne tlačili (teda, že by na neho prenášali hybnosť). V tomto kontexte je v poriadku si svetlo predstaviť ako prúd malých gulôčiek – fotónov. Látka môže fotón buď úplne pohltiť, vtedy sa javí ako čierna, alebo odraziť časť fotónov rôznych vlnových dĺžok – tak vznikajú z pôvodne bieleho svetla všetky ostatné farby. Fotóny sú ako také balíčky energie, látka ich…

Vákuum, alebo akú silu vyvolá nič?

Relevance: 40% Posted on: 9. októbra 2019

Som teoretický fyzik, prírodu skúmam pomocou rovníc – bežne iba s perom, papierom a počítačom. O to viac však viem oceniť, ak niekto svoju pointu demonštruje veľkolepým experimentom. V tomto smere je jedným z mojich obľúbencov Otto von Guericke, ktorý predviedol silu vákua. Jedna z vecí, ktorú bežne úspešne ignorujeme, je obrovský tlak vzduchu. Ráno vstaneme z postele, otvoríme okno a ... necítime nič zvláštne. Dôvodom je, že tlak vonku a vnútri (tela) je v rovnováhe. Keď vystriete ruku, vzduch tlačí rovnako silno do dlane ako do chrbta ruky a tieto sily sa navzájom vyrušia. To, že tlak vzduchu nie…

Ako sa potí mesto

Relevance: 34% Posted on: 15. októbra 2019

Viete, prečo sa potíte? Bežná, ale nesprávna, predstava je, že sa telo ochladzuje tým, že zo seba dostáva „teplú vodu“. Skutočnosť je však iná. Ochladzovanie má na svedomí vyparovanie. Prečo vyparovanie ochladzuje? Voda je tvorená z množstva molekúl, ktoré sa neustále zrážajú (vymieňajú si kinetickú energiu). Sem-tam sa stane, že sa u jednej molekuly nahromadí toľko energie, že dokáže prelomiť svoje väzby s ostatnými molekulami vody (a zároveň „pretlačiť“ atmosférický tlak) – úspešne uletí von … a zoberie so sebou to veľké množstvo energie, ktoré na únik (s)potrebovala. Molekuly, ktoré vo vode ostali, a ktoré unikajúca molekula „obrala“, sú teraz energeticky…

Koronavírus z prvej ruky

Relevance: 30% Posted on: 24. marca 2020

Priebeh koronavírusu z pohľadu nakazeného slovenského vedca. Text publikujeme s varovaním a bez úprav.

Ako čili papričky pomohli vedcom pochopiť reakciu na teplo

Relevance: 20% Posted on: 4. októbra 2021

Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu bola udelená vedcom: fyziológovi Davidovi Juliusovi (University of California) a neurovedcovi Ardemovi Patapoutianovi (Howard Hughes Medical Institute, California) za objavenie receptorov teploty a hmatu. Títo dvaja americkí vedci prvýkrát opísali mechanizmus, ako ľudia reagujú na teplo, chlad a tlak cez nervové impulzy, čo je kľúčové pre prežitie a interagovanie so svetom okolo nás.

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 20% Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Čo je to čierna diera?

Relevance: 15% Posted on: 7. októbra 2018

(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…

Beztiažový pád

Relevance: 15% Posted on: 15. mája 2020

Čo by ste povedali o človeku, ktorý za svoju najšťastnejšiu myšlinku označí predstavu robotníka padajúceho zo strechy? Neuveríte, ale jeden takýto človek dokonca dostal Nobelovu cenu, aj keď za trochu inú myšlienku. Volal sa Albert Einstein.

Problémy tisícročia: tajomstvá kvapalín

Relevance: 15% Posted on: 23. júla 2020

V matematike je mnoho otvorených problémov, ktoré lákajú odvážnych dobrodruhov (t.j. matematikov) podobne ako kedysi mnohých ľudí lákali neznáme kraje a nezdolané hory. Nájdeme tu problémy jednoduché i zložité, elegantné i nezrozumiteľné, zábavné i vážne, nepodstatné aj dôležité. Z tej poslednej kategórie vybral na prelome milénií Clayov matematický inštitút sedmicu problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich prisľúbil odmenu milión dolárov. Jedným z týchto problémov je existencia a hladkosť riešení Navierových-Stokesových rovníc. O čo presne ide a prečo je to dôležité?

Prečo tak málo poznáme morské dno?

Relevance: 15% Posted on: 11. júla 2023

Keď si otvoríte satelitné mapy a zamierite na náhodné miesto niekde v strede oceánu, uvidíte kombináciu rozmazaných plôch preťatých ostrými čiarami. Podľa odhadov máme dobre zmapovanú asi štvrtinu morského dna – podľa toho, ktorý údaj berieme ako smerodajný.Niektorí ľudia sa divia, ako je možné, že lepšie poznáme povrch Mesiaca či Marsu než tak veľkú plochu našej domovskej planéty. Odpoveď je prostá – Mesiac ani Mars nie sú pokryté takmer päťkilometrovou vrstvou vody ťažko priechodnou pre bežné formy signálov. Keď sa chodíte prechádzať po rovinkách, máte pocit, že päť kilometrov je nič. Ak chodíte na turistiku, začína tušiť, že ísť päť kilometrov smerom…

Dva chvosty kométy

Relevance: 10% Posted on: 14. júla 2020

Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.

Ako prebieha supernova

Relevance: 10% Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

Testovanie DNA

Relevance: 5% Posted on: 2. decembra 2019

Testovanie DNA sa stalo široko dostupné. Ako testy prebiehajú, čo sa z nich môžete dozvedieť a do akej miery sú bezpečné?

Ako ovplyvňuje psychická trauma náš mozog?

Relevance: 5% Posted on: 21. júna 2022

Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.

Oblaky, ktoré svietia

Relevance: 5% Posted on: 12. novembra 2018

V lete sa niekedy stane taká zvláštnosť. Vraciate sa domov (alebo do stanu) tesne nad ránom – vidíte, že sa začína brieždiť. Všade je ešte pomerne tma, len vysoko na oblohe vidíte jemné linky oblakov – ktoré svietia. Niečo podobné sa vám môže stať aj tesne po západe (zhruba asi hodinu). Ako je to možné? Atmosféra Zeme Vysvetlenie súvisí s výškou, v ktorej sa tieto oblaky nachádzajú. Čím ste v atmosfére vyššie tým je vzduch redší (vždy) a chladnejší (nie nutne vždy, viď prvý obrázok). Komerčné lietadlá lietajú vo výške okolo 12 kilometrov. Tlak je tam asi štvrtinový, teplota takých…

Na Novom Zélande vybuchla sopka

Relevance: 5% Posted on: 9. decembra 2019

Na Novom Zélande došlo k erupcii sopky. Do akej miery sú takéto javy predvídateľné?

Štyri jadrové havárie, ktoré by ste mali poznať

Relevance: 5% Posted on: 8. júna 2019

Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…

Ako funguje Slnko?

Relevance: 5% Posted on: 5. februára 2020

Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?

Je jadrová energia bezpečná?

Relevance: 5% Posted on: 9. júna 2019

Jadrové technológie dnes patria k tým najvýznamnejším vôbec. Sú súčasťou medicínskych pomôcok a rôznych zariadení, produkujú asi desatinu elektrickej energie, štáty sa dlhé roky predbiehali v jadrovom zbrojení. Kým pri bežných aplikáciach (napr. v medicíne) sú vnímané takmer výlučne pozitívne, pri jadrových zbraniach a jadrových elektrárňach zhoda nepanuje. Jadrové zbrane sú schopné obrovskej deštrukcie; mnohí argumentujú, že tým viedli k mieru – nikto nechce začať vojnu s nejasným koncom. Oponenti zas tvrdia, že stačí len málo a nejaký blázon rozpúta globálny konflikt stlačením gombíka. K tomuto sa nechám vyjadriť Geopolitika_sk, my sa pozrieme na jadrové elektrárne. Myslím si, že pohľad mnohých…

Ako môže zabíjať niečo tak malé a jednoduché ako vírus?

Relevance: 5% Posted on: 6. mája 2020

Vírus je pár desiatok až stoviek kópií proteínov, ktoré obaľujú genóm. Niektoré, ako napr. koronavírusy, majú ešte aj lipidickú membránu, ktorá im poskytuje ďalšiu ochranu. Ako prenikne niečo takto jednoduché do vysoko sofistikovaných ľudských buniek? A ako to, že je SARS-CoV-2 tak úspešný? Na túto otázku teraz poskytol odpoveď článok, ktorý nedávno vyšiel v Nature. Keď vírus prvýkrát príde do styku s ľudskou bunkou, musí sa na ňu najprv zakotviť. SARS-1 aj SARS-CoV-2 sa na ľudskú bunku zachytia pomocou „spike“ proteínu, ktorý je na ich povrchu. Vírus si môžeme predstaviť ako malú guličku, v strede ktorej je ukrytý genóm. Táto gulička…

Liečivé kamene nefungujú

Relevance: 5% Posted on: 1. októbra 2019

Biely achát na rakovinu, fluorit na mozgové poruchy, ruženín proti depresiám a tyrkys na rozpustenie negatívnej energie. Ja viem, asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič z toho nefunguje. Liečivé kamene vychádzajú z mýtov o fungovaní ľudského organizmu a aj napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede (práve naopak), každých pár rokov naberú na popularite. Nebyť toho, že sa na nich snažia priživiť aj veľké značky, nestáli by ani za komentár. V jednom sú však užitočné – poukazujú na chyby, ktorých sa pri rozmýšľaní o svete dopúšťame. Ako liečivé kamene fungujú? Kúpite si kameň, priložíte na telo, prípadne nosíte na…

Slepé uličky vedy: Éter

Relevance: 5% Posted on: 2. júla 2020

Zvuk je pomerne ľahko pochopiteľný jav, ide o vlnenie šíriace sa prostredím – napríklad vzduchom. Tlak a ďalšie fyzikálne veličiny sa vychýlia zo svojej zvyčajnej hodnoty a tento „vzruch“ sa potom šíri ďalej ako vlna. Je preto prirodzené očakávať, že i svetlo bude mať podobnú podstatu. V akom prostredí sa však šíri? Čo je pre svetlo tým, čím je vzduch pre zvuk? Keďže sme takú vec nepoznali, dali sme jej meno éter.

Aká je najmenšia a najväčšia možná teplota

Relevance: 5% Posted on: 14. októbra 2019

(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…

Medzi budúcnosťou a súčasnosťou

Relevance: 5% Posted on: 7. januára 2021

Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?

Legendárna lepiaca páska

Relevance: 5% Posted on: 19. októbra 2019

„Americká“ strieborná lepiaca páska (duct tape.) Pozná ju každý. Viete však, že tiež vznikla na objednávku armády? V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia už existovali skoro všetky bežné lepiace pásky. Papierová maliarska, celofánová priesvitná, textilná náplasť „leukoplast.” Strieborná páska však vznikla až vďaka jednej ustaranej mamičke. Počas druhej svetovej vojny, keď Američania potrebovali vodotesne zabaliť muníciu, tak ju uložili do bední, tie potom zavoskovali a prelepili papierovou lepiacou páskou. Z pásky visel voľný koniec, za ktorý sa malo trhnúť a tým bedňu otvoriť. Ale smotanu do kávy sme otvárali každý. Aj pri granátoch sa často stávalo, že sa papierová páska roztrhla…

Prvý strom na Marse

Relevance: 5% Posted on: 22. apríla 2021

Misia Perserverence láme jeden rekord za druhým. Po prvom úspešnom lete malej helikoptéry Ingenuity prišiel ďalší úspech. Experiment MOXIE úspešne na Marse vyrobil kyslík. Za hodinu vyprodukoval vyše 5 gramov kyslíka, čo by dospelému človeku stačilo asi na 10 minút. Pri plnom výkone dokáže za hodinu vyprodukovať až 12 gramov kyslíka, asi ako jeden veľký strom.

Vesmírne pero

Relevance: 5% Posted on: 22. októbra 2019

Určite ste počuli historku o tom, ako americká NASA investovala milióny dolárov do vývoja pera, ktoré by písalo vo vesmíre, narozdiel od Sovietov, ktorí proste používali obyčajné ceruzky. Nie je to pravda. Je to povesť, ktorá vznikla nesprávnou interpretáciou faktov. Takže ako to vlastne bolo a ako vzniklo vesmírne pero? Bežné guličkové ani atramentové perá nepíšu v stave beztiaže. Je to pochopiteľné, gravitácia je tá sila, ktorá ťahá atrament dole a núti pero písať. Toto si veľmi skoro uvedomili aj Američania aj Sovieti. Preto od začiatku používali oba konkurenčné vesmírne programy obyčajné ceruzky. S ceruzkami sa však spájajú určité riziká.…

Zázračný obväz

Relevance: 5% Posted on: 5. júna 2021

Možno ste už v súvislosti s prvou pomocou počuli výraz „izraelák“ alebo „izraelský obväz“. Nie je ťažké uhádnuť, že názov pochádza z krajiny pôvodu tohto zázraku. Za jeho vznikom stojí pán Bernard Bar-Natan. V roku 1984 slúžil v IDF (Israel Defense Forces), kde sa bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností prihlásil na kurz pre zdravotníkov.

Prečo vtáky lietajú vo formácii V

Relevance: 5% Posted on: 30. októbra 2019

Áno, áno, ja viem, že viete – prvý vták rozráža vzduch a ostatné sa vezú. Je to bežná odpoveď. Prečo teda nejdú v rade za sebou, ako napríklad cyklisti? Lebo v skutočnosti nejde o rozrážanie vzduchu, bežná odpoveď je nesprávna! Kľúčovým aspektom lietania je niečo, čo väčšina z vás asi nepozná – predsa len, naša skúsenosť s lietaním je bežne obmedzená len na rolu pasažiera. Piloti, a intuitívne aj vtáky, však vedia, že lietanie vytvára vzdušné víry. Matematika za tým je pekná, no zložitá. Existuje však aj vysvetlenie, ktoré je jednoduchšie a stále pomerne presné. Let je možný vďaka tomu,…

Supernová

Relevance: 5% Posted on: 7. júla 2021

Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!

Otužovanie a zdravie: Ráčte vstúpiť … do ľadovej vody!

Relevance: 5% Posted on: 4. novembra 2019

Kedysi veľmi dávno, keď som ešte pozeral televíziu, zaradili vždy koncom roka reportáž o Ľadových medveďoch. Skupina ináč rozumne vyzerajúcich dospelých ľudí vliezla do vody, rovno pomedzi ľadové kryhy. Bolo mi jasné, že s týmito ľuďmi niečo nie je v poriadku. O pár rokov neskôr mi kamoš hovorí, že chcú začať chodiť plávať. Nič zvláštne, až na to, že práve začínal október. „Ok, pridám sa,“ vravím – pritom je mi jasné, že to po pár týždňoch zabalíme, nie sme predsa ako tí čudáci z televíznej reportáže. Asi tri mesiace neskôr sekáme dieru do ľadu, niekto sa pýta: „Koľko dnes, štyri…

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 5% Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Umelé Slnko – ITER

Relevance: 5% Posted on: 8. novembra 2019

Jedno z najúžasnejších technologických diel v histórií ľudstva, „umelé Slnko“ v pozemských podmienkach, kde teploty presahujú 100 000 000 °C, uzavreté v obrovských magnetických poliach. Aj takto sa dá opísať projekt s názvom International Thermonuclear Experimental Reaktor, v skratke ITER. Toto zariadenie je postavené na princípe relatívne komplikovaného a objemného prístroja s názvom TOKAMAK [1], z ruských slov: TOroidal'naya KAmera s MAgnitnymi Katushkami. Rusi prišli s prvým konceptom už okolo roku 1950. V reaktore TOKAMAK-u sa generuje vysokoteplotná plazma v tvare toroidu (torus je tvar prstenca, resp. americkej šišky, teda taký tučný kruh) a to pomocou silných magnetických polí (rádovo…

Fejková veda: Kúpené autorstvo

Relevance: 5% Posted on: 27. apríla 2022

Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…