7. mája 2024

Kauza pšenice z Ukrajiny

Pár dní som nesledoval správy a verejné dianie, otvoril som komentáre pod jednou diskusiou a dozvedel sa, že nás všetkých zabije … obilie z Ukrajiny. V zozname vecí, ktoré ma podľa internetu čoskoro zabijú, to bola novotina a tak som pátral ďalej.

Ako (ne)hodnotiť vedu

Včera sa mi stala taká sranda. Pozeral som si normálny vedecký časopis, ktorý prešiel na open acess. To znamená, že každý článok, ktorý je v ňom publikovaný, je dostupný verejne. Doteraz bola prax, že bol článok uzamknutý a platil ten, kto si ho chcel prečítať – respektíve jeho inštitúcia. Teraz už však poplatok platí autor. Potom som niekde na Facebooku uvidel link na stránku, ktorá predávala autorstvo vo „vedeckých“ článkoch. Čo ma pobavilo bola podobná cena – aj keď v prvom prípade ide o seriózny vedecký časopis a v druhom prípade o neetický nástroj na generovanie falošných a bezcenných výstupov.

Budeme žiť večne?

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že prvý človek, ktorý sa dožije veku tisíc rokov, sa už narodil. Koncept nesmrteľnosti ľudí fascinuje od pradávnych čias a bol súčasťou mýtov a legiend. Čoskoro sa – možno – stane realitou.

Prečo stále rastie očakávaná dĺžka života?

Občas si neuvedomujeme, ako rýchlo sa mení svet okolo nás. Po väčšinu trvania civilizácie bola zmena pozvoľná a každá generácia žila približne tak, ako tá pred ňou. To sa však zmenilo. Jednoduchý príklad platí pre väčšinu z nás: koľko súrodencov mali vaši prastarí rodičia, vaši starí rodičia, vaši rodičia a koľko ich máte vy? Tipujem, že ide o klesajúce počty. Výrazná zmena z generácie na generáciu.

Spamovanie vedy

Len pre vytvorenie kontextu poviem, ako to funguje u nás. Teoretická fyzika je samozrejme iná oblasť a ako sa vraví – iný kraj, iný mrav. Len vám tým chcem ponúknuť možnosť prečítať si túto správu mojimi očami.

Prítomné ja versus budúce ja

Existuje známy pokus zo Stanfordu, volá sa „marshmallowský experiment“. Výskumníci dali pred deti marshmallow a povedali, že ak ho za 15 minút nezjedia, dostanú ďalší – a môžu zjesť oba. Testoval sa schopnosť počkať na oneskorený pôžitok (ang. delayed gratification).

Kde sa vzal, tu sa vzal – Covid.

Minulý týždeň WSJ napísal, že sa jedna americká agentúra prichýlila k možnosti, že sa koronavírus na človeka nepreniesol zo zvieraťa ale z laboratória. Časť ľudí hrdo zvolala: „My sme vám to hovorili!“ Nemali však pravdu vtedy a nemajú ju ani teraz.