26. apríla 2024

Ako si bratia Lawrencovci zachránili matku

Ernest Lawrance bol významným výskumníkom využitia rádioktivity v medicíne. Že bol úspešný, to sa nedá poprieť – za vynájdetenie cyklotronu získal Nobelovu cenu. A, čo je možno ešte vzácnejšie, bol po ňom pomenovaný chemický prvok, Lawrencium. Asi ste o ňom nepočuli, má totiž krátky polčas rozpadu a v prírode sa rýchlo premení na iné prvky.

Vysokoškolské sado-maso

Párkrát som zachytil takúto výmenu. Najprv niekto povedal, že nejaká škola za veľa nestojí. V reakcii sa ozval jej absolvent a povedal: „Akože, je to ťažká škola, ja som sa dosť nadrel!“ Myslím, že takýto pohľad je nesprávny.

Oberte umelú inteligenciu o prácu

Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.

Štatistika ako magická formulka

Hovorí sa, že je klamstvo, ešte väčšie klamstvo a potom štatistika. Churchill povedal, že veriť sa dá len štatistike, ktorú sami sfalšujete. Takýto názor je bežný a je to veľká škoda – keďže štatistika je neuveriteľne silný nástroj. Svet okolo nás je plný informácií a všetky sa nám ho hlavy nezmestia. Práve vďaka štatistike z nich dokážeme vybrať to podstatné.

Kauza pšenice z Ukrajiny

Pár dní som nesledoval správy a verejné dianie, otvoril som komentáre pod jednou diskusiou a dozvedel sa, že nás všetkých zabije … obilie z Ukrajiny. V zozname vecí, ktoré ma podľa internetu čoskoro zabijú, to bola novotina a tak som pátral ďalej.

Ako (ne)hodnotiť vedu

Včera sa mi stala taká sranda. Pozeral som si normálny vedecký časopis, ktorý prešiel na open acess. To znamená, že každý článok, ktorý je v ňom publikovaný, je dostupný verejne. Doteraz bola prax, že bol článok uzamknutý a platil ten, kto si ho chcel prečítať – respektíve jeho inštitúcia. Teraz už však poplatok platí autor. Potom som niekde na Facebooku uvidel link na stránku, ktorá predávala autorstvo vo „vedeckých“ článkoch. Čo ma pobavilo bola podobná cena – aj keď v prvom prípade ide o seriózny vedecký časopis a v druhom prípade o neetický nástroj na generovanie falošných a bezcenných výstupov.