20. mája 2024

Search Results for: matematika

Results 21 - 40 of 49 Page 2 of 3
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Ako vidieť Veľký tresk

Relevance: 5%      Posted on: 8. septembra 2023

Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…

Epidémia, ktorá nemala existovať

Relevance: 5%      Posted on: 19. marca 2020

Prečo existujú epidémie, ktoré by na prvý pohľad nemali existovať? Vďaka superšíriteľom.

Vesmír sa brodí močiarom

Relevance: 5%      Posted on: 19. septembra 2021

Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.

Prvočísla

Relevance: 5%      Posted on: 26. septembra 2019

Práca matematikov je zvyčajne veľmi abstraktná (a komplikovaná). Keď sa napríklad opýtate svojho obľúbeného kamaráta matematika, nad čím dnes premýšľal, pravdepodobne odvetí niečo v zmysle: „To sa ťažko vysvetľuje.“ (V horšom prípade vám odpovie, že nad: „Diferenciálnymi gradovanými symplektickými varietami*,“ alebo nejakou podobnou absurdne znejúcou pozoruhodnosťou.) V matematike sú však aj mnohé problémy, na ktorých pochopenie nie je nutné žiadne pokročilé štúdium – klasickým príkladom sú problémy týkajúce sa prvočísel. Treba však povedať, že zatiaľ čo na ich pochopenie netreba veľa, na ich vyriešenie nestačia niekedy ani tí najšikovnejší matematici. Vskutku, veľká časť nevyriešených problémov v matematike sa týka práve prvočísel.…

Vedátorský podcast 208 – Gödel, Escher, Bach

Relevance: 5%      Posted on: 5. decembra 2023

https://youtu.be/XvB_EJ5x4VA Z času na čas sa objaví autor, ktorý napíše knihu, z ktorej sa stane okamžitá klasika. Knihe Gödel, Escher, Bach sa ambície uprieť nedajú. Kniha vám veľa dá, pri 777 stranách si však aj veľa vypýta. Aká je podstata vedomia? V čom súvisí matematika s DNA? Myslia stroje? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Čísla, ktoré naprávajú kosti (a bonusová hádanka)

Relevance: 5%      Posted on: 19. apríla 2020

V poslednej dobe sme tu písali o všelijakých číslach – prirodzených, celých, reálnych, komplexných, … Bolo by však nespravodlivé nespomenúť niektoré iné zaujímavé triedy čísel, ktoré sa vyskytujú pri riešení mnohých problémov.

Škodí vede Nobelova cena?

Relevance: 5%      Posted on: 29. novembra 2021

Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho totiž splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu závete. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto priniesol najväčší úžitok ľudstvu v oblasti: fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.

Kvantová biológia

Relevance: 5%      Posted on: 2. októbra 2019

Od začiatku minulého storočia vieme, že svet molekúl, atómov a elementárnych častíc sa riadi zákonmi kvantovej mechaniky. V tomto kvantovom svete sa dejú rôzne podivné javy: častice sa šíria ako vlny, nachádzajú sa na viacerých miestach súčasne, tunelujú cez prekážky alebo môžu na diaľku ovplyvňovať iné častice, s ktorými sú previazané. Nič z toho však nepozorujeme vo svete veľkých rozmerov, v ktorom sa pohybujeme my. Akokoľvek by sa nám to hodilo, nemôžme byť na viacerých miestach súčasne, náraz do steny končí úrazom a nie vo vedľajšej miestnosti a telepatické schopnosti zatiaľ nikto spoľahlivo nepreukázal. Tvrdenie, že kvantové javy hrajú dôležitú…

Douglas R. Hofstadter: Gödel, Escher, Bach

Relevance: 5%      Posted on: 7. decembra 2023

Bežne to pri knihách nerobím, no v prípade tejto spomeniem aj jej podnázov, dokonca preložený do češtiny: „Existencionální gordická balada / Metaforická fuga o mysli a strojích v duchu Lewise Carrolla.“ Myslím, že to o knihe čo-to napovie.Prvou indíciou je, že táto kniha nie je pre nesmelých – je plná slovných hračiek, poprepletaných naratívov a treba jej venovať pozornosť. Inač sa človek stratí, alebo zasekne a knihu odloží. Príležitostí sa v knihe zaseknúť je viac než dosť, s takmer 800 stranami ide o záväzok na úrovni domáce zvieratka.Druhou indíciou je, že kniha sa popreplataným spôsobom snaží pojednávať o povahe ľudskej a strojovej mysle. Významnou časťou knihy je analýza matematického…

Vedátorský podcast 29 – Teória hier

Relevance: 5%      Posted on: 16. júna 2020

Matematika má mnohé hravé zákutia, najlepším príkladom je teória hier. Čo je to väzňova dilema a ako ju vyriešiť? Ako férovo nakrájať koláč a ako rozdeliť poklad medzi pirátov. Čo majú spoločné frajeri na autách a vtáky bojujúce o zrno? O teórii hier a jej súvise s biológiou diskutuje Jozef a Samuel.

Počuli sme tvar Zeme. Sopke vďaka! (Vrelá!)

Relevance: 5%      Posted on: 30. januára 2022

Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha'apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].

Prvočísla, časť druhá: O Euklidovi a jeho dôkaze

Relevance: 5%      Posted on: 17. októbra 2019

Prednedávnom sme tu mali úvodný príspevok o prvočíslach a prisľúbili sme, že sa dostaneme k niektorým zaujímavým otvoreným problémom, ktoré sa ich týkajú. Bol by však hriech nespomenúť po ceste niekoľko zaujímavostí, medzi nimi napríklad dôkaz tvrdenia, že prvočísel je nekonečne veľa, pochádzajúci od gréckeho matematika Euklida. Euklidov nápad bol jednoduchý a elegantný. Predstavme si, že by prvočísel bolo konečne veľa, t.j. mohli by sme ich napísať do radu jedno za druhým a vystačilo by nám na to konečné množstvo papiera. Ak by sme ich mali takto napísané, mohli by sme ich všetky vynásobiť a dostali by sme nejaké obrovské…

Ako férovo rozkrojiť cheescake?

Relevance: 5%      Posted on: 3. mája 2024

„Na čo mi v živote budú tie rovnice a odmocniny“, opýtal sa jeden žiak druhého. Spoločne pokrútili hlavami nad zbytočnosťou matematiky a vyrazili na cheescake. Z vreckového im vyšiel jeden kúsok. Prišiel na tanieri, krásny kruhový výsek, osmina z celého koláča. Voňavý, chutne vyzerajúci, na vrchu ovocie. Prišla však zákerná otázka – ako ho rozdeliť na polovicu?Jasné, dá sa rozkrojiť pozdĺžne, ale to je zbytočne veľká jazva. Takže, ak máme kúsok cheescaku dlhý povedzme 10 centimetrov, ako ďaleko od špičky ho máme rozrezať, aby mali oba kúsky rovnakú plochu? Cheescake sa skladá z ôsmich častí, pre každú je odpoveď rovnaká.…

Problémy tisícročia: „lepidlové guličky“

Relevance: 5%      Posted on: 16. júla 2020

Možno ste počuli o takzvaných „Problémoch tisícročia“. Ide o sedem dôležitých a náročných úloh v matematike, za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúka Clayov matematický inštitút milión dolárov. Momentálne skóre je takéto: jeden vyriešený (Poincarého hypotéza) a šesť otvorených. Jedným zo zatiaľ nevyriešených problémov je takzvaná „Existencia Yangovej-Millsovej teórie a hmotnostná medzera“. O čo ide?

Vedátorský podcast 117 – Hra života

Relevance: 5%      Posted on: 22. februára 2022

Niektoré hry sú zaujímavé, aj keď nemajú hráčov – dokážu sa hrať samé. Jedna taká sa zrodila v hlave matematika Johna Conwaya a prekonala všetky očakávania. Ako môže jednoduchosť viesť k zložitosti? Môže život existovať na štvorčekovom papieri? A čo nás učí o živote skutočnom?

Termoregulácia ušami

Relevance: 5%      Posted on: 19. októbra 2019

Stará mama, prečo máš také veľké uši? Aby som bola cool! Nie som veľký fanúšik citátov. Nevravím, že sú nutne zlé, len zväčša vychádzajú z iného kontextu, než v akom sa ich ľudia snažia využiť. Jeden citát mám však veľmi rád, ide o poslednú vetu Darwinovej knihy O pôvode druhov, jednej z najvýznamnejších kníh, aké boli kedy napísané. Celý citát nájdete pod príspevkom, sem napíšem len jedno slovné spojenie, ktoré dokonale opisuje živú prírodu na našej planéte: endless forms most beautiful (nekonečno tých najkrajších tvarov a foriem). Prírode je dychberúco rozmanitá. Vďaka Darwinovi vieme, že táto rozmanitosť má svoje opodstatnenie –…

Evolúcia (s rúškom) pod nosom

Relevance: 5%      Posted on: 13. januára 2021

Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi.  Pre vznik evolúcie potrebujeme len pár základných ingrediencií. Potrebujeme niečo, čo sa môže množiť. Množenie však nie je dokonalé, je s chybami – mutáciami. Mutácie môžu spôsobiť, že toto niečo bude v okolitom prostredí fungovať lepšie alebo horšie. Naschvál používam neurčité slovo „niečo“, lebo takýto postup funguje pri evolúcii vírusov, žiráf či špeciálnych počítačových programov. Práve vírusy sú skvelým ilustračným príkladom, keďže ide o relatívne jednoduché entity s veľmi obmedzenými vlastnosťami. Konkrétne koronavírus je tvorený genetickou informáciou vo forme…

Ako dokážu aktuári predvídať nepredvídateľné

Relevance: 5%      Posted on: 9. marca 2022

Jeden z najväčších otáznikov našich životov je, že ako dlho budeme žiť. Tomu prispôsobujeme mnohé investície do budúcnosti, či už vo forme financií, vzdelania či budovania zázemia. Na druhú stranu často počúvame o očakávanej dĺžke života a o tom, ako sa má najbližšie roky či dokonca desaťročia táto hodnota zvyšovať.

Prvočísla, časť tretia: Eratosthenes a jeho sito, alebo urob si sám

Relevance: 5%      Posted on: 22. októbra 2019

Pokračujúc v našej predošlej rozprave o prvočíslach, treba spomenúť ďalšieho starého gréckeho matematika Eratosthena, ktorému sa pripisuje konštrukcia známa ako „Eratosthenovo sito“. (Pripomíname, že prvočísla sú také (prirodzené) čísla, ktoré majú práve dva delitele - jednotku a samého seba.) Konštrukcia je to veľmi jednoduchá a vyskúšať si ju môže každý, kto má chuť a kúsok papiera. Funguje to nasledovne: Začneme tým, že si napíšeme postupne čísla od 1 do 100 (alebo kľudne aj do 500 alebo 1000). Ideálne je nejako ich dobre poskupinkovať, napríklad písať ich do riadku vždy po desiatich. Preškrtneme jednotku, tá nás zaujímať nebude. Pozrieme sa, aké…

Vedátorský podcast 61 – Vymyslené čísla

Relevance: 5%      Posted on: 26. januára 2021

„Na čo mi je matematika?“ To sa pýtal asi nejeden znudený stredoškolák. Na čo sú nám však čísla naozaj? Kedy sme vymysleli prvé čísla? Ktoré zvieratá vedia najlepšie počítať? A čo vyškriabal geniálny matematik na most v Dubline? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.