9. mája 2024

Search Results for: matematika

Results 31 - 40 of 49 Page 4 of 5
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Na čo mi bude v živote logaritmus?

Relevance: 5%      Posted on: 14. februára 2020

Včera som uvidel taký príspevok: „Napíšte niečo zo školy, čo ste nikdy nevyužili!“ Povedal som si, že si doprajem trochu vzrušenia a prečítam si komentáre. Milo ma prekvapili, samé: „Všetko je dielik skladačky poznania“ a podobné veci. Veľmi fajn. Až zrazu prišla podpásovka: „V živote som nepoužil logaritmy.“

Slovo „najoptimálnejší“ si zaslúži existovať

Relevance: 5%      Posted on: 19. augusta 2021

Občas mi vykĺzne toto slovo a takmer vždy ma niekto upozorní, že nedáva zmysel. „Optimálne“ predsa znamená najlepšie, nemôžem teda robiť superlatív zo superlatívu. Dovolím si však tvrdiť, že by šlo o premárnenú príležitosť.

Štatistika ako magická formulka

Relevance: 5%      Posted on: 27. apríla 2023

Hovorí sa, že je klamstvo, ešte väčšie klamstvo a potom štatistika. Churchill povedal, že veriť sa dá len štatistike, ktorú sami sfalšujete. Takýto názor je bežný a je to veľká škoda – keďže štatistika je neuveriteľne silný nástroj. Svet okolo nás je plný informácií a všetky sa nám ho hlavy nezmestia. Práve vďaka štatistike z nich dokážeme vybrať to podstatné.

Nesmrteľné chyby

Relevance: 5%      Posted on: 18. februára 2020

Poznáte takú tú najklasickejšiu akože filozofickú otázku: čo bolo skôr, sliepka či vajce? Biológovia pokazili srandu keď zistili, že prvé bolo vajce, akurát nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam sliepka/vajce je totiž v samotných základoch biológie.

Vedátorský podcast 91 – Nekonečno

Relevance: 5%      Posted on: 24. augusta 2021

Pojem nekonečno používame bežne: „Ty máš ale nekonečnú trpezlivosť.“ Už od starých Grékov s ním pracujeme na intuitívnej úrovni, delikátna matematika, ktorá sa nekonečnom zaoberá, je však relatívne mladá. Existuje nekonečien viacej? Ako sa dajú porovnávať? A je nekonečný náš vesmír? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Oberte umelú inteligenciu o prácu

Relevance: 5%      Posted on: 30. apríla 2023

Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.

O poézii a rovniciach

Relevance: 5%      Posted on: 12. marca 2020

Niekedy vie byť matematika ako romantický film: nechýbajú výzvy na súboj či básne s tajným posolstvom.

Konečne poriadny altruizmus

Relevance: 5%      Posted on: 12. septembra 2021

Základy nášho sveta sú pretkané symbiózou. Zoberte si len taký uhlíkový cyklus. Rastliny produkujú kyslík a potrebujú oxid uhličitý. Živočíchy potrebujú kyslík a produkujú oxid uhličitý. Nejde však o vedomú spoluprácu. Málokto z nás vydychuje vzduch s myšlienkou, že tým ide ukojiť potreby rastlín. My produkujeme to, čo chcú oni a naopak.

Aký je rozdiel medzi atómovou bombou a elektrárňou?

Relevance: 5%      Posted on: 7. júna 2019

Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné.  Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný.  Toto je scenár,…

Ako vidieť Veľký tresk

Relevance: 5%      Posted on: 8. septembra 2023

Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…