3. mája 2024

Search Results for: Gravitácia

Results 1 - 30 of 30 Page 1 of 1
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Vedátorský podcast 64 – Náhodná gravitácia

Relevance: 100%      Posted on: 16. februára 2021

Newton šokoval všetkých, keď ukázal, že pohyb telies na nočnej oblohe sa riadi rovnakým zákonom, ako padajúce jablko v jeho záhrade; tak vznikla Newtonova teória gravitácie. Einstein potom šokoval všetkých, keď ukázal, že Newtonova teória je len dôsledok zakrivenia časopriestoru. No a dnes sa nás snaží Verlinde šokovať svojím nápadom, že aj Einsteinova teória je len dôsledok niečo ďalšieho – náhodnej podstaty nášho sveta. Čo je to vlastne gravitácia? A ako súvisí s entropiou? Nahradí Verlinde Einsteina? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Čo je to čierna diera?

Relevance: 18%      Posted on: 7. októbra 2018

(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…

Aký je rozdiel medzi vedou a nevedou

Relevance: 18%      Posted on: 10. októbra 2019

V diskusiách so zástancami nadprirodzených javov, rôznorodej mágie, ezoteriky, ale aj všelijakých konšpiračných teórií si bežne môžete všimnúť jeden spoločný jav. Odprezentujú vám teóriu A. Vy im vytknete nedostatok a oni preskočia na trochu inú formu teórie, A2, ktorá ho už nemá. Tak to pokračuje ďalej, počujete verzie A3, A4 a opýtate sa niekoho iného a vypočujete si verzie B1, B2,… koľko ľudí, toľko verzií. Zoberme si ako príklad zástancov plochej Zeme (mali nedávno veľkú konferenciu): niektorí z nich tvrdia, že Zem má tvar kruhu obkoleseného ľadovou stenou. Keď sa ich opýtate, ako je možné, že ak ideme stále na…

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 18%      Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Čo tak jeden extra rozmer?

Relevance: 12%      Posted on: 25. júla 2023

Jedna z najzvláštnejších myšlienok, ktorá sa objavila vo fyzike, je existencia extra priestorových rozmerov. Ak existujú, tak buď musia byť veľmi malé alebo nám niečo bráni sa nimi pohybovať. Sme prikovaní do našich troch rozmerov. Nemusí sa to však týkať gravitácie, ktoré by na extra priestorové rozmery mohla byť citlivá a mohla by do nich rednúť. To by znamenalo, že by sa na krátke vzdialenosti gravitácia správala inak, než sme zvyknutí – odchyľovala by sa od Newtonovej (či Einsteinovej) predpovede. Súlad máme potvrdený zatiaľ na úrovni 30 mikrometrov a tak vieme povedať, že ak existujú extra priestorové rozmery, do ktorých môže prenikať…

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 12%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Prečo vznikajú prílivy?

Relevance: 12%      Posted on: 30. septembra 2019

Áno, áno, viete – lebo Mesiac! Mesiac priťahuje vodu, tá je tekutá a tak sa môže preskupiť, ako keby sa k Mesiacu snažila načiahnuť. To však zďaleka nie je všetko. Ako viete, prílivy bývajú bežne za deň dva. Ako je to možné? Predstavte si, že medzi tri deti rozdelíte vreckové neférovo: prvé dostane 15 eur, druhé 10 eur a tretie iba 5 eur. Všetky tri dostali peniaze, no aj tak tretie dieťa v porovnaní so súrodencami ochudobnelo. Podobne, Mesiac priťahuje Zem a vodu v moriach na celom povrchu, no najviac priťahuje tú, ktorá je najbližšie a najmenej tú, ktorá je…

Tmavá hmota je jednou z najväčších záhad dnešnej fyziky

Relevance: 12%      Posted on: 4. októbra 2019

O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…

Planckove jednotky odhaľujú podstatu vesmíru

Relevance: 12%      Posted on: 23. októbra 2019

V bežnom živote používame jednotky ako metre, sekundy, kilogramy, stupne Celzia či jouly. Aj keď sú naviazané na fyzikálne javy, nastavili sme ich tak, aby boli praktické – bežne pracujeme s objektami, ktoré majú niekoľko metrov a venujeme sa činnostiam, ktoré trvajú desiatky či stovky sekúnd (okrem domácich prác, tie trvajú večnosť).Čo je praktické a čo nie závisí od kontextu. Chemik v práci používa nanometre, no u kaderníka si nenakáže skrátiť účes o pár stoviek miliónov nanometrov. Podobne si jadrový fyzik nebudete pýtať tresku v elektrón-voltoch a historik nastavovať časovač na rúre v storočiach. Dúfam.Podľa toho aké aspekty vesmíru skúmame,…

Beztiažový pád

Relevance: 12%      Posted on: 15. mája 2020

Čo by ste povedali o človeku, ktorý za svoju najšťastnejšiu myšlinku označí predstavu robotníka padajúceho zo strechy? Neuveríte, ale jeden takýto človek dokonca dostal Nobelovu cenu, aj keď za trochu inú myšlienku. Volal sa Albert Einstein.

Vesmír sa brodí močiarom

Relevance: 12%      Posted on: 19. septembra 2021

Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.

Objaviť vesmír bez vesmíru

Relevance: 12%      Posted on: 20. novembra 2022

Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.

Najrýchlejšie zviera

Relevance: 6%      Posted on: 11. augusta 2021

U zvierat všeobecne platí, že letci sú rýchlejší ako bežci a bežci zas rýchlejší ako plavci. Najrýchlejšie zviera by sme teda mali hľadať medzi letcami. Natrafiť môžete na rôzne výsledky, avšak najrýchlejší letec, ktorý bol zdokumentovaný vedeckou štúdiou, je sokol lovecký, ktorý dosahuje 58m/s. To však v prípade, že sa vrhá strmhlav dolu a v zrýchlení mu pomáha aj gravitácia. Zo zvierat, ktoré nepredvádzajú takéto kaskadérske kúsky a lietajú viac horizontálne sú pravdepodobne najrýchlejšie dážďovníky alebo netopiere druhu Tadarida brasiliensis (30-40m/s). U bežcov sú výsledky jednoznačnejšie a jasne vyhráva gepard (25m/s).

Ran(n)á hviezda

Relevance: 6%      Posted on: 31. marca 2022

Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.

Vedátorský podcast 132 – Fotenie čiernej diery

Relevance: 6%      Posted on: 14. júna 2022

Čierne diery sú čierne a tak by ich na čiernom pozadí ani nemalo byť vidno. Bežne sú však obklopené žiariacim materiálom, ktorý ich zviditeľňuje. Prečo tento materiál svieti? Ako deformuje gravitácia obraz čiernych dier? A ako ich dokážeme odfotiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Podcast môžete počúvať aj cezSpotify: https://tinyurl.com/V-spotifyApple: https://tinyurl.com/V-applePodcastPodbean: https://tinyurl.com/V-podbeanGoogle Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcastYouTube: https://tinyurl.com/V-YouTube-kanal Vedátora nájdete aj naFB: https://www.facebook.com/vedator.svkIG: https://www.instagram.com/vedator_sk/web: https://vedator.space/ https://www.youtube.com/watch?v=skK3lsG84ng

Pohoda 2019

Relevance: 6%      Posted on: 2. júla 2019

Na Pohode sa môžete okrem skvelej hudby, priateľov a dobrého jedla tešiť aj na ďalšiu parádnu vec – vedu! Slovenskí a zahraniční vedci vám pútavou formou predstavia zaujímavosti, na ktoré pri skúmaní sveta narazili. Môžete sa tešiť na pestrú kombináciu impozantných experimentov, prednášok a workshopov. Všetky prednášky a aktivity si postupne predstavíme na stene eventu. Nájdete nás v stane Sporka Science & Magic, tešíme sa na vás! Piatok 09:00 Jozef Beňuška: Pohodová fyzika (Zábavné pokusy)09:55 Tomáš Eichler: Čo sa s vami deje počas spánku? (Prednáška)10:45 Ako vidieť neviditeľné: vyrobte si vlastnú hmlovú komoru (Workshop)11:40 Prof. Branislav Sitár: Čo nám priniesli…

Kvantová podstata priestoru

Relevance: 6%      Posted on: 28. júla 2023

Mal som možnosť ísť na popularizačnú prednášku Juana Maldecenu, človeka, ktorý prišiel s AdS/CFT dualitou – teda prepojením gravitačnej a časticovej fyziky. Nerád sa oháňam citáciami, no jeho slávny článok ich má 18 752. Z toho sa dá tušiť, že vo vedeckej komunite zamiešal kartami. Z jeho názvu „The Large N limit of superconformal field theories and supergravity“ sa dá tušiť, že to nie je zrovna ľudová téma.Preto ma celkom pobavilo, že v rámci hodinovej prednášky plánoval stihnúť toto a ešte pridať progres, ktorý sa v jeho oblasti za 25 rokov od vydania článku udial. Za 15 minút prednášky prešiel cez kvantovú teóriu poľa, Einsteinovu gravitáciu cez zaujímave prirovanie…

Aká je najmenšia a najväčšia možná teplota

Relevance: 6%      Posted on: 14. októbra 2019

(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…

Správa o stave strún

Relevance: 6%      Posted on: 30. júla 2023

Počas týždňovej konferencie o teórii strún zaznelo takmer tridsať prednášok. Tipnite si, koľko z nich bolo o strunách? Podľa toho, ako veľmi prižmúrite oči, tak dve až štyri. Jeden prednášajúci, Aron Wall, o tom aj zavtipkoval: „Dnes budem rozprávať o niečom, čo by ste na tejto konferencii asi nečakali – o strunách.“ Čomu sa teda (ex-)strunári venujú?Opakovali sa hlavne dva pojmy: dualita a symetrie. Dualita je odhalený a stále riadne neprebádaný súvis medzi gravitačnou a časticovou fyzikou. Symetrie sú jedným z najfundamentálnejších nástrojov na skúmanie a chápanie fyziky. Väčšina úloh, ktoré riešime, vyzerá na prvý pohľad neriešiteľne zložito. Zvládnuteľnými ich robia práve symetrie. Spektrum tém prednášok bolo široké, od toho, čo…

Krúpy a horúce počasie

Relevance: 6%      Posted on: 21. októbra 2019

Ak sledujete správy zo strednej Európy, posledné dni sa opakujú hlavne dva motívy: ‚‚Wow, konečne sa oteplilo!‘‘ a: ‚‚To sú čo za krúpy, ajajaj!‘ ‘Až to v človeku vzbudzuje dojem, že to možno spolu súvisí. A veru, súvisí. Bežne fungujú zrážky takto. Oblak je tvorených z malých kvapiek, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Za istých podmienok sa začnú spájať do väčších, až gravitácia preváži a začnú padať. Ak je zima, tak v tuhom skupenstve, ak nie, v tekutom. S krúpami je to však trochu zložitejšie. Keď sa vzduch oteplí, rozpína sa, tým klesá jeho hustota a tak začne stúpať hore…

Supernovy a my

Relevance: 6%      Posted on: 18. novembra 2019

Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…

Vesmírne pero

Relevance: 6%      Posted on: 22. októbra 2019

Určite ste počuli historku o tom, ako americká NASA investovala milióny dolárov do vývoja pera, ktoré by písalo vo vesmíre, narozdiel od Sovietov, ktorí proste používali obyčajné ceruzky. Nie je to pravda. Je to povesť, ktorá vznikla nesprávnou interpretáciou faktov. Takže ako to vlastne bolo a ako vzniklo vesmírne pero? Bežné guličkové ani atramentové perá nepíšu v stave beztiaže. Je to pochopiteľné, gravitácia je tá sila, ktorá ťahá atrament dole a núti pero písať. Toto si veľmi skoro uvedomili aj Američania aj Sovieti. Preto od začiatku používali oba konkurenčné vesmírne programy obyčajné ceruzky. S ceruzkami sa však spájajú určité riziká.…

Vedátorský podcast 210 – Tmavá hmota 2

Relevance: 6%      Posted on: 19. decembra 2023

Po dlhšej prestávka sa znovu vraciame k téme tmavej hmoty. Zhodnotíme, čo nové nám výskum neprezdradil a čo aspoň naznačil. Aké je povaha tmavej hmoty? Je gravitácia iná, než myslíme? A ako s tým súvisia čierne diery? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Let k čiernej diere

Relevance: 6%      Posted on: 14. mája 2020

Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.

Vedátorský podcast 218 – FAQ dobré otázky

Relevance: 6%      Posted on: 13. februára 2024

https://youtu.be/XH1aeJpmH_0 Prvýkrát odpovedáme na otázky, ktoré ste nám posielali cez aplikáciu – a veru že ich prišlo dosť! Ako sa nezbavovať odpadu vo vesmíre? Ako funguje gravitácia? A kedy spolu pôjdeme behať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Na oblohe nič nové

Relevance: 6%      Posted on: 28. júna 2020

V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.

Zatmenie Slnka na Marse

Relevance: 6%      Posted on: 14. apríla 2024

Mars si na poriadne zatmenie Slnka musí počkať. Jeho mesiac sa volá Phobos a je tak malý, že by ste ho prešli na bicykli za deň, priemer má len 22 kilometrov. Na oblohe sa javí byť pomerne veľký, lebo je vo výške 6 000 kilometrov. Pre porovnanie, náš Mesiac má priemer 3 478 kilometrov a je vzdialený 384 400 kilometrov. Malosť Phobosu zdôrazňuje jeho tvar – nie je dosť veľký na to, aby ho gravitácia vymodelovala na tvar gule. Medzi Phobosom a Mesiacom je jeden zaujímavý rozdiel. Obe majú so svojou planétou silnú interakciu. Náš Mesiac obieha Zem pomalšie, než Zem rotuje – a teda…

Zvláštne časy

Relevance: 6%      Posted on: 1. októbra 2020

Písal sa rok 1971, Joseph Hafele práve pripravoval svoju prednášku, keď dostal kuriózny nápad. Chytil neďalekú obálku a na opačnú stranu naškriabal rýchly výpočet. „Hmmm,“ pomyslel si, „to by mohlo fungovať.” Vymyslel zaujímavý experiment, ktorý sa pokúsil nasledujúci rok zrealizovať. Mal však problém, nedokázal získať výskumný grant. Nečudo, chcel z neho zaplatiť letenky pre atómové hodiny.

Ako prebieha supernova

Relevance: 6%      Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

1