3. mája 2024

Search Results for: Gravitácia

Results 1 - 20 of 30 Page 1 of 2
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Vedátorský podcast 64 – Náhodná gravitácia

Relevance: 100%      Posted on: 16. februára 2021

Newton šokoval všetkých, keď ukázal, že pohyb telies na nočnej oblohe sa riadi rovnakým zákonom, ako padajúce jablko v jeho záhrade; tak vznikla Newtonova teória gravitácie. Einstein potom šokoval všetkých, keď ukázal, že Newtonova teória je len dôsledok zakrivenia časopriestoru. No a dnes sa nás snaží Verlinde šokovať svojím nápadom, že aj Einsteinova teória je len dôsledok niečo ďalšieho – náhodnej podstaty nášho sveta. Čo je to vlastne gravitácia? A ako súvisí s entropiou? Nahradí Verlinde Einsteina? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Čo je to čierna diera?

Relevance: 18%      Posted on: 7. októbra 2018

(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…

Aký je rozdiel medzi vedou a nevedou

Relevance: 18%      Posted on: 10. októbra 2019

V diskusiách so zástancami nadprirodzených javov, rôznorodej mágie, ezoteriky, ale aj všelijakých konšpiračných teórií si bežne môžete všimnúť jeden spoločný jav. Odprezentujú vám teóriu A. Vy im vytknete nedostatok a oni preskočia na trochu inú formu teórie, A2, ktorá ho už nemá. Tak to pokračuje ďalej, počujete verzie A3, A4 a opýtate sa niekoho iného a vypočujete si verzie B1, B2,… koľko ľudí, toľko verzií. Zoberme si ako príklad zástancov plochej Zeme (mali nedávno veľkú konferenciu): niektorí z nich tvrdia, že Zem má tvar kruhu obkoleseného ľadovou stenou. Keď sa ich opýtate, ako je možné, že ak ideme stále na…

Koľko rozmerov má vesmír?

Relevance: 18%      Posted on: 20. októbra 2019

Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.

Planckove jednotky odhaľujú podstatu vesmíru

Relevance: 12%      Posted on: 23. októbra 2019

V bežnom živote používame jednotky ako metre, sekundy, kilogramy, stupne Celzia či jouly. Aj keď sú naviazané na fyzikálne javy, nastavili sme ich tak, aby boli praktické – bežne pracujeme s objektami, ktoré majú niekoľko metrov a venujeme sa činnostiam, ktoré trvajú desiatky či stovky sekúnd (okrem domácich prác, tie trvajú večnosť).Čo je praktické a čo nie závisí od kontextu. Chemik v práci používa nanometre, no u kaderníka si nenakáže skrátiť účes o pár stoviek miliónov nanometrov. Podobne si jadrový fyzik nebudete pýtať tresku v elektrón-voltoch a historik nastavovať časovač na rúre v storočiach. Dúfam.Podľa toho aké aspekty vesmíru skúmame,…

Beztiažový pád

Relevance: 12%      Posted on: 15. mája 2020

Čo by ste povedali o človeku, ktorý za svoju najšťastnejšiu myšlinku označí predstavu robotníka padajúceho zo strechy? Neuveríte, ale jeden takýto človek dokonca dostal Nobelovu cenu, aj keď za trochu inú myšlienku. Volal sa Albert Einstein.

Vesmír sa brodí močiarom

Relevance: 12%      Posted on: 19. septembra 2021

Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.

Objaviť vesmír bez vesmíru

Relevance: 12%      Posted on: 20. novembra 2022

Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.

Čo tak jeden extra rozmer?

Relevance: 12%      Posted on: 25. júla 2023

Jedna z najzvláštnejších myšlienok, ktorá sa objavila vo fyzike, je existencia extra priestorových rozmerov. Ak existujú, tak buď musia byť veľmi malé alebo nám niečo bráni sa nimi pohybovať. Sme prikovaní do našich troch rozmerov. Nemusí sa to však týkať gravitácie, ktoré by na extra priestorové rozmery mohla byť citlivá a mohla by do nich rednúť. To by znamenalo, že by sa na krátke vzdialenosti gravitácia správala inak, než sme zvyknutí – odchyľovala by sa od Newtonovej (či Einsteinovej) predpovede. Súlad máme potvrdený zatiaľ na úrovni 30 mikrometrov a tak vieme povedať, že ak existujú extra priestorové rozmery, do ktorých môže prenikať…

Fyzika pretekárskych vozov

Relevance: 12%      Posted on: 19. marca 2022

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už…

Prečo vznikajú prílivy?

Relevance: 12%      Posted on: 30. septembra 2019

Áno, áno, viete – lebo Mesiac! Mesiac priťahuje vodu, tá je tekutá a tak sa môže preskupiť, ako keby sa k Mesiacu snažila načiahnuť. To však zďaleka nie je všetko. Ako viete, prílivy bývajú bežne za deň dva. Ako je to možné? Predstavte si, že medzi tri deti rozdelíte vreckové neférovo: prvé dostane 15 eur, druhé 10 eur a tretie iba 5 eur. Všetky tri dostali peniaze, no aj tak tretie dieťa v porovnaní so súrodencami ochudobnelo. Podobne, Mesiac priťahuje Zem a vodu v moriach na celom povrchu, no najviac priťahuje tú, ktorá je najbližšie a najmenej tú, ktorá je…

Tmavá hmota je jednou z najväčších záhad dnešnej fyziky

Relevance: 12%      Posted on: 4. októbra 2019

O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…

Vedátorský podcast 210 – Tmavá hmota 2

Relevance: 6%      Posted on: 19. decembra 2023

Po dlhšej prestávka sa znovu vraciame k téme tmavej hmoty. Zhodnotíme, čo nové nám výskum neprezdradil a čo aspoň naznačil. Aké je povaha tmavej hmoty? Je gravitácia iná, než myslíme? A ako s tým súvisia čierne diery? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Let k čiernej diere

Relevance: 6%      Posted on: 14. mája 2020

Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.

Vedátorský podcast 218 – FAQ dobré otázky

Relevance: 6%      Posted on: 13. februára 2024

https://youtu.be/XH1aeJpmH_0 Prvýkrát odpovedáme na otázky, ktoré ste nám posielali cez aplikáciu – a veru že ich prišlo dosť! Ako sa nezbavovať odpadu vo vesmíre? Ako funguje gravitácia? A kedy spolu pôjdeme behať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcast môžete sledovať cez našu aplikáciu, kam môžete posielať svoje FAQ dobré otázky iOS https://apps.apple.com/us/app/ved%C3%A1tor/id6450903066 Android https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.vedator.vedator_appPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Na oblohe nič nové

Relevance: 6%      Posted on: 28. júna 2020

V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.

Zatmenie Slnka na Marse

Relevance: 6%      Posted on: 14. apríla 2024

Mars si na poriadne zatmenie Slnka musí počkať. Jeho mesiac sa volá Phobos a je tak malý, že by ste ho prešli na bicykli za deň, priemer má len 22 kilometrov. Na oblohe sa javí byť pomerne veľký, lebo je vo výške 6 000 kilometrov. Pre porovnanie, náš Mesiac má priemer 3 478 kilometrov a je vzdialený 384 400 kilometrov. Malosť Phobosu zdôrazňuje jeho tvar – nie je dosť veľký na to, aby ho gravitácia vymodelovala na tvar gule. Medzi Phobosom a Mesiacom je jeden zaujímavý rozdiel. Obe majú so svojou planétou silnú interakciu. Náš Mesiac obieha Zem pomalšie, než Zem rotuje – a teda…

Zvláštne časy

Relevance: 6%      Posted on: 1. októbra 2020

Písal sa rok 1971, Joseph Hafele práve pripravoval svoju prednášku, keď dostal kuriózny nápad. Chytil neďalekú obálku a na opačnú stranu naškriabal rýchly výpočet. „Hmmm,“ pomyslel si, „to by mohlo fungovať.” Vymyslel zaujímavý experiment, ktorý sa pokúsil nasledujúci rok zrealizovať. Mal však problém, nedokázal získať výskumný grant. Nečudo, chcel z neho zaplatiť letenky pre atómové hodiny.

Ako prebieha supernova

Relevance: 6%      Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

1 2 Next »