O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 161 - 170 of 238 | Page 17 of 24 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 1% Posted on: 18. augusta 2021
Teoretická fyzika sa dostala na zaujímavé miesto. Máme dve teórie, s ktorými vieme opísať správanie prírody s presnosťou na šialene veľa desatinných miest. Vieme, že tieto teórie nepasujú dokopy. No zároveň vieme, že ich nesúlad sa prejaví až pri energiách tak vysokých, že časticové urýchľovače absolútne nemajú šancu na ich dosiahnutie.
Relevance: 1% Posted on: 21. marca 2023
Občas si neuvedomujeme, ako rýchlo sa mení svet okolo nás. Po väčšinu trvania civilizácie bola zmena pozvoľná a každá generácia žila približne tak, ako tá pred ňou. To sa však zmenilo. Jednoduchý príklad platí pre väčšinu z nás: koľko súrodencov mali vaši prastarí rodičia, vaši starí rodičia, vaši rodičia a koľko ich máte vy? Tipujem, že ide o klesajúce počty. Výrazná zmena z generácie na generáciu.
Relevance: 1% Posted on: 8. novembra 2019
Jedno z najúžasnejších technologických diel v histórií ľudstva, „umelé Slnko“ v pozemských podmienkach, kde teploty presahujú 100 000 000 °C, uzavreté v obrovských magnetických poliach. Aj takto sa dá opísať projekt s názvom International Thermonuclear Experimental Reaktor, v skratke ITER. Toto zariadenie je postavené na princípe relatívne komplikovaného a objemného prístroja s názvom TOKAMAK [1], z ruských slov: TOroidal'naya KAmera s MAgnitnymi Katushkami. Rusi prišli s prvým konceptom už okolo roku 1950. V reaktore TOKAMAK-u sa generuje vysokoteplotná plazma v tvare toroidu (torus je tvar prstenca, resp. americkej šišky, teda taký tučný kruh) a to pomocou silných magnetických polí (rádovo…
Relevance: 1% Posted on: 3. novembra 2020
V predošlých dieloch série sme zhodnotili dve veci. Po prvé, že život mimo našej planéty je viac než pravdepodobný. Po druhé, zatiaľ sme nenašli žiadne jeho stopy. Tento rozpor je známy ako Fermiho paradox. Vyhýbajú sa nám mimozemské civilizácie? Komunikujú iným spôsobom alebo jednoducho neexistujú? O týchto a ďalších možnostiach diskutuje Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Samuel z podcastu spolupracoval na knihe pre deti. Jej cieľom je deťom ukázať, že veda je o zvedavosti. Knihu môžete podporiť práve teraz cezhttps://www.startlab.sk/projekty/1644-najznamejsie-experimenty-z-fyziky/ Podcastové hrnčeky nájdete na stránke https://vedator.space/hrnceky/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_skPodcast môžete počúvať aj cezSpotify: https://tinyurl.com/V-spotifyApple:…
Relevance: 1% Posted on: 26. januára 2022
Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415.... Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.
Relevance: 1% Posted on: 27. septembra 2023
Ide turista okolo stromu a povie si, že si odtrhne jeden list – vloží si ho do knihy, vysuší a bude mať pamiatku. Jeden list stromu predsa nebude chýbať. Potom si to isté povie druhý, tretí až desaťtisíci; strom postupne príde o všetky listy a umrie. Keď vyhodnocujeme, či je nejaké správanie dobré, máme jednoduchý test: čo ak by sa takto správali všetci?Napríklad, hodiť na zem jeden papierik vyzerá neškodne, no ak by to robili všetci, máme tu smetisko. Odtrhnúť zo stromu jeden list mu nič nespraví, ak jeden odtrhneme všetci, zničíme ho. A ak sa na voľby vykašle jeden človek, je to len jeden hlas.…
Relevance: 1% Posted on: 24. septembra 2019
Na vedeckej konferencii v Grécku bola večera pre rečníkov. Ako sa na pohostinnosť domácich patrí, začala sa miestnou frndžalicou. Do pohárov nám naliali číry nápoj. Začal som študovať etiketu, nerozumel som takmer ničomu, okrem nápisu 40 %. Keď som znova zdvihol zrak, všetci okolo mňa mali zrazu v pohári mliečno-biely nápoj. „Ok,“ povedal som si, „asi sa to riedi s grepovým džúsom.“ Začal som ho po stole hľadať, keď sa ma niekto opýtal, či do toho nechcem vodu. Prikývol som a na moje prekvapenie, aj môj nápoj zafarbila voda nabielo. Asi je vám jasné, že stôl teoretických fyzikov takéto niečo…
Relevance: 1% Posted on: 7. februára 2020
Dozvedeli sme sa, čo všetko už o Slnku vieme. Niektoré veci sú známe storočia, niektoré pomerne novinky. Férové je však priznať, že o Slnku nevieme všetko, sú minimálne dve veľké záhady.
Relevance: 1% Posted on: 1. marca 2021
Časť ľudí si myslí, že vedci sci-fi nenávidia. Sci-fi je bežne plné vedeckých nepresností, vo vesmíre počujeme výbuchy a čo viac, vedcov zobrazuje ako podivínov v bielych plášťoch. Iná časť si zas myslí, že všetci vedci sci-fi a fantasy milujú a je ťažké nás vidieť v inom, ako geekovskom tričku. Pravda je asi niekde uprostred, ako aj v širokej pupulácií, časť vedcov tento žáner obľubuje a časť nie. Sci-fi vie byť pre vedu prospešná jedným dôležitým spôsobom – priťahuje študentov do prírodovedných oborov. Však viete: „Prišiel som kvôli svetelným mečom, no zostal som kvôli laserovej interferometrii.“ Existuje aj kurióznejší prípad, kedy sci-fi literatúra pomohla vede.…
Relevance: 1% Posted on: 2. novembra 2022
Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?